Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/39/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci navrhovateľa: G. I., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XXX, právne zastúpený JUDr. Ivetou Mikulovou, advokátkou so sídlom M.R. Štefánika 5, Žilina, proti odporcom: v rade 1/ M. A., Z.. X.XX.XXXX, B. Š. XXXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Mgr. Štefan Bucha, Námestie M.R. Štefánika č. 1, Žilina, v rade 2/ T. I., Z.. X.XX.XXXX, K. B. Š. Č.. XXXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou odporkyňou v rade 1/ Emíliou Kvašňovskou, o určenie držiteľa pozemku a vlastníkov nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na určenie, že je podielovým spoluvlastníkom 6/8 drobnej stavby - murovanej pivnice bez súpisného čísla o rozmere 3,6 m x 4,7 m postavenej na parcele KNC č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. Š., H. Š. zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni v rade 1/ trovy konania vo výške 128,82 Eur priamo k rukám právneho zástupcu odporkyne v rade 1/ a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom upraveným dňa 9.7.2010 proti označeným odporcom v rade 1/ a 2/ domáhal súdneho výroku, ktorým by súd určil, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom 6/8 drobnej stavby - murovanej pivnice bez súpisného čísla o rozmere 3,6 metrov x 4,7 metrov postavenej na parcele KNC č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Š., obec Š. a náhrady trov konania. Svoj návrh skutkovo odôvodňoval tým, že matka účastníkov konania V. I. J.. A. postavila spoločne so svojím manželom, otcom účastníkov konania G. I., niekedy v roku 1970 na parcele XXXX v kat. úz. Š. drobnú stavbu - pivnicu. Na pivnicu nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, stavbe nebolo pridelené súpisné číslo a nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. Matka účastníkov zomrela dňa 10.5.1979. Pivnica nebola prejednaná v dedičskom konaní po V. I. č. D 789/79-8. Niekedy v roku 1982 otec účastníkov konania G. I. túto pivnicu daroval svojmu synovi - navrhovateľovi. Navrhovateľ pivnicu spolu s pozemkom užíval od roku 1980 dobromyseľne ako svoju spolu s manželkou až do roku 2001. Navrhovateľ približne v roku 1999 pivnicu zateplil, vymenil staré dvere za nové, vymenil staré zhnité regály v pivnici za nové. Pozemok parcela č. XXXX oplotil novým pletivom, osadil novú bránku, pozemok upravil a vysadil naň ovocné stromy. Navrhovateľ nerušene užívam pivnicu aj pozemok parcela č. XXXX asi do roku 2001. G. I. zomrel dňa 16.3.2010. Ďalej navrhovateľ uviedol, že v roku 2001 odporkyňa vymenila zámok na pivničných dverách, navrhovateľovi sa vyhrážala, neskôr došlo aj k fyzickým útokom na manželku navrhovateľa a ich maloleté deti. Odporkyňa nechce navrhovateľovi užívať opísanú pivnicu do dnešného dňa. Parcela KNC č. 1XXX pre kat. úz. Š. je zapísaná na čiastočnom výpise z LV č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve Ľ. U., rod. J. v spoluvlastníckom podiele 10/24. Z dôvodu, že účastníci konania sa nevedeli dohodnúť na užívaní pivnice, vec riešil aj Okresný úrad, odbor životného prostredia v Bytči, ktorý odporučil účastníkom domáhať sa svojich práv súdnou žalobou. Navrhovateľ potrebuje nevyhnutne pivnicu pre svoju rodinu, pretože je v hmotnej núdzi a využíva ju

na uskladnenie zeleniny a ovocia, ktoré dopestuje pre svoju rodinu. Navrhovateľ je presvedčený, že vo vzťahu k pivnici postavenej na parcele č. XXXX je podielovým spoluvlastníkom v 6/8, pričom titul nadobudnutia odvodzuje od daru od otca tak, že otec mu daroval to, že mu za života patrilo, to je 4/8 (1/2) ako vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po smrti manželky a 1/8 na základe dedenia po V. I.. Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi sú navrhovateľ v 1/8, odporkyňa v 1/8 a brat T. I. v 1/8. Navrhovateľ ďalej uviedol, že je toho názoru, že parcelu KNC XXXX v kat. úz. Š. nadobudol vydržaním, avšak tento určovací titul si musí uplatniť inou žalobou proti spoluvlastníkom zapísaných na liste vlastníctva.

Odporkyňa v rade 1/ sa k podanému návrhu vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 9.8.2010, v ktorom žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný. Poukazovala na to, že nie je vlastníčkou pivnice, ani parcely č. 1616 v kat. úz. Š., iba oprávnenou užívateľkou. Pivnicu odjakživa užívala ona. Ich otec v Š. nevlastnil žiadne pozemky a ani pivnicu nevybudoval, preto mu nemohol pivnicu s pozemkom darovať. Čestné vyhlásenie otca, ktoré predložil do spisu o tom, že mu otec daroval pivnicu spochybňovala a poukazovala na to, že navrhovateľ si prekopíroval overenie urobené notárom JUDr. Pijákom na toto vyhlásenie z iného čestného vyhlásenia. Ďalej poukázala na to, že v spore vedenom pod sp.zn. pred tunajším súdom bol ich otec vypočúvaný a je tam zaprotokolovaný výsluch, kde osobne potvrdil, že navrhovateľovi nikdy žiadnu nehnuteľnosť nedaroval, teda ani pivnicu. Svedkyne, ktoré uvádzal navrhovateľ, že vedia o tom, že pivnicu užíval, navrhovateľka spochybňovala. Zdôrazňovala, že navrhovateľ pivnicu nikdy neužíval a ani to nepotreboval, pretože bol slobodný až do roku 1998 a chodieval sa stravovať ku nej, nakoľko varila aj pre rodičov. Otec žil u nej desať rokov, nikdy neobhospodaroval žiadne role a nič nesadil, čo by si bol musel uskladňovať. Poprela, že by pivnicu zatepľoval, vysadil ovocné stromy a oplotil pozemok. Poukazovala na to, že ide o pivnicu robenú do zeme, kde práve nesmie byť žiadne zateplenie, aby v pivnici bola potrebná teplota a vlhkosť od zeme. Šopa nad pivničkou je drevená ešte z dosiek z drevenice ich babky a ide to už spadnúť, tiež nič neoplotil ani nevysadil. Samonáletom tam vyrástli dve divé slivky, inak tak nie sú žiadne ovocné stromy, len burina. Poukazoval na to, navrhovateľ sústavne vedie proti nej spory, udáva ju na trestnú komisiu a okresnú prokuratúru. Odporkyňa v rade 1/ navrhovala návrh zamietnuť aj z dôvodu, že nie je pasívne vecne legitimovaná v tomto spore u určenie vlastníckeho práva.

Odporca v rade 2/ podaním doručeným súdu dňa 4.2.2001 uviedol, že nerozumie, prečo ho žaluje navrhovateľ, nakoľko v V. nevlastní žiadny majetok a ani o nič nežiada. Nespomína si, že by do dedičstve po matke patrila nejaká pivnica. O celej veci nič nevie, mal trinásť rokov keď mu zomrela matka a s bratom sa nestretáva. Žiadal, aby žaloba bola proti nemu zamietnutá, zároveň uviedol, že sa na pojednávanie dostavovať nebude a toto žiadal, aby bolo považované za jeho stanovisko a výpoveď.

Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom účastníkov, výsluchom svedka P. A., oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä dôkazné prostriedky predložené účastníkmi a to dedičské rozhodnutie sp.zn. D 789/79, čestné vyhlásenie G. I. z 11.1.2002, ktoré je založené v spise na č.l. 3, na č.l. 36 spolu s overením podpisu, čestné vyhlásenia E. I. z č.l. 37, čestné vyhlásenia V. O. z č.l. 38, čestné vyhlásenie F. Q. z č.l. 39, záznam napísaný dňa 4.7.2001 na Okresnom úrade v Bytči, oznámenie Okresného úradu v Bytči zo dňa 18.7.2001, podanie na nezákonnú činnosť M. A. z č.l. 44, výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. Š., oznámenie k ohláseniu drobnej stavby z Obce Š. zo dňa 16.12.2010, fotografie predmetnej pivnice a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav.

Murovaná pivnica bez súpisné čísla o rozmeroch 3,6 x 4,7 metrov je postavená na KNC parcele č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 73m2 zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. Š., H. Š.. Z výsluchu samotných účastníkov, svedka P. A. ako aj z pripojených fotografií mal súd za preukázané, že pivnica je zapustená do hĺbky 1,80 metrov, je spojená so zemou betónovými základmi, na ktorých sú drevené laty prekryté krovom, nad ktorým je dvojitá škridla. Vlastníčkou parcely č. XXXX na ktorej je predmetná pivnica postavená je odporkyňa v rade 1/. Vlastnícke právo bolo zapísané na základe osvedčenie N 59/2010, Nz 3875/2010. Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že uvedený pozemok nadobudla vydržaním na základe tej skutočnosti, že všetci podieloví spoluvlastníci tohto pozemku jej toto vydržanie potvrdili.

Murovanú pivnicu postavila v 70-tych rokoch minulého storočia matka účastníkov V. I.. Na uvedenú pivnicu nebolo vydané stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie a uvedená pivnica je bez súpisného čísla. Svedok P. A. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že pivnicu stavala matka účastníkov, otec účastníkov ju nestaval.. Pri stavbe pivnice svedok matke účastníkom pomáhal, robil na pivnici dvere. Podľa vyjadrenia svedka po smrti matky účastníkov pivnicu užívala odporkyňa v rade 1/. Na otázku, či má svedok vedomosť o tom, že by pivnicu niekto opravoval, zatepľoval, svedok uviedol, že to nie je zateplené, nič tam nie je, avšak bližšie sa k tomuto nevedel vyjadriť.

Matka účastníkov V. I. J.. A. zomrela dňa 10.5.1979. Dedičské konanie sa viedlo pred Štátnym notárstvom v Žiline pod sp.zn. D 789/79, v ktorom štátne notárstvo vykonalo medzi dedičmi autoritatívne vyporiadanie dedičstva a to tak, že celé dedičstvo, t.j. polovicu rodinného domu č. XXX V. Š. aj s adekvátnou častou ním zastavaného pozemku v hodnote spolu 5138,- Kčs podiel poručiteľky v parcele č XXX/X v hodnote 1140,- Kčs v parcele č. XXX v hodnote 1.120,- Kčs v parcele č. XXX/X v hodnote 918,- Kčs podiel poručiteľky v rodinnom dome č. XXX v hodnote 250,- Kčs cca 0,50 ha poľnohospodárskej pôdy v úžitku socialistickej organizácii evidencii cena 1100,- Kčs nadobudli G. I. v ? a T. I. v ? obaja bez povinnosti výplatkov ustupujúcim spoludedičom, ktorí sa ich výslovne zriekli. Z odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 17.8.1979 vyplýva, že štátne notárstvo vykonalo vyporiadanie BSM poručiteľky a pozostalého manžela rozhodnutím zo dňa 17.8.1979 a určilo, že z BSM do dedičstva patrí polovica vecí. Druhá polovica vecí tvoriacich BSM patrí pozostalému manželovi z titulu BSM. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bol vykonaný súpis aktív a pasív, na základe ktorého bola potom rozhodnutím štátneho notárstva zo dňa 17.8.1979 určená všeobecná cena výška dlhov a čistá hodnota dedičstva tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Na pojednávaní navrhovateľ aj odporkyňa v rade 1/ zotrvali na svojich písomných podaniach, navrhovateľ predložil súdu v origináli čestné vyhlásenie svojho otca zo dňa 11.1.2002, v ktorom G. I. prehlásil, že pivnicu postavenú na parcele č. XXXX V. Š. postavil so svojou manželkou V. v roku 1970. Niekedy v roku 1980 túto pivnicu na pozemku KN parcela č. XXXX daroval svojmu synovi G. I. mladšiemu, jeho syn túto pivnicu opravil, oplotil ju a investoval tam asi 20.000,- Sk. Parcelu XXXX užíva jeho syn G. I. mladší od roku 1980 nepretržite až dodnes, má tam vysadené aj ovocné stromy.

Navrhovateľ ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že predmetnú pivnicu postavila v roku 1970 jeho matka, v tom čase otec nebýval s matkou, býval v H. ale matke finančne pomáhal. Po smrti matky, keď bol v tom čase maloletý, nebol prizvaný k dedičskému konaniu, ktorého sa zúčastňovala odporkyňa. Nevedel uviesť, prečo predmetná pivnica nebola zahrnutá do dedičského konania po matke. Keďže nemal právnické vzdelanie, nevedel ani akým spôsobom je možné túto pivnicu vysporiadať. Plnoletosť dosiahol niekoľko mesiacov po dedičskom konaní. V dedičskom konaní po svojej matke zdedil ? rodinného domu a ? zdedil jeho brat T. I. a druhá polovička bola vo vlastníctve jeho otca z titulu vyporiadania BSM. Navrhovateľ poukazoval na to, že predmetnom dedičského rozhodnutia bola polovica rodinného domu č. XXX V. Š. spolu s adekvátnou časťou ním zastavaného pozemku a podiel matky aj na ďalších nehnuteľnostiach. Na druhej strane dedičského rozhodnutia sa uvádza, že štátne notárstvo vykonalo vyporiadanie BSM poručiteľky a pozostalého manžela a určilo, že z BSM do dedičstva patrí polovica vecí a druhá polovica vecí tvoriacich BSM patrí pozostalému manželovi z titulu BSM. Vlastne vychádzali z tohto rozhodnutia a preto potom aj vychádzali z toho, že otec bol vlastníkom časti pivnice, ktorá patrila k domu č. XXX. Pivnica je postavená na parcele č. XXXX a dom je postavený na parcele č. XXXX. Medzi pivnicou a domom č. súp. XXX sú dva domy. Zotrval na tom, že po smrti matky predmetnú pivnicu užíval a to na základe darovania od jeho otca, nakoľko v roku 1980 mu jeho otec povedal, že mu túto pivnicu daruje, aby si s ňou robil čo chce, že on sa do Š. nechce vrátiť. Odporca v rade 2/, ktorý je jeho bratom taktiež nemal záujem o túto pivnicu, nakoľko mal úplne iné plány a odporkyni v rade 1/ pomohol postaviť jej dom č. súp. XXXX a ona sa často vyjadrovala, že už od neho nič nechce a preto užíval dom č. XXX spolu aj s predmetnou pivnicou, kde mal zemiaky, zeleninu a ovocie. V podkroví pivnice choval sliepky. Navrhovateľ uviedol, že matka nemala žiadne povolenie na výstavbu tejto pivnice ani dohodu so spoluvlastníkmi pozemku, na ktorej sa pivnica nachádza. Písomnú zmluvu ohľadom darovania predmetnej pivnice neuzatvárali, nakoľko otec mu povedal, že keď nie je na to stavebné povolenie, že ide o čiernu stavbu, takže sa to nedá písomne prevádzať a preto písomnú zmluvu neuzatvorili, avšak nikto vtedy ani o túto stavbu nemal záujem. Väčšie úpravy potom na pivnici nerobil, len vo vnútri vymenil regále a dvere a takto ju užíval až do roku 2001 nerušene až dovtedy, kým prepukli nezhody potom, ako sa zosobášil so svojou manželkou E.. Pivnicu prestal užíval z dôvodu, že odporkyňa

v rade 1/ vymenila zámok na pivnici a vyhrážala sa jeho manželke a jeho dcére, čo sa riešilo aj cestou polície v Bytči. Navrhovateľ doložil do spisu čestné prehlásenia E. I., V. O., M. Q., ktorí zhodne prehlásili, že pivnicu postavenú na parcele č. XXXX V. Š. postavila v roku 1970 V. I.Ň. a G. I. mladší užíval túto pivnicu od roku 1980 do roku 2001 a parcelu č. XXXX v Š. užíval od roku 1980 do roku 2002. G. I. ml. pozemok XXXX oplotil a vysadil naň ovocné stromy. V tejto pivnici mal ešte aj v roku 2001 zeleninu. Nad tou pivnicou mal seno a sliepky. Od roku 2002 túto pivnicu užíva M. A..

Taktiež odporkyňa v rade 1/ vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na svojom písomnom stanovisku, uviedla, že na pivnicu nikdy neoblo vydané žiadne stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie, používalo sa to na seno, pivnica je vo veľmi zlom stave, je to celé na spadnutie, vo vnútri je vidieť diery, je to pozalievané, dvere sú úplne pozliepané, v podstate všetko je na vyhodenie. Pokiaľ by navrhovateľ tento materiál chcel, má možnosť si ho zobrať. Taktiež uviedla, že dedičské rozhodnutie po svojej matke nemohla nejakým spôsobom ovplyvniť, nakoľko navrhovateľ bol v tom čase neplnoletý, ako aj druhý brat a zastupovala ich kurátorka a vtedy sa všetkého zriekla v prospech bratov, teda to čo bolo po mame. Potom jej otec polovicu rodinného domu predal, odišiel z tohto domu preč a žil u navrhovateľky 10 rokov až do svojej smrti. Otca doopatrovala, pochovala a vlastne celý čas sa o bratov, teda aj o navrhovateľa starala, pokiaľ neboli plnoletí. Popierala tvrdenie navrhovateľa, že od roku 1980 pivnicu užíval. Poukazovala na to, že do roku 1986 bývala v dome č.súp. XXX spolu so svojím manželom, deťmi, otcom účastníkov, ako aj navrhovateľom a odporcom v rade 2/. Potom sa s manželom okolo roku 1986 presťahovali do rodinného domu, ktorý si postavili, ktorý je kúsok od starého domu, avšak pivnicu užívala na uskladnenie zemiakov, nakoľko v rodinnom dome nemala vhodnú pivnicu. Po tom, čo sa navrhovateľ v roku 1998 oženil, nastali problémy. Navrhovateľka uviedla, že mala záujem, aby sa určité veci legalizovali, aby sa zlegalizovala aj predmetná pivnica, preto si vysporiadala jednak pozemok, ktorý je pod touto pivnicou, všetci spoluvlastníci predmetného pozemku jej potvrdili a podpísali nadobudnutie vlastníckeho práva a preto mala záujem na legalizácii hospodárskej budovy, šopy na seno na tomto pozemku a preto túto stavbu dňa 15.12.2010 ohlásila na obci Š., ktorá aj vydala stanovisko, že k ohláseniu drobnej stavby nemá námietky, vlastne na základe tohto oznámenia potom je možné zapísať vlastnícke právo na list vlastníctva. Ohlasovala to za tým účelom, že by tam chceli vybudovať riadnu hospodársku budovu, nakoľko je to treba všetko zhodiť, je to zdevastované, vyzerá to veľmi zle a má záujem na tom, aby sa to celé zrekonštruovalo. Zároveň uviedla, že pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že to užíval, mohol si to takýmto spôsobom dať do poriadku aj on, nič mu v tom nebránilo. Taktiež poprela tvrdenie, že by vymenila zámok na predmetnej pivnici. Navrhovateľka taktiež predložila do spisu čestné vyhlásenie P. B. T. T. A. zo dňa 16.5.2011, ktorý zhodne prehlásili, že pivnicu postavenú v Š. na pozemku parcela KNC č. XXXX postavila v roku 1973 až 1974 M. A.Š. spoločne so svojou matkou V. I.. Túto spoločne užívali do roku 1979. Od tohto roku 1979, kedy V. I. zomrela, túto pivnicu, ktorá je v pôvodnom stave, nepretržite užíva dodnes M. A..

Zo zápisnice napísanej v rodinnom dome v Š. dňa 6.4.2004 v konaní vedenom pod sp.zn. súd zistil, že na otázku sudkyne, či si odporca pamätá, že by po smrti manželky niekomu daroval polovicu rodinného domu č. XXX G. I. st. uviedol, že nikdy nikomu nič nedaroval a žiaden súd neprebehol.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní k naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení uviedla, že bez určenia spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa na predmete sporu, jeho postavene je absolútne neisté, pretože celú pivnicu, ktorá je predmetnom sporu si okupuje pre seba odporkyňa a navrhovateľ nemá akým iným spôsobom si toto spoluvlastnícke právo k pivnici preukázať. Navrhovateľ by mal v budúcnosti záujem čo sa týka pivnice dať túto do právneho stavu, takisto aj pozemok pod ním a nevyhnutne k ďalšiemu usporiadaniu potrebuje požadované určenie súdom. Právna zástupkyňa vo svojej záverečnej reči poukazovala na to, že stavba pivnice vznikla originálnym spôsobom, teda postavila ju matka navrhovateľa. V čase, keď stavba vznikla, bola vydatá za otca účastníkov konania, teda išlo o bezpodielové spoluvlastníctvo rodičov účastníkov. Poukazovala na čestné vyhlásenie otca účastníkov, ktorý sa vyjadril pred notárom, že pivnicu staval spolu s matkou a uvedenú pivnicu daroval navrhovateľovi.

Právny zástupca odporkyne v rade 1/ na pojednávaní žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Poukazoval na to, že navrhovateľ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti tak, ako sa domáha a to na základe darovacej zmluvy, nakoľko táto zmluva je podľa neplatná,

nakoľko nebola urobená v predpísanej písomne forme. Od tejto neplatnej zmluvy navrhovateľ nemôže odvodzovať ani svoju dobromyseľnosť pre prípad vydržania, taktiež poukazoval na to, že odporkyňa v tomto konaní nie je pasívne legitimovaná, pretože nie je vedená na liste vlastníctva ako vlastníčka alebo spoluvlastníčka predmetnej pivnice. V podstate petit žalobného návrhu obchádza alebo nahrádza inštitút dedenia. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal navrhovateľa aj na náhradu trov konania.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodov ako tieto vymedzila právna zástupkyňa navrhovateľa.

Podľa § 133 O.z. účinného do 31.12.1982 osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 2 O.z. účinného do 31.12.1982 k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

Podľa § 132 ods. 1 O.z., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 40 ods. 1 O.z. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 46 ods. 1 O.z. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 868 O.z., pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 129 ods. 1 O.z., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1/ O.z., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 O.z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má v nepretržitej držbe po dobu 3 rokov ak ide o hnuteľnosť; a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Súd v konaní postupoval podľa , podľa ktorého hodnotí súd dôkazy podľa svoje úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s , podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravosti nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je skutkovo a právne dôvodný. Navrhovateľ nadobudnutie spoluvlastníctva k predmetnej pivnici v podiele 6/8- nách odvodzoval od nadobúdacieho titulu darovacej zmluvy od svojho otca tak, že otec mu daroval to čo mu za života patrilo, t.j.4/8 - ako vyporiadanie BSM po smrti manželky a 1/8 - inu na základe dedenia po manželke V. I. a v 1/8 -ine je spoluvlastníkom, čo skutkovo vymedzoval užívaním od roku 1980 do roku 2001.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetnú pivnicu vybudovala matka účastníkov v 70-tych rokoch minulého storočia bez stavebného povolenia, bez kolaudačného rozhodnutia na cudzom pozemku, počas trvania jej manželstva s G. I. Q.., teda predmetná pivnica bola v BSM rodičov účastníkov. Po smrti matky účastníkov táto nebola predmetom vyporiadania BSM ani predmetom dedenia. Taktiež v výsluchu účastníkov ako aj vypočutého svedka mal súd za preukázané, že ide o stavbu- spojenú so zemou pevnými základmi, teda ide o spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov, nakoľko táto má charakter nehnuteľnosti, pričom pre posúdenie tohto charakteru nie je právne významné, či stavba bola alebo nebola povolená ( čierna stavba ) alebo či ide o oprávnenú alebo neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku.

účinný do 31.12.1982, teda účinný v čase keď malo dôjsť k darovacej zmluve medzi navrhovateľom a jeho otcom ( 1980) pre platnosť a účinnosť darovacej zmluvy nakoľko išlo o nehnuteľnosť vyžadoval písomnú formu, ku ktorej bola potrebná registrácia štátnym notárstvom a vlastníctvo sa nadobúdalo registráciou štátnym notárstvom. Navrhovateľ odvodzoval nadobudnutie vlastníckeho práva v 5/8-nách od ústne uzatvorenej zmluvy so svojim otcom. Táto zmluva sama osebe bez ohľadu na to či otec navrhovateľa bol v čase jej uzavretia ( 1980 ) spoluvlastníkom pivnice je neplatná nakoľko nebola uzatvorená zákonom predpísaným spôsobom, bez registrácie štátnym notárstvom a na jej základe ani nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva v uvedenom podiele pre navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ od predmetnej zmluvy zároveň odvodzoval aj dobromyseľnosť pri užívaní pivnice súd ďalej skúmal, či navrhovateľ nadobudol spoluvlastnícky podiel 5/8 titulom vydržania.

Vydržanie je jedným so spôsobov pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva, ku ktorému v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania sú vo všeobecnosti po 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania nastávajú vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné skutočnosti: a) faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, b) vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, čo znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila, c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia samotného držiteľa. Treba však mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychicky stav navonok prejavuje. Základným kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybností, že mu vec ktorú fakticky ovláda alebo právo ktoré vykonáva patria. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Dobrá viera držiteľa, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam veci sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Podľa tvrdenia navrhovateľa takýmto titulom bola práve ústne uzavretá darovacia zmluva s jeho otcom. Už zo samotného tvrdenia navrhovateľa vyplýva, že mal vedomosť o tom, že predmetná pivnica bola postavená počas trvania manželstva jeho rodičov a táto nebola predmetom dedičského konania po smrti matky. Taktiež sám uviedol, že písomnú zmluvu s otcom neuzatvorili práve preto, že na pivnicu nebolo vydané stavebné povolenie, že išlo o čiernu stavbu. Navrhovateľ si teda musel byť vedomý toho, že k platnému uzatvoreniu zmluvy je potrebná písomná forma, ktorú už v tom čase vyžadoval. Ak sa teda navrhovateľ chopil držby , na takúto držbu nemá právny titul a jeho držba nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľná a to aj napriek tomu, že tvrdí, že otec mu predmetnú pivnicu daroval neformálnou ústnou zmluvou.. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pojem neformálna darovacia zmluva pri prevode nehnuteľností platný právny poriadok nepozná. Navrhovateľ ako aj jeho otec si museli

byť tejto skutočnosti vedomí. Právne významnou je aj tá skutočnosť, že navrhovateľ aj jeho otec vedeli, že predmetná pivnica nebola predmetom dedičského konania po V. I. a teda nedošlo k jej vyporiadaniu medzi dedičmi., teda aj odporcami 1/ a 2/ a teda nebolo jasné, ktorému z dedičov a aký podiel pripadol. K nadobudnutiu dedičstva poručiteľovým dedičom nedochádza iba na základe smrti poručiteľa, ale v zmysle zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté v dedičskom konaní. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobudnutí dedičstva, predpokladá sa mimo iného, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Uvedené sa prejavuje tým, že konanie o dedičstve možno začať i bez návrhu a súčasne, že po každom poručiteľovi musí byť dedičstvo prejednané v rámci zákonom upraveného dedičského konania. V dedičskom konaní musí byť tiež prejednaný majetok, ktorý pri prvotnom dedičskom konaní nebol známy (nebol zistený). Na základe rozhodnutia o dedičstve sa potom dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Treba vziať do úvahy, že vysporiadanie dedičstva má síce účinky ku dňu smrti poručiteľa, avšak až do vyporiadania právoplatným uznesením súdu nie je isté, ako budú práva a povinnosti dedičov k dedičstvu upravené.

Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, s vedomím, že predmet zmluvy nebol vyporiadaný v rámci dedičského konania po právnom predchodcovi prevádzateľa nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera nemôže viesť k vydržaniu. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere, je treba vždy hodnotiť objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia). Je treba vždy brať v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Tak ako už bolo konštatované vyššie pri objektívnom hodnotení navrhovateľ v čase uzavretia zmluvy vedel, že jeho otec nemal prejednaný a potvrdený podiel v predmetnej nehnuteľnosti, ako aj že pre platnosť darovacej zmluvy sa vyžadovala písomná forma. Súd preto nepovažoval ďalej za potrebné skúmať, či boli splnené ďalšie podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o podiel 1/8 o ktorom navrhovateľ tvrdil, že je jeho vlastníkom k tomu podielu nepreukazoval žiadny nadobúdací titul, či už dedičské rozhodnutie alebo zmluvu a k tomuto podielu mu taktiež nesvedčí žiaden nadobúdací titul. Súd záverom chce zároveň poukázať na tú skutočnosť, že napriek tomu, že navrhovateľ ako aj odporcovia sú dedičmi po V. I. vo vzťahu k žalobnému návrhu tak ako bol uplatnený nie sú pasívne vecne legitimovaní.

Na základe vyššie uvedených skutočností a vysloveného právneho záveru súd návrh navrhovateľa ako skutkovo a právne nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s Odporcovia boli v konaní úspešní majú preto právo na náhradu trov konania. Odporca v rade 2/ si trovy konania neuplatnil, odporkyňa v rade 1/ si uplatnila trovy konania spočívajúce v právnom zastúpení JUDr. Mgr. Štefana Buchu, ktoré si právny zástupca vyčíslil v písomnej špecifikácii doručenej súdu dňa 20.5.2011 za dva úkony právnej pomoci, a to: príprava a prevzatie zastúpenia dňa 10.5.2011 a účasť na pojednávaní dňa 18.5.2011, pričom pri hodnote jedného úkonu právnej pomoci vychádzal z ust. Vyhl. č. 655/2004, nakoľko hodnota sporu nie je vyjadrená v peniazoch. Za jeden úkon právnej pomoci vyúčtoval sumu 57 eur + 7,41 eur režijný paušál. Spolu vyúčtované trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 128,82 eur. Súd preskúmal vyčíslené trovy právneho zastúpenia čo do rozsahu poskytnutých právnych služieb ako aj finančného vyčíslenia a dospel k záveru, že tieto boli vyčíslené v súlade s Vyhl. Č. , , , , a preto na náhradu trov konania zaviazal v spore neúspešného odporcu v súlade s O.s.p tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník kona--nia nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).