Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Saz-7-2023.pdf
PDF · 106.74 KB
Case nature
Area
Subarea
1Saz/7/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: Romal BAZHIS, nar. XX.XX.XXXX, A. B. C., bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov D., E. XX,XXX XX D., D. C., zastúpený: Centrum právnej pomoci, sídlo: Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice proti žalovanému: Mobilná jednotka PZ Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-9619-023/2023-AV zo dňa 16. novembra 2023, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Mobilnej jednotky PZ Bratislava, Regrútska 4,812 72 Bratislava č. PPZ-HCPBA5-9619-023/2023-AVzo dha 16.11.2023 týkajúce sa žalobcu: C. E., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnost': Afganská islamská republika, bez dokladu totožnosti, zrušuje.
II. N a r i a ď u j e, aby bol žalobca: C./ E., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnost': Afganská islamská republika, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Utvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, b e z o d k l a d n e p r e p u s t e n ý z o z a i s t e n i a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 23. novembra 2023 žalobca, ktorý je právne zastúpený Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice, žiadal ako nezákonné zrušiť v správnej žalobe označené rozhodnutie žalovaného vo veci predlženia jeho zaistenia zo dňa 16. novembra 2023. Žalobca žiadal tiež, aby bol bezodkladne prepustený zo zaistenia, v ktorom sa nachádza na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 11. 2023.
Konanie pred orgánmi verejnej správy
2. Napadnutým rozhodnutím o predĺžení zaistenia zo dňa 16. 11. 2023 žalovaný zaistil žalobcu najdlhšie do 28. decembra 2023. Žalobca je umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.
3. Žalovaný v rozhodnutí cituje čl. 27 ods. 3 a čl. 28 ods. 3 Nariadenia /nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 604/2013 zo dňa 26. 6. 2013 tzv. Dublinské nariadenie III, ktoré upravujú procesné postupy pri situácii, pokiaľ ide o vrátenie osoby do krajiny kde požiadala o azyl, a nachádza na území inej krajiny členského štátu, zároveň však konštatuje, že zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie dlhšie iba také ako trvá riadne vykonanie administratívnych postupov .
4. Žalovaný uvádza aj čl. 2 ods. 5 Nariadenia č. 399/2016, ktorým sa ustanovujú podmienky pohybu osôb z tretích krajín na území schengenských hraníc. Zároveň sa cituje dotknuté ustanovenia zákona o pobyte cudzincov a vychádza aj zo žalobcovej výpovedi v konaní, kde uviedol, že po prepustení zo zaistenia by opustil územie Slovenskej republiky a pokračoval by na ceste do Nemecka. V Slovenskej republike nepožiadať o azyl a nemá záujem, ani zotrvať v Slovenskej republike.
5. Žalovaný opakovane uvádza, že existuje riziko úteku zo strany žalobcu, že žalobca nepožiadal o azyl v Slovenskej republike, ale v inom členskom štáte, a to prvotne v Bulharsku. Žalobca nevyčkal na ukončenie azylovej procedúry, svojvoľne opustil tento štát bez dokladov totožnosti. Pôvodná lehota zaistenia žalobcu by uplynula dňa 23. novembra 2023. Napadnutým rozhodnutím žalovaný túto lehotu predĺžil najdlhšie do 28. decembra 2023.
6. Žalovaný súčasne uviedol aké úkony je potrebné vykonať a uviedol, že 23. septembra 2023 Dublinské stredisko podalo žiadosť o začatie Dublinského konania a odoslalo žiadosť o navrátenie žalobcu do Bulharskej republiky. V lustračných systémoch bolo zistené, že žalobca tam požiadal o azyl a že má dôjsť k jeho odovzdaniu v rámci Dublinského nariadenia III. Bulharská republika akceptovala dňa 6. 10. 2023 prijatie žalobcu späť, podľa čl. 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia. Migračné stredisko Ministerstva vnútra Slovenskej republike rozhodlo o odovzdaní žalobcu a Bulharská republika akceptovala jeho prevzatie, sú v poriadku všetky atribúty zákonnosti takéhoto rozhodnutia ako rozhodnutia o obmedzení osobnej slobody.
7. Žalovaný konštatoval, že dňa 12. 10. 2023 bolo vydané Migračným strediskom Ministerstva vnútra Slovenskej republike rozhodnutie o odovzdaní žalobcu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 10.2023 a žačala plynúť 20 dňová lehota na podanie správnej žaloby žalobcovi, a po jej márnom uplynutí nadobudlo vykonateľnosť 16. 11. 2023 Týmto dňom začala plynúť šesťtýždňová lehota podľa Nariadenia /nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 604/2013 zo dňa 26. 6. 2013 tzv. Dublinské nariadenie III.
8. Pokiaľ ide o skúmanie menej závažných prostriedkov zaistenia konštatoval žalovaný, že žalobca nemá finančné prostriedky (žalobca nevlastní nehnuteľnosť a ne v SR rodinu a z uvedeného dôvodu nie sú porušené jeho práva zaručené čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd, pokiaľ ide o ochranu rodiny alebo jeho obmedzenie osobnej slobody.
9. Správny orgán uviedol, že si je vedomý lehoty v zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III a že žalobca môže byť zaistený do 6 týždňov, avšak pre úspešnú realizáciu Dublinského transferu je nevyhnutné predlženie zaistenia žalobcu do 28. decembra 2023.K plynutiu lehoty uvádzal a odôvodňoval tak, ako je to v bode 6 a 7 tohto rozsudku.
10. Vo vyjadrení dňa 01. 12. 2023 žalovaný odkázal na napadnuté i skoršie rozhodnutie o zaistení žalobcu a dôvodil tým, že zistil lustráciou jeho odtlačkov v informačnom systéme ako žiadateľa o azyl v Bulharskej republike, toto oznámil Dublinského centru Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zopakoval, že Dublinské stredisko odoslalo žiadosť o prevzatie žalobcu do Bulharska a dňa 6. 10. 2023 Bulharská republika akceptovala prijatie žalobcu podľa čl. 18 odsek 1 písm. b) Dublinského nariadenia. Následne Dublinské stredisko 12. októbra 2023 vydalo rozhodnutie o odovzdaní žalobcu na územie Bulharskej republiky./ bod 6 a 7 tohto rozsudku/. Ak podanie žaloby proti rozhodnutiu Migračného strediska má na prípadnú žiadosť odkladný účinok a teda napokon o právnom účinku nepodaním správnej rozhoduje iba žalobca, po dobu 20 dní, lehota upravená Dublinský nariadením III., by začala plynúť a po uplynutí lehoty 20dní na podanie správnej žaloby, povolením odkladného účinku v konaní, prípadne v kasačnom konaní.
11. Žalovaný zopakoval možnosti rozhodnutia vo veci preskúmania zákonnosti zaistenia žalobcu. Záverom žalovaný konštatoval, že sa snažil, aby neprimerane nezasahoval základných ľudských práv a slobôd žalobcu svojím rozhodnutím súc si vedomý povinnosti podľa Dublinského nariadenia III. V závere vyjadrenia k žalobe žalovaný konštatuje, že žalovaný v konaní s cudzincami z tretích krajín aj v obdobných, ako aj v tejto veci koná za účasti tlmočníka potrebného na pretlmočenie dokumentov a komunikácie so žalovaným. Žalovaný uviedol, že Centrum právnej pomoci zrejme vychádza z podpísaných dokumentov od žalobcu, pretože nemal takéhoto tlmočníka k dispozícii. Rozhodnutie je
zákonné a jeho postupy v súlade s vnútroštátnym právom, ako aj Dublinský nariadením III. Žiadal žalobu zamietnuť.
Správna žaloba
12. Podľa žaloby nie je žalobca zaistený zákonne, ale v rozpore s čl 28 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 604/2013 zo dňa 26. 6. 2013 tzv. Dublinské nariadenie III.
13. Žalobca s odkazom na § 32 ods. 1 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj 28 Dublinského nariadenia III a čl. 5 ods. 1 písm. f) „ Dohovoru“ konštatuje, že jeho zaistenie nie je už zákonné, lehota podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia uplynula 16. 11.2023 a túto lehotu už nie je možné predĺžiť. Preto rozhodnutie vydané 16. 11 . 2023 o jeho zaistení je nezákonné.
14. Ďalej aj žaloba uvádzal, že Bulharsko akceptoval toto prevzatie žalobcu dňa 6. 10. 2023 ako to uvádza aj napadnuté rozhodnutie. Žalobca nepodal správnu žalobu proti rozhodnutiu Dublinského strediska z 12. 10. 2023 a o akceptovaní navrátenia žalobcu Bulharsko dňa 6. 10. 2023 odpovedalo kladne. Žalobca nepodal správnu žalobu a nežiadal o priznanie odkladného účinku v konaní základnom, teda ani v kasačnom konaní.
15. Na podporu tohto názoru žaloba uzatvára, že s odkazom na čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadeniaIII poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to vo vzťahu ku konaniu a rozhodnutiu správneho kolégia Krajského súdu v Košiciach. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 25. mája 2021 uviedol, ako sa počítajú lehoty šiestich týždňov od akceptovania navrátenia v zmysle Dublinského dohovoru o žiadateľa.
16. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky požiadal Bulharskú republiku a táto 6. 10. 2023 žiadosť o navrátenie žalobcu akceptovala. Od 6 10. 2023 začala plynúť lehota šiestich týždňov na odovzdanie žalobcu. Žalobca už bol v zaistení prvotným rozhodnutím zo dňa 23. 9. 2023. Podľa ustanovenia čl. 28 ods. 3 tretí pod odsek Dublinského nariadenia III lehota 6 týždňov uplynula 16. 11. 2023.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
17. Správny súd nariadil pojednávanie na deń 15. decembra 2023 v budove Správneho súdu v Košiciach. V správnej žalobe sa žalobca ospravedlnil pre pracovnú zaneprázdnenosť a súhlasil s rozhodnutím bez jeho účasti. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené 6. decembra 2023 uvádza že sa rovnako ospravedlňuje z neúčasti z dôvodu pracovnej vyťaženosti a veľkej vzdialenosti. 18. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a na nariadenom pojednávaní podľa ustanovenia § 206 a nasl. SSP, postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe je dôvodná.
19. Správny súd pripomína, že správna žaloba vo veci predlženia zaistenia napadnutým rozhodnutím žalovaného bola podaná dňa 27. 11. 2023 Mobilnou jednotkou Policajného zboru v Bratislave a na správny súd žaloba bola doručená dňa 6. 12. 2023 a napáda rozhodnutie žalovaného o predlžení zaistenia žalobcu zo dňa 16. 11. 2023.
20. Správny súd na nariadenom pojednávaní dňa 15.12.2023, na ktorom účastníci konania nezúčastnili podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie a nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, pretože tento bol držaný v zaistení v rozpore s Dublinským nariadením III.. Rozsudok vyhlásil na úradnej tabuli zverejnením podľa § 137 ods.3 a 4 SSP.
21. Správny súd skúmal otázku, či žalobca bol zaistený v súlade s čl. 28 Dublinského nariadenia III., nakoľko táto námietka žalobcu tvorila hlavný žalobný bod v správnej žalobe.
22. Podľa ods. 1. čl. 28 Dublinského nariadenia: Členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.
Podľa ods. 2 čl. 28 Dublinského nariadenia, ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Podľa ods. 3 čl. 28 Dublinského nariadenia, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia.
Podľa čl. 27 ods. 3 Dublinského nariadenia na účely odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo jeho preskúmania členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve stanovia, že: a) na základe odvolania alebo preskúmania získava dotknutá osoba právo zotrvať na území daného členského štátu až do prijatia rozhodnutia vo veci odvolania alebo preskúmania, alebo b) odovzdanie sa automaticky odkladá a tento odklad zanikne po určitom primeranom období, počas ktorého má súd po podrobnom a prísnom preskúmaní rozhodnúť o tom, či má odvolanie alebo preskúmanie odkladný účinok, alebo c) dotknutá osoba môže v primeranej lehote požiadať súd o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní do prijatia rozhodnutia vo veci jej odvolania alebo preskúmania. Členské štáty zabezpečia, aby bol k dispozícii účinný opravný prostriedok, a to odkladom odovzdania do prijatia rozhodnutia o prvej žiadosti o odklad. Každé rozhodnutie o tom, či sa výkon rozhodnutia o odovzdaní odloží, sa prijme v primeranej lehote, ktorá zároveň umožní podrobné a prísne preskúmanie žiadosti o odklad. V rozhodnutí o tom, že výkon rozhodnutia o odovzdaní sa neodloží, sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
23. Správny súd konštatuje, že ak je osoba zaistená podľa článku 28 Dublinského nariadenia III., lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod.
24. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.
25. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.
26. Právny zástupca žalobcu v správnej žalobe namietal, že šesťtýždňová lehota v zmysle u čl. 28 Dublinského nariadenia (ďalej len „6-týždňová lehota“) už uplynula 16. 11. 2023 a preto je žalobca zaistený nezákonne.
27. Správny súd po preskúmaní administratívneho konania, tak ako je to zhora uvedené v tomto rozsudku uvádza, že 6-týždňová lehota začala plynúť v preskúmavanom prípade žalobcu, od kedy bola doručená akceptácia z Bulharskej republiky a uplynula dňa 16.11.2023. Keďže túto lehotu nie je možné predĺžiť, od tohto momentu sa stalo zaistenie žalobcu nezákonným a to vydaním napadnutého rozhodnutia.
28. Správny súd poukazuje i na rozsudok sp. zn. 6Sa/56/2020 Krajského súdu v Košiciach, ktorý uviedol, že v zmysle zákona o azyle proti rozhodnutiu Dublinského strediska, podľa § 46a ods. 4 t.j. o jeho odovzdaní do iného členského štátu nemožno podať odvolanie, ale možno podať iba správnu žalobu, ktorá však nemá odkladný účinok (§ 213 ods. 2 SSP v spojení s § 46c ZoA). O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd v lehote 15 dni od podania správnej žaloby. O odkladnom účinku rozhoduje správny súd iba na návrh žalobcu. Správnu žalobu treba podať v lehote 20 dni odo dňa doručenia rozhodnutia dublinského strediska (§ 211 ods. 2 SSP). Z právnej úpravy platnej na území SR je zrejmé, že v podmienkach Slovenskej republiky nemožno aplikovať znenie článku 28 ods. 3 tretí pododsek ..... keď zanikol odkladný účinok odvolania". Žalobca navyše nepodal voči rozhodnutiu Dublinského strediska ani správnu žalobu, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú veci alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „ alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.)
29. Správny súd poukazuje na fakt, podľa ktorého ...je opodstatnené vykladať článok 28 ods. 3 tretí pododsek nariadenia Dublin III v tom zmysle, že maximálna lehota šesť týždňov, v ktorej sa musí uskutočniť odovzdanie zaistenej osoby, zavedená týmto ustanovením, sa uplatní iba v prípade, ak nastane jedna z dvoch udalostí uvedených v tomto ustanovení t.j podanie správnej žaloby, resp. na tomto základe je povolený odklad vykonateľnosti, resp. na základe kasačnej sťažnosti je povolený odklad vykonateľnosti/
30. Z uvedeného vyplýva, že ak v žalobcovom prípade už došlo k zaisteniu pred akceptáciou Bulharskej republiky 23. 9. 2023, v danom prípade nemôže byť pochybnosť o spôsobe plynutia 6-týždňovej lehoty. Táto plynula a uplynula tak, ako to bolo už uvedené, dňa 16.11.2023.
31. Správny súd pripomína, že žalovaný správne uviedol, že žalobca sa na územie Slovenskej republiky dostal a odkiaľ pochádza a tie, že konštatuje, že je potrebné v rámci Správneho poriadku v tomto konaní rešpektovať jeho práva. Deklaruje, že sa tak stalo a tiež uvádza a cituje čl. 28 Dublinského nariadenia a tiež cituje čl. 5 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd.
32. Správny súd však opakuje tiež, že žalovaný nezákonne uvádzal, že lehota 6 týždňov dňa 16. 11. 2023 neuplynula. Správny súd sa s týmto záverom nestotožňuje. Toto počítanie lehoty v zmysle § 211
ods. 2 Správneho súdneho poriadku neobstojí, pretože podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, Bulharsko akceptovalo prevzatie žalobcu dňa 6. 10.2023 a od tohto momentu je potrebné túto lehotu akceptovať ako začiatok plynutia šesťtýždňovej lehoty v zmysle uvádzaného čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III.. Žalobca bol prvotne zaistený 23. 9. 2023. V čase vydania rozhodnutia 16. 11. 2023 už bol zaistený od 23. 9. 2023. Migračné stredisko vydalo 12. 10. 2023 rozhodnutie o odsune žalobcu. Podľa správneho súdu 6 týždňová lehota na jeho odsun a tým aj časová hranica pre jeho zaistenie pre tento účel uplynula dňa 16. 11. 2023. Žalobca nepodal správnu žalobu proti rozhodnutiu zo dňa 12. 10. 2023 o jeho odsune do Bulharskej republiky. Z právnej úpravy platnej na území SR je zrejmé, že článok 28 ods. 3 tretí pododsek sa neuplatní ak žalobca nepodal voči rozhodnutiu Dublinského strediska správnu žalobu. 33. Uplatnila by sa iba v prípade, ak nastala jedna z dvoch udalostí uvedených v tomto ustanovení t.j podanie správnej žaloby, resp. na tomto základe je povolený odklad vykonateľnosti, resp. na základe kasačnej sťažnosti je povolený odklad vykonateľnosti/
34. Z administratívneho spisu bolo súdom zistené, že pri vypočúvaní pred vydaním podľa Dublinského dohovoru III bol žalobca vypočutý a bo si vedomý, že sa nachádza na území Slovenskej republiky neoprávnene. Uvádzal, že je slobodný a že pricestoval na Slovensko cez Bulharsko do Srbska. Na Slovensku ho zadržala polícia prechádzal prostredníctvom prevádzača, ktorému zaplatil 4.100 .V súčasnosti nemá finančné prostriedky, nemá na Slovensku rodinu, je moslimom, je na ceste do Nemecka, kde bude pokračovať v tejto ceste , ak bude prepustený zo zaistenia, nedlhuje peniaze nebol vyhostený z krajiny Európskej únie, o azyl požiadal v Bulharsku.
35. V administratívnom spise sa deklarujú podmienky, za ktorých je potrebné realizovať Dublinské nariadenie III. V tomto rozhodnutí žalovaný vysvetľoval plynutie lehoty podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenie III rozdielne od žalobcu. Osoba zaistená podľa tohto článku na odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedajúceho členského štátu sa vydá a toto sa vykoná ihneď ako je to možné najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania. Ak žiadajúci členský štát nedodrží šesťtýždňovú lehotu podľa Dublinského nariadenia III, v tomto prípade platí už spomínaná lehota šiestich týždňov počíaná odo mňa akceptácie dožiadaným členským štátom/.
36. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci, ale na na skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu. Vo svetle vyššie uvedeného vyššie, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a nariadil žalovanému, aby žalobcu bezodkladne zo zaistenia prepustil, pretože obmedzenie osobnej slobody nie je zákonné. Napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s medzinárodnými predpismi, ako je vyššie uvedené, so zákonom o pobyte cudzincov a je v rozpore čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenie III. Ide o obmedzenie osobnej slobody, ktorá je Dohovorom i Nariadením v citovanom článku uvedená, ako maximálna, a potrebná na odsun žalobcu.
37. Preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP zrušil a nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia, majúc zato, že správna žaloba vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je dôvodná.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich náhradu v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi. O náhrade trov konania rozhodne po právoplatnom skončení veci podľa § 175 ods. 2 SSP vyšší súdny úradník správneho súdu.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že : a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 odsek 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.