Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7C-64-2011.pdf
PDF · 92.69 KB
No categories available
7C/64/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: S. B. D. L. M., so sídlom v L. M., K. č. XXXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpeného: JUDr. J. Č., advokátkou so sídlom v L. M., ul. M. P. č. X proti žalovanej: J. F., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom v L. M., Z. T. č. XXX/X,. právne zastúpenej: JUDr. Ľ. R., advokátom so sídlom v L. M., N. O. č. XX,. o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 107,95 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a.
Konanie s a z a s t a v u j e v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 1. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 2. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 3. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 4. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 5. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 6. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,77 eur od 1. 7. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1,96 eur od 1. 7. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 8. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,07 eur od 1. 9. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,07 eur od 1. 10. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,06 eur od 1. 11. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,06 eur od 1. 12. 2009 do zaplatenia.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 102,93 eur, na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Ľ. R., advokáta so sídlom v L. M., N. O. č. XX,. v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 18. 1. 2011 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 107,95 eur a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 1. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 2. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 3. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 4. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 5. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 6. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,77 eur od 1. 7. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1,96 eur od 1. 7. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 8. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,07 eur od 1. 9. 2009 do zaplatenia,
úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,07 eur od 1. 10. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,06 eur od 1. 11. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,06 eur od 1. 12. 2009 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že podľa zálohového predpisu žalovaná mala uhradiť v období od januára do augusta 2009 zálohové platby v súlade so zmluvou o výkone správy spolu s dodatkami k zmluve, vo výške 62,03 eur mesačne, od 1. 9. 2009 do 30. 10. 2009 vo výške 61,37 eur mesačne a od 1. 11. 2009 do 31. 12. 2009 vo výške 61,36 eur mesačne, t. j. spolu 741,71 eur, pričom žalovaná uhradila len 633,76 eur. Rozdiel predstavujúci dlžnú sumu bol 107,95 eur. Z vyúčtovania úhrad za služby spojené s užívaním bytu za rok 2009 bol vypočítaný preplatok vo výške 150,15 eur.
Dňa 11. 2. 2011 vyšší súdny úradník vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel, voči ktorému v zákonom stanovenej lehote podala žalovaná odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odpor odôvodnila tým, že ak žalobca vykonal vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu za rok 2009, nemá už právo domáhať sa zaplatenia záloh za ten istý rok (R 4/83). Podľa vyúčtovania skutočné náklady žalovanej boli nižšie ako zálohy, ktoré skutočne zaplatila. Jej povinnosť zaplatiť za služby spojené s užívaním bytu zanikla splnením podľa § 559 Občianskeho zákonníka.
Písomným podaním zo dňa 13. 5. 2011 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 21,73 eur od 1. 1. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 2. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 3. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 4. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 5. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 6. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,77 eur od 1. 7. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1,96 eur od 1. 7. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 8. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,07 eur od 1. 9. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,07 eur od 1. 10. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,06 eur od 1. 11. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,06 eur od 1. 12. 2009 do zaplatenia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinami: zmluvou o výkone správy č. 30/2000 zo dňa 20. 3. 2000, zálohovými predpismi, vyúčtovaním služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009, zistiac nasledovné:
Štatutárny zástupca žalobcu sa v plnom rozsahu pridržiaval tvrdení uvádzaných v žalobe.
Právny zástupca žalovanej vo svojom prednese uviedol, že vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu nie je iba účtovným dokladom. Je právnym úkonom, ktorý má spĺňať všeobecné predpoklady a to sú zrozumiteľnosť a určitosť, aby mohli nastať následky, ktoré sú s takýmto právnym úkonom spojené. Účelom vyúčtovania je poskytnúť vlastníkovi bytu prehľad o hospodárení za príslušný rok, aby vedel, aké zálohy alebo preddavky platil a aké boli skutočné náklady pripadajúce na jeho byt, teda či je povinný zaplatiť správcovi nedoplatok alebo preplatok. Podľa čl. 2 ods. 6 zmluvy o výkone správy nedoplatok, uvedený v ročnom vyúčtovaní, je splatný do 15. 7. príslušného kalendárneho roka. Vyúčtovanie za rok 2009 obsahuje údaj o tom, že žalovaná mala v tomto roku preplatok vo výške 150,16 eur. Nemohla jej preto vzniknúť povinnosť zaplatiť nedoplatok. Žalovaná na základe vyúčtovania žiadala žalobcov o vrátenie preplatku listom zo dňa 14. 6. 2010. Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR (NS ČR č. konania 21Cdo/803/2002, 26Cdo/2471/2007 a 26Cdo/1742/2005) nedoplatok sa nemôže stať splatným na základe vyúčtovania, ktoré nespĺňa všetky obsahové náležitosti.
Zo zmluvy o výkone správy č. 30/2000, v spojení s dodatkom č. 3a zo dňa 8. 11. 2004, bolo zistené, že podľa článku 2 bod 6 dodatku je vlastník bytu povinný vyúčtovaním zistený nedoplatok na skutočných nákladoch za poskytnuté plnenie uhradiť do 15. 7. bežného roka. V tej istej lehote je správca povinný vrátiť vlastníkovi bytu vyúčtovaním zistený preplatok, ak sa nedohodli inak. Podľa čl. 2 bod 5 rozúčtovanie
skutočných nákladov za poskytnuté plnenia v zmysle platných právnych predpisov vykoná správca najneskôr do 31. 5. nasledujúceho roka. Z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. 1. 92009 do 31. 12. 2009 bolo zistené, že žalobca vyúčtoval žalovanej zálohové platby a skutočné náklady tak, že žalovanej vznikol preplatok vo výške 157,14 eur (zálohy 741,70 eur; náklady 591,54 eur), ročné vyúčtovanie celkom 150,16 eur. Podľa zálohového predpisu žalobcu od 1. 11. 2009 výška zálohových platieb žalovanej predstavovala 61,36 eur, od 1. 9. 2009 sumu 61,37 eur a od 1. 1. 2009 sumu 62,03 eur.
Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov:
Správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. Podľa čl. 2 bod 1 zmluvy o výkone správy, uzavretej medzi účastníkmi konania, bol žalobca ako správca povinný vykonávať správu a prevádzku domu tak, aby bol zabezpečený nerušený výkon vlastníckych a užívacích práv k bytom v dome. Povinnosťou žalobcu bolo vykonať včasné, správne a úplné rozúčtovanie skutočných nákladov za poskytnuté plnenia (do 31. 5. 2010 za kalendárny rok 2009). Žalobca vykonal rozúčtovanie skutočných nákladov, vynaložených za plnenia v byte žalovanej tak, že jej vyúčtoval preplatok vo výške 157,14 eur. Vznikla mu preto povinnosť vrátiť žalovanej preplatok v lehote dohodnutej v zmluve o výkone správy. Keďže predmet rozúčtovania je rozdiel medzi výškou zálohových platieb a výškou skutočných nákladov vynaložených na plnenia spojených s užívaním predmetného bytu, zálohy určené zálohovým predpisom je možné vymáhať len do doby, kým bolo prevedené vyúčtovanie po skončení príslušného obdobia. Ak bolo rozúčtovanie už vyhotovené, možno uplatniť len prípadný nedoplatok na rozúčtovaní plnenia (R 4/83). Žalobcovi preto neprislúchalo po realizácii rozúčtovania plnení za služby spojené s užívaním bytu v roku 2009 domáhať sa predmetnou žalobou zaplatenia záloh, stanovených zálohovými predpismi na ten istý rok (2009). Žaloba musela byť preto zamietnutá.
V zmysle zmluvy o výkone správy žalovaná má právo na správne a úplné (kvalifikované) rozúčtovanie skutočných nákladov za poskytnuté plnenia. V prípade, ak vznikol nedoplatok, bolo povinnosťou žalobcu realizovať nápravu rozúčtovania a predložiť žalovanej správne vyúčtovanie. Rozúčtovanie úhrad skutočných nákladov za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu môže privodiť splatnosť nedoplatku z neho plynúceho len vtedy, ak obsahuje všetky predpísané náležitosti a je v ňom uvedená cena plnení v správnej výške. Rozúčtovanie znejúce na plnenie v nesprávnej výške nepredstavuje riadne vyúčtovanie a nie je preto spôsobilé vyvolať splatnosť nedoplatku (rozsudok NS SR č. konania 21Cdo/803/2002). Ak žalobca ako správca vykonal vyúčtovanie nesprávne, nemohla sa stať vyúčtovaná čiastka splatnou a to ani sčasti. Ak je výslednou sumou preplatok, nie je už vôbec možné domáhať sa zaplatenia nedoplatku. Rozúčtovanie, v zmysle zmluvy o výkone správy, sa realizuje vždy za každý kalendárny rok (rozdiel zálohových platieb a skutočných nákladov), preto akékoľvek iné sumy, ktoré sú bezdôvodne uvedené v rozúčtovaní, sú bez právneho významu k rozúčtovaniu za kalendárny rok. Uvedený záver sa vzťahuje na nešpecifikovaný údaj v rozúčtovaní žalobcu, označený ako stav konta k 30. 4. 2010 (keďže povinnosťou správcu je realizovať vyúčtovanie ročné, pričom je nedôvodné zahŕňať do vyúčtovania nedoplatky, vzťahujúce sa na iné obdobia, príp. iné nároky, ktoré sú samostatné, s inou lehotou splatnosti). V danom prípade sa však žalobca domáhal nedoplatku za rok 2009, nie nedoplatkov vzťahujúcich sa na iné obdobie.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie zastavil v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 21,73 eur od 1. 1. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 2. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 3. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 4. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 5. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 6. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,77 eur od 1. 7. 2009 do 30. 5. 2010, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1,96 eur od 1. 7. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,73 eur od 1. 8. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,07 eur od 1. 9. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,07 eur od 1. 10. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,06 eur od 1. 11. 2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,06 eur od 1. 12. 2009 do zaplatenia, z dôvodu spävzatia žaloby žalobcom v tejto časti, ktorému prislúchal tento dispozitívny úkon. Súhlas so späťvzatím zo strany žalovanej nebol potrebný, keďže k späťvzatiu došlo pred začatím prvého súdneho pojednávania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní neúspešnému. Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 16,50 eur (podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov). Trovy konania predstavovali aj odmenu právneho zástupcu žalovanej za zastupovanie v konaní, keď za jeden úkon právnej služby mu prislúchala odmena vo výške 16,60 eur, t. j. za tri úkony právnej služby 49,80 eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a), b), c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov: prevzatie a príprava zastúpenia, odpor proti platobnému rozkazu, zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 20. 5. 2011). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov popri odmene právnemu zástupcovi prislúchala aj paušálna náhrada hotových výdavkov vo výške 3 x 7,41 eur, spolu 22,23 eur. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi, ktorý je platiteľom DPH, prislúchalo zvýšenie o DPH vo výške 14,40 eur (uplatnenou výškou DPH bol súd viazaný). Trovy právneho zastúpenia tak predstavovali spolu 86,43 eur. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania v celkovej výške 102,93 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ľ. R., advokáta so sídlom v L. M., N. O. č. XX,. podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.