Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-18C/164/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Z.. M. S. vo veci žalobkyne VD. A., J.. X. X. XXXX, G. Ž. Č.. XX, G., zastúpenej JW.. Ž. I., M. N. N. H.. J. Č.. XX, S. proti žalovanému M. H., J.. X. XX. XXXX, Y. G. Y. Č.. XX, Košice, v konaní o zaplatenie 3.367,49 eur s prísl. a zmluvnej pokuty 2.941,65 eur

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.788,29 eur s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 ‰ za každý deň omeškania od 16. 4. 2006 do 31. 12. 2008, s poplatkom z omeškania vo výške 1 ‰ z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2010, s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 1. 7. 2010 až do zaplatenia, sumu 579,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % z dlžnej sumy ročne od 1. 1. 2007 až do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Žaloba sa v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky a v časti zaplatenia nároku na zmluvnú pokutu vo výške 2.941,65 eur zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 146,16 eur na účet právnej zástupkyne žalobkyne č. ú. 0482158088/0900, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 2. 9. 2008 v spojení s jeho úpravou zo dňa 21. 11. 2008 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť titulom dlžného nájomného sumu 2.788,29 eur s poplatkom z omeškania vo výške 2,5‰ denne z dlžnej sumy od 16. 4. 2006 až do zaplatenia, tiež uplatňovala sumu 579,20 eur titulom nedoplatku na službách spojených s užívaním bytu, z ktorej žiadala priznať úrok z omeškania vo výške 9,5% z dlžnej sumy ročne od 1. 1. 2007 až do zaplatenia a nárokovala si tiež zmluvnú pokutu v hodnote 2.941,65 eur. Zmluvná pokuta predstavovala 1% denne z dlžnej sumy mesačného nájomného vo výške 348,54 eur (10.500,- Sk), ktorú žiadala za obdobie od 16. 9. 2005 do 15. 10. 2005, zo sumy 697,08 eur od 16. 10. 2005 do 15. 11. 2005, zo sumy 1.045,62 eur od 16. 11. 2005 do 15. 12. 2005, zo sumy 1.394,16 eur od 16. 12. 2005 do 15. 1. 2006, zo sumy 1.742,70 eur od 16. 1. 2006 do 15. 2. 2006, zo sumy 2.091,26 eur od 16. 2. 2006 do 15. 3. 2006 a zo sumy 2.439,78 eur od 16. 3. 2006 do 15. 4. 2006. Dlh žalovaného a jednotlivé mesačné dlžné sumy, z ktorých si uplatňovala právo na zmluvnú pokutu predstavovali záväzok žalovaného na úhradu dohodnutých platieb za nájom a služby spojené s užívaním bytu za obdobie od 1. 9. 2005 do 30. 4. 2006, ako táto povinnosť vyplývala z dohôd účastníkov.

Dňa 29. 10. 2004 bola medzi účastníkmi sporu uzavretá nájomná zmluva týkajúca sa dvojizbového bytu Č.. XX I. Q. I. Ž., J. N. J. X. K. G. O. J. H. W. Č.. XX I. G.. Nájomné vo výške 348,54 eur mesačne

malo byť uhrádzané vždy do 15. dňa mesiaca vopred na číslo účtu prenajímateľa uvedené v zmluve. V cene nájmu boli prenajímateľom hradené aj spotrebované množstvá energie, a to plyn v rozsahu 7 m3 na mesiac pri hodnote 15,- Sk/m3, elektrická energia vo výške 110 kWh na mesiac v cene 3,85 Sk/ kWh, spotreba teplej vody v rozsahu 3 m3 pri cene 240,- Sk/m3, a studená voda v rozsahu 6 m3 v cene 40,- Sk/ m3.

Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu od 1. 11. 2004 do 31. 10. 2005. Dohodou účastníkov došlo k predĺženiu doby nájmu tak, že žalovaný bol oprávnený užívať byt do 30. 4. 2006. Za obdobie september 2005 až apríl 2006 nesplnil svoju povinnosť týkajúcu sa úhrady nájomného. Neuhradil ani nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu v roku 2005 v sume 277,34 eur, ako tento vyplýval z vyúčtovania vykonaného správcom bytu J. N..V..Q.. G.. Žalobkyňa dokladoval poštovou poukážkou, že vyúčtovaný nedoplatok riadne správcovi uhradila. Výpisom z účtu žalobkyňa preukázala, že za čas užívania bytu žalovaným riadne hradila zálohové platby spojené s užívaním bytu na účet správcu, teda nedoplatok súvisel len so spotrebou, ktorú mal v byte žalovaný.

Žalovanému vznikla povinnosť aj na úhradu nedoplatku za spotrebu elektrickej energie, ktorý podľa vyúčtovania za obdobie od 13. 8. 2005 do 21. 8. 2006 činil sumu 588,14 eur. Z toho pomerná časť pripadajúca na žalovaného zodpovedajúca dobe užívania bytu a zohľadňujúca spotrebu uhradenú žalovaným v nájomnom predstavovala 301,87 eur.

Rozsah záväzku, ktorý bol žalovaný povinný uhradiť titulom nedoplatku za dodávku elektrickej energie bol preukázaný faktúrou č. XXXXXXXXXX Y. N. G. Ž. J. H. XX I. G..

-3- -108

Za obdobie od 13. 8. 2005 do 31. 12. 2005 bolo faktúrou vyúčtovaná spotreba energie 1.830 kWh v sume 5.929,20 Sk a pevná mesačná platba 662,24 Sk. Platbami nájomného mal žalobca v tomto období predplatenú spotrebu 110 kWh/ mesiac, čo za štyri a pol mesiaca predstavuje 495 kWh. Nad rámec spotrebovaná elektrická energia v rozsahu 1.335 kWh pri sadzbe 1 kWh 3,24 Sk predstavuje jeho povinnosť na úhradu 4.325,40 Sk, vrátane pevnej mesačnej platby, ktorú je povinný hradiť každý odberateľ elektrickej energie, čo v úhrne činí za obdobie od 13. 8. 2005 do 31. 12. 2005 sumu (4.987,64 Sk) 165,56 eur. Za čas od 1. 1. 2006 do 21. 8. 2006 bola spotreba energie 3.026 kWh vo výške 10.016,6 Sk a pevná mesačná platba 1.110,704 Sk za uvedené obdobie. Do času zániku nájomného vzťahu do 30. 4. 2006 rozsah spotreby predstavuje teda 1.513 kWh, čo pri predplatených 440 kWh v cene nájomného na obdobie 4 mesiacov predstavuje spotrebu žalovaného navyše v rozsahu 1.073 kWh. Pri sadzbe 1 kWh 3,31 Sk jeho povinnosť na úhradu činí 3.551,63 Sk, čo spolu s povinnou mesačnou platbou za polovicu sledovaného obdobia 555,37 Sk predstavuje (4.107,- Sk) 136,33 eur. Celkový nedoplatok za odber elektrickej energie, ktorý je žalovaný povinný uhradiť predstavuje 301,87 eur.

O výške svojich záväzkov bol žalovaný informovaný žalobkyňou tak telefonicky ako aj písomnou formou. Zásielky na adrese svojho bydliska nepreberal. Žalobkyňa poprela, aby so žalovaným bola uzavretá dohoda o vysporiadaní záväzku formou lacnejšej prestavby nehnuteľnosti. Žalobkyňa pri úkonoch so žalovaným jednala tiež prostredníctvom svojej matky ako splnomocnenej zástupkyne Z.. M. S.. Táto vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že prestavbu bytu, ktorý užíval žalovaný realizoval jeho známy pán Klíma. Nikdy medzi nimi nebola žiadna dohoda o započítaní nedoplatkov žalovaného s cenami prác, čo by nebolo navyše ani možné, keďže práce boli vykonávané veľmi nekvalitne a vznikli dodatočné náklady v súvislosti s odstraňovaním vád..

Žalovaný v konaní nepopieral užívanie bytu žalobkyne v spornom období ani skutočnosť, že došlo k vzniku nedoplatku na nájomnom a platbách spojených s užívaním bytu. Podľa jeho vyjadrení však malo dôjsť k zániku záväzku vzájomnou dohodou účastníkov tak, že pre žalobkyňu sa vybaví lacná prestavba bytu, ktorú mal realizovať jeho známy K. H.. Ten mu po ukončení prác údajne oznámil, že žalobkyňa mu odmietla vyplatiť za vykonané práce sumu 995,82 eur ( 30.000,- Sk), za čo on pánovi Klímovi pomohol získať zákazku, na ktorej si túto pohľadávku finančne uspokojil.

Žalovaný však nevedel uviesť, aký mal byť konkrétny obsah dohody, aká časť jeho záväzku a akým spôsobom mala byť uhradená. Nevedel rozumne zdôvodniť, prečo práve finančná suma 995,82 eur mala predstavovať úhradu jeho nedoplatkov na nájomnom a platbách spojených s užívaním bytu, a z akých dôvodov neuhradil údajný zvyšok dlhu. Potvrdil, že bol telefonicky informovaný o existujúcich nedoplatkoch spojených s užívaním bytu. Tieto mu však podľa jeho vyjadrení neboli doručené písomne. Vykazovanú spotrebu elektrickej energie považoval za neadekvátnu, konkrétne dôvody pre svoje výhrady však neuviedol.

V konaní tvrdil tiež premlčanie nároku.

-4- -109

Aj keď na žiadosť žalovaného bolo opakovane odročené pojednávanie za účelom možnej mimosúdnej dohody, k tejto so žalobkyňou nedospel, keďže nereagoval na výzvy jej zástupcu.

Zásielky súdu adresované na miesto jeho bydliska sa vracali neprevzaté, až potom, čo mu v konaní bola ustanovená za opatrovníčku jeho matka, žalovaný oznámil, že sa zdržiava v mieste svojho trvalého bydliska, a že je mu tam možné doručovať súdne zásielky.

Posledného pojednávania vo veci sa napriek riadne a včas doručenému predvolaniu nezúčastnil, neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a z vážnych dôvodov, súd preto konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, na základe predložených listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov..

Právo a povinnosti účastníkov konania sa spravovali ustanoveniami zmluvy o nájme bytu, na podklade ktorej prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania (§ 685 Obč. zák.).

Jednou z povinností nájomcu je riadne a včasné uhrádzanie nájomného. V prípade, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 dní po splatnosti je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania (§ 697 Obč. zák.).

Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu užívania, výšku nájomného, a úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu, spôsob ich výpočtu, mala byť tiež obsahovať obsah príslušenstva bytu. Ak sa neuzavrela písomne, vyhotoví sa o obsahu zápisnicu. Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú (§ 696 Obč. zák.).

Podľa § 120 Obč. súd. por. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktorá z označených dôkazov vykoná. Môže výnimočne vykonať aj iné ako navrhli účastníci, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutia vo veci.

Vo veciach, o ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolení uzavrieť manželstvo, určenie a zapretie rodičovstva a osvojiteľnosti, osvojenie, vo veciach Obchodného registra v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev, súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Ak nejde o uvedené veci, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 132 Obč. súd. por., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyjde za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Predloženou listinou - zmluvou o nájme k bytu žalobkyne zo dňa 29. 10. 2004, ústnymi vyjadreniami účastníkov konania bolo súdu preukázané, že došlo k založeniu platného nájomného vzťahu titulom

nájmu 2-izbového bytu žalobkyne, Č. G. XX J. H. Č.. XX I. G. za dohodnuté mesačné nájomné 348,54 eur, v ktorej platbe bola čiastočne hradená aj spotreba elektrickej energie vo výške 110 kWh na mesiac. Nájomná zmluva bola pôvodne dojednaná na obdobie od

-5- -110

1. 11. 2004 do 31. 10. 2005. Vzájomnou dohodou účastníkov došlo k predlženiu doby nájmu na čas do 30. 4. 2006, kedy sa nájom bytu sa skončil.

Zákon nepredpisuje pre nájomnú zmluvu obligatórne písomnú formu. Jedná sa o zmluvu neformálnu, ktorá môže byť uzavretá aj v ústnej podobe. Preto aj ústne dohody účastníkov o uzavretí nájomnej zmluvy k bytu sú platné.

Pokiaľ ide o zmenu nájomnej zmluvy uzavretej v písomnej podobe, platí tu len možná námietka relatívnej neplatnosti v prípade, ak právny úkon nebol robený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40a Obč. zák.). Žiaden z účastníkov nenamietal neplatnosť dohody o predlžení doby nájmu, pokiaľ by sa chápala ako dodatok k písomnej zmluve o nájme. Za týchto okolností, aj finančné čiastky, ktorých zaplatenia sa žalobkyňa domáha za čas od 1. 11. 2005 do 30. 4. 2006, teda po ukončení pôvodnej nájomnej zmluvy, je povinný žalovaný uhrádzať titulom platného nájomného vzťahu a teda titulom nájomného, nie titulom vydania bezdôvodného obohatenia, na ktoré by vznikal nárok v prípade, že by sa jednalo medzi účastníkmi o neplatný právny úkon. V zmysle § 101 Obč. zák. premlčacia doba je trojročná, pokiaľ nie je ustanovené inak a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Práva sa nepremlčuje, ak sa vykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Keďže žaloba bola podaná dňa 2. 9. 2008 a najskôr splatný nárok (nájomné za 9/05) bol ku 15. 9. 2005 k premlčaniu nároku žalobkyne nedošlo.

Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že pohľadávka mala zaniknúť, či už v časti alebo celkom na základe vzájomných dohôd účastníkov o započítaní „finančného prospechu", ktorý mala žalobkyňa získať lacnou prestavbou bytu vykonávanou osobou zabezpečenou žalovaným (K. H.), táto okolnosť nebola v konaní preukázaná. V súlade s ust. §120 Ob.súd.por. mal žalovaný ako účastník konania nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú, teda povinnosť preukázať, že táto obrana uplatňovaná v konaní je dôvodná. Pravdivosti jeho tvrdení však nenasvedčovala ani samotná výpoveď žalovaného, ktorý sa nevedel vyjadriť akým spôsobom a v akej výške mal byť „zápočet" dohodnutý. Jedným z predpokladov platnosti právneho úkonu je pritom jeho dostatočná zrozumiteľnosť a určitosť. Táto podmienka ani pre prípad eventuálnej dohody účastníkov konania nebola splnená, keďže nie je možné zistiť v akom rozsahu a o čom konkrétne sa mali zmluvné strany dohodnúť, preto by taký právny úkon bol neplatným (§ 37 Obč.zák.). Samotná žalobkyňa dohodu popierala uvádzajúc, že rekonštrukčné práce v byte boli vykonané tak nekvalitne, že vznikli ďalšie náklady na odstraňovanie vád týchto prác, a nevznikla by ani možnosť čokoľvek započítať.

Námietky žalovaného, že nebol riadne a včas upovedomený o výške svojho dlhu rovnako súd nepovažoval za právne relevantné. Výška a splatnosť jeho záväzku vyplývala z nájomnej zmluvy, bol si vedomý za aké obdobie svoj záväzok nesplnil, a súčasne potvrdil svoju vedomosť o existencii nedoplatku plynúcich s vyúčtovaní, ktoré získal z telefonického kontaktu so žalobkyňou resp. jej zástupkyňou. Žalobkyňa predložila tiež listinné dôkazy, že písomne informovala žalovaného o výške dlhu a vyzvala ho na jeho úhradu. Žalovaný si však zásielky na adrese bydliska nepreberal. Vlastným konaním tak zavinil, že nedisponoval aj listinnými podkladmi o rozsahu svojho záväzku, čomu nasvedčuje aj nepreberanie

-6- -111

súdnych zásielok, keď so súdom začal spolupracovať až potom, čo súd kontaktoval jeho príbuzných.

Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov súd mal za preukázaný nárok žalobkyne na úhradu nedoplatku na nájomnom a nedoplatku na vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu, ako aj nedoplatku plynúceho zo spotreby elektrickej energie, ktorý bol uplatnený do času užívania bytu žalovaným.

Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky žalovaný je povinný uhrádzať v súlade s ust. § 697 poplatok z omeškania, ktorého výšku upravuje nariadenie vlády č. 87/95 Z. z. Poplatok z omeškania činil do 31. 12. 2008 hodnotu 2,5‰ z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V čase od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2010 poplatok z omeškania predstavoval hodnotu 1 ‰ z dlžnej sumy za každý deň omeškania a za obdobie od 1. 7. 2010 výška poplatku z omeškania predstavuje 0,5 ‰ z dlžnej sumy denne. V rozsahu v ktorom žalované plnenie nezodpovedalo zákonnej úprave, bola žaloba zamietnutá.

Zamietavý výrok sa tiež týka nároku žalobkyne na zmluvnú pokutu.

Podľa čl. 2 nájomnej zmluvy si účastníci dohodli zmluvnú pokutu vo výške 1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia, pre prípad omeškania žalovaného s úhradou splátky (nájomného) sedem dní.

Podľa § 544 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Výška zmluvnej pokuty má vždy odrážať význam a povahu povinnosti, za porušenie ktorej vzniká povinnosť dlžníka na jej plnenie, tak aby nepredstavovala výkon práv a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi na strane veriteľa. Vychádzajúc z povahy záväzkového vzťahu účastníkov konania, ktorým je nájomný vzťah k bytu, kde samotný zákonný nárok pre prípad omeškania dlžníka s plnením záväzku na úhradu nájomného a služieb spojených s užívaním bytu predstavoval pomerne vysokú sankciu, v tom čase zodpovedajúcu hodnote 2,5 ‰ z dlžnej sumy denne, vyhodnotil súd dohodu o zmluvnej pokute v rozsahu 1 % z dlžnej sumy denne (365% ročne) za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, pretože nezodpovedá zásade adekvátnosti sankcie k porušenej povinnosti a teda spravodlivému usporiadaniu pomerov veriteľa a dlžníka. Aj keď je možné dojednať zmluvnú pokutu aj za porušenie povinností na riadne a včasne uhrádzanie nájomného a platieb spojených s užívaním bytu, nemá predstavovať mnohonásobné zväčšovanie finančného záväzku dlžníka bez vážneho dôvodu, neberúc do úvahy zásadu primeranosti a súlad so zákonom. Omeškanie nájomcu s úhradou nájomného a služieb spojených s užívaním bytu je zákonom už postihované finančnou sankciou nie malého rozsahu, a každá ďalšia finačná sankcia je dôvodná len vo vzťahu k významnejšiemu porušeniu povinnosti nájomcu (napr. dlh väčšieho rozsahu, alebo za dlhšie obdobie) Vychádzajúc zo záveru, že dohoda o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi, je zmluva o nájme v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom podľa ust. § 39 Obč.zák. Z týchto dôvodov súd nepriznal žalobkyni právo na úhradu zmluvnej pokuty uplatnenej vo výške 2.941,65 eur.

-7- -112

Rozhodnutie o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 Obč. por., v zmysle ktorého, ak má účastník v konaní úspech čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, alebo vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Pretože zmluvná pokuta predstavuje samostatnú pohľadávku ( v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák. netvorí príslušenstvo pohľadávky) žalobkyňou uplatňovaný nárok v celkovom rozsahu 6.3109,14 eur bol zamietnutý v časti zodpovedajúcej 47% žalovaného nároku, čo predstavuje úspech žalovaného. Žalobkyňa bola úspešná v 53% žalovaného nároku. Pri zohľadnení pomeru úspechu a neúspechu v spore žalobkyni vzniká právo na náhradu trov v rozsahu 6 %. Trovy žalobkyne pozostávali z trov zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v rozsahu 378,41 eur a v trovách právneho zastúpenia a náhrad cestovného vo výške 2.057,64 eur. Trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov pri hodnote

sporu 6.309,14 eur zodpovedajú tarifnej hodnote jedného úkonu právnej služby á 220,77 eur. Právnej zástupkyni patrí odmena za prevzatie veci 25. 4. 2007 , predžalobnú výzvu 20. 9. 2007, žalobný návrh 2. 9. 2008, písomné podanie vo veci samej zo dňa 18. 11. 2008, vyjadrenie k odporu zo dňa 8. 4. 2009, účasť na pojednávaní 2. 2. 2011, 9. 3. 2011, 18. 5. 2011. Náhrada paušálnych výdavkov k úkonom uskutočneným v roku 2007 predstavuje k 1 úkonu á 5,91 eur, k úkonom vykonávaným v roku 2008 á 6,31 eur, za úkony v roku 2009 á 6,95 eur, za úkony v roku 2011 á 7,41 eur. V súvislosti s účasťou právnej zástupkyne na pojednávaniach dňa 2. 2. 2011, 9. 3. 2011 a 18. 5. 2011 jej patrí tiež právo na náhradu za stratu času a cestovných výdavkov v súlade s ust. § 17 vyhl. č. 655/04 Z. z. a zákona č. 283/02 Z.z. o cestovných náhradách. Za cestu z miesta sídla právneho zástupcu do sídla konania súdu S. - H. a späť patrí zástupkyni žalobkyne za účasť na troch pojednávaniach náhrada za stratu času 3 x 4 polhodiny pri tarifnej hodnote jednej polhodiny á 12,20 eur. Právna zástupkyňa realizovala cestu osobným motorovým vozidlom I. K. s priemernou spotrebou 5,9 l/100 km. Náhrada cestovných výdavkov na trase Michalovce - Košice a späť 120km na pojednávanie dňa 2. 2. 2011 činí 8,14 eur (0,059x120x1,15€), dňa 9. 3. 2011 predstavuje 9,62 eur (0,059x120x1,367€), dňa 18. 5. 2011 zodpovedá sume 10,26 eur (0,059x120x1,36€) .Cena pohonných hmôt bola preukázaná platobným dokladom. Paušálna náhrada za použitie motorového vozidla činí 0,18 eur/km , čo pri každej ceste predstavuje sumu 21,60 eur. Celkovo tak trovy konania žalobkyne predstavovali 2.436,05 eur ( trovy zastúpenia 8 x 220,77 eur; 2 x 5,95eur; 2 x 6,31 eur; 1 x 6,95 eur; 3 x 7,41 eur; strata času 12 polhodín x 12,02 eur; cestovné 8,14 + 9,62 + 10,26 eur a 3x 21,60 eur; súdny poplatok 378,41 eur). Právo žalobkyne na náhradu trov konania v zodpovedajúcom pomernom rozsahu 6% činí priznaných 146,16 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

-8- -113

odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v a kom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /§ 205 ods.

2, 3 /.