Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_16C-96-2010.pdf
PDF · 128.55 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/96/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu V. B., N. O., G. XXX/X, zast. N. &. A. V. G., Z..F..P.., A., D.. Z.. I. XX, proti žalovanému V. - Z. A., V..Z.. W. X, N., o zaplatenie 10.669,72 Eur s prísl.
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.669,72 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.669,72 Eur od 15.2.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu žalobcu čo do úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.669,72 Eur za obdobie od 9.12.2010 do 14.2.2011 z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške. 2.191,76 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.12.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.669,72 Eur spolu ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 9.12.2010 do zaplatenia a trovy konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX , predmetom ktorej je poistenie majetku - domu žalobcu pre prípad vzniku škody. Dňa 4.6.2010 došlo v dôsledku záplav k vzniku škody na poistenom majetku . Výška škody je podľa znaleckého posudku vypracovaného Ing. N. H. 20.033,80 Eur. Znalecký posudok bol žalovanému zaslaný. Žalovaný po oznámení vzniku poistnej udalosti poskytol žalobcovi v mesiaci jún 2010 poistné plnenie vo výške 330,--Eur. Žalobca s takouto určenou výškou poistného plnenia nesúhlasil , preto dal vo veci vypracovať predmetný znalecký posudok , s ktorého závermi žalovaného oboznámil. Za vypracovanie znaleckého posudku žalobca zaplatil sumu 1.020,--Eur. Na základe tohto oznámenia poskytol žalovaný ďalšie poistné plnenie dňa 2.10.2010 vo výške 967,-- Eur a dňa 8.10.2010 vo výške 384,08 Eur. Žalovaný uzavrel poistnú udalosť poskytnutím poistného plnenia v celkovej výške 10.384,08 Eur. Zostávajúce poistné plnenie v sume 9.649,72 Eur žalovaný žalobcovi neposkytol. Žalobcovi súčasne vznikol nárok na náhradu škody , ktorá mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením zmluvných povinností poskytnúť poistné plnenie . Výška škody predstavuje cenu znaleckého posudku v sume 1.020,--Eur.
K žalobnému návrhu sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 9.3.2011 doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.3.2011, v ktorom poukázal na to, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 22.8.1997 poistnú zmluvu č. 038808335 , ktorej predmetom bolo poistenie stavieb , konkrétne obytného domu na G. X S. O. pre prípad poškodenia alebo zničenia živelnou udalosťou , vodou z vodovodných zariadení a
nárazom dopravných prostriedkov. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli v zmysle § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku( ďalej len " VPP").. Dňa 7.6.2010 žalobca oznámil žalovanému Hlásením škodovej udalosti vznik poistnej udalosti zo dňa 4.6.2010 , ktorá spočívala v poškodení poisteného domu povodňou , kedy voda siahala až do výšky 1,75 m. Následne žalovaný vykonal u žalobcu dňa 11.6.2010 obhliadku poškodeného domu, pri ktorej zaznamenal všetky poškodenia. Dňa 23.6.2010 poskytol žalovaný žalobcovi zálohu poistného plnenia vo výške 330,--Eur a následne dňa 2.10.2010 aj ďalšiu zálohu vo výške 9.670,-Eur. Po konečnom prepočte poistného plnenia, žalovaný poskytol žalobcovi dňa 7.10.2010 ešte doplatok poistného plnenia v sume 384,08 Eur. Celkové tak žalovaný vyplatil žalobcovi poistné plnenie v sume 10.384,--Eur, čím považuje nárok žalobcu vyplývajúci mu z poistnej zmluvy a z príslušných VPP za uspokojený. Už samotné základné ustanovenie § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poukazuje na samotný rozsah poistného plnenia . Zo znenia uvedeného ustanovenia je zrejmé, že pôjde o rozsah poistného plnenia dojednaný v samotnej poistnej zmluve, resp. vo VPP , ktoré sú v zmysle § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy , a teda sú záväzné pre obe zmluvné strany poistnej zmluvy. Ustanovenie § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka medzi povinné náležitosti poistnej zmluvy okrem iného uvádza aj údaj o výške poistnej sumy. Uvedený pojem "poistná suma" nie je v Občianskom zákonníku ďalej bližšie špecifikovaný. V zákone nie je žiadne ustanovenie ukladajúce poistiteľovi v prípade vzniku akejkoľvek poistnej udalosti vyplatiť poistné plnenie vo výške dojednanej poistnej sumy. Údaj poistnej sumy uvedenej v poistnej zmluve určuje maximálny rozsah poistného krytia , resp. najvyššiu možnú výšku poistného plnenia v prípade vzniku poistnej udalosti. Kedy však bude poistiteľ povinný vyplatiť poistenému v prípade vzniku poistnej udalosti poistné plnenie práve vo výške poistnej sumy a kedy to bude poistné plnenie v nižšej sume, je vecou vzájomného dojednania v ustanoveniach poistnej zmluvy, resp. v ustanoveniach VPP. Uvedený záver je zrejmý z ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka , ktorý upravuje právo na poistné plnenie v prípade poistenia majetku , čo je aj predmetom tohto konania. Výška poistného plnenia z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným bola presne v zmysle § 806 Občianskeho zákonníka upravená v ustanovení článku 8 ods. 2 VPP. Uvedené ustanovenie presne upravuje výpočet poistného plnenia , je uvedené vo VPP a teda je neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy a zmluvné strany sú povinné sa týmto ustanovením riadiť. V zmysle článku 8 ods. 2 VPP sú poistnými údajmi pre určenie výšky poistného plnenia okrem výšky škody poistenej veci spôsobenej poistnou udalosťou aj výška poistnej sumy a poistná hodnota veci v čase poistnej udalosti. V prípade ak by poistná suma stanovená v poistnej sume bola nižšia ako poistná hodnota, mala táto skutočnosť taktiež podstatný vplyv na konečnú výšku poistného plnenia. Ustanovenie článku 8 ods. 2 VPP nie je v žiadnom prípade v rozpore s ktorýmkoľvek ustanovením Občianskeho zákonníka a je súčasťou úpravy, resp. určenia výšky poistného plnenia vo VPP, na ktorú odkazuje samotné ustanovenie § 806 Občianskeho zákonníka. V samotnej poistnej zmluve bola poistná suma stanovená vo výške 1.019.876,--Sk, čo je 33.853,68 Eur. Pri likvidácii poistnej udalosti bolo uvažované s poistnou hodnotou vo výške 65.313,21 Eur. Na základe toho bolo vyplatené poistné plnenie vo výške 10.384,08 Eur. Poistná hodnota je však podľa žalobcom predloženého znaleckého posudku stanovená na sumu 81.641,51 Eur, čo je ešte vyššia poistná hodnota, s akou uvažoval žalovaný. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver , že poistná suma dojednaná v poistnej zmluve bola nižšia, ako poistná hodnota poistenej veci a bolo preto potrebné aplikovať ustanovenie článku 8 ods. 2 VPP . Výška škody bola znaleckým posudkom stanovená na sumu 20.033,80 Eur. V prípade ak by sa uvažovalo s poistnou hodnotou tak, ako ju stanovil znalec v znaleckom posudku , teda na sumu 81.641,51 Eur, možno potom vzťah jednotlivých údajov pri výpočte poistného plnenia v zmysle článku 8 ods. 2 VPP ( povinnosť poskytnúť plnenie v pomere poistnej sumy k poistnej hodnote ) vyjadriť v sume 8.307,27 Eur. Uvedený spôsob výpočtu rozsahu poistného plnenia je v zmysle § 806 Občianskeho zákonníka upravený v článku 8 ods. 2 VPP , ktorý je v zmysle § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako súčasť poistnej zmluvy záväzný pre obidve zmluvné strany. Pri vychádzaní z údajov uvedených v znaleckom posudku by malo byť žalobcovi správne poskytnuté poistné plnenie v sume 8.037,27 Eur. Ak sa pripočítajú náklady na zhotovenie znaleckého posudku vo výške 1.020,--Eur , potom výška poistného plnenia by predstavovala sumu 9.057,27 Eur, čo je stále nižšia suma , ako poskytol žalobcovi žalovaný.
Na pojednávaní právny zástupca žalobcu vo svojom prednese poukázal na ust. čl. 8 ods. 1 druhá veta Poistných podmienok pre prípad poškodenia alebo zničenia stavby, v zmysle ktorého poisťovňa je povinná vyplatiť poistné plnenie, zodpovedajúce primeraným nákladom na opravu alebo znovuzriadenie stavby toho istého druhu, rozsahu, kvality bez ďalších obmedzení. Škoda žalobcu bola preukázaná na základe vypracovaného znaleckého posudku a po odpočítaní plnení, ktorých sa dostalo žalobcovi
zo strany žalovaného, žalobcovi vznikol nárok na výplatu poistného vo výške 10.669,72 Eur vrátane nákladov na vypracovanie znaleckého posudku. Uviedol, že žalovaný predložil dve poistné podmienky. Jedny z nich bez uvedenia dátumu majú názov "Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku" a druhé z nich s účinnosťou od 1.7.1994 majú názov "Poistné podmienky pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb." V zmysle poistnej zmluvy súčasťou zmluvy sú "Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku", "Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu fyzických osôb" a "Poistné podmienky uvedené priamo v zmluve". Potvrdenie o tom, že žalobca sa oboznámil s tými ktorými zmluvnými podmienkami okrem podmienok uvedených priamo v poistnej zmluve nikde sa ale nenachádza. Zmluvné súčasti sú takto neurčité a nejednoznačné, nakoľko nie je možné bez pochybnosti usúdiť, čo bolo alebo nebolo platnou súčasťou poistnej zmluvy. Poukázal tiež na to , že zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, medzi ktoré patrí aj poistná zmluva, nesmú byť formulované tak, aby si ich priemerný spotrebiteľ mohol vyložiť inak, než je ich skutočný obsah. Žalobca uzavrel poistnú zmluvu so žalovaným s tým, že v prípade náhodnej poistnej udalosti mu bude vyplatené poistné plnenie vo výške potrebných účelne vynaložených nákladov na opravu v zmysle čl. 8 ods. 1 Poistných podmienok pre prípad zničenia alebo poškodenia stavieb, účinných od 1.7.1994 a preto podal žalobný návrh. Poukázal tiež na to, že ustanovenia právnych predpisov ako aj ustanovenia zmlúv je pri spotrebiteľských záväzkových vzťahov potrebné vykladať v prospech spotrebiteľa a tento výklad nemožno uskutočňovať, takým spôsobom, s akým priemerný spotrebiteľ nemohol v čase uzavretia zmluvy relevantne počítať. Preto ak žalovaný tvrdí, že v uvedenej veci bol rozdiel medzi hodnotou a cenou pričom tento rozdiel ho má oprávňovať na vyplatenie menšieho poistného plnenia než je suma rovnajúca sa náhrade škody, mal obe tieto veličiny priamo definovať v poistnej zmluve. Žalovaný tak neurobil a v poistnej zmluve definoval len poistnú sumu, ktorá je presne vyčíslená. Poistnú hodnotu nedefinoval vôbec a rovnako ani neurčil spôsob, ktorým by poistná hodnota mala byť určená či už ku dňu podpisu zmluvy, ku dňu vzniku poistnej udalosti alebo v inom čase. V čl. 6 ods. 1 Poistných podmienok pre prípad poškodenia stavieb uvádza, že poistná hodnota je zároveň poistnou sumou, t.j. priemerný spotrebiteľ sa musí domnievať, že ide o rovnaké sumy. Súčasne v čl. 8 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku uvádza, že poistná suma môže byť menšia ako poistná hodnota alebo väčšia ako poistná hodnota. Uvedený článok súčasne nerieši ako postupovať v prípade ak tieto sumy sú zhodné, čo je v rozpore so spomínaným čl. 6 ods. 1. Žalovaný zároveň v čl. 8 ods. 2 uvádza, že poisťovňa nie je povinná plniť viac ako vzniknutú škodu. Súčasne v čl. 8 ods. 2 Poistných podmienok pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb uvádza, že poistné plnenie sa poskytuje v rozsahu primeraných nákladov. V tejto súvislosti poukázal právny zástupca aj na to, že žalobca si viac ako skutočnú škodu nikdy neuplatňoval. Pri podpise zmluvy sa práve na uvedené ustanovenia spoliehal. Mal za to, že v prípade poistnej udalosti sa mu vyplatí poistné vo výške náhrady škody.
Súd vo veci vykonal výsluch povereného zamestnanca žalovaného.
Žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zamestnanca vo svojej výpovedi uviedol, že v danom prípade ide o právne posúdenie veci, nakoľko skutkové okolnosti nie sú sporné. Uznal, že žalobcovi vznikla škoda v takom rozsahu, v akom bola vyčíslená v znaleckom posudku a tento zo strany žalovaného nebol spochybnený. Poukázal na ust. § 806 OZ o tom, že rozsah poistného plnenia zo strany žalovaného určujú všeobecné poistné podmienky a v tejto súvislosti odkázal na ust. č.l. 8 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku . Podľa jeho vyjadrenia z nich vyplýva, že zo strany žalovaného sa má poskytnúť plnenie len v pomere poistnej sumy k poistnej hodnote. K takejto výplate zo strany žalovaného došlo.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom povereného zamestnanca žalovaného, oboznámením sa s prednesom právneho zástupca žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi to predovšetkým s poistnou zmluvou -návrhom na poistenie stavieb zo dňa 22.8.1997 , Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku Z. A., V..Z.. , ktoré účinnosť mali nadobudnúť dňom ich schválenia dozorným orgánom , prípisom " Hlásenie škodovej udalosti" k číslu poistnej zmluvy XXXXXXXXX, Zápisom z ohliadky a prejednania škody , Prípisom žalovaného " Ukončenie likvidácie" zo dňa 23.6.2010 adresovaným žalobcovi, Prípisom žalovaného " Poukázanie zálohy" zo dňa 2.10.2010 adresovaným žalobcovi, Prípisom žalovaného " Ukončenie likvidácie" zo dňa 7.10.2010 adresovaným žalobcovi, Výpočtom poistného plnenia PU č. XX/XXX/XXXXX, Poistnými podmienkami pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu
fyzických osôb, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku Slovenskej poisťovne, a.s. , ktoré boli schválené dozorným orgánom 5.5.1997, znaleckým posudkom č. 63/2010 znalca Ing. N. H. , ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový stav :
Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 22.8.1997 poistnú zmluvu č. XXXX XXX XXX , ktorej predmetom bolo poistenie stavieb , konkrétne obytného domu na G. X S. O., pre prípad poškodenia alebo zničenia živelnou udalosťou , vodou z vodovodných zariadení a nárazom dopravných prostriedkov s dojednaným poistným vo výške 712,--Sk ( 23,63 Eur ). Podľa pretlače uvedenej poistnej zmluvy pre toto poistenie mali platiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu fyzických osôb a poistné podmienky uvedené na ďalších stranách tejto poistnej zmluvy. Z predložených písomných podkladov oboch sporových strán ale i z vyjadrení samotného žalovaného nebolo pochýb, že medzi tieto ďalšie poistné podmienky pre tento poistný vzťah patrili aj Poistné podmienky pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb, i keď na tieto uvedený formulár poistnej zmluvy výslovne neodkazoval. Podľa uvedenej poistnej zmluvy bola medzi stranami dojednaná poistná hodnota vo výške 1.019.876,--Sk ( 33.853,68 Eur) . Ani tento údaj medzi sporovými stranami nebol sporný . Dňa 4.6.2010 došlo na poistenom majetku žalobcu k vzniku poistnej udalosti , ktorá spočívala v poškodení poisteného domu povodňou , kedy voda siahala až do výšky 1,75 m. Uvedenú skutočnosť žalobca nahlásil žalovanému dňa 7.6.2010 podaním písomného Hlásenia škodovej udalosti. Následne žalovaný prostredníctvom povereného zamestnanca vykonal u žalobcu dňa 11.6.2010 obhliadku poškodeného domu, pri ktorej zaznamenal všetky poškodenia a vykonal o tom Zápis z obhliadky a prejednania škody, ktorý obaja účastníci podpísali. Dňa 23.6.2010 poskytol žalovaný žalobcovi zálohu poistného plnenia vo výške 330,--Eur a následne dňa 2.10.2010 aj ďalšiu zálohu vo výške 9.670,-Eur. Po konečnom prepočte poistného plnenia, žalovaný poskytol žalobcovi dňa 7.10.2010 ešte doplatok poistného plnenia v sume 384,08 Eur. Celkové tak žalovaný vyplatil žalobcovi poistné plnenie v sume 10.384,--Eur, čo opäť medzi stranami nebolo sporné. Žalobca nespokojný s poskytnutou výškou poistného plnenia si dal u súdneho znalca , Ing. N. H. vypracovať znalecký posudok č. XX/XXXX, na základe ktorého bola vyčíslená skutočná škoda na nehnuteľnostiach žalobcu zničených povodňou vo výške 20.033,80 Eur. Z obsahu tohto posudku tiež vyplynulo, že znalec pri výpočte uvedenej škody zvolil metódu polohovej diferenciácie ,v rámci ktorej pri oprave domu nemali vzniknúť žiadne využiteľné zvyšky. Zo strany žalovaného závery tohto posudku neboli spochybnené, avšak poukázal na odlišný spôsob výpočtu poistného plnenia , ktorý sa mal uplatniť v prípade tejto poistnej udalosti a ktorý nakoniec aj aplikoval pri poskytnutí poistného plnenia žalobcovi z jeho strany .
Podľa § 35 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka , právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Podľa 879e ods. 3,4 Občianskeho zákonníka účinného na základe zák.č. 140/2004 Z.z., spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Podľa § 52 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka účinného na základe zák.č. 140/2004 Z.z., spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka účinného na základe zák.č. 140/2004 Z.z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka , súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa § 797 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť)..
Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
Podľa § 806 Občianskeho zákonníka , z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
Podľa čl. 8 ods.2 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku Z. A., akciová spoločnosť účinných dňom schválenie orgánom Dozoru nad poisťovníctvo dňa 5.5.1997 (ďalej len ako "Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku") poistený má právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške podľa spôsobu a rozsahu poistenia dojednaného v poistnej zmluve , ak sa poistná udalosť týka vecí, na ktorú sa poistenie vzťahuje . Ak je poistná suma menšia ako hodnota poistenej veci, poisťovňa je povinná poskytnúť plnenie len v pomere poistnej sumy k poistnej hodnote. Ak poistná suma prevyšuje hodnotu poistenej veci , nie je poisťovňa povinná plniť viac ako vzniknutú škodu.
Podľa čl. 6 bod 1 Poistných podmienok pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb V. - Z. A. ( ďalej len ako "Poistné podmienky pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb"), poistná hodnota je hodnota poisťovaných vecí, rozhodná pre stanovenie poistného. Je zároveň poistnou sumou.
Podľa čl. 6 bod 2 Poistných podmienok pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb, poistná suma je suma určená v zmluve ako najvyššia hranica plnenia poisťovne.
Podľa čl. 8 bod 1 Poistných podmienok pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb, poisťovňa poskytne poistné plnenia v každom prípade vlastníkovi poistenej stavby. V prípade viacerých vlastníkov im poisťovňa poskytne poistné plnenie v pomere preukázateľných podielov vlastníctva. Ak vznikne právo na plnenie za škody na poistenej budove spôsobené podľa čl. 3 bodu 1,2, 5 a 7 poisťovňa je povinná vyplatiť poistenému po zistení výšky poistného plnenie sumu stanovenú v zmysle všeobecne záväzných predpisov platných v čase vzniku poistnej udalosti , ktorá zodpovedá primeraným nákladom na opravu alebo znovuzriadenie stavby toho istého druhu , rozsahu a kvality v danom mieste, bez odpočítania príslušného opotrebenia do výšky poistnej sumy . od vypočítaného poistného plnenia sa
odpočíta cena zvyškov poškodených alebo zničených častí. Poistné plnenie pri plotoch a ohradových múroch je v časovej cene , maximálne do výšky poistnej sumy. Ak poistený do troch rokov od vzniku poistnej udalosti nepreukáže, že poistenú zničenú budovu opravil, znovuzriadil, znovuobstaral, alebo že tak urobí, je poisťovňa povinná plniť len do výšky časovej ceny budovy, od ktorej sa odpočíta cena zvyškov. Ak výpočet škody na poistenej tavbe prevyšuje dojednanú poistnú sumu , poisťovňa vyplatí poistnú sumu zníženú o hodnotu zvyškov. Ak opotrebenie poistenej stavby v užívaní bolo v čase poistnej udalosti väčšie ako 70% , poisťovňa poskytne plnenie max. do výšky 30% ceny novej stavby stanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v čase vzniku poistnej udalosti, max. do výšky poistnej sumy.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. §-u 3 ods. 1, 2 Naradenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase omeškania žalovanej, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
V čase omeškania uvádzanom v žalobcom bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 % p.a a teda úrok z omeškania bol 9 % p.a. .
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu mal v konaní preukázané, že žalobný návrh žalobcu je opodstatnený a to v plnom rozsahu.
Predovšetkým je potrebné konštatovať, že prijatím zákona č. 140/2004 Z.z. , ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transformovaná európska Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v zmysle uvedenej novelizácie zadefinovaním pojmov dodávateľ, spotrebiteľ a spotrebiteľská zmluva bolo jednoznačne určené, že aj poistná zmluva , ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje príslušná občianskoprávna právna úprava spotrebiteľských zmluvy. Z tohto pohľadu je preto potrebné pristúpiť aj k výkladu obsahu jednotlivých ustanovení tejto zmluvy a prípadne aj na ňu nadväzujúcich poistných podmienok v zmysle pokynu obsiahnutého v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a síce, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi vznikla škoda vo vyčíslení vyplývajúcom zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. N. H., spornou bola len prípadná otázka krátenia nároku žalobcu v zmysle poistných postupov , ktoré prezentoval vo svojich ústnych ako i písomných vyjadreniach žalovaný prostredníctvom svojho povereného zamestnanca. Zo strany oboch účastníkov bolo prezentované, že predmetný poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadil poistnou zmluvou, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu fyzických osôb, na ktoré zmluva priamo odkazovala, a tiež Poistné podmienky pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb, ktoré takisto mali podľa vyjadrenia žalovaného tvoriť súčasť predmetnej zmluvy, i keď ich zmluva definovala len ako "poistné podmienky uvedené na ďalších stranách tejto poistnej
zmluvy". Z obsahu týchto poistných podmienok bolo zrejmé, že kým Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku predstavovali všeobecnú rámcovú úpravu poistného vzťahu medzi účastníkmi , ktorá sa aplikovala v prípade ak nebolo medzi stranami dojednanie niečo iné v poistnej zmluve , tak Poistné podmienky pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb predstavovali špecifický prípad úpravy poistného vzťahu, týkajúcej sa poistných udalostí zasahujúcich majetok žalovaného v prípade živelných katastrof, čo bol aj tento prípad. Súd dospel k záveru, že tieto poistné podmienky vo vzťahu k Všeobecným poistným podmienkam pre poistenie majetku predstavovali osobitnú špecifickú úpravu v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a teda možnosť aplikácie Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku na poistný vzťah medzi účastníkmi prichádzala do úvahy len vtedy , keď nebola k dispozícii príslušná úprava v Poistných podmienkach pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb. V Poistných podmienkach pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb v č.l. 6 bod 1 uvedených podmienok bola poistná hodnota zadefinovaná ako hodnota poisťovaných vecí, rozhodná pre stanovenie poistného, ktorá zároveň bola stotožnená aj s poistnou sumou. Zároveň podľa čl. 6 bod 2 týchto poistných podmienok bol definovaná poistná suma ako suma určená v zmluve , ktorá je zároveň najvyššia hranica plnenia poisťovne. Podľa čl. 8 bod 1 týchto poistných podmienok, ak vzniklo právo na plnenie za škody na poistenej budove spôsobené podľa čl. 3 bodu 1,2, 5 a 7 poisťovňa bola povinná vyplatiť poistenému po zistení výšky poistného plnenia sumu stanovenú v zmysle všeobecne záväzných predpisov platných v čase vzniku poistnej udalosti , ktorá zodpovedá primeraným nákladom na opravu alebo znovuzriadenie stavby toho istého druhu , rozsahu a kvality v danom mieste, bez odpočítania príslušného opotrebenia do výšky poistnej sumy. Vzhľadom na takto zadefinované a použité pojmy "poistná suma" , "poistná hodnota" a " hodnota poistenej veci", majúc na zreteli skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a vychádzajúc z príkazu zákonodarcu obsiahnutého v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka výklad prípadných nezrovnalosti v spotrebiteľskej zmluve riešiť v prospech spotrebiteľa, bol súd toho názoru, že pri výklade takto použitých termínov z pohľadu bežného spotrebiteľa sa javí, že poistná suma je v prípade škôd spôsobených na majetku živelnými pohromami totožná s poistnou hodnotou , ktorá je zase vnímaná ako hodnota poistenej veci , pričom táto poistná suma zároveň plní určitý hraničný strop , za ktorý plnenie zo strany žalovaného v prospech žalobcu nemusí ísť, teda že predstavuje určité maximum , ktoré žalobca v prípade vyšších škôd na majetku žalovaného nie je povinný prekročiť. Pokiaľ však škoda , ktorá vznikne žalobcovi túto poistnú sumu nepresiahne a je vyčíslená postupom predvídaným v č.l. 8 ods. 1 Poistných podmienok pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb, je žalovaný povinný plniť práve takto vyčíslenú škodu a nie je možné , aby túto krátil spôsobom , ktorým to vykonal. Keďže medzi sporovými stranami nebolo sporné , že spôsob vyčíslenia škody obsiahnutý v znaleckom posudku znalca Ing. N. H. požiadavke č.l. 8 ods. 1 Poistných podmienok pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb zodpovedal, pričom z takto vyčíslenej škody došlo pre podaním žaloby zo strany žalovaného k čiastočnému plneniu, zostávajúci neuhradený rozdiel , ktorý bol predmetom toho sporu , predstavoval doplatok tejto škody, na ktorý mal žalobca nárok.
Vzhľadom k tomu , že žalobca bol nútený pre odmietanie žalovaného poskytnúť mu plný rozsah poistného plnenia, na ktorý mal nárok, na svoj vlastný náklad nechať si vyhotoviť znalecký posudok, za ktorý znalcovi Ing. N. H., aj poskytol úhradu vo výške 1.020,--Eur, vznikla tak na jeho strane v jeho majetkovej sfére ďalšia škoda , ktorej vznik bol v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného. Tento porušil svoju povinnosť poskytnúť poistné plnenie žalobcovi v plnom rozsahu, tak ako to vyplývalo z poistnej zmluvy a príslušných poistných podmienok. Preto žalobcovi vznikol nárok aj na úhradu tejto sumy.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd bol toho názoru , že nárok na tento úrok bol oprávnený, nie však od dátumu , od ktorého ho požadoval žalobca, nakoľko tento súdu relevantným spôsobom nepreukázal dátum, kedy si nárok u žalovaného na úhradu žalovanej sumy skutočne uplatnil. Vzhľadom k tejto skutočnosti preto súd priznal žalobcovi nárok na uvedený úrok až od momentu doručenia žalobného návrhu žalovanému , ktorý sa dňom nasledujúcim po uvedenom dátume dostal prvýkrát takto do preukázateľného omeškania s plnením si svojej povinnosti na úhradu žalovanej sumy voči žalobcovi. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa tohto úroku preto súd žalobný návrh zamietol. Z hľadiska výšky týchto úrokov 9% p.a. táto zodpovedala zákonnej výške v čase omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi , ktorý mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti priznal plnú náhradu trov konania v celkovej výške 2.191,76 Eur, ktoré priznal
na účet právneho zástupcu žalobcu. Uvedené trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 640,-- Eur, súdneho poplatku vo výške 1,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.550,26 Eur účtovaných podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Tieto trovy právneho zastupovania sú priznané za 2 úkony právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 cit.vyhl. po 270,54 Eur uskutočnené v roku 2010 (prevzatie zastúpenia a príprava , spísanie a podanie žaloby na súd) , za 2 úkony právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 cit.vyhl. po 270,54 Eur uskutočnené v roku 2011 (účasť na pojednávaní dňa 15.3.2011 a dňa 16.5.2011) a jeden úkon vo výške 1/3 z sumy 270,54 Eur , teda v sume 90,18 Eur v zmysle § 10 ods. 1 a § 14 ods. 4 písm. a. / cit.vyhl. uskutočnený v roku 2011( porada s klientom dňa 15.5.2011 podľa záznamu z uvedeného dňa, z ktorého však nevyplynula skutočnosť jeho trvania dlhšie ako 1 hodinu ). Ďalej trovy právneho zastupovania tvorí 2x režijný paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. pre rok 2010 po 7,21 Eur ku každému úkonu účtovanému v roku 2010 a 3x režijný paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. pre rok 2011 po 7,41 Eur ku každému úkonu účtovanému v roku 2011, ďalej uplatnená stratu času podľa § 17 cit. vyhl. vo výške 12,35 Eur za každú aj začatú polhodinu strávenú cestou na pojednávanie v dňoch 15.3..2011 a 15.5.2011 na ceste z Popradu do Spišskej Novej Vsi a späť pri celkovej strate času v trvaní 2 ?-hodín strávených na ceste tam aj späť na jedno z týchto pojednávaní, čo predstavuje celkovú výšku 24,70 Eur pre jedno pojednávanie a v prípade oboch pojednávaní teda celkovú sumu 2x24,70 Eur, teda 49,40 Eur spolu. Napokon trovy právneho zastupovania tvoria aj cestovné náhrady podľa § 16 cit. vyhl. za použitie motorového vozidla na cestu na pojednávanie, čo pri spotrebe PHM vo výške 8,6 l / 100 km vyplývajúcej z technického preukazu vozidla , pri vzdialenosti medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou 28 km a sumy základnej náhrady podľa opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 Eur na 1km jazdy, pre pojednávanie dňa 15.3.2011 predstavuje celkové náklady pri cene PHM 1,346 Eur sumu 16,73 Eur ( 2x 0,086x1,346x 28) + ( 2x 0,183 x28) a pre pojednávanie dňa 15.5.2011 predstavuje celkové náklady pri cene PHM 1,354 Eur sumu 16,77 Eur ( 2x 0,086x1,354x 28) + ( 2x 0,183 x28). Pri nákladoch za PHM súd vychádzal z priemerných cien PHM v Slovenskej republike platných v čase vykonanie predmetných jázd a nie zo súm uplatnených právnym zástupcom žalobcu, nakoľko tento vo svojom vyčíslení nezdokladoval nákupné ceny PHM, ktoré si uplatňoval. Celkové takto vyčíslené náklady právneho zastupovania predstavovali sumu 1.291,89 Eur bez DPH, ku ktorým súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj uplatnenú DPH vo výške 20% z takto vyčíslených trov, t.j. v sume 258,37 Eur a teda celkové trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 1.550,26 Eur.
Súd nepriznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za právny úkon právnej pomoci - zaslanie VOP na žiadosť súdu zo dňa 16.3.2011 nakoľko uvedený úkon nie je písomným podaním vo veci samej v zmysle § 14 ods.1 písm. b./ citovanej vyhlášky a zároveň v zmysle § 14 ods.8 citovanej vyhlášky nie je takýto úkon možné jeho povahou a účelom podriadiť pod žiaden iný z úkonov, uvádzaných v ods. 1 až 3 cit. vyhlášky.
Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu podal vyčíslenie trovy právneho zastúpenia v tomto konaní formou elektronického podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, súd osobitným uznesením zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisu tohto podania zaslaného elektronickou poštou vo výške 1,50 Eur podľa položky 20a Prílohy zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a vzhľadom na túto skutočnosť preto súd následne žalovaného zaviazal v rámci trov konania uhradiť aj na úhradu tohto týchto trov konania v prospech žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach .
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) ( zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch o exekučnom poriadku).