Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-166-2011.pdf
PDF · 102.25 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-23P/166/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého J. I., W.. XX.XX.XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. 9 v Košiciach, detašované pracovisko Košice IV, na návrh otca X. I., W.. XX.X.XXXX, bývajúceho W. W. M. Č.. XX U. V. a za účasti matky L. I., W.. XX.X.XXXX, bývajúcej W. N. G.. Č.. X U. V., zastúpenej advokátskou kanceláriou CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o. so sídlom na Rumanovej ulici č. 2 v Košiciach, v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
odôvodnenie:
Dňa 16.7.2009 doručil otec tunajšiemu súdu návrh na zníženie výživného voči maloletému J., ktoré výživné žiadal znížiť zo 66,39 € na 25,36 € mesačne.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 27P 190/2009 zo dňa 16.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.3.2011, súd zastavil konanie o návrhu otca na zníženie výživného na obdobie do 15.5.2010 a v prevyšujúcej časti vylúčil návrh otca na samostatné konanie. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že pôvodne na tunajšom súde bolo začaté konanie na návrh otca zo dňa 16.7.2009, ktorým návrhom sa otec domáhal, aby súd znížil výživné na maloletého J., ktoré výživné bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 23P 200/2006-122 zo dňa 11.1.2008 a to zo sumy 66,39 € mesačne na sumu 25,36 € mesačne od 16.7.2009 do budúcna s tým, že súbežne s uvedeným konaním o návrhu otca (ktoré konanie prebiehalo pod sp. zn. 27P 190/2009) prebiehalo konanie o rozvode manželstva rodičov na tunajšom súde pod sp. zn. 12C 70/2009, v ktorom konaní bol vyhlásený rozsudok dňa 26.3.2010, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2010 a uvedeným rozsudkom bolo okrem iného rozhodnuté aj o výživnom zo strany otca voči maloletému J., pričom súd v rozvodovom konaní pri ustálení výživného vychádzal zo skutočnosti rozhodujúcich i pre posudzovanie návrhu otca, ktorý návrh ako už bolo uvedené, otec podal 16.7.2009, čiže v danom prípade nastala prekážka veci rozhodnutej v súlade s ustanovením § 159 ods. 3 O. s. p. a preto súd konanie o návrhu otca do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozvodového rozsudku zastavil.
Otec dieťaťa na ostatnom pojednávaní vo veci 27P 190/2009 dňa 16.2.2011 žiadal súd o prehodnotenie jeho situácie a uvádzal, že napriek stanoveniu výživného právoplatným rozhodnutím o rozvode manželstva rodičov dieťaťa a o úprave ich výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému J., situácia na jeho strane je ťažká, má finančné problémy, keďže mal dlh na výživnom, bol mu následne odňatý vodičský preukaz už po rozhodnutí o rozvode manželstva rodičov, z dôvodu čoho údajne následne prišiel o prácu, čo on sám považoval za nové skutočnosti a poukazoval na to, že so svojou
terajšou priateľkou očakáva narodenie ich spoločného dieťaťa, ako vyplýva zo zápisnice z predmetného pojednávania, z týchto dôvodov v prevyšujúcej časti vylúčil súd návrh otca na samostatné konanie.
Otec bol súdom vyzvaný už pri vytýčení termínu pojednávania na 16.2.2011aby predložil súdu všetky pracovné zmluvy, dôkazy o ukončení jeho pracovných pomerov, opisy mzdových listov, prípadne ďalšie dôkazy o jeho príjmoch (napr. z úradu práce, od sociálnej poisťovne a pod.) a o jeho majetkových a osobných pomeroch od 1.2.2009, ako aj predmetné doklady od súdu známych ostatných zamestnávateľov otca Y. V., L..C..I.., V. XX L..C..I.., C. N. XX, L..C..I.., C., L..C..I.. Na predloženie týchto listinných dôkazov bol otec opakovane vyzvaný spolu s predvolaním na pojednávanie vo veci, ktoré bolo vytýčené na 11.5.2011, predvolanie na ktoré pojednávanie spolu s uvedenou výzvou otec prevzal 14.4.2011.
Otec sa na pojednávanie 11.5.2011 napriek tomu, že na toto pojednávanie bol riadne a včas predvolaný, ktoré predvolanie ako bolo uvedené vyššie si prevzal s takmer 1 mesačným predstihom, sa nedostavil, na pojednávanie sa dostavila L. I., W.. XX.XX.XXXX, ktorá uviedla, že je údajne priateľkou otca a žiadala ospravedlniť jeho neprítomnosť na uvedenom pojednávaní tvrdiac, že údajne otec vycestoval do zahraničia za účelom nájsť si prácu. O uvedených skutočnostiach však doklad súdu predložiť nevedela a zároveň uviedla, že otec jej plnomocenstvo na zastupovanie v konaní neudelil. Preto súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol bez prítomnosti otca.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to listinnými dôkazmi zo spisov Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P 190/2009 a sp. zn. 12C 70/2009 a ďalšími listinnými dôkazmi získanými v tomto konaní a zistil tento skutkový stav:
Otec pôvodne podaným návrhom zo 16.7.2009 žiadal o zníženie výživného na svojho maloletého syna tak, ako je uvedené vyššie, dôvodiac tým, že od vydania ostatného rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 23P 200/2006-122 zo dňa 11.1.2008, ktorým rozsudkom okrem iného bol otec zaviazaný prispievať na výživu svojho maloletého syna sumou po 2.000,- Sk do budúcna, nenastala zmena jeho majetkových pomerov, ale došlo k zmene jeho možnosti platiť výživné, keďže 8.7.2009 uzatvoril pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so skúšobnou 3-mesačnou dobou, v rámci ktorej mal vykonávať prácu kuchára so základnou mzdou 295,50 € v hrubom a približne 250 € v čistom, pričom mal výdavky na bývanie 70 €, na dopravu okolo 20 € a na stravu a ošatenie okolo 133 € mesačne. Rozdiel medzi jeho príjmom a výdavkami podľa názoru otca predstavoval objektívnu okolnosť na ktorú by súd mal prihliadnúť pri určení výšky výživného.
Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 3.11.2009 vyplýva, že v čase podania správy otec na návrhu na zníženie výživného trval. Podľa jeho tvrdení žil v 1-izbovom byte, ktorý mal v prenájme, za ktorý uhrádzal nájomné 300,- € mesačne, kde žil spolu so svojou priateľkou o ktorej údaje kolíznemu opatrovníkovi nechcel uviesť, v tom čase pracoval U. Q. G. N. W. E. G.. U. V. ako kuchár, splácal úver po 130 € mesačne, ktorý si vzal v minulosti na podnikanie. Zasielal výživné na maloletého J., okrem ktorého dieťaťu nič iného neposkytoval, ani darčeky k sviatkom, pretože tvrdil, že sa s maloletým nevedel skontaktovať. Matka pred kolíznym opatrovník uviedla, že otec platil na dieťa výživné v sume 66,39 €, pričom v auguste 2009 rodičia maloletého J. predali ich spoločný byt a to za 1.600.000,- Sk, ktoré peniaze si rozdelili na polovicu. Matka v tom uvedenom čase spolu s maloletým žila spolu so svojim priateľom, ktorý bol spolumajiteľom Q. Q. F., priateľ matky mal firmu M., kde bola zamestnaná i matka, pričom pre túto firmu pracovala doma a od 10.7.2009 spolu s maloletým a partnerom, ako i ich spoločnou dcérou R. Ž.ili v Rakúsku, kde priateľ matky kúpil rodinný dom. Maloletý J. v tom čase navštevoval 5. ročník Základnej školy v Rakúsku, zároveň sa doučoval nemecký jazyk, navštevoval futbalový klub, taktiež golfový klub a náklady na jeho výchovu matka vyčíslila na 300 - 350 € mesačne, maloletý sa nestravoval v škole, stravoval sa len doma.
Zo správy firmy M., L..C..I.. zo dňa 9.2.2011 vyplýva, že v období od 1.10 - 31.12.2008 matka maloletého dosahovala čistú mzdu 1.415,94 €, zároveň poberala rodinné prídavky na deti J., W.. XX.XX.XXXX E. R., W.. XX.X.XXXX a v roku 2009 dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 436,20 € a v roku 2010 349,30 €.
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12C 70/2009 zo dňa 26.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2010, bolo manželstvo rodičov maloletého J. rozvedené, maloletý bol na čas po rozvode
manželstva rodičov zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého J. sumou 66,39 €. Pri stanovení tejto výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že matka dieťaťa bola pracovníčkou firmy M., u ktorého zamestnávateľa dosahovala v roku 2009 priemerný mesačný čistý príjem 436,21 € a za obdobie január až február 2010 339,44 € a otec dieťaťa bol pracovníkom firmy C..X..Y.. L..C..I.. od 8.7.2009 dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 256,08 €, pričom ku dňu 31.1.2010 otec so zamestnávateľom rozviazal tento pracovný pomer, u tohto zamestnávateľa otec pracoval ako kuchár. Následne od januára 2010 mal byť otec zamestnaný v T. U. F., kde mal zarábať okolo 300 € mesačne. Užíval auto svojho brata žijúceho v Prahe, mal dlh okolo 3.300 €, ktorý mu vznikol z podnikateľskej - živnostenskej činnosti, ktorú už v čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva rodičov nevykonával. Na vyrovnanie dlhu z podnikania mal úver z banky na sumu 5.000 €, ktorý úver splácal po 116 € mesačne s tým, že uvedené splátky mal splácať ešte 2 roky po vyhlásení rozhodnutia vo veci. Peniaze z predaja spoločného bytu rodičov maloletého J. otec použil na vyrovnanie dlhu z podnikania, ktorý mal údajne vo výške 16.6000 €. Spolu s priateľkou v tom čase býval v 1 a pol izbovom prenajatom byte, v súvislosti s čím hradil platby 300 € mesačne. Matka dieťaťa okrem maloletého J. v tom čase mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére R., ktorá pochádzala z jej terajšieho družského pomeru, spolu s rodinou, t.j. J., R. a svojim priateľom žila v rodinnom dome v Rakúsku, pracovala ako účtovníčka vo firme jej priateľa M., L..C..I.., nevlastnila žiaden nehnuteľný majetok, mala len finančné prostriedky z predaja spoločného bytu s otcom maloletého J.. Maloletý J. v tom čase mal ukončený 4. ročník základnej školy na Slovensku a navštevoval 1. triedu strednej školy v Rakúsku, v súvislosti s čím matka dieťaťa hradila určité platby, ktoré súdu nevedela zdokladovať, zdravotné problémy maloletý nemal, navštevoval športový krúžok a hral golf. Z pracovnej zmluvy nachádzajúcej sa v spise sp. zn. 12C 70/2009 vyplýva, že otec 8.1.2009 uzatvoril pracovnú zmluvu s firmou N. XX, L..C..I.. F. X, V. s dňom nástupu do práce 9.1.2009, s dohodnutým druhom práce kuchár a dohodnutou hrubou mzdou 150 €, pritom táto pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s dohodnutou 3-mesačnou skúšobnou dobou, s firmou C..X..Y.. L..C..I.. otec uzavrel pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 8.7.2009, dohodnutým druhom práce bola taktiež práca kuchára a táto pracovná zmluva bola taktiež uzavretá na dobu neurčitú s dohodnutou základnou mzdou 295,50 €. Táto firma následne listom zo dňa 25.1.2010 oznámila súdu, že otec ku dátumu podania tejto správy u tohto zamestnávateľa bol zamestnaným a dosahoval čistý mesačný príjem 256,08 €, pričom ku dňu 31.1.2010 rozviazal otec pracovný pomer s týmto zamestnávateľom, prevádzkou tohto zamestnávateľa bol Q. G. N., E. X, V.. Vo svojej výpovedi v konaní o rozvode manželstva rodičov na pojednávaní dňa 26.3.2010 otec zdôvodnil skončenie pracovného pomeru so spoločnosťou C..X..Y.. L..C..I.. tým, že na túto firmu podal údajne trestné oznámenie, lebo nemal vyplatenú výplatu za mesiac december a január. Následne od januára 2010 sa zamestnal v T. U. F., presný názov zamestnávateľa uviesť nevedel, u ktorého zarábal mesačne okolo 300 €, kde taktiež pracoval ako kuchár.
Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 7.4.2010 vyplýva, že otec nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani príspevky k dávke v hmotnej núdzi, nie je poberateľom rodičovského príspevku a nie je vedený v evidencií poberateľov sociálnych dávok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I, pričom od 23.2.2010 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a jeho evidencia ku dňu 7.4.2011 trvala.
Zo správy firmy M., L..C..I.., H. F. V. zo dňa 12.4.2011 vyplýva, že matka s touto firmou ukončila pracovný pomer ku dňu 31.12.2010.
Matka svojim písomným podaním doručeným súdu 15.4.2011 oznámila, že od 1.1.2011 pracuje vo firme O.-C. K. J. U. C., u ktorého zamestnávateľa ako vyplýva s ňou doručených kópií výplatných pások dosahuje priemerný čistý príjem 539,70 €.
Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava zo dňa 11.4.2011 vyplýva, že otcovi je vyplácaná podpora v nezamestnanosti od 23.2.2011 do augusta 2011, pričom nemocenské dávky poberal od 11.10.2010 do 2.12.2010, ktoré nemocenské dávky mu za uvedené obdobie boli vyplatené spolu vo výške 413,40 € (čo je v priemere mesačne 215,70 €) a podpora v nezamestnanosti, ako vyplýva z rozpisu sociálnej poisťovne, mu bola vyplatená vo februári 2011 za 6 dní vo výške 51 €, v marci 2011 za 31 dní vo výške 263,50 €, v apríli 2011 za 30 dní vo výške 255 €, za máj 2011 je predpokladaná výška výplaty 263,50 €, za jún 2010 predpokladaná výška 255 €, za júl 2011 predpokladaná výška 263,50 € a za august 2011 pri 22 dňoch 187 €.
Ako vyplýva zo spisu 27P 190/2009 firmy N. XX, L..C..I.., C..X..Y., L..C..I.., zásielky súdu opakovane nepreberali napriek tomu, že ich záznam v obchodnom registri je naďalej a nepodarilo sa doručiť im zásielky ani cestou mestskej polície, ktorá súdu oznámila, že firma N. XX na adrese sídla firmy nesídli.
Otec napriek opakovaným výzvam, aby dokladoval všetky svoje pracovné pomery za sporné obdobie, výšku svojich príjmov za sporné obdobie, svoje majetkové a osobné pomery, si túto povinnosť nesplnil a nepredložil súdu ani iné dôkazy o svojich tvrdeniach. Keďže otec sa na ostatné pojednávania vo veci nedostavil, svoju neprítomnosť neodôvodnil vážnymi dôvodmi, neprítomnosť otca ospravedlňovala iba údajná priateľka otca, ktorú skutočnosť ale súdu nijako nepreukázala. V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p. súd pojednával a rozhodol bez prítomnosti otca, ako aj bez prítomnosti kolízneho opatrovníka, u ktorého doručenie predvolania bolo taktiež riadne vykázané.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav v súlade, s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca na zníženie výživného za obdobie od 16.5.2010 v celom rozsahu zamietol, keďže, ako vyplýva z vykonaných dôkazov, od nadobudnutia právoplatnosti rozvodového rozsudku nenastala žiadna podstatná kvalifikovaná zmena pomerov na strane otca dieťaťa, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o znížení výživného. Otec svoje tvrdenia o tom, že s ním bol údajne skončený ostatný pracovný pomer z dôvodu, že mu bol odňatý vodičský preukaz ako dôsledok toho, že má podĺžnosti na výživnom súdu nijako nepreukázal, pričom ale ak by aj otec toto svoje tvrdenie súdu preukázal, túto skutočnosť by nebolo možné zohľadniť v neprospech maloletého dieťaťa, keďže odňatie vodičského preukazu ako následok neplnenia vyživovacej povinnosti nemôže byť posudzované v neprospech dieťaťa, ktoré je výživou odkázané na povinného rodiča, lebo v takomto prípade odňatie vodičského preukazu je iba dôsledok porušovania zo zákona vyplývajúcej vyživovacej povinnosti rodiča a povinnosťou rodiča, ktorý má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je správať sa tak, aby sa bezdôvodne, ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, nepripravoval o majetkový prospech, ani o pravidelný príjem. Naopak, ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, aj v súčasnosti, keď otec už je evidovaný na úrade práce, nenastala zmena jeho zárobkových pomerov keďže nemocenské dávky, ktoré mu boli vyplácané ako je uvedené vyššie od 11.10.2010 a následne podpora v nezamestnanosti, ktorá mu je vyplácaná od 23.2.2011 predstavujú v priemere rovnakú výšku príjmu aký otec dosahoval v čase rozvodového konania, kedy súd prihliadal na jeho priemerný mesačný čistý príjem 256,08 € s tým, že k 31.1.2010 otec rozviazal pracovný pomer, čo bolo preukázané potvrdením jeho vtedy ostatného zamestnávateľa firmy C..X..Y., L..C..I.. a len z výpovede otca súd mal za to, že údajne otec mal následne pracovať v T. F. a zarábať okolo 300 € mesačne, čo ale otec súdu v skutočnosti nijako nepreukázal, ani nedokázal súdu uviesť adresu sídla tohto jeho zamestnávateľa. Vzhľadom na tieto skutočnosti a po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého teda súd dospel k záveru, že na strane otca nenastali skutočnosti, ktoré by takéto rozhodnutie súdu vo veci odôvodňovali.
Dňa 11.5.2011 súd pojednával a rozhodol bez prítomnosti otca, keďže ako už bolo uvedené vyššie, otec bol o termíne pojednávania upovedomený ešte 11.4., čo je takmer mesiac pred vytýčeným termínom pojednávania, teda o termíne pojednávania bol upovedomený s dostatočným časovým predstihom a preto jeho neprítomnosť na pojednávaní napriek tomu, že túto ospravedlňovala jeho údajná priateľka údajným vycestovaním otca do zahraničia za účelom hľadania si práce súd vyhodnotil ako neprítomnosť na pojednávaní bez vážneho dôvodu, keďže jednoznačne otcovi nič nebránilo buď si posunúť odchod do zahraničia na iný termín, prípadne oznámiť takúto skutočnosť súdu s dostatočným časovým predstihom a dokladovať takúto skutočnosť dôkazmi, pričom otec nevyužil ani možnosť požiadania a odročenie termínu pojednávania. Napokon ani uvedená osoba, ktorá ospravedlňovala neprítomnosť otca na pojednávaní neuviedla, že by otec bol vycestoval z dôvodu už nástupu do konkrétneho pracovného pomeru, teda súd dospel k záveru, že otcovi nebránila žiadna prekážka dostaviť sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a toto jeho konanie súd vyhodnotil ako účelové správanie vedúce k predlžovaniu konania vo veci, čo je v rozpore s oprávneným záujmom dieťaťa, ktorého záujem v tomto konaní je prvoradý.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).