Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2Cb/51/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: O.. O. Š., K. P. Č.. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Ľubicou Lukáčovou, advokátkou, so sídlom M. Hodžu 10/3, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Mestu Kežmarok, so sídlom Hlavné námestie č. 1, 060 01 Kežmarok, právne zastúpenému JUDr. Zdenkou Kuzárovou, advokátkou, so sídlom Za vodou č. 9, 064 01 Stará Ľubovňa, o náhradu škody vo výške 3.841,25 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žaloba, ktorou sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia 3.841,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,52 % od 02.04.2003 do zaplatenia s a z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.650,37 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 66,35 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou z 03.04.2003 zmenenou podaním z 13.04.2004 sa žalobca domáhal na

žalovanom náhrady škody vyjadrenej v starej mene vo výške 115.721,40 Sk s úrokom z omeškania vo výške 9,52 % od 02.04.2003 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Uvedené si uplatnil voči pôvodnému žalovanému v I. rade Nemocnici s poliklinikou MUDr. Vojtecha Alexandra so sídlom Huncovská č. 38, 060 01 Kežmarok, IČO: 00 610 844.

Po odpore podanom pôvodným žalovaným v I. rade proti platobnému rozkazu Okresného súdu Kežmarok č. k. -29 konajúci súd uznesením sp. zn. -48 na návrh žalobcu pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ako žalovaný v II. rade Mesto Kežmarok.

Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že 03.06.1997 uzavrel s pôvodným žalovaným (Nemocnica s poliklinikou MUDr. Vojtecha Alexandra) Kúpnu zmluvu č. podľa ust. a nasl. . Podľa tejto zmluvy sa žalobca zaviazal poskytovať pôvodnému žalovanému v I. rade zdravotnícku starostlivosť v odbore lekárenstvo.

Na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy žalobca dodával pôvodnému žalovanému v I. rade lieky na podklade žiadaniek vystavených pôvodným žalovaným v I. rade. Cenu za dodávku týchto liekov žalobca fakturoval pôvodnému žalovanému v I. rade faktúrami vystavenými podľa ust. článku IV. kúpnej zmluvy.

V ďalšom dôvodil, že pohľadávky z kúpnej zmluvy neboli pôvodným žalovaným v I. rade uhradené v lehote ich splatnosti v dôsledku čoho žalobca nemal prostriedky na úhradu svojich splatných záväzkov voči obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s., so sídlom Pri skladoch č. 1, Nové Zámky, ktorá voči žalobcovi vystupovala v právnom postavení dodávateľa liekov. V dôsledku uvedenej právnej skutočnosti tak žalobca záväzky voči svojmu dodávateľovi nesplácal v lehote ich splatnosti.

Následne obchodná spoločnosť BIAMA, a. s. požiadala žalobcu o zaplatenie splatných pohľadávok, pričom žalobca v obave pred súdnym vymáhaním súhlasil s jej návrhom, podľa ktorého úhradu svojich splatných záväzkov vykoná postúpením pohľadávok, ktoré mal voči pôvodnému žalovanému v I. rade a ich následným započítaním na úhradu jeho dlhu voči obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s.

Zmluvou o postúpení pohľadávok z 30.05.2002 tak žalobca na obchodnú spoločnosť BIAMA, a. s. postúpil pohľadávky fakturované pôvodnému žalovanému v I. rade faktúrami č. 03072001 so splatnosťou 15.08.2001 na sumu 326.035,40 Sk, č. 24072001 so splatnosťou 30.08.2001 na sumu 372.171,- Sk a č. 02082001 splatnou 13.09.2001 znejúcou na sumu 406.789,50 Sk.

Na obchodnú spoločnosť BIAMA, a. s. ako svojho dodávateľa tak žalobca postúpil svoje pohľadávky voči pôvodnému žalovanému v I. rade v celkovej výške 1.104.995,90 Sk. Podľa Dohody o započítaní pohľadávok z 30.05.2002 boli uvedené faktúry započítané na úhradu záväzku žalobcu voči obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s. vo výške 1.104.995,90 Sk.

Žalobca tak podľa svojho tvrdenia v dôsledku postúpenia pohľadávok prišiel o právo na úroky z omeškania, keďže pohľadávky voči pôvodnému žalovanému v I. rade už v čase postúpenia boli po lehote splatnosti.

Uvedenú výšku úrokov z omeškania vyčíslil s odkazom na ust. v celkovej výške 115.721,40 Sk (viď čl. 3 spisového materiálu).

Konaním pôvodného žalovaného v I. rade, tak žalobcovi mala vzniknúť škoda v celkovej výške 115.721,40 Sk predstavujúca rozdiel medzi istinou dlžnou obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s. a sumou, ktorú žalobca musel skutočne vynaložiť na úhradu svojho dlhu voči tejto obchodnej spoločnosti.

Ust. vymedzuje pojem zodpovednosti za škodu ako nepriaznivý právny následok predvídaný sankčnou zložkou právnej normy a postihujúci toho, kto porušil primárnu právnu povinnosť. Tento nepriaznivý právny následok spočíva v tom, že rušiteľovi primárnej povinnosti vzniká následná následná zodpovednostná právna povinnosť, ktorú doteraz nemal (sekundárna povinnosť) a ktorá je zameraná na reparáciu, prípadne na reštitúciu narušeného právneho stavu, prípadne vo výslovne stanovených prípadoch k poskytnutiu zadosťučinenia.

Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa posledne citovaného zákonného ustanovenia ( ) sú: porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

Základným predpokladom zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon) ako prejav ľudskej vôle (komisívny alebo omisívny), ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Takýto rozpor je protiprávny bez ohľadu na úmysel, či nedbanlivosť (zavinenie). Pri posudzovaní existencie

protiprávneho úkonu je potrebné vychádzať z koncepcie tzv. generálneho deliktu - každé protiprávne konanie môže byť pri splnení ďalších predpokladov deliktom.

Porušenie právnej povinnosti ako predpoklad občianskoprávnej zodpovednosti sa neprezumuje, ale musí byť poškodeným preukázané. V konaní pred súdom je úlohou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je odvodzovaná zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie, či preukázaný skutok je protiprávnym konaním je posúdením právnym, ktoré náleží súdu. Poškodený však preukazuje existenciu skutkových okolností, ktoré po právnej stránke hodnotí súd.

V priebehu konania pred súdom prvého stupňa žalobca svoje právo z hľadiska právnej kvalifikácie a zdôvodnenia subsumoval pod ustanovenie v spojení s ust. , podľa ktorého za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

V ďalšom priebehu konania pred súdom prvého stupňa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozšíril právnu kvalifikáciu uplatňovaného práva i o ustanovenie , podľa ktorého osoba, ktorej hrozí škoda je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

Podľa ods. 2 posledne citovaného zákonného ustanovenia povinná strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri plnení povinností podľa ods. 1 (čl. 190 spisového materiálu - rozšírenie právnej kvalifikácie).

Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde sa pre jej vznik nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti ustanovenej v ), vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Podľa pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje porušenie povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu ( a ) alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v .

Škodou sa rozumie skutočná škoda (damnum emergens) ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk (lucrum cessans) ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť (§ 379, § 381 a § 380).

Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti (kauzálny nexus). Nie každé porušenie povinnosti zo záväzku alebo inej povinnosti stanovenej v spôsobí škodu. Povinný subjekt môže porušiť viac povinností, ale nie každé jej porušenie je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože škoda nebude následkom, resp. dôsledkom porušenia povinnosti.

Ust. § 380 dopĺňa ustanovenia o rozsahu náhrady škody. V tomto ustanovení sa prejavuje reparačná funkcia zodpovednosti za škodu. Medzi vynaloženými nákladmi a porušením povinnosti musí byt príčinná súvislosť. Poškodená strana si môže uplatniť len tie náklady, ktoré museli byť vynaložené, pretože druhá strana nesplnila svoju povinnosť zo záväzku alebo inú právnu povinnosť. Dôkazné bremeno je na poškodenej strane, v prejednávanej veci na žalobcovi.

V súvislosti s posudzovaním existencie prvého zákonného predpokladu vzniku práva žalobcu na náhradu škody v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nebolo medzi účastníkmi sporným, že pôvodný žalovaný v I. rade svoje záväzky vyplývajúce z vyššie uvedenej rámcovej kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom včas a riadne neplnil.

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia škody. Pojem škody je potrebné vykladať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi). Vznik škody a jej rozsah musí byť preukázaný poškodeným. V súvislosti s posudzovaním tohto zákonného predpokladu vzniku práva na náhradu škody je dôležité skúmať okamih vzniku škody predovšetkým z hľadiska možnosti uplatnenia práva (v prejednávanej veci práva žalobcu) na súde (aktio nata).

Podľa ustálenej súdnej praxe škoda, ktorej náhradu možno požadovať na zodpovednom subjekte nevzniká poškodenému tým, že vznikla (stala sa splatnou) pohľadávka veriteľa voči nemu, ale skutočná škoda (úbytok majetkových hodnôt) mu môže vzniknúť až zaplatením dlhu (rozhodnutie publikované pod označením R14/2005, Rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. - 296 z 26.05.2011).

Podľa ust. splnením dlh zanikne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia dlh musí byť splnený riadne a včas.

Samotný žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v priebehu konania pred súdom prvého stupňa viackrát zdôraznil, že v čase pred postúpením pohľadávky, ktorú mal voči pôvodnému žalovanému v I. rade, obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s., mal záväzky voči posledne menovanej spoločnosti vo výške 1.224.426,80 Sk, splatné v období od 06.06.2001 do 18.10.2001 (čl. 132 spisu).

V ďalšom takisto odkázal na znalecký posudok vypracovaný T.. Š., z ktorého je podľa neho zrejmé, že bol v uvedenom období druhotne platobne neschopný, čo bolo spôsobené porušením povinnosti pôvodného žalovaného v I. rade uhradiť v jeho prospech kúpnu cenu za dodaný tovar (vo vzťahu k predmetu konania toto porušenie žalobcom bližšie špecifikované nebolo).

V ďalšom zdôraznil, že v rovnakom období sa dostal do omeškania voči dodávateľovi tovaru (v nadväznosti na predmet konania tiež bližšie nešpecifikovaného) - obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s., z čoho vyplývalo jej právo uplatniť si voči nemu všetky práva veriteľa, ktoré jej vznikli z titulu omeškania žalobcu v postavení dlžníka (čl. 189 spisu).

V priebehu konania bolo nepochybné, že žalobca pristúpil na návrh tejto obchodnej spoločnosti a zmluvou z 30.05.2002 v jej prospech postúpil svoje splatné pohľadávky voči pôvodnému žalovanému v I. rade v celkovej výške 1.104.995,90 Sk. Už v čase postúpenia boli tieto pohľadávky po splatnosti. Ich príslušenstvom boli úroky z omeškania vo výške, ktorá ku dňu úhrady istiny pôvodným žalovaným v I. rade v prospech obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s. (!) mala predstavovať sumu 115.721,40 Sk (čl. 24 spisu).

Z Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok (čl. 22 spisu) mal súd preukázané, že na úhradu svojich pasív vo výške 1.244.426,80 Sk žalobca vynaložil svoje aktíva vo výške 1.104.995,90 Sk (čl. 22 spisu). V tejto súvislosti tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani o výške žalovanej sumy vzhľadom na jeho rozporné tvrdenia uvádzané v podaní zo 07.12.2010 (čl. 133 spisu).

Z vyjadrenia samotného žalobcu pred súdom prvého stupňa (čl. 395) vyplynulo, že na kúpnu cenu liekov dodaných mu obchodnou spoločnosťou BIAMA, s. r. o. nezaplatil nič. K úhrade podľa jeho vyjadrenia došlo až v okamihu postúpenia pohľadávky, ktorú žalobca mal voči pôvodnému žalovanému v I. rade na obchodnú spoločnosť BIAMA, a. s., pričom sa tak stalo 30.05.2002 v rozsahu sumy 1.104.995,90 Sk.

Aplikujúc právny názor doterajšej súdnej praxe tak, i s prihliadnutím na kauzu postúpenia spočívajúcu v prevode práva žalobcu poskytnutý s úmyslom splniť svoj dlh (causa solvendi), možno prijať záver, že v prejednávanej veci na strane žalobcu nie je splnená podmienka existencie vzniku škody ako základného zákonného predpokladu vzniku jeho práva na jej náhradu.

K zániku žalobcovho záväzku vo vzťahu k obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s. vo výške 1.244.426,80 Sk (ktorej predmet, právny ani skutkový základ v priebehu konania pred súdom prvého stupňa žalobca nedokázal presne špecifikovať v nadväznosti na predmet konania), došlo výlučne v dôsledku postúpenia obdobne nešpecifikovanej pohľadávky žalobcu voči pôvodnému žalovanému v I. rade v celkovej výške 1.104.995,90 Sk.

Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvára pôvodný veriteľ (v prejednávanej veci žalobca - cedent) a iný subjekt (obchodná spoločnosť BIAMA, a. s. - cesionár), ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka (NsP Kežmarok - pôvodného žalovaného v I. rade), nie je potrebný jeho súhlas, ani vyrozumenie vopred ( ), pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového právneho vzťahu.

Postúpením prechádza na cesionára - postupníka pohľadávka s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými a to v tom stave, v akom sa nachádzala v čase postúpenia (t. j. v okamihu účinnosti zmluvy o postúpení). Pod príslušenstvom pohľadávky je potrebné v zmysle ust. rozumieť úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Pod právom s pohľadávkou spojeným je potrebné rozumieť predovšetkým právo veriteľa na zabezpečenie pohľadávky. Na postupníka prechádza existujúce zabezpečenie pohľadávky napr. záložné právo, ktoré zabezpečuje postúpenú pohľadávku bez ohľadu na to, či postupca splnil svoju povinnosť podľa § 528.

Na postupníka (v prejednávanej veci obchodnú spoločnosť BIAMA, s. r. o.) s pohľadávkou prešlo účinnosťou zmluvy i právo na súdne uplatnenie pohľadávky (nárok) vrátane oprávnenia exekučne ju vymôcť.

Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky bez jej príslušenstva, musí súd skúmať, či takéto usporiadanie právneho vzťahu bolo vykonané podľa vlastnej vôle účastníkov a či tento úkon zákon nezakazuje. umožňuje právne vzťahy a ich obsah usporiadať tiež odlišne od úpravy obsiahnutej v zákone. Zmluvná voľnosť je obmedzená iba výslovným zákazom uvedeným v zákone. Z ustanovenia nevyplýva nijaký taký zákaz, že by sa od neho nebolo možno odchýliť a neobsahuje ani vyhlásenie, žeby v takom prípade bol právny úkon neplatný. Pokiaľ si účastníci dohodli postúpenie pohľadávky bez jej príslušenstva, nebolo by tým porušené citované ustanovenie zákona a nedošlo by ani k takému úkonu, ktorý by odporoval svojim obsahom alebo účelom zákazu alebo ho obchádzal a priečil sa dobrým mravom (stanovisko Obchodného kolégia NS SR z 19.03.1999 ).

Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou BIAMA, s. r. o. (čl. 21 spisu) neobsahuje také ustanovenie z ktorého by bolo zrejmé, že sa jej zmluvné strany odchýlili od ust. . Z uvedeného listinného dôkazu tak nepochybne vyplýva, že s postúpenou pohľadávkou uvedenou v bode I. tejto zmluvy prechádza na postupníka aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (bod č. 2 zmluvy).

Vzhľadom na posledne uvedené tak súd dospel k záveru, že dňom 30.05.2002 právo žalobcu vymáhať pohľadávku voči pôvodnému žalovanému v I. rade vo výške 1.104.995,90 Sk nadobudla obchodná spoločnosť BIAMA, a. s. ako veriteľ žalobcu. S týmto právom na uvedenú obchodnú spoločnosť prešlo

i právo vymáhať od pôvodného dlžníka žalobcu (pôvodného žalovaného v I. rade) i úrok z omeškania, ktorého výška po kapitalizácii k 26.08.2002 (deň úhrady faktúr pôvodným žalovaným v I. rade novému veriteľovi obchodnej spoločnosti BIAME, a. s. už po postúpení pohľadávky), mala predstavovať sumu 115.721,40 Sk.

V tejto súvislosti je preto potrebné prisvedčiť právnemu názoru žalovaného (Mesta Kežmarok) spočívajúcemu v námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V tejto otázke dospel súd k záveru, že na strane žalobcu nie je splnená tak podmienka aktívnej vecnej legitimácie na súdne uplatnenie pohľadávky spočívajúcej v úroku z omeškania za obdobie začínajúce prvým dňom omeškania s úhradou konkrétnej faktúry (16.08.2001, 31.08.2001 a 14.09.2001) do dňa nadobudnutia účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou BIAMA, a. s. (30.05.2002), ako aj právo na súdne uplatnenie pohľadávky spočívajúcej v úroku z omeškania za obdobie odo dňa nadobudnutia účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky do dňa úhrady už postúpenej pohľadávky obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s. pôvodným dlžníkom (NsP Kežmarok, pôvodný žalovaný v I. rade) uskutočnené dňa 26.08.2002.

Predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je objektívna existencia príčinnej súvislosti (kauzálneho nexu) medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) ako príčinou a škodou vrátane jej rozsahu ako následkom. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná bez ohľadu na to, či ide o zodpovednosť založenú na zavinení, či zodpovednosť objektívnu. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existenciu; príčinnú súvislosť je potrebné vždy preukázať. Hľadisko časovej súvislosti medzi porušením právnych povinností škodcu a skutkovou udalosťou, z ktorej vzniká škoda, nie je samo o sebe rozhodujúce; rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku, zatiaľ čo časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym úkonom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Súd zisťuje jej existenciu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že vyriešenie tejto otázky nemožno uložiť znalcovi, ktorý môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza.

Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (akým následkom) a akou skutočnosťou (príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu. Má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa príčinná súvislosť zisťuje.

Aj napriek množstvu listinných dôkazov predložených v priebehu konania pred súdom prvého stupňa (viď čl. 225 - 364 spisového materiálu) a následnému písomnému vyjadreniu žalobcu zo 04.05.2011 (čl. 365

- 388) žalobca tak časovú, ale najmä vecnú súvislosť medzi tvrdenou pohľadávkou, ktorú mal mať voči pôvodnému žalovanému v I. rade v celkovej výške 1.104.995,90 Sk a svojim záväzkom voči obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s. ako dodávateľovi liekov v celkovej výške 1.244.426,80 Sk nepreukázal.

Žalobca nepreukázal ani vecnú stránku pohľadávky (predmet pohľadávky 1.104.995,90 Sk a ,,okolnosti jej vzniku“), ani predmet a ,,okolnosti vzniku“ svojho záväzku vo vzťahu k obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s. vo výške 1.244.426,80 Sk.

Vzhľadom na priebeh dokazovania pred súdom prvého stupňa (žalobcom predložený znalecký posudok so žalobou), je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní otázky príčinnej súvislosti ako jedného zo zákonných predpokladov vzniku práva poškodeného (žalobcu), na náhradu škody, vždy musí ísť o priamu (nie sprostredkovanú) príčinu. V tejto súvislosti súd odkazuje i na závery súdnej praxe, podľa ktorej príčinnú súvislosť nemožno vyvodzovať z niečoho, čo samo je už následkom škodnej udalosti, za ktorú škodca zodpovedá. Príčinou vzniku škody môže byť len okolnosť, ktorá konkrétnu ujmu (vo forme škody skutočnej, či ušlého zisku) spôsobila, nie však okolnosť, na ktorej základe by bolo možné určitý majetkový prínos len očakávať (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ).

K posudzovaniu existencie príčinnej súvislosti medzi porušením záväzku pôvodného žalovaného v I. rade a prípadnou škodou na strane žalobcu súd poznamenáva, že ak by aj v prejednávanej právnej veci bolo možné uzavrieť, že tým, že žalobcovi nebolo pôvodným žalovaným v I. rade zaplatené príslušenstvo pohľadávky, mu bola spôsobená ujma a zároveň, že táto ujma je škodou v občianskoprávnom zmysle, nebolo by možné samo o sebe konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti pôvodného žalovaného v I. rade a touto ujmou, keďže bezprostrednou príčinou straty práva žalobcu na úrok z omeškania by bol prejav jeho vôle spočívajúci v prevode tohto svojho práva na obchodnú spoločnosť BIAMA, a. s. ako jeho veriteľa. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje na Rozsudok NS Českej republiky z 21.02.2002, spis. zn. / 2001

Podľa ust. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. kto odvracia hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pri tom utrpel aj proti tomu, v koho záujme konal a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.

Špeciálnym ustanovením k a je ust. , podľa ktorého osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia povinná strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri plnení povinností podľa ods. 1.

Ust. priamo súvisí s povinnosťou druhej strany oznámiť povahu a dôsledky prekážky, ktorá spôsobí porušenie povinnosti zo záväzku ( ). Splnenie oznamovacej povinnosti umožní druhej strane záväzkového vzťahu prijať opatrenia na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Bez ohľadu na to, či oznamovacia povinnosť bola splnená, ten, komu škoda hrozí, je povinný zakročiť primeraným spôsobom na jej odvrátenie alebo na jej zmiernenie. Ide o spôsob, ktorý je primeraný okolnostiam ohrozenia, t. j. tak, aby poškodeným zvolené opatrenie zodpovedalo najmä druhu a intenzite ohrozenia, situácii, ktorá bola ohrozením vyvolaná, prípadne k možnostiam a schopnostiam ohrozeného.

Možno prisvedčiť právnemu názoru žalobcu vyslovenému v písomnom podaní zo 17.01.2011 (čl. 186

- 191 spisového materiálu), podľa ktorého právo na úhradu nákladov podľa nie je právom na náhradu škody so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami, najmä pokiaľ ide o povinnosť preukazovať splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik práva na náhradu škody.

Aj napriek uvedenému súd prvého stupňa zastáva právny názor, že medzi konkrétnym opatrením potrebným na odvrátenie škody, prípadne na jej zmiernenie a prípadným porušením právnej povinnosti potenciálneho škodcu (v prejednávanej veci NsP Kežmarok ako pôvodného žalovaného v I. rade), musí existovať súvislosť tak v rovine vecnej, ako aj rovine časovej. V priebehu konania žalobca niekoľkokrát uviedol, že zo znaleckého posudku T.. Š. vypracovaného v konaní je zrejmé, že neuhradené splatné záväzky pôvodného žalovaného v I. rade voči žalobcovi predstavovali k 31.12.2000 sumu 4.200.000,- Sk a k 31.12.2001 9.700.000,- Sk.

V ďalšom uviedol, že v čase pred postúpením pohľadávky obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s. mal záväzky, t. j. pasíva voči tejto spoločnosti vo výške 1.244.426,80 Sk (zrejmá nesprávnosť vo vyjadrení právneho zástupcu žalobcu zo 07.12.2010 - čl. 132 a čl. 188 spisu s obsahom Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok na čl. 22), splatné v období od 06.06.2001 do 18.10.2001.

Ako ďalej zdôraznil, z uvedeného znaleckého posudku je tiež zrejmé, že žalobca bol v uvedenom období druhotne platobne neschopný, čo bolo spôsobené porušením povinnosti pôvodného žalovaného v I. rade uhradiť kúpnu cenu za dodaný tovar, teda následkom jeho omeškania. V ďalšom, že žalobca sa v rovnakom období dostal do omeškania voči dodávateľovi tovaru - obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s., z čoho vyplývalo právo tejto obchodnej spoločnosti uplatniť si voči žalobcovi všetky práva veriteľa, ktoré mu vznikli z titulu omeškania žalobcu ako dlžníka.

V ďalšom, že z obavy pred súdnym a následne exekučným vymáhaním pohľadávok spoločnosti BIAMA, a. s. a s tým spojeným vznikom škody v podobe úrokov z omeškania, súdnych a exekučných trov, žalobca pristúpil na návrh tejto obchodnej spoločnosti a zmluvou z 30.05.2002 na ňu postúpil svoje splatné pohľadávky voči pôvodnému žalovanému v I. rade v celkovej výške 1.224.426,80 Sk (čl. 133 - zrejmá nesprávnosť vzhľadom na obsah Zmluvy o postúpení pohľadávky na čl. 21 spisu) s príslušenstvom. Už v čase postúpenia boli tieto pohľadávky po splatnosti a teda ich príslušenstvom boli úroky z omeškania. Výška príslušenstva, t. j. úrokov z omeškania, ku dňu úhrady istiny predstavovala čiastku 115.721,50 Sk.

V ďalšom žalobca argumentoval, že následne bola medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou BIAMA, a. s. uzatvorená Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok, z ktorej je zrejmé, že na úhradu svojich pasív vo výške 1.224.426,80 Sk (opätovná nezrovnalosť) žalobca vynaložil svoje aktíva vo výške 1.340.148,30 Sk (podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu uvedená suma predstavuje súčet sumy 1.224.426,80 Sk istiny s príslušenstvom vo výške 115.721,50 Sk).

Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že ak by zo strany NsP Kežmarok nedošlo k porušeniu povinnosti uhradiť riadne a včas kúpnu cenu za dodaný tovar, žalobca by na úhradu pasív vo výške 1.224.426,80 Sk (opätovne zrejmá nesprávnosť medzi vyjadrením právneho zástupcu žalobcu na čl. 133 a obsahom Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok na čl. 22) použil len aktíva v rovnakej výške.

Podľa právneho názoru žalobcu vysloveného v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ ide o preukázanie príčinnej súvislosti s ohľadom na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu je nepochybne zrejmé, že:

- nebyť omeškania žalovaného v I. rade s úhradou kúpnej ceny za dodaný tovar, by žalobcovi škoda uplatňovaná v tomto konaní nevznikla,

- nebyť omeškania žalovaného v I. rade by sa žalobca nedostal do omeškania s úhradou kúpnej ceny obchodnej spoločnosti BIAMA, s. r. o. (opätovne súd poukazuje na nepresnosť v označení tejto obchodnej spoločnosti vo vyjadreniach právneho zástupcu žalobcu - čl. 189 spisu),

- tiež nebyť omeškania žalovaného v I. rade, by nemohlo dôjsť ani k postúpeniu pohľadávok žalobcu voči žalovanému v I. rade obchodnej spoločnosti BIAMA, s. r. o., keďže tieto, ak boli uhradené v lehote splatnosti, by už zanikli,

- ak by žalovaný v I. rade uhradil žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar riadne a včas, žalobca mohol uhradiť svoje záväzky voči spoločnosti BIAMA, s. r. o. v lehote splatnosti.

Existencia vecnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti NsP Kežmarok ako

pôvodného žalovaného v I. rade a opatrením prijatým žalobcom na odvrátenie potenciálnej škody, prípadne na jej zmiernenie, nemôže byť riešená všeobecne ale vždy len v konkrétnych súvislostiach. V každom konkrétnom prípade je preto nutné skúmať, či medzi skutočnosťami, ktoré môžu predstavovať predchádzajúcu príčinu hroziacej škody, možno identifikovať i protiprávny úkon.

V tejto súvislosti súd opätovne zdôrazňuje, že otázka vecnej súvislosti medzi určitým protiprávnym úkonom NsP Kežmarok ako pôvodného žalovaného v I. rade a konkrétnym opatrením žalobcu smerujúcim k odvráteniu, prípadne k zmierneniu hroziacej škody, je otázkou skutkovou a súd preto zisťuje jej existenciu.

Pri posudzovaní existencie vecnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti pôvodného žalovaného v I. rade a opatrením prijatým žalobcom spočívajúcim v postúpení pohľadávky na svojho veriteľa a následným započítaním vzájomných pohľadávok, súd dospel k záveru, že žalobca v konaní ani netvrdil a neuniesol ani dôkazné bremeno o existencii takejto súvislosti.

V konaní pred súdom prvého stupňa tak žalobca nepreukázal existenciu skutkového základu pohľadávky voči pôvodnému žalovanému v I. rade vo výške 1.104.995,90 Sk. Neuniesol dôkazné bremeno o tom, čo je predmetom tejto sumy (ktoré konkrétne lieky, prípadne iný zdravotnícky materiál je v tejto sume zahrnutý).

V ďalšom nepreukázal ani právny a skutkový základ existencie jeho záväzku vo vzťahu k obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s. v celkovej výške 1.244.426,80 Sk.

Neuniesol taktiež dôkazné bremeno, ani povinnosť tvrdenia o existencii tak vecnej, ako i časovej súvislosti medzi svojou pohľadávkou voči NsP Kežmarok a svojim záväzkom vo vzťahu k obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s. V tejto súvislosti žalobca konštatoval len všeobecné skutočnosti, že suma 1.104.995,90 Sk predstavovala celkovú kúpnu cenu, ktorú fakturoval NsP Kežmarok (pôvodnému žalovanému v I. rade) za dodávku liekov a to faktúrou č. 03072001 splatnou 15.08.2001, faktúrou č. 24072001 splatnou 30.08.2001 a faktúrou č. 02082001 splatnou 13.09.2001 na sumy 326.035,40 Sk, 372.171,- Sk 406.789,50 Sk.

Pri aplikácii ust. tak súd skúmal i existenciu časovej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti pôvodného žalovaného v I. rade - NsP Kežmarok a opatrením prijatým žalobcom spočívajúcim v postúpení pohľadávky a následným započítaním vzájomných pohľadávok s obchodnou spoločnosťou BIAMA, a. s.

Z predložených listinných dôkazov, ako aj z vyjadrenia samotného žalobcu a jeho právneho zástupcu v priebehu konania pred súdom prvého stupňa je zrejmý i časový nesúlad medzi faktúrami vystavenými obchodnou spoločnosťou BIAMA, a. s. žalobcovi. Z listinných dôkazov predložených žalobcom (čl. 225 - 364 spisového materiálu) je nepochybné, že žalobca sa v konaní odvolával na dodávky liekov uskutočnené obchodnou spoločnosťou BIAMA, a. s. do jeho verejnej lekárne v období február 2001 až jún 2001. Tieto dodávky z hľadiska svojho predmetu však nekorešpondujú s dodávkami liekov a iného zdravotníckeho materiálu uskutočnenými žalobcom do NsP, na ktoré sa v týchto listinných dôkazoch odvoláva. Okrem absencie vecného súladu tak z nich vyplýva i nesúlad časový. Jedná sa totiž o dodávky liekov a zdravotníckeho materiálu, ktoré žalobca do NsP podľa vlastného vyjadrenia uskutočňoval v júli až v auguste 2001 (viď čl. 386-388 spisového materiálu).

V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky ani pre vznik práva žalobcu na náhradu nákladov, tak ako sa toho domáhal s poukazom na ust. .

Žalobca sa v konaní pred súdom domáhal práva na úroky z omeškania z pohľadávok, ktoré mu, podľa jeho tvrdenia, neboli pôvodným žalovaným v I. rade zaplatené včas a riadne. Pôvodnému žalovanému v I. rade žalobca tieto pohľadávky fakturoval faktúrou č. 03072001 splatnou 15.08.2001, faktúrou č. 24072001 splatnou 30.08.2001 a faktúrou č. 02082001 splatnou 13.09.2001 (viď čl. 2, 13, 14, 15 spisového materiálu).

Pri posudzovaní otázky vecnej pasívnej legitimácie žalovaného (Mesta Kežmarok) súd v ďalšom aplikoval ust. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, podľa ktorého na obce prechádzajú pôsobnosti na úseku zdravotníctva: 1. zriaďovanie ambulancií vrátane staníc lekárskej služby prvej pomoci a ambulancií v zariadeniach sociálnych služieb; 2. zriaďovanie špecializovaných zariadení ambulantnej

starostlivosti, polikliník, nemocníc prvého typu a nemocníc s poliklinikou prvého typu; 3. agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti; 4. súčinnosť na preventívnych programoch; 5. schvaľovanie ordinačných hodín neštátneho zdravotníckeho zariadenia.

Citovaná o zdravotnej starostlivosti v znení , , , , , , ktorý v bode II. zmenil znenie nasledovne: „(3) zriaďovateľom zdravotníckeho zariadenia uvedeného v ods. 1 písm. a/, , , a je obec. Zriaďovateľom zdravotníckeho zariadenia uvedeného v ods. 1 písm. f/ a j/ okrem nemocnice s poliklinikou tretieho typu je samosprávny kraj. Zriaďovateľom ostatných zdravotníckych zariadení uvedených v ods. 1 a 2 okrem stredných zdravotníckych škôl je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“)“.

V zmysle článku XXII. tak posledne citované zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.01.2003.

Vychádzajúc z článku I. uvedená právna úprava vytvárala do budúcna legislatívny rámec pre uskutočnenie prechodu pôsobnosti z ministerstiev, krajských úradov a okresných úradov na obce a na vyššie územné celky, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje v rozsahu a spôsobom ustanoveným v článku II. až XXI., pričom pod prechodom pôsobnosti podľa ods. 1 na účely tohto zákona je potrebné rozumieť prenesenie výkonu pôsobností štátnej správy na obce a samosprávne kraje a prechod pôsobností v rozsahu ustanovenom zákonom z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov.

Pri posudzovaní vecnej pasívnej legitimácie žalovaného (Mesta Kežmarok) súd ďalej aplikoval , ktorý v zmysle svojho ust. článku I. mení a dopĺňa o zdravotnej starostlivosti v znení , , , , , , a a to tak, že pod bodom č. 68 sa doterajší text označuje ako ods. 1 a dopĺňa sa ods. 2, ktorý znie: „(2) zriaďovateľská funkcia krajského úradu k štátnym zdravotníckym zariadeniam uvedeným v a zriaďovateľská funkcia ministerstva zdravotníctva k štátnym zdravotníckym zariadeniam uvedeným v a prechádza na príslušnú obec. Zriaďovateľská funkcia ministerstva zdravotníctva k štátnym zdravotníckym zariadeniam uvedeným v a okrem nemocnice s poliklinikou tretieho typu prechádza na príslušný samosprávny kraj.“. V zmysle ust. článku VI. citovanej zákonnej úpravy nadobudol účinnosť dňom 01.01.2003.

Podľa zákona číslo , ktorým sa mení a dopĺňa o majetku obcí v znení neskorších predpisov do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci v správe právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitných zákonov ().

Podľa ust. na obec neprechádzajú záväzky na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov prevzaté správcom majetku štátu súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do vlastníctva obce podľa , ktoré sú po lehote splatnosti, alebo neboli uhradené ku dňu prechodu majetku Slovenskej republiky na obec podľa tohto zákona, ak neboli uhradené ku dňu prechodu majetku.

Je nepochybné, že v prejednávanej veci žalobca uplatnil právo vyplývajúce z dodávky tovaru pôvodnému žalovanému v I. rade, ktorý v tom čase bol štátnou príspevkovou organizáciou. V ďalšom je (z hľadiska časového, nie vecného) nepochybné, že tieto záväzky mali, podľa vyjadrenia žalobcu, vzniknúť pôvodnému žalovanému v I. rade v období do 31.12.2002 (viď čl. 2, 13, 14, 15 spisového materiálu).

Pri stanovení recentného objektívneho výkladového cieľa súd pri výklade vyššie uvedených noriem práva aplikoval ústavnoprávny princíp právnej istoty s možnosťou prispôsobovania práva novým spoločenským podmienkam a vývoju celého právneho poriadku (ďalej len princíp právnej istoty). V tomto zmysle je podľa právneho názoru súdu potrebné v prejednávanej veci aplikovať základnú zásadu práva, podľa ktorej každý zodpovedá za sféru svojho vplyvu a každý nesie zodpovednosť za následky, ktoré sa vo sfére jeho vplyvu odohrali.

Príspevková organizácia nemá vlastný majetok ale hospodári s majetkom štátu. Tento charakter hospodárenia príspevkovej organizácie okrem iného znamená, že zriaďovateľ zodpovedá za výsledky hospodárenia príspevkovej organizácie a priamo zákon o rozpočtových pravidlách mu prikazuje, aby v prípade, že príspevková organizácia nemá vykryté hospodárenie z vlastných prostriedkov, zriaďovateľ je povinný v rámci rozpočtového roka, ktorým je vždy kalendárny rok ,,vykryť“ v rámci tejto svojej zodpovednosti dlhy, ktoré prípadne vyplývajú zo záväzkov príspevkovej organizácie.

Predmetom tohto konania sú záväzky pôvodného žalovaného v I. rade - štátnej príspevkovej organizácie, ktoré vznikli z právnych vzťahov so žalobcom v období, kedy zriaďovateľom bola Slovenská republika prostredníctvom príslušného Ministerstva zdravotníctva. To znamená, že sa jedná o záväzky, ktoré vznikli do momentu zákonného prechodu zriaďovateľskej funkcie citované v ustanovení

Ak teda zákonodarca posledne citovanou normou práva vyslovil, že na nového zriaďovateľa neprechádza záväzok na úhradu za dodávku tovaru, práce a iného výkonu prevzatého správcom majetku štátu súvisiaci s majetkom, ktorý prechádza do vlastníctva obce (v prejednávanej veci Mesta Kežmarok) podľa ust. § 2b ods. 1, ktoré sú po lehote splatnosti alebo neboli uhradené ku dňu prechodu majetku Slovenskej republiky na obec podľa tohto zákona, nebolo by možné ani za prípadného splnenia zákonných podmienok vzniku práva žalobcu na náhradu škody voči pôvodnému žalovanému v I. rade, prijať právny záver, že na nového zriaďovateľa (žalovaného - Mesto Kežmarok) prešla i prípadná povinnosť nahradiť poškodenému škodu, ku vzniku ktorej by potenciálne došlo i v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti škodcu - pôvodného žalovaného v I. rade NsP Kežmarok spočívajúcim v nezaplatení svojho splatného záväzku v období do 31.12.2002.

Súd sa preto v prejednávanej veci stotožnil s právnym názorom žalovaného, ktorý namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. V tejto súvislosti je podľa právneho názoru súdu potrebné prisvedčiť žalovanému, podľa ktorého prenesením zodpovednosti za záväzky štátu na žalovaného by došlo k porušeniu jeho ústavného práva na samostatné finančné hospodárenie garantované Článkom 65 .

Opačným výkladom uvedených zákonných ustanovení by tak žalovaný svoje zdroje určené na financovanie vlastných potrieb musel použiť na plnenie záväzkov štátu, čo by bolo v príkrom rozpore so samotným účelom citovaného ústavného článku priznávajúcemu obci a tým i žalovanému Mestu Kežmarok samostatnosť, ktorej cieľom je poskytnutie nezávislosti nielen od štátu, ale aj od iných štruktúr verejnej moci.

Vzhľadom na rozsah listinných dôkazov predložených účastníkmi súd v prejednávanej veci aplikoval ustanovenie , podľa ktorého sa má rozsudkom rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Dokazovaním dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené základné zákonné podmienky pre vznik práva žalobcu na náhradu škody podľa ustanovenia a , ako aj pre vznik jeho práva na náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť pri plnení povinnosti podľa ustanovenia , teda, že právo žalobcu uplatňované podľa citovaných zákonných ustanovení dané nie je.

Keďže jediným procesným vyjadrením toho, že žaloba je nedôvodná, je výrok o jej zamietnutí (, NS ČR), rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Keďže v prejednávanej veci prichádza do úvahy záporný medzitýmny rozsudok, je potrebné žalobu zamietnuť. Akékoľvek iné formulácie by mohli vyvolať pochybnosti o výsledku konania alebo o tom, či a s akým predmetom má ďalej konanie pokračovať.

Z posledne uvedeného dôvodu tak súd podľa ustanovenia ďalšie navrhnuté dôkazy nevykonal.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, bolo mu priznané právo na náhradu trov konania v celkovej výške 2.650,37 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 2. 550,79 eur za tieto úkony právnej služby: /1. prevzatie a príprava (Vyhláška MS SR č. ) vo výške 137,09 eur, 2. účasť na pojednávaní 01.10.2004 vo výške 137,09 eur, 3. účasť na pojednávaní 25.11.2004 vo výške 137,09 eur, 4. z réžijného paušálu 3 x 136,- Sk = 13,54 eur, 5. podanie vo veci samej z 22.11.2006 vo výške 141,07 eur, 6. podanie vo veci samej z 11.06.2007 vo výške 141,07 eur, 7. podanie vo veci samej z 28.08.2007 vo výške 141,07 eur, 8. za podanie vo veci samej z 11.09.2007 vo výške 141,07 eur, 9. z réžijného paušálu 3 x 178,- Sk = 17,73 eur, 10. za podanie vo veci samej zo 16.01.2008 vo výške 141,07 eur, 11. z réžijného paušálu vo výške 190,- Sk = 6,31 eur, 12. účasť na pojednávaní 26.11.2010 vo výške 141,09 eur, 13. za účasť na pojednávaní 10.12.2010 vo výške 141,09 eur, 14. z réžijného paušálu vo výške 2 x 7,21 eur = 14,42 eur, 15. za účasť na pojednávaní 26.01.2011 vo výške 1 ( Vyhlášky MS SR č. ): 35,27 eur, 16. účasť na pojednávaní 09.02.2011 vo výške 141,09 eur, 17. účasť na pojednávaní 23.03.2011 vo výške 141,09 eur, 18. účasť na pojednávaní 18.05.2011 vo výške 141,09 eur, 19. réžijný paušál 4 x 7,41 eur = 29,64 eur, 20. náhrada za použitie motorového vozidla dňa 01.10.2004 vo výške 21,87 eur, 21. náhrada za premeškaný čas dňa 01.10.2004 vo výške 75,28 eur, 22. náhrada za použitie motorového vozidla dňa 25.11.2004 vo výške 21,87 eur, 23. náhrada za premeškaný čas 25.11.2004 vo výške 75,28 eur, 24. náhrada za použitie motorového vozidla dňa 26.11.2010 vo výške 20,50 eur, 25. náhrada za premeškaný čas dňa 26.11.2010 vo výške 48,08 eur, 26. náhrada za použitie motorového vozidla dňa 10.12.2010 vo výške 20,50 eur, 27. náhrada za premeškaný čas dňa 10.12.2010 vo výške 48,08 eur, 28. náhrada za použitie motorového vozidla 26.01.2011 vo výške 21,08 eur, 29. náhrada za premeškaný čas 26.01.2011 vo výške 48,08 eur, 30. náhrada za použitie motorového vozidla dňa 09.02.2011 vo výške 21,19 eur, 31. náhrada za premeškaný čas dňa 09.02.2011 vo výške 48,08 eur, 32. náhrada za použitie motorového vozidla 23.03.2011 vo výške 21,18 eur, 33. náhrada za premeškaný čas 23.03.2011 vo výške 49,80 eur, 34. náhrada za použitie motorového vozidla dňa 18.05.2011 vo výške 21,54 eur, 35. náhrada za premeškaný čas dňa 18.05.2011 vo výške 49,40 eur.

Súd v ďalšom priznal žalovanému právo na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli z titulu zloženej zálohy na znalecké dokazovanie vo výške 99,58 eur.

Rozhodnutím zriaďovateľa Mesta Kežmarok č. 6939/07 z 12.11.2007 bol pôvodný žalovaný v I. rade NsP Kežmarok s účinnosťou k 30.11.2007 zrušený bez právneho nástupcu. Z uvedeného dôvodu tak súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre vznik práva žalovaného (Mesto Kežmarok), ktoré v pôvodnom konaní vystupovalo v procesnom postavení žalovaného v II. rade) na náhradu trov, ktoré v priebehu konania vynaložil iný účastník konania - pôvodný žalovaný v I. rade.

V priebehu konania pred súdom prvého stupňa štát z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Kežmarok vedeného v štátnej pokladnici Bratislava vyplatil T.. B. Š., znalcovi z odboru ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo, so sídlom L., A. P. Č.. XX, za doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 09/2006 (znalecký úkon č. 9/2008) sumu 66,35 eur v zmysle ust. . Na náhradu týchto trov bol zaviazaný žalobca, ktorý bol v konaní plne neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský

súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (

- musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť spotrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.