Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20C-868-2002.pdf
PDF · 80.13 KB
No categories available
20C/868/2002
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov : 1. Irena Tancsáková, bývajúca Čermeľská cesta 1480/57, Košice, 2. Ján Tancsák, bytom Czambelova 79/5, Košice, 3. Ladislav Tancsák, bytom Wuppertalská 1373/2, Košice, všetci zastúpení JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Škultétyho 3, Košice, proti žalovaným : 1. Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, 2. Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie č. 13, Košice, o 7.058,37 € a prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9.4.2010 č.k. 20C/868/2002-251 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa pôvodnou žalobou proti žalovaným domáhali zaplatenia náhrady škody vo výške 228.000,- Sk.
Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanému v 2. rade zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne 4.567,57,- Sk. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Uložil žalovanému v 2. rade zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 113,50 € a sumu 88,64 € za spracovaný znalecký posudok, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil vrátenie zálohy žalovanému v 1. rade 169,95 € za zloženú zálohu na znalecké dokazovanie. Uložil žalobcom v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny poplatok, a to alikvotnú časť vo výške 61,90 € a sumu 64,70 € za znalecký posudok. Uložil žalovanému v 2. rade zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 572 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovanému ušiel zisk vo výške 45.019,50 Sk. Pri tomto výpočte vychádzal z daňového priznania za 2 roky, a to konkrétne za rok 1999, kde čiastočný základ dane činil 50.482,- Sk, za rok 2000 39.577,- Sk, spolu 90.039,- Sk, teda 1.494 €. Vychádzajúc z toho, že žalobcovia si uplatnili náhradu škody, a to konkrétne náklady na nákup veci a na nevyhnutnú opravu poškodenej strechy vo výške 435,24 €, ako aj zaplatenie za opravu strechy 419,92 €, zakúpenie plechov 341,10 €. Súd túto náhradu škody nepriznal vzhľadom na tú skutočnosť, že tieto položky boli už zahrnuté v znaleckom posudku, ktorý vypracovala znalkyňa Ing. Honeková a z toho dôvodu súd nebral do úvahy predložené daňové doklady na nákup materiálu. Pokiaľ si žalobcovia uplatnili aj nárok za vykurovanie domu za 8 mesiacov v roku 2002 vo výške 272 €, súd túto náhradu priznal vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia predložili súdu doklad Slovenského technického múzea, ktorým bolo vyfakturované vykurovanie priestorov v objekte Mäsiarska 48 za rok 2002 a podľa ročného vyúčtovania v celkovej výške 12.291,50 Sk. Vzhľadom na tú skutočnosť, že v danom objekte už prevádzka drevomodelárstva nefungovala, podľa vyjadrenia žalobcov sa v danom objekte muselo kúriť z dôvodu možné poškodenia vyhrievacích telies. Vzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním súd zistil, že právny predchodca
žalobcov od poisťovne Allianz obdŕžal náhradu škody vo výške 1.882 €, z toho dôvodu súd odrátal túto výšku plnenia, teda celková výška, ktorú priznal súd žalobcom predstavuje sumu 4.567,57 €.
Pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 420 ods. 1 O.s.p., keď konkrétne mal za to, že žalovaný v 2. rade porušil právnu povinnosť, t.j. zanedbal technický stav svojho majetku a navyše bol na tento technický stav upozornený žalobcom. Existencia škody bola preukázaná jednak znaleckým posudkom, jednak doloženými listinnými dôkazmi, ako sú daňové priznania a vyfakturované spotreby dodávky tepla. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou je tá, že zrútením protipožiarneho múru došlo k poškodeniu majetku a následnému vzniku škody na majetku žalobcu. Zavinenie žalovaného v 2. rade súd vidí v tom, že aj napriek upozorneniu zo strany žalobcu a následne vykonanej ohliadke protipožiarnemu múru, nevykonal žiadne preventívne opatrenia, aby zabránil prípadnému vzniku škody. Hrubo zanedbal svoje povinnosti a z toho dôvodu neobstojí tvrdenie, resp. obrana žalovaného v tom, že k vzniku škody došlo bez jeho zavinenia.
Proti tomuto rozsudku sa včas odvolali žalobcovia a žalovaný v 2. rade.
Žalobcovia majú za to, že je tu dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/, keďže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a písm. f/, podľa ktorého rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Nesprávnosť napadnutého rozsudku vidia žalobcovia v tom, že súd neuznal zodpovednosť žalovaného v 1. rade Mesto Košice, pričom tento žalovaný je aj v čase vzniku škody žalobcov výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá sa zrútila na dom a do dvora právneho predchodcu žalobcov a ktorá mu na jeho majetku spôsobila vážnu materiálnu škodu. Vlastníctvo žalovaného v 1. rade bolo preukázané listom vlastníctva. Žalobcovia v 1. až 3. rade majú za to, že žalovaný v 1. rade, t.j. Mesto Košice je vecne hmotnoprávne nositeľom práv a povinností. Preto popri žalovanom v 2. rade je aj žalovaný v 1. rade zodpovedný za vznik škody a túto majú žalovaní uhradiť spoločne a nerozdielne. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zo vzniknutých záväzkov na náhradu škody zaviaže voči žalovaným v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne obidvoch žalovaných. Žiadali priznať aj trovy odvolacieho konania, a to za 2 úkony právnej pomoci a 2 x režijný paušál.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie aj žalovaný v 2. rade. Poukázal na to, že škodná udalosť nastala dňa 13. až 15.11.2001. Na základe uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2003 z konania vystúpil BPMK, PO a do konania vstúpilo Mesto Košice. Na základe uznesenia zo dňa 22.2.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.3.2006 pristúpil do konania BPMK, PO, IČO: 31 989 675. BPMK PO dňa 16.6.2006 vznieslo námietku premlčania nároku. Dňa 26.10.2009 súd pripustil zámenu účastníkov v 2. rade, a to konkrétne s BPMK, PO na BPMK, s.r.o., Košice. BPMK, s.r.o. vznieslo námietku premlčania dňa 26.10.2009. Poukázal na ust. § 107 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, konanie zastaví.
Žalovaný v 2. rade má za to, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal s otázkou právneho nástupníctva, resp. s touto sa vysporiadal nesprávne, ak mal za to, že zánikom BPMK, PO a vytvorením novej organizácie BPMK, s.r.o. zo strany Mesta Košice došlo zmluvou k preneseniu kompetencií na novozaloženú organizáciu, t.j. na spoločnosť s ručením obmedzeným so všetkými právami a záväzkami.
Ďalej poukázal na to, že na to, že na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa 30. a 31.10.2008 č. 629 mestské zastupiteľstvo schválilo založenie spoločnosti BPMK, s.r.o. so 100 % účasťou Mesta Košice. Schválilo peňažný vklad do spoločnosti zástupcov mesta v dozornej rade a konateľa spoločnosti a tiež nepeňažný vklad podľa § 59 ods. 4 Obch. zák.. Ďalej mestské zastupiteľstvo schválilo zrušenie BPMK PO, IČO: 31 662 579 so sídlom Košice, Južné nábrežie 13 dňom 31.12.20087 s prechodom práv a povinností na zriaďovateľa - Mesto Košice. Uložilo BPMK PO a riaditeľovi MMK zabezpečiť všetky náležitosti súvisiace so zrušením a prevzatím BPMK PO. Z uvedeného má za to, že právnym nástupcom zaniknutej príspevkovej organizácie sa stalo Mesto Košice so sídlom Košice, so sídlom Košice, Trieda SNP č. 418/A. Vzhľadom k uvedenému má za to, že súd prvého stupňa nekoná správne, ak uznesením na pojednávaní dňa 26.10.2009 pripustil zámenu účastníkov konania s BPMK, PO na BPMK, s.r.o., a to aj napriek tomu, že BPMK, PO bol zrušený ku dňu 31.12.2008. Podľa názoru odvolateľa BPMK, s.r.o. sa nestal účastníkom konania. Súd nerozhodol správne, ak ho zaviazal na zaplatenie náhrady škody.
Pokiaľ ide o náhradu škody, má za to, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal s príčinnou súvislosťou, teda že čo bolo príčinou vzniku škody. Poukázal na to, že je nepopierateľné, že príčinou pádu múru bola víchrica a nebolo preukázané, že k pádu opornému múru došlo v dôsledku nepriaznivého technického stavu. Namietal tiež náhradu škody v dôsledku navýšenia o DPH. Zo znaleckého posudku nevyplynulo, v čom spočívalo zhodnotenie budovy v rozsahu 25 %, takže nesúhlasí s náhradou škody v rozsahu nákladov na kúrenie vo výške 272 €, ak v dome boli vybité okná a poškodená strecha a kúrenie počas ôsmych mesiacov v roku 2002 bolo bezvýznamné, tak ako žalovaný pochopil a v roku 2003 až do predaja nehnuteľnosti ju nevykuroval. Taktiež nesúhlasil s náhradou škody z titulu ušlého zisku vo výške 1.494 €. V čase udalosti mal žalobca 74 rokov, v máji 2002 prestal vykonávať živnosť a následne v rolku 2003 nehnuteľnosť predal. Ďalej namieta, že spoluvlastníčkou nehnuteľnosti bola aj manželka Irena Tancsáková, a preto žalovaný Ján Tancsák nebol oprávnený domáhať sa náhrady škody v celom rozsahu. Ďalej poukázal na to, že právnymi nástupcami Jána Tancsáka bola jeho manželka Irena a synovia Ján, Ladislav, a preto len im vznikli nároky v rozsahu dedičského podielu po otcovi.
Z uvedeného dôvodu podal odvolanie proti výroku o povinnosti zaplatiť žalobcom v 1. a 3. rade 4.567,57 €, zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 113,50 € a 88,64 € za znalecký posudok a zaplatiť aj trovy konania a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili písomne.
Pokiaľ ide o otázku posúdenia pasívnej vecnej legitimácie, ponecháva vec na úvahu súdu a pokiaľ ide o zodpovednosť má za to, že sú splnené podmienky ust. § 420 Obč. zák. pre zodpovednosť za vznik škody, a to aj pokiaľ ide o námietky v tom smere, že pôvodný žalobca mal 74 rokov a prestal z dôvodu svojho fyzického a duševného stavu sám podnikať. Podľa obsahu vyjadrenia vyplýva, že navrhuje voči žalovanému v 2. rade rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dopustil viacerých procesných chýb a rozsudok súdu prvého stupňa je čiastočne nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Predovšetkým súd prvého stupňa pochybil, keď prvým výrokom rozsudku uložil žalovanému v 2. rade zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade sumu 4.567,51 € a súčasne v 3. odseku žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Takýto rozsudok súdu prvého stupňa je zjavne nevykonateľný, keďže tomu istému účastníkovi na jednej strane ukladá povinnosť a na druhej strane proti nemu žalobu zamieta.
Okrem toho je zjavné, že súd prvého stupňa sa v dôvodoch napadnutého rozsudku nevysporiadal s pasívnou legitimáciou žalovaných. Predovšetkým ako z odvolania žalovaného v 2. rade vyplýva a dôkazom je aj výpis z obchodného registra na spoločnosť Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, že táto spoločnosť vznikla až na základe uznesenia mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa 30. až 31.10.2008 č. 629. Z tohto uznesenia ďalej vyplýva, že BPMK, PO týmto uznesením aj zaniklo a bolo zrušené dňa 31.12.2008 s prechodom práv a povinností na zriaďovateľa, t.j. Mesto Košice.
Z uvedeného potom vyplýva, že BPMK, s.r.o. nebol právnym nástupcom po zaniklom BPMK, PO. Za tejto situácie sa javí, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne hmotnoprávne legitimovaný v tomto konaní. Zo spisu však nevyplýva, žeby súd prvého stupňa si akýmkoľvek spôsobom zistil, ktorý z účastníkov je v tomto konaní pasívne hmotnoprávne legitimovaný. Pre tento účel si súd prvého stupňa nezadovážil ani list vlastníctva k príslušným nehnuteľnostiam, nezadovážil si ani výpis z obchodného registra na pôvodného žalovaného BPMK, PO ani na novovzniklú organizáciu BPMK, s.r.o. Košice. Za tejto situácie je potom nepochybné, že súd prvého stupňa ohľadom otázky pasívnej legitimácie nezistil náležite skutkový stav veci. Okrem uvedeného je rozsudok súdu prvého stupňa aj nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže z dôvodov napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, čo súd prvého stupňa považuje za preukázané a čo nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Nepreskúmateľná je aj otázka zdôvodnenia rozsudku, pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanými. Za tejto situácie neostávalo odvolaciemu súdu iné len rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie dokazovanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie, pokiaľ ide o námietky žalovaných účastníkov týkajúcich sa ich pasívnej legitimácie, a to zabezpečením listu vlastníctva tej časti spornej nehnuteľnosti, ktorej pád bol príčinou vzniku škody, prípadne zabezpečiť si výpis z obchodného registra na novovzniklú spoločnosť BPMK, s.r.o., Košice. Na základe týchto skutočností potom posúdiť pasívnu legitimáciu žalovaných účastníkov a v ďalšom konaní posúdiť aj námietku premlčania tak, aby z odôvodnenia bolo zjavné a nepochybné, či nároky žalobcov sú alebo nie sú premlčané voči pasívne legitimovaným účastníkom.
Pokiaľ ide o výšku škody, úlohou súdu prvého stupňa bude vyporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami žalovaného v 2. rade, ktorými namietal celkovú výšku uplatneného nároku a len na základe zistených skutočností potom vo veci rozhodnúť.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o všetkých trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.