Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/125/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom v právnej veci žalobcu: E. E., Z. XX. XX. XXXX, B. O. A., O. XXX, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Jaroslavom Fridrichom, AK Bratislava, F - legal, Moyzesova 8-10, Bratislava, proti žalovanému: Duslo, a.s., so sídlom Administratívny budova, evidenčné číslo 1236, Šaľa, v konaní zastúpená AK agner & partners, s.r.o., Bratislava, Špitálska 10, za účasti vedľajšieho účastníka: Sociálna poisťovňa, a.s., Bratislava, Záhradnícka 31, o zaplatenie 59 251,15 Eur z titulu odškodnenia, dňa 11. 05. 2011 takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 19 418,44 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 9 583,78 Eur, na účet advokáta JUDr. Jaroslava Fridricha, číslo účtu: 1185272057/0200 vedený vo VÚB, a.s., Bratislava - Centrum, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Galanta, číslo účtu 70000159435/8180 súdny poplatok vo výške 1 165 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou podanou dňa 09. 07. 2009 prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 59 251,15 € z toho dôvodu, že žalobca bol zamestnaný v závode právneho predchodcu žalovaného od roku 1980 do roku 1988 ako spriadač v prevádzke na výrobu viskózneho hodvábu. Následne bol žalobca z dôvodu poškodenia zdravia (diagnostikovania choroby z povolania )na pozíciu zámočníka. Pracovný pomer bol medzi účastníkmi ukončený v priebehu roku 1998. Choroba z povolania bola žalobcovi zistená dňa 27. 05. 1988 - chronická intoxikácia sírouhlíkom.

Od roku 1998 až doposiaľ žalobca nepracuje, pretože jeho zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať pracovnú činnosť. Žalobcov pracovný potenciál bol minimalizovaný výlučne v príčinnej súvislosti z chorobou z povolania.

Pokiaľ ide o bližšiu špecifikáciu pracovno-právnych vzťahov, žalobca dôvodil, že bol v špecifikovanom období zamestnaný v Chemických závodoch Juraja Dimitrova. Všetky záväzky zamestnávateľa vyplývajúce z pracovného pomeru, neskôr po privatizácii podniku prešli na právneho nástupcu spoločnosť ISTROCHEM, a.s., následne tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra spoločnosti ISTROCHEM, a.s. IČO: 36 403 450 so sídlom Nobelova 34, Bratislava, došlo v súlade s ustanovením a/ ods. 1 písm. c/ k 01.01.2006 k zániku

spoločnosti, ktorému predchádzalo zrušenie spoločnosti bez likvidácie zlúčením. Prejav vôle jediného akcionára zrušiť spoločnosť bez likvidácie zlúčením je zachytený v notárskej zápisnici č. N 217/2005, Nz 54487/2005, NCRIs 53869/2005 zo dňa 15.11.2005. Zo zbierky listín je ďalej zrejmé, že spoločnosť ISTROCHEM, a.s. uzatvorila formou notárskej zápisnice č. N 218/2005, Nz 54493/2005, NCRIs 53875/2005 zo dňa 15.11.2005 Zmluvu o zlúčení so spoločnosťou DUSLO, a.s, IČO: 34 108 988 so sídlom administratívna budova ev. č. 1236, 927 03 Šaľa. Podľa tejto zmluvy je DUSLO, a.s univerzálnych právnym nástupcom a preberá celé imanie, všetky práva a povinností, záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti ISTROCHEM, a.s. ku dňu jej výmazu z obchodného registra, ku ktorému došlo dňa 01.01.2006. Následne došlo k zlúčeniu spoločnosti DUSLO, a.s. so spoločnosťou AVION Invest, a.s. a k zmene obchodného mena na DUSLO, a.s. Zo zápisu spoločnosti AVION Invest, a.s. v obchodnom registri, vyplývajú nasledovné fakty:

- rozhodnutie jediného akcionára akciovej spoločnosti AVION Invest, a.s. zo dňa 05.06.2006 o zlúčení so spoločnosťou DUSLO, a.s. so sídlom administratívna budova ev. č. 1236, 927 03 Šaľa, zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, v oddiely SA vložka č. 10336/T, IČO: 34 108 998, ktorá bola zrušená bez likvidácie,

- zmluva /2006, JUDr. Danielou Čikutovou dňa 05.06.2006,

Spoločnosť AVION Invest, a.s. so sídlom areál DUSLO, a.s. Šaľa, IČO: 35 826 487 je právnym nástupcom spoločnosti DUSLO, a.s. so sídlom administratívna budova ev. č. 1236, 927 03 Šaľa, IČO: 34 108 988, zapísané v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, v oddiely SA vložke č. 10336/T a preberá všetky jej práva a povinnosti. Žalobca počas výkonu práce v rokoch 1980 až 1988 a neskôr ako zámočník pracoval spočiatku ako spriadač viskózneho hodvábu a bol vystavený pôsobeniu toxického plynu - sírouhlíka. V dôsledku dlhotrvajúcej expozície sa u žalobcu prejavila choroba z povolania špecifikovaná vyhláškou č. 32/1965 ako chronická otrava sírouhlíkom. V posudku o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia - vypracovanom KLPaT Bratislava, bolo ochorenie obodované 200 bodmi podľa vtedy platného sadzobníka. Posudok na základe laboratórnych vyšetrení potvrdil chorobu z povolania - chronickú intoxikáciu CS2. Následne v roku 1999 bolo poškodenie zdravia žalobcu pre zjavné zhoršenie choroby z povolania a výskyt cievno-mozgovej príhody dobodované posudkom o ďalších 200 bodov. Klinika pracovného lekárstva bola donútená pre opätovné zhoršenie zdravotného stavu žalobcu dobodovať i napriek dôslednému dodržiavaniu liečebného režimu dobodovať poškodenie zdravia žalobcu v roku 2000 o 500 bodov a 13. 05. 2009 dobodovala Klinika pracovného lekárstva a toxikológie poškodenia zdravotného stavu žalobcu na terajší počet 1000 bodov. Maximálne hodnotenie poškodenia zdravia žalobcu svedčí o mimoriadnom rozsahu prejavov choroby z povolania tým spojených rozsiahlych obmedzení v živote žalobcu.

V uvedenej veci odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatila Slovenská poisťovňa a.s., a následne Sociálna poisťovňa žalobcovi sumu 15 000.- Sk za 1000 bodov. Žalobcovi bol dňa 24. 06. 2004 priznaný invalidný dôchodok pričom z oznámenia poisťovne vyplýva, že pokles práce žalobcu prestavuje 70 %, a invalidita nastala výlučne v súvislosti z chorobou z povolania žalobcu. Žalobca je držiteľom preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby a bol vydaný výlučne v spojitosti s následkami choroby z povolania. Žalobca sa nachádza v produktívnom veku, chorobu získal ako 31 ročný a vo všetkých sférach života je obmedzovaný takmer 21 rokov a v súčasnosti žije osamelo s rodičmi v rodinnom dome v Hornej Kráľovej, disponuje stredoškolským vzdelaním. Pred objavením príznakov viedol aktívny spoločenský, rodinným kultúrnym a športovým životom. Choroba s povolania nedovoľuje žalobcovi nadviazať vážnejšiu známosť, resp. viesť spoločnú domácnosť s inou ženou a založiť si vlastnú rodinu. Do diagnostikovania choroby s povolania a obmedzení žalobca netrpel žiadnymi psychickými a neurologickými ochoreniami ktoré ho vyradili so spoločnosti. Doteraz vykonané kontrolné zdravotné vyšetrenia na KLPaT v Bratislave nesporne preukazujú, že zdravotný stav žalobcu sa v dôsledku nevyliečiteľnej choroby naďalej zhoršuje a to napriek medikamentóznej liečbe, dôslednému dodržiavaniu liečebného režimu a pravidelným kontrolno-liečebným prehliadkam v rámci dispenzarizácie. Vykonané zdravotné vyšetrenia potvrdili trvalé následky ochorenia na žalobcov organizmus.

Žalobca v priamej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania trpí úpornými bolesťami hlavy, kĺbov, horných a dolných končatín, ramien, kŕčmi v stehnách a lýtkach oboch dolných končatín ale aj horných končatín v súvislosti s pohybom i v kľude, opuchmi nôh, tŕpnutím horných i dolných končatín, stratou citlivosti v rukách, a s tým súvisiacimi obmedzeniami vo všetkých sférach života. Z psychiatrického hľadiska trpí chronickým neurastenickým syndrómom s depresívnymi rysmi a

organickým psychosyndrómom. Z psychologického hľadiska došlo u žalobcu k výskytu znakov signalizujúcich poškodenie centrálneho nervového systému (poruchy inteligencie, koncentrácie, pozornosti, krátkodobej pamäte, zníženie úrovne jemnej motoriky, výraznej emočnej labilite, depresivite, ankcióznosti, nedostatočnej integrity osobnosti s hysteroidnými prejavmi latentnej agresivity. V súvislosti so zhoršujúcim sa zdravotným a psychickým stavom žalobcu, právny zástupca žalobcu poukázal na vyšetrenie odborného psychiatria KPLaT, psychologické vyšetrenie KPLaT a neurologické vyšetrenie vykonané KPLaT, v zmysle ktorých v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania sa u žalobcu prejavuje organický psychosyndróm, poruchy jemnej motoriky, pozornosti, krátkodobej pamäte, zníženie inteligencie, agresivita, výrazná emočná labilita, depresivita, výrazné poruchy správania. Výskyt znakov signalizujúcich organické poškodenie centrálneho nervového systému a nezvratné poškodenie nervov senzitívnej motoriky dolných končatín a neurastenický syndróm, dôsledky ktorých ochorení sa prejavujú u žalobcu tým, že je skôr príťažou pre svoju rodinu, nemôže sa venovať sestre ako jedinú žijúcu rodinu, nezvláda bežnú komunikáciu, nedokáže vykonať potrebné domáce a udržiavacie práce. Je vylúčený zo sociálnej interakcie, takmer všetok čas trávi v domácom prostredí. Trpí sexuálnou disfunkciou, stratil kontakt s rodinnými príslušníkmi, priateľmi, je sociálne izolovaný, trpí neustále ťažkou depresiou, nespavosťou, dráždi ho prítomnosť iných ľudí, nemôže absolvovať návštevy kina, divadla, nákupných centier, športových podujatí a spoločenské vyžitie sa pre neho stali nad mieru zaťažujúcim. Kvôli strate jemnej motoriky skoncoval so záľubami, sledovanie televízie, čítanie periodík, či kníh ho psychicky dráždi. Prežívané bolesti mu spôsobujú trvalý diskomfort. Nedokáže sám vybaviť bežné veci na úradoch, kúpiť si ošatenie. Je nerozhodný, nekoncentruje sa, čoho dôsledkom je nadmerné podráždenie vrcholiace agresivitou, nepamätá si bežné životné fakty, stráca orientáciu v prostredí, má problémy s presunmi z miesta na miesto, nemôže vykonávať žiadne športy a je odkázaný na trvalú pomoc. Pre poškodenie pamäti a koncentrácie stratil možnosť ďalšieho vzdelávania sa, osvojovania si nových úkonov a návykov. Na preukázanie zdravotných problémov žalobca založil do spisu doklady a to lekársku správu zo dňa 24. 06. 2004, oznámenie sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 06. 08. 2004 o oznámení že žalobcovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, preukaz číslo 967066843 občana s ťažkým zdravotným postihnutím, záznam z Neurologickej kliniky FN Nitra o hospitalizácií od 07. 07. 2008 do 17. 07. 2008, potvrdenie o ambulantnej psychologickej starostlivosti od roku 2001, prepúšťacia správa o hospitalizácií žalobcu na klinike pracovného lekárstva od 10. 04. 07 do 17. 04. 07, prepúšťacia správa kliniky pracovného lekárstva od 19. 02. 2003 do 26. 02. 2003, prepúšťacou správou kliniky pracovného lekárstva hospitalizovaného od 01. 03. 2000 do 18. 03. 2000, hlásenie choroby z povolania 27. 05. 88, prepúšťacia správa zo dňa 29. 01. 200 do 14. 02. 2001, prepúšťacia správa z hospitalizácie žalobcu od 21. 04. 08 do 25. 04. 08, lekárska správa o vyšetrení žalobcu zo dňa 10. 06. 2009 z neurofyziologickej ambulancie, správa z elektromyografického vyšetrenia zo dňa 30. 06. 2003, prepúšťacia správa o hospitalizácií od 28. 02. 2002 do 08. 03. 2002, posudkom o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 13. 05. 2009, prepúšťacia správa z hospitalizácie žalobca od 14. 04. 09 do 23. 04. 09, správou Sociálnej poisťovne, posudkového lekára F.. B. zo dňa 24. 06. 2004.

Na základe uvedených skutočností, keďže žalobca trpí nevyliečiteľnou chronickou chorobou z povolania, ktorá bola diagnostikovaná v súvislosti s výkonom práce u žalovaného, žalobca trpí obmedzeniami, ktoré mu neumožňujú žiť plnohodnotný spoločenský, rodinný a pracovný život, športový a politický život, trpí úpornými bolesťami ktoré majú základ v chorobe z povolania, žiadajú žalobe vyhovieť, zaviazať žalobcu na vyplatenie žalovanej sumy vo výške 100 násobku bodového ohodnotenia a náhradu trov konania a právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené.

Právny zástupca žalovaného sa vyjadril tak, že žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú z toho dôvodu, že žalobca k žalobe pripojil len jeden znalecký posudok KPLaT a to z roku 2009, ostatné posudky žalovaný nemá k nahliadnutiu. Dátumy vyhotovenia posudkov zohrávajú dôležitú úlohu v posúdení, či nárok žalobcu z hľadiska premlčania nie je premlčaný. Z tvrdení a dôkazov žalobcu nevyplýva, že by sa v jeho prípade jednalo o prípad hodný osobitného zreteľa a jeho odškodnenie je dostatočne dobre možné uskutočniť v zmysle všeobecných ustanovení vyhlášky č. 32/1995 zb. Choroba nemá žiaden špecifický dopad na žalobcu ktorý by sa svojou výnimočnosťou odlišoval od postihnutia iných prípadov ochorení na uvedenú chorobu. Žalobca trpí okrem choroby z povolania aj inými ochoreniami, ktoré evidentne nemajú súvis s chorobou z povolania, avšak zhoršujú jeho zdravotný stav. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že žalobca bol 20 rokov aktívnym fajčiarom ( cca 15 cigariet denne ), a konzumentom alkoholu. Zamestnanci vystavení vplyvu sírouhlíka mali pritom zakázanú konzumáciu alkoholu, pretože alkohol prejavy ochorenie zhoršoval. Dôsledné dodržiavanie liečebného režimu nevyplýva zo žiadnych žalobcom predložených listinných dokladov. K tvrdeným

obmedzeniam žalobcu v pracovnej oblasti žalovaný uvádza, že miera poklesu pracovnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70 %, čo znamená, že žalobca je schopný pracovať. Je však potrebné si uvedomiť, že v prípade odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nejedná o satisfakciu jedinú. Takáto náhrada je len jeden z nárokov ktoré patria osobe postihnutej profesionálnym ochorením.

Vedľajší účastník sa vyjadril tak, že ako vyplýva z hlásenia choroby z povolanie, chronická intoxikácia CS2 bola u žalobcu zistená dňa 24. 03. 1988 a hlásená bola dňa 06. 04. 2000. V posudku o odškodnení bolesti a SSU ktorý vypracovala KLPaT a ktorý bol ako jediný v nadväznosti na žalobu predložený je však ako dátum choroby uvedený deň 24. 03. 1998. Ďalej je potrebné vyzvať žalobcu na predloženie predchádzajúcich posudkov KPLaT, pretože tieto posudky vedľajší účastník nemá k dispozícií a tieto posudky predstavujú reálny základ nároku žalobcu na odškodnenie.

Žalobca bol vzhľadom na svoj zdravotný stav vypočutý na pojednávaní v sede, prehlásil, že na podanom návrhu o priznaní mimoriadneho odškodnenia trvá v plnom rozsahu, pričom prvý krát mu bola choroba z povolania uznaná v r. 1987 a to na klinike pracovného lekárstva v Bratislave. Pamätá si, že prvý krát keď tam bol, ležal tam celý mesiac v máji 1987. Je pravda, že po odchode z kliniky bol poučený o možných následkoch choroby z povolania ktorou trpí, chodieval každý rok na túto kliniku na pravidelné vyšetrenia a taktiež dostal aj lieky. Pravdepodobne v r. 1988 bol vyradený z prevádzky na ktorej pracoval na prevádzke v priadelni viskózového hodvábu a tam prichádzal do styku so sírouhlíkom. V tom čase nemal žiadne ochranné prostriedky. Teda rok na to čo bol preradený na inú prácu, v r. 1988 vykonával prácu údržbára a zároveň bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne uznaný za čiastočne invalidného. Je pravdou že choroba sa stále zhoršovala a v r. 1999 keď bol opäť preliečený na Klinike pracovného lekárstva bolo dobodované posudkom o odškodnení bolestí a sťaženie spoločenského uplatnenia o 200 bodov teda na hranicu 1000 bodov. Je pravdou, že žalobu podal až desať rokov potom, čo bolo dobodované, opravuje sa zápis, že posledné dobodovanie o 100 bodov bolo v r. 2009 a na základe tohto bola podaná žaloba. Je pravdou že od r. 1999 a 2000 sa u žalobcu vyskytli dve cievno-mozgové príhody a situácia je taká že zdravotný stav žalobcu sa stále zhoršuje. Je pravdou, že pravidelne chodil na kontroly, dodržiaval režim, ktorý určila klinika. Do r. 1999 kým neutrpel prvú cievno-mozgovú príhodu fajčil asi 15 cigariet denne, po tejto porážke prestal fajčiť. Je pravdou, že tvrdý alkohol ani víno nepil, občas požil príležitostne pivo. Jeho zdravotný stav sa stále zhoršuje, prekonal chorobu sklerózu multiplex, pri ktorej mal oslabené končatiny a tento stav pretrváva, ťažko chodí. Taktiež nemá dobrý spánok, chodí spávať okolo 21,00 - 21,30 hod. a stáva sa každú noc, že sa o hodinu dve zobudí a potom nemôže zaspať a zaspáva až nad ránom. Keď má niekam ísť, je zaujímavé, že vždy zaspí. Po druhej porážke, ktorú dostal v r. 2006-2007, sa presne nepamätá, došlo opätovne k zhoršeniu zdravotného stavu, začal byť apatický, prestal sa venovať akejkoľvek činnosti, či už kultúrnej alebo pracovnej. Taktiež od tejto doby nenavštevuje žiadne kultúrne podujatie, nemá záujem pre apatiu. Je pravdou, že dovtedy kým neutrpel prvú porážku pasívne chodieval na športové podujatia a od tejto doby však prestal chodiť, pretože začal mať problémy s nohami a nemal kto s ním na takéto podujatia chodiť. Je pravdou, že mu chodí pomáhať sestra a od smrti matky v r. 1994 žije sám v rodičovskom dome. Obedy má zabezpečené z obecného úradu a nevie o tom, či sa v obci nachádza nejaký opatrovník alebo opatrovníčka, ktorá by sa o neho starala. Je pravdou, že nebol liečený na vysoký krvný tlak, hlava ho bolí skoro každý deň v poslednom období a skoro dva mesiace má také zdravotné problémy, že ho ťahá do jednej strany. Domnieva sa, že je to následok prekonanej sklerózy, ktorá poškodila nervovú sústavu. Čo sa týka osobnej hygieny, túto si dokáže ešte vykonávať sám. Z dôvodu, že nevládze chodiť nemôže vykonávať ani drobné práce okolo domácnosti, nemôže robiť v záhrade, kosiť, prípadne iné činnosti, ktoré sú spojené s chôdzou. Je pravdou, že chodieva na zdravotné stredisko, kde sa zúčastňuje rehabilitácie, ktorú predpísala klinika a obvodná lekárka. Rehabilitácia spočíva v tom, že leží na posteli a rozcvičuje si dolné končatiny.

Právny zástupca žalobcu sa vyjadril tak, že podľa jeho názoru je nárok žalobcu preukázaný, pretože keď existuje bodové ohodnotenie z 900 na 1000 bodov, museli existovať predchádzajúce, ktoré začínali na hranici 200 bodov až sa hranica posunula na 1000 bodov. Z ich pohľadu nie je zaujímavé akou formou bude žalovaný prípadne vedľajší účastník plniť bežné úhrady ide o posúdenie či mandantovi je možné priznať mimoriadne odškodnenie s tým, že výšku ponechávajú na úvahu súdu. Navrhuje vypočuť svedkov, ide o sestru žalobcu a suseda, ktorý vypomáhajú v starostlivosti o žalobcu, v čase keď sa o neho nemôže starať sestra.

Svedkyňa T. E., sestra žalobcu uviedla, že po tom čo v r. 1999 alebo 2000 mal žalobca prvú porážku sa začal jeho zdravotný stav mierne zhoršovať, po druhej porážke v r. 2008 nastal zásadný rozdiel oproti dovtedajšiemu stavu s tým, že žalobca je agresívny, vykrikuje na ľudí a dokonca ju dvakrát fyzicky

napadol, z čoho bola nepríjemne prekvapená. Je pravdou, že keď ju druhýkrát napadol, odišla do Nitry ale po dvoch dňoch sa vrátila za žalobcom. Po druhej porážke sa začala jeho psychika rapídne zhoršovať, pretože keď obecný rozhlas niečo hlási okamžite na to reaguje, snaží sa žalobcu utlmiť ale jeho agresivita sústavne narastá. Pamätá si, že raz sa vyhrozil nožom, že jej vypichne oči, niekoľkokrát sa stalo, že sa jej vyhrozil, že ju zaškrtí. Je pravdou, že sa žalobcu bojí, aby jej fyzicky neublížil. Taktiež je pravdou, že žalobca nič nerobí, väčšinou len spí, stále na ňu cerí zuby a keď žalobcu raz požiadala, keď si asi hodinu chystal raňajky, že potrebuje navariť, začal búchať do stola ako nepríčetný až tak, že naskakovali šálky, jedna padla nakoniec na zem a rozbila sa. Stáva sa, že vybuchne z ničoho nič ako pušný prach. Keď mu raz dohovárala a upozorňovala ho o tomto amoku a ako sa choval ani sám neveril. V minulom roku bola svedkom toho keď stála pri bráne a išiel okolo pár mladých ľudí, psy štekali, že brat stál pri pánovi z tejto dvojice, ruky zovreté tak, ako by ho chcel zaškrtiť, tento človek mu povedal, že či je magor. Je pravdou, že aj tento mladý muž bol veľmi vyľakaný zo správania žalobcu. Niekoľkokrát žiadala aj staršieho brata, aby pomohol, tento nemá záujem situáciu riešiť, hoci býva hneď vo vedľajšom dome.

Svedok Š. K., sa vyjadril tak, že je pravdou, že žalobcu poznal ako kolegu pretože obaja pracovali v Dimitrovke, Od 90 rokov, keď dostal chorobu z povolania bol uznaný čiastočne invalidným, chodievali spolu so žalobcom do Dimitrovky, kde boli preradení na iné pracovisko. Pracovali tam do roku 1998 ako údržbári a v tomto období sa definitívne uzatvárala Dimitrovka. Nepamätá si presne, ale keď žalobca dostal prvú porážku, sťažoval sa na zdravotný stav, motá sa mu hlava, noha mu začala tŕpnuť až skončil s porážkou v nemocnici. Žalobcu navštevuje raz alebo dva razy do mesiaca, odkedy sa vrátil po druhej porážke chodí za žalobcom aj trikrát. Je pravdou, že sa spolu porozprávajú. Tieto návštevy sú od 30-60 minút, a to je podľa toho o čom sa bavia. Je pravdou, že o žalobcu sa stará sestra a to od času keď im zomrela mama. Sestra zo začiatku aj pracovala, alebo dobehla tak 2-3 krát do týždňa, ale odkedy je doma na dôchodku, zdržuje sa tam pravidelne. Podľa jeho názoru sú vzťahy medzi nimi normálne. Nevšimol si, že by sa k sestre správal agresívne, ale pravda je taká, že žalobcu nahnevá vždy keď nenájde vec na mieste, kde by mala podľa neho byť. V čase keď bola možnosť podnikových rekreácii žalobca pracoval na inej zmene, takže sa rekreácií nezúčastňovali spolu. Väčšinou chodili na futbal. Dovtedy kým žila matka žalobcu, choval aj domáce zvieratá, staral sa o záhradu, keď zomrela, povedal že nemá pre koho chovať zvieratá a prestal sa venovať záhrade. Je pravdou, že choval zajace spolu so sestrou do druhej porážky, vtedy povedal, že dosť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, právnych zástupcov žalovaného a vedľajšieho účastníka, oboznámením sa s písomnými s a ostatnými dokladmi účastníkov založenými v spise, najmä lekárskou správou zo dňa 24. 06. 2004, oznámením sociálnej poisťovne - ústredia zo dňa 06. 08. 2004 o oznámení že bol žalobcovi priznaný čiastočný invalidný dôchodok, predložil preukaz číslo 967066843 občana s ťažkým zdravotným postihnutím, záznamom z Neurologickej kliniky FN Nitra o hospitalizácií od 07. 07. 2008 do 17. 07. 2008, potvrdením o ambulantnej psychologickej starostlivosti od roku 2001, prepúšťacou správou o hospitalizácií žalobcu na klinike pracovného lekárstva od 10. 04. 07 do 17. 04. 07, prepúšťacou správa kliniky pracovného lekárstva od 19. 02. 2003 do 26. 02. 2003, prepúšťacou správou kliniky pracovného lekárstva hospitalizovaného od 01. 03. 2000 do 18. 03. 2000, hlásenie choroby z povolania 27. 05. 88, prepúšťacia správa zo dňa 29. 01. 200 do 14. 02. 2001, prepúšťacou správa z hospitalizácie žalobcu od 21. 04. 08 do 25. 04. 08, lekárskou správa o vyšetrení žalobcu zo dňa 10. 06. 2009 z neurofyziologickej ambulancie, správa z elektromyografického vyšetrenia zo dňa 30. 06. 2003, prepúšťacou správou o hospitalizácií od 28. 02. 2002 do 08. 03. 2002, posudkom o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 13. 05. 2009, prepúšťacou správou z hospitalizácie žalobcu od 14. 04. 09 do 23. 04. 09, správou Sociálnej poisťovne, posudkového lekára F.. B. zo dňa 24. 06. 2004, odborným vyjadrením KLPaT zo dňa 07. 07. 2010, výsluchom svedka F.. T. B., F.. P. Š., X.. F., F., oboznámením sa s ostatným písomným materiálom založeným v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:

Na základe predložených lekárskych správ o vyšetrení na KLPaT v Bratislave bola žalobcovi 27. 05. 1988 diagnostikovaná choroba z povolania, intoxikácia CS2. Dňa 24. 06. 2004 bol žalobca rozhodnutím sociálnej poisťovne v Bratislave uznaný za čiastočne zdravotne postihnutú osobu s poklesom pracovnej schopnosti na úrovni 70%. Žalobca sa zúčastňoval pravidelných lekárskych vyšetrení na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave v intervaloch ako bol predvolávaný a v súvislosti s jeho preliečovaním boli vyhotovené znalecké posudky na základe ktorých sa zvyšovalo bodové ohodnotenie bolestného a SSÚ až na súčasných 1000 bodov v roku 2009 s tým, že žalobcovi nie je možné zvýšiť ohodnotenie za bolesť a SSÚ nad uvedenú hranicu, pričom u žalobcu ide o nevyliečiteľné ochorenie ktoré

bude len progredovať a zapríčiní žalobcovi smrť. Žalobcovi bola v tejto súvislosti vyplatená jednorazovo suma 497,91 € (15 000.- Sk). Pri poslednom vyšetrení žalobcu bol zistený, ako uviedol svedok F.. T. B., difúzny demyelinizačný proces CNS supra a infratentoriálne a či uvedený proces má vplyv na chorobu z povolania sa vyjadril tak, že ochorenie bolo diagnostikované pri neurologickom vyšetrení pacienta, svedok však myslí, že uvedená diagnóza nemá vplyv na chorobu z povolania. Žalobca bol opakovane hospitalizovaný na KPLaT a ide o chorobu chronickú intoxikáciu sírouhlíkom. V konkrétnom prípade žalobcu dosiahol stupeň choroby z povolenia odškoditeľnosti a vtedy sa začína proces v rámci ktorého je zahlásená choroba z povolania a tento pacient chodí na pravidelné kontroly a zisťuje sa, či choroba z povolania u pacienta progreduje a pokiaľ sa zistí progresia choroby, nastáva tzv. dobodovanie, pretože pri oznámení choroby z povolania a prvotných vyšetreniach sa väčšinou neurčuje maximálna hranica bodov odškodnenia. U týchto typov pacient pokiaľ stav nie je stabilizovaný, v podstatnej väčšine pacientov sa zdravotný stav zhoršuje. Je toho názoru, že na progresiu ochorenia nemajú významný vplyv také veci ako fajčenie v malom rozsahu, požívanie alkoholických nápojov v malom rozsahu, ale na progresiu môže mať vplyv napr. cukrovka, alebo alkoholizmus pacienta. Po nahliadnutí do poslednej prepúšťacej správy pacienta, z ktorou sa oboznámil uviedol, že stav pacienta po prepustení z vyšetrenia bol zlý, pričom pacient bol dobodovaný už v r. 2009 na hranicu 1000 bodov, nad ktorú sa už nemôže priznať vyššie obodovanie, pretože pacient netrpí malibným ochorením. Oproti vyšetreniu v roku 2009 a závery lekárskej správy tohto pacient sa jeho stav zásadne nezmenil.

Svedok F.. P. Š., X.. F., F. uviedol, že demyelinizačné ochorenie bolo u pacienta preukázané a diagnostikované v r. 2007 pri vyšetrení, pri ktorom spĺňal kritériá podľa magnetickej rezonancie ako aj vyšetrení lykôr. U žalobcu sa konkrétne toto ochorenie prejavovalo slabosťou a poruchovou koordinácie končatín. Na základe psychologického vyšetrenia, ktoré pacientovi robili, javil známky tzv. organického poškodenia mozgu, ktoré zachytávajú poruchy pamäti, poruchy koncentrácie, poškodenie štiepivosti pamäte, teda u neho prišlo k takému poškodeniu mozgu, ktoré nemal vrodené a podľa záverov tohto vyšetrenia možno jednoznačne konštatovať, že prišlo k degradácii žalobcu v psychickej oblasti. Pacient trpel polyneuropatiou, ktorá sa prejavovala tŕpnutím končatín, bolesťami v končatinách, poruchou citlivosti. Za nevyhnutné potreboval podotknúť, že pacient už vo veku 42 rokov prekonal mozgové porážky. U žalobcu bol diagnostikovaný defekt v srdcovej prepážke, tzv. foramen ovale patens, čo bolo dôležitým zistením, ktoré vysvetľuje opakované mozgové porážky od r. 1999, teda vysvetľuje aj istú časť ochrnutia a problémami so svalmi, ktoré žalobca mal. Sú známe súvislosti medzi chronickou expozíciou sírouhlíka a výskytom polyneuropatii a psychických porúch. Nie sú evidentné dôkazy o vzniku demyelinizačného ochorenia v súvislosti s chronickou expozíciou sírouhlíkom. Príčina demyelinizačného ochorenia je väčšinou neznáma, môže byť v infekcií organizmu, očkovaní, existuje súvislosť medzi vznikom choroby a nedostatku vitamínu D. Nie je známa súvislosť medzi chronickou intoxikáciou sírouhlíkom a evidentným poškodením imunitnej sústavy. Spúšťacím mechanizmom ataku ochorenia je práve nabudenie imunitného systému, ktorý je aktívnejší ako je potrebné a aktívny na iných miestach ako je potrebné, t.j., že imunitný systém napadne vlastný nervový systém.

Podľa ust. ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví, alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa ust. psím. b/ , zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom sa za škodu zodpovedá poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. , náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré zamestnancovi vznikli následnom pracovného úrazu, alebo choroby z povolania, sa poskytujú jednorázovo.

Podľa ust. , Ministerstvo zdravotníctva SR ustanoví po dohode s Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhláškou výšku, do ktorej možno poskytnúť náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia a určovanie výšky náhrady v jednotlivých prípadoch.

Podľa ust. Vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v platnom znení, účinnom do 31.7.2004, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad

a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa ust. § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa ust. § 7 ods. 1, 3 citovanej vyhlášky, sa výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia určuje sumou 15,-Sk za jeden bod. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to inak sumu uvedenú v odseku 1 a 2.

Podľa ust. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene iných právnych predpisov , účinného od 1.8.2004 na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

V prejednávanej veci mal súd z vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov za preukázané, že žalobca bol v čase vzniku choroby z povolania v pracovnom pomere s právnym predchodcom žalovaného a vykonával prácu vo funkcii spriadača v prevádzke na výrobu viskózneho hodvábu, kde bol vystavený toxickému pôsobeniu sírouhlíka (CS2). V dôsledku takéhoto plnenia si pracovných povinností v prevádzke právneho predchodcu žalovaného žalobca trpí chorobou z povolania, ktorá bola u neho zistená 27. 05. 1988 choroba z povolania a to chronická otrava sírouhlíkom. V súvislosti zo zhoršením jeho zdravotného stavu bolo v roku 2009 pri preliečení pacienta na KLPaT v Bratislave vykonané posledné dobodovanie žalobcu z dôvodu bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia na 1000 bodov.

Podľa názoru súdu v tomto prípade ide u žalobcu o výnimočný prípad tak, ako to má na mysli ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 v znení ku dňu zistenia choroby z povolania dňa 27. 05. 1988, kedy výnimočnosť prípadu žalobcu súd videl v tom, že „ v čase zistenia choroby sa jednalo o človeka v produktívnom veku následne chorobou z povolania postihnutého a zbaveného možnosti užívať výhody, ktoré by sa mu inak ako zdravému poskytli a mohol ich užívať“. Súd má pritom na mysli výhody, ktoré štát a spoločnosť poskytuje občanom stále v širšom rozsahu a to možnosti uplatnenia sa nielen v pracovnej oblasti, ale aj pri využívaní voľného času a uplatnenia osobných a rodinných záujmov. S prihliadnutím na tieto okolnosti súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zvýšenie odškodnenia SSU žalobcu na 40 násobok základného počtu bodov vo výške 1000 bodov.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ku zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu došlo výlučne v priamej príčinnej súvislosti s diagnostikovanou chorobou z povolania - chronickou otravou sírouhlíkom a že takéto zhoršenie sa zdravotného stavu žalobcu nebolo objektívne predpokladané pri jeho poslednom posudzovaní následkov choroby z povolania na jeho SSU (viď. závery odborného vyjadrenia L.. F.. D. B., X..) obsiahnuté v písomnom stanovisku odpovedí na otázky účastníkov konania. Zhoršenie zdravotného stavu žalobcu v jeho psychickej zložke súd posúdil ako nový doposiaľ nepredpokladaný následok choroby z povolania, kedy na žalobcu bolo potrebné hľadieť ako na výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa v dôsledku čoho bolo potrebné navrhovateľovi priznať aj mimoriadne odškodnenie v zmysle ust. § 7 ods.3 vyhl. č. 32/1965.

Pri odškodnení SSU žalobcu súd aj v tomto konaní vychádzal z postupu upraveného vyhláškou č. 32/65 Zb., ktorá v znení jej noviel a k nim prislúchajúcich prechodných ustanovení upravujúcich používanie skorších právnych noriem, ktorých platnosť a účinnosť inak novelami zanikla a to tak, že bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví spôsobené pred dňom jej ich účinnosti a pokiaľ ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa posudzujú podľa doterajších predpisov( vyhl. č.47/95 v čl. II, vyhl..č. 19/99 Z. z. V čl. 1 bod 3 a aj zákon č. 437/04 v ust.§ 11).

Vzhľadom na uvedené prechodné ustanovenia noviel vyhlášky č. 32/65 Zb. bolo potrebné zohľadniac čas zistenia choroby z povolania žalobcu 27. 05. 1988 a jej hlásenie (chronická otrava sírouhlíkom) pri rozhodovaní o náhrade poškodenia na zdraví žalobcu aplikovať vyhl. 32/65 Zb. účinnú v uvedenom čase z hľadiska § 5 ods. 3 a §4 ods.1 citovanej vyhlášky pričom pri odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia sa odškodňujú preukázateľne nepriaznivé dôsledky, pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo plnenie jeho spoločenských úloh, pričom odškodnenie musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že samotná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu základného počtu bodového ohodnotenia zahŕňa odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného pre uspokojenie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh, teda zohľadňuje okolnosť, že poškodený je v dôsledku choroby z povolania obmedzený alebo vylúčený vo svojich možnostiach napr. voľby povolania, spôsobu osobného uplatnenia sa, športového a kultúrneho a politického vyžitia sa a pod. Pri odškodnení sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku pričom ust.§ 7 ods.3 citovanej vyhlášky umožňuje jeho zvýšenie v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa a to i nad stanovené najvyššie výmery odškodnenia.

V danom prípade u žalobcu nastal takýto stav, keď z lekárskych nálezov nepochybne vyplýva, že u žalobcu sa jeho predpoklady a schopnosti aké mal pred vznikom choroby z povolania nie len že zúžili ale niektoré sa aj stratili. Súd konštatuje pokles jeho zárobkovej činnosti v dôsledku choroby na 70% a z toho plynúcu plnú invaliditu znemožňujúcu mu čo i len obmedzene zapojiť sa do pracovného procesu.

Pokiaľ ide o nárok uplatnený v tomto konaní súd sa v zásade stotožnil s tvrdeniami žalobcu a jeho právneho zástupcu, že ak u osoby postihnutej chorobou z povolania dôjde ku zhoršeniu zdravotného stavu v rozsahu, ktorý nebolo možné objektíve predpokladať pri poslednom posudzovaní jeho SSU a takéto zhoršenie zdravotného stavu poškodeného je hodné mimoriadneho zreteľa je možné opätovne poškodenému priznať rozhodnutím súdu mimoriadne odškodnenie (idúc tým aj nad rámec všeobecnej zásady jednorázovosti odškodnenia SSU) a to v rozsahu takto pôvodne nepredpokladaných nepriaznivých dôsledkov poškodenia zdravia poškodeného na jeho život, životné úkony a uspokojovanie nie len jeho životných a spoločenských potrieb ale aj jeho rodiny a jeho blízkeho okolia.

V prípade žalobcu za takéto pôvodne nepredpokladané následky choroby z povolania súd považoval žalobcom prezentované a v konaní súdu preukázané podstatné zhoršenie psychického stavu žalobcu prejavujúce sa v neustálych psychických zmenách jeho osobnosti vyúsťujúce až do výbuchov neovládateľnej a bezdôvodnej agresivity a z toho plynúce vážne konflikty v jeho rodine, v manželstve vedúce k úplnej strate kontaktov s najbližšími príbuznými - manželkou, deťmi, nemožnosťou zúčastňovať sa kultúrneho a spoločenského a športového vyžitia, apatií spôsobenej bolesťami a odkázanosťou na výlučne domáce prostredie, nemožnosťou vzdelávať sa a odkázanosťou len na sledovanie televízie, nemožnosti čítania kníh a získavania ďalšieho všeobecného vzdelania teda ku strate samostatnej existencie nie len v spoločenskom prostredí ale aj v domácom prostredí, vedúce k zvýšenej potrebe starostlivosti tretej osoby o žalobcu a s tým súvisiacich aj finančných nárokov na zabezpečenie takejto starostlivosti.

Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu a platnou judikatúrou NS SR z ktorej vyplýva, že pohľadávku žalobu nemožno považovať za premlčanú, resp. ktorúkoľvek časť, pretože až rozhodnutím súdu sa priznáva žalobcovi právo a teda nie je možné prihliadať na námietky žalobcu, že časť pohľadávky je premlčaná.

Súd mal ďalej výpoveďou svedka F.. Š. za preukázané, že tzv. demyelinizačné ochorenie bolo u pacienta zistené až v čase, keď choroba z povolania u žalobcu progradovala a vlastne až uvedená diagnóza vedela uspokojivo vysvetliť iné závažné zdravotné problémy žalobcu, ktoré lekári nevedeli vysvetliť z priebehu choroby z povolania. Vzhľadom aj na vyjadrenie svedka F.. Š., mal súd za preukázané, že diagnostikované ochorenie nemalo priamy vplyv na priebeh ochorenia na chronickú intoxikáciu žalobcu sírouhlíkom, ktorá bola žalobcovi diagnostikovaná pred dlhým časovým obdobím.

Súd považoval priznanú satisfakciu vo výške 40 násobku mimoriadneho zvýšenia bodového ohodnotenia bolesti a SSU spolu vo výške 19 418,44 Eur (1000x15x40n-15000) za spravodlivú v pomere

k následkom, ktoré choroba zmenou osobnosti žalobcu vyvolala a výška odškodnenia je podľa názoru súdu obvyklou v súlade so súdnou praxou zaoberajúcou sa riešením v uvedených konaniach.

Súd pri rozhodovaní pritom vzal do úvahy aj skutočnosť, že spoločnosť a štát v súčasnej dobe poskytuje občanom stále širšie možnosti uplatnenia v živote nie len pracovnej činnosti ale aj pri využívaní voľného času a uplatnenia rodinných a osobných záujmov. Výnimočnosť prípadu žalobcu odôvodňujúceho zvýšenie náhrady spočíva v tom, že v čase zistenia doposiaľ nepredpokladaných následkov choroby sa jednalo o človeka vo veku v ktorom bol rodinný život v žalobcu obmedzený, je odkázaný len na okruh najbližších príbuzných (setra, brat), bez možnosti založenia vlastnej rodiny a splodenia detí a stýkania sa s nimi a prežívania pocitu radosti zo starostlivosti o nich a pocitu spolupatričnosti s rodinou, ktoré majú pre človeka veľmi pozitívny význam a hlboko ovplyvňujú jeho prežívanie hlavne v období blízkeho dôchodkovému veku. Pri určení miery odškodnenia súd zohľadnil u žalobcu mimoriadne zhoršenie jeho rodinného života v dôsledku progresie choroby z povolania ako aj mimoriadne zníženie kvality prežívania aj tých najjednoduchších životných situácií ako sú prežívanie bežného dňa, noci, spánku a pod., postupnú stratu vnímania pozitívnych stránok života ako je pocit šťastia, spokojnosti, rodinnej a osobnej pohody, veselosti, stratu empatie s ostatnými členmi rodiny, úplné vyčlenenie žalobcu z rodinného života pre jeho neovládateľnú agresivitu hrubo obťažujúcu jeho okolie, prežívanie pocitu hlbokej nespravodlivosti, úzkosti a celkovej nechuti k ďalšiemu životu, úplnú stratu pocitu lásky a spolupatričnosti s rodinou ako aj mimoriadnu emočnú labilitu v styku s tretími osobami. Okrem toho súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že u žalobcu boli nevratne poškodené životne dôležité orgány ako je CNS ako aj skutočnosť, že choroba z povolania u žalobcu a jej aj vyššie uvedené následky sú nevyliečiteľné s predpokladanou tendenciou sústavného zhoršovania sa.

Súd nepriznal žalobcovi odškodnenie na úrovni 100 násobku ako si žalobca uplatnil nakoľko u žalobcu nejde o najťažšie následky z choroby z povolania intoxikácie sírouhlíkom, ktoré by odôvodňovali vyššie odškodnenie.

Súd z tohto dôvodu žalobu vo zvyšku zamietol.

Pretože žalobca bol oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania ( o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov súd podľa ust. vety prvej tohto zákona) zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku žalovaného, pretože žalobe bolo vyhovené a rozhodnutie záviselo aj od výsledkov odborného lekárskeho posúdenia.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. a navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania, aj keď mal navrhovateľ vo veci len čiastočný úspech, nakoľko základ nároku žalobcu bol daný od počiatku a výška priznaného plnenia závisela na úvahe súdu a priznal náhradu trov právneho zastúpenia na základe vyúčtovania právneho zástupcu za úkony právnej služby boli do 31. 05. 2010 jeden úkon právnej služby ktorého hodnota bola určená v zmysle vyhl. č. 655/2004 je 353, € a v čase platnosti uvedeného boli vykonané nasledujúce právne úkony::

· prevzatie a príprava zastúpenia

· písomné podanie na súd (žaloba)

· písomné podanie na súd (výzva súdu 08. 12. 2009)

· konanie pred súdom (03.02.2010)

· konanie pred súdom (10.03.2010)

· konanie pred súdom (26.03.2010)

Od 01.06.2010 bolo vo veci vykonaných pätnásť úkonov právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určená podľa hodnoty sporu 353,54 EUR v zmysle ust. vyhl. č. v znení vyhl. č. 232/2010, a v pásme tejto tarifnej odmeny boli vo veci vykonané tieto úkony:

· písomné podanie na súd (z 02.08.2010)

· písomné podanie na súd ( stanovisko z 10.11.2010)

· konanie pred súdom (17. 09. 2010)

· písomné podanie na súd (stanovisko 23. 09. 2010)

· písomné podanie na súd (17. 09. 2010)

· písomné podanie na súd (16. 09. 2010)

· písomné podanie na súd ( premlčanie 16. 09. 2010)

· písomné podanie na súd ( sociálna poisťovňa 25. 08. 2010)

· konanie pred súdom 27. 04. 2011

· konanie pred súdom 14. 03. 2011

· konanie pred súdom 09. 02. 2011

· konanie pred súdom 11. 05. 2011

· písomné podanie na súd ( stanovisko z 15. 03. 2011

· písomné podanie na súd ( stanovisko z 09. 02. 2011

· písomné podanie na súd vyčíslenie trov konania

Cestovné náhrady a náhrady za stratu času v celkovej sume 475,37 Eur špecifikované

Cestovné náhrady za konanie pred súdom (03. 02. 2010) v sume 31,28 EUR:

§ Sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy pri osobných cestných motorových vozidlách 0,183 EUR v zmysle a prísl. opatrenia MPSVaR v platnom znení.

§ Cesta Bratislava-Galanta a späť 108 km.

§ Priemerná spotreba vozidla je 7,9 l/100 km benzínu 95 ( podľa technického preukazu)

§ Cena benzínu platná v čase použitia vozidla 1,35 EUR s DPH.

§ Cesta bola uskutočnená vozidlom továrenskej značky Lexus, EČ: SC-987CH.

Náhrada výdavkov za pohonné látky je 11,52 EUR ( (108 x 7,9 x 1,35):100 ).

Základná náhrada za 108 km jazdy je 19,76 EUR (108 x 0,183). Súd ďalej priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu cestových nákladov aj za pojednávania uskutočnené dňa 10. 03. 2010, 26. 03. 2010, 27. 04. 2011, 14. 01. 2011, 09. 02. 2011, 11. 05. 2011, pretože právny zástupca žalobcu sa označených pojednávaní zúčastnil a uplatnenie náhrady súd považuje za primerané.

Náhrada za stratu času spôsobenú cestou na pojednávania v zmysle ust. vyhl. od 01. 01. 2010 je v sume 108,21EUR (36,07 EUR x 3) špecifikovaná ako násobená jedna šesťdesiatina výpočtového základu (721,40 Eur) za každú aj začatú polhodinu (cesta BA-GA a späť trvala 1h 30min). Náhrada za stratu času spôsobenú cestou na pojednávania v zmysle ust. vyhl. od 01.01.2011 je v sume 148,20 EUR (37,05 EUR x 4) špecifikovaná ako násobená jedna šesťdesiatina výpočtového základu (2987,50 EUR) za každú aj začatú polhodinu (cesta BA-GA a späť trvala 1h 30min).

21 úkonov x 353,54 = 7 424,34 EUR

cestovné náhrady 218,96 EUR

náhrada za stratu času 256,41 EUR

paušálne náhrady 2 x 6,95EUR 13,90 EUR

paušálne náhrady 4 x 7,21 EUR 28,84 EUR

paušálne náhrady 15 x 7,41 EUR 111,15 EUR

Suma celkom 9.583,78 EUR, s DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.