Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-184-2009.pdf
PDF · 101.6 KB
No categories available
10C/184/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci navrhovateľa: D. Z., Ľ.. G. XX V. B., zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Garajom, AENEA Legal, s.r.o., Jozefská 6 v Bratislave, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra SR, Košická 47 v Bratislave, o 12.210,- Sk (405,30 €) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 2.7.2007 domáhal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie 12.210,- Sk s 0,0236 % úrokom z omeškania denne od 6.6.2007 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že od 21.7.1993 je na základe Zmluvy o nájme a jej Dodatku č. 1 z 29.7.1994 nájomcom bytu na ul. Ľ.. G. V. B. a odporca je jeho prenajímateľom. Dňa 17.8.2005 navrhovateľ odporcu požiadal o odstránenie závad v byte, v čo najkratšom čase. Odporca závady neodstránil. Listom z 19.9.2005 preto požiadal o odpustenie, alebo poskytnutie zľavy z nájomného podľa § 675 a 698 Občianskeho zákonníka. Odporca dňa 5.10.2005 oboznámil navrhovateľa s čiastočným odstránením závad a správou, že o výške nájmu rozhoduje bytová komisia. Keďže k odstráneniu závad a ani k zľave či odpusteniu nájomného nedošlo, navrhovateľ opäť odporcu vyzval žiadosťou z 4.4.2006 o odpustenie, alebo zľavu z nájomného, pretože byt nemohol užívať dohodnutým spôsobom. Vo veci závad netesnosti okien a balkónových dverí sa odporca vyjadril, že nie je možné vady výmenou odstrániť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, čím vlastne navrhovateľov nárok uznal. Výzvou z 03.11.2006 navrhovateľ odporcu opätovne vyzval na odstránenie závad,
nakoľko v súvislosti s netesnosťou okien a balkónových dverí dochádzalo k sústavnému poškodzovaniu nábytku, stien a podláh, čo po dlhší čas podstatne zhoršovalo a zhoršuje užívanie bytu a zároveň opätovne žiadal o zľavu z nájomného. Dňa 09.12.2006 došlo počas dažďa v dôsledku neodstránenia závad k opätovnému značnému poškodeniu majetku navrhovateľa, preto odporcu opätovne upovedomil podaním z 16.12.2006. V súvislosti s odstraňovaním poškodenia bol navrhovateľ nútený omietnuť a vymaľovať dve izby kde došlo k zatečeniu a bol nútený vymeniť zatopenú podlahu. Odstraňovanie poškodenia realizoval podnikateľ Q. - Č. Q., P. Č.. XX v celkovej sume 12.210,- Sk na základe faktúry č. 23/1/2006 a faktúry č. 23/2/2006. Navrhovateľ výzvou z 3.5.2007 odporcu vyzval na náhradu predmetnej sumy, avšak bezvýsledne. Odporca sa neustále odvoláva na nedostatok finančných prostriedkov.
Súd vydal vo veci dňa 6.11.2007 Platobný rozkaz, proti ktorému bol zo strany odporcu v zákonom stanovenej lehote podaný odpor. V ňom namietal, že navrhovateľ bol nájomcom služobného bytu na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 21.7.1993. Nájom bol uzatvorený na dobu určitú do ukončenia služobného pomeru navrhovateľa. Navrhovateľ služobný pomer ukončil 31.3.2004. Navrhovateľ porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z čl. I Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve tým, že nenahlásil prenajímateľovi ukončenie služobného pomeru v termíne do 5 dní od jeho ukončenia. Navrhovateľ takisto porušil povinnosť uvedenú v čl. II. predmetnej nájomnej zmluvy tým, že po skončení nájmu bol povinný vrátiť byt prenajímateľovi podľa prijímacieho zápisu. Ukončením služobného pomeru navrhovateľa v zmysle zákona č. 189/1992 Zb., zaniká platnosť predmetnej nájomnej zmluvy, pretože v prípade služobného pomeru je nájom bytu viazaný na existenciu služobného pomeru. Zánikom služobného pomeru navrhovateľa zaniká právny vzťah nájmu služobného bytu zo zákona. V zmysle ustanovenia § 710 ods.2 Občianskeho zákonníka v prípade, že nájom bytu bol dojednaný na určitú dobu, skončí sa tiež uplynutím tejto doby. Trvanie služobného pomeru je samostatnou právnou skutočnosťou, ktorá sama osebe ex lege spôsobuje zánik nájomného vzťahu uzavretého na dobu určitú. Navrhovateľ tiež porušil prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka tým, že vo vhodnom čase nezabezpečil drobné opravy v byte v zmysle nariadenia vlády 87/1995 Z.z. Navrhovateľ tiež neposkytol súčinnosť na splnenie povinnosti odporcu tým, že si nedohol termín ohliadky bytu. Pri následnej ohliadke bolo zistené, že na oknách bytu sú odstránené tesniace plechové lišty a na balkónových dverách je odstránený okapový plech. Odporca má za to, že uvedené poškodenie služobného bytu, ku ktorému došlo v dôsledku dažďa si navrhovateľ spôsobil svojim neodborným zásahom, neodbornou manipuláciou pri zásahoch do služobného bytu. Navrhovateľovi vyplatila Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z titulu poškodenia bytu sumu vo výške 10.580,- Sk, pričom odporcovi oznámila, že upúšťa od vymáhania regresu, pretože odporca za škodu nezodpovedá. Navrhovateľ predkladá tie isté faktúry, ktoré predložil poisťovni.
Záverom odporca uviedol, že navrhovateľ užíva služobný byt bez právneho dôvodu.
K predmetnému odporu zaslal navrhovateľ dňa 17.12.2009 vyjadrenie, v ktorom namietal, že výmena okien, ktorá bola nevyhnutná nespadá pod drobné opravy v zmysle nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Navrhovateľ preukázateľne oznámil listom z 17.8.2005 odporcovi potrebu opráv bytu, odporca opravy nevykonal.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov Q. Č., P. Q. a D.. P. A., oboznámil sa s obsahom ostatného spisového materiálu a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Navrhovateľ pri výsluchu zotrval na svojich písomných podaniach, v ktorých žiadal náhradu škody vzniknutú na predmete nájmu i jeho súkromnom majetku v dôsledku nesplnenia si povinností odporcu ako prenajímateľa, súvisiacich s nájmom bytu. Uviedol, že dôsledku netesnosti okien a balkónových dverí na ktorých opravu je povinný odporca, vznikla dňa 7.8.2006 a 9.12.2006 poistná udalosť, ktorú si navrhovateľ uplatnil aj u spoločnosti Allianz. Pri poistnej udalosti zo dňa 7.8.2006 vznikla navrhovateľovi škoda 12.210,- Sk, ktorú si dal opraviť u súkromného podnikateľa Q. - Č.Š. Q.. Faktúrou zo dňa 8.9.2006 č. 23/2/06 vyfaktúroval navrhovateľovi za demontáž vytopených laminátových parkiet a montáž novej laminátovej podlahy sumu 8.210,- Sk. Faktúrou zo dňa 7.9.2006 č. 23/1/06 mu vyfaktúroval za hygienickú maľovku 2 izieb 3x4 po zatečení sumu 4.000,-Sk. Celkom mu bola vyfaktúrovaná suma 12.210,-Sk. Navrhovateľ túto sumu zaplatil dňa 7.9.2006 a 8.9.2006 čo vyplýva z príjmových dokladov založených v spise. Poisťovňa Allianz poskytla navrhovateľovi z tejto škody sumu 10.580,-Sk čo vyplýva z listu poisťovne Allianz zo dňa 21.11.2006. Navrhovateľ si z tejto škody uplatňuje u odporcu 1.630,-Sk čo je 54,11 €. Pri poistnej udalosti zo dňa 9.12.2006 takisto vznikla navrhovateľovi škoda a to vo výške 8.000,-Sk. Škodu si dal navrhovateľ opätovne opraviť firme Q. - Č. Q.. Z faktúry č. 1/06/07 znejúcej na sumu 8.000,-Sk mu poisťovňa Allianz vyplatila 5.642,- Sk, čo je 187,28 €. Celkovo si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi pohľadávku 241,39 €, vo zvyšku 163,91 € (4.938,- Sk) svoju žalobu zobral späť. Žiadal tiež pripustiť zmenu príslušenstva pohľadávky na 8,5 % úrok z omeškania ročne od 6.6.2007 až do zaplatenia.
Súd zmenu petitu v časti príslušenstva pohľadávky uznesením pripustil a rovnako rozhodol uznesením zo dňa 15.6.2010 aj o zastavení časti konania pre jeho späťvzatie podľa § 96 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľ ďalej dôvodil, že závady, ktoré žiadal od odporcu odstrániť, boli na predmetnom byte už od roku 1993, kedy prišlo k prevzatiu bytu. Odporca o tejto veci vie, nakoľko pri preberaní bytu dostali nejaké tlačivá, aby spísali závady, ktoré mali byť okamžite odstránené. Boli to nové byty na Dlhých dieloch, na ktorých boli kolaudačné závady. Do bytu sa navrhovateľ nasťahoval spolu s manželkou a dcérou. V roku 1999 sa rozviedol, manželka a dcéra sa odsťahovali v r. 2005. Odvtedy žije v byte sám. Podobné problémy so závadami okien majú aj ostatní nájomníci. Odporca sa o tieto závady vôbec nestará, viacerí nájomníci si dali okná vymeniť na vlastné náklady. On tak neurobil, pretože bol osočený, že z balkónových dverí odstránil tesnenie a lišty a údajne preto zateká, čo však nie je pravdou. Závady sa dajú odstrániť jedine výmenou okien a utesnením panelových spojov. Navrhovateľ mal za to, že medzi ním a odporcom prišlo po skončení služobného pomeru k ústne dojednanému nájmu bytu podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko ak nájomca po skončení nájmu užíva vec aj naďalej a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vypratanie nehnuteľnosti v lehote 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za rovnakých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok, sa obnovuje vždy o rok.
Odporca taktiež zotrval na svojich písomných vyjadreniach, v ktorých namietal neexistenciu nájomného vzťahu medzi ním a navrhovateľom. Navrhovateľ bol dňa 31.3.2004 personálnym rozkazom č. 67 z 24.2.2004 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Navrhovateľ nedodržal svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzatvorenej Nájomnej zmluvy z 21.7.1993, nenahlásil odporcovi skončenie služobného pomeru a nevrátil mu služobný byt. Tento byt naďalej užíva bez právneho dôvodu. Vo veci sa jedná o služobný byt, režim ktorého upravuje zákon č. 189/1992 Zb. Služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Citovaný zákon upravuje iba niektoré otázky súvisiace s nájmom osobitnej kategórie bytov, ktorými sú aj služobné byty. Ostatné právne vzťahy vyplývajúce z nájomného pomeru sa spravujú osobitnými ustanoveniami o nájme bytu podľa § 685 - § 716 Občianskeho zákonníka. Ak ustanovenia § 685 - 716 Občianskeho zákonníka neupravujú osobitným spôsobom vzťahy vyplývajúce z nájomného pomeru, platia aj pri nájme bytu ustanovenia § 663 - § 684 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
Navrhovateľ v reakcii na tieto tvrdenia zaslal súdu dňa 10.6.2010 písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že po skončení služobného pomeru sa osobne dostavil k odporcovi vo veci uzatvorenia nájomnej zmluvy dňa 1.4.2004. Odporca sa v tento deň s navrhovateľom dohodol na podmienkach nájomnej zmluvy s tým, že táto mu bude zaslaná na podpis dodatočne. Prítomným bol svedok P. Q.. Dohodnuté boli všetky jej podstatné náležitosti a to predmet nájmu, výška nájomného a doba nájmu na neurčito. Odporca následne zaslal navrhovateľovi na vyplnenie Dotazník a preberací protokol. Napriek tomu, že k podpisu novej nájomnej zmluvy doteraz nedošlo, navrhovateľ má za to, že prišlo k ústne uzatvorenému nájomnému pomeru aj tým, že navrhovateľ uhradil nájomné za mesiac apríl 2004 a odporca toto plnenie prijal. Navrhovateľ do dnešnej doby riadne platí nájomné a plnenia za poskytované služby, odporca tieto plnenia prijíma, čím konkludentne súhlasil so vznikom a trvaním nájomného pomeru.
Odporca súdu dňa 2.12.2010 oznámil, že na Okresnom súde Bratislava IV sa z jeho iniciatívy vedie proti odporcovi konanie o vypratanie bytu pod sp. zn. 6C/290/10.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 21.júla 1993 Nájomnú zmluvu č.j.: ÚS-16-57/31-1993 a dňa 29. júla 1993 Dodatok č. 1 k tejto zmluve. Z ich obsahu súd zistil, že pôvodne bol predmetný 3-izbový byt na ul Ľ.. G. vo vlastníctve odporcu ako prenajímateľa pridelený navrhovateľovi ako nájomcovi na dobu 1 roka. Dodatok č. 1 túto dobu upravil na dobu určitú počas trvania služobného pomeru. Zároveň sa odporca v Dodatku zaviazal povinnosťou nahlásiť odporcovi ukončenie služobného pomeru v termíne 5 dní od jeho ukončenia.
Z výsluchu svedka P. Q. súd zistil, že navrhovateľ sa dostavil dňa 1.4.2004 na bytové oddelenie odporcu na Košickú ul. v Bratislave, kde si mal dohodnúť podmienky ohľadne ďalšieho nájmu bytu a to na dobu
neurčitú a tiež nové podmienky platenia. Navrhovateľ išiel oznámiť aj skončenie služobného pomeru. Rozprával sa s nejakou pani na bytovom oddelení.
Svedok D.. P. A. pracoval v období pred ukončením služobného pomeru navrhovateľa u odporcu ako vedúci bytového oddelenia. Potvrdil, že byty postavené na Dlhých dieloch na ul Ľ.. G. v Bratislave sú bytmi služobnými, vystavanými z vlastných voľných zdrojov MV SR. Ďalej uviedol, že po skončení služobného pomeru boli nájomcovia služobných bytov povinní tieto byty vrátiť. Vo veciach súvisiacich s nájmom bytov rozhodovala bytová komisia MV SR, zmluvy podpisoval buď riaditeľ ekonomického odboru, alebo riaditeľ sekcie. On, ako vedúci oddelenia nemal kompetenciu k podpisovaniu takýchto zmlúv. Za jeho pôsobenia sa služobné byty neprevádzali nájomcom do osobného vlastníctva. To sa stávalo pred tým, keď išlo o byty štátne, s dispozičným právom MV SR.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb., o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami, v znení nesk. predpisov, služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.
Podľa § 1 ods. 2 písm. f) cit. zákona služobným bytom je byt získaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Federálnym ministerstvom vnútra alebo Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je policajt Policajného zboru Slovenskej republiky, federálneho policajného zboru alebo Zboru hradnej polície alebo príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len príslušník).
Podľa § 1 ods. 4 cit. zákona nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a v mieste výkonu práce nie je vlastníkom, spoluvlastníkom, nájomcom, alebo spoločným nájomcom iného bytu, rodinného domu alebo bytového domu. Na uzavretie nájomnej zmluvy je potrebný súhlas orgánu alebo fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú nájomca vykonáva prácu, ak tento orgán alebo fyzická alebo právnická osoba nie je zároveň prenajímateľom.
Podľa § 4 citovaného zákona pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním skončil užívanie iného bytu.
Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, alebo písomnou výpoveďou.
Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenia § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
V prejednávanej veci sa súd musel najskôr vysporiadať s otázkou, či je medzi navrhovateľom a odporcom platne dojednaný nájomný vzťah, z ktorého si navrhovateľ uplatňoval svoje nároky podľa § 687 a nasl. a § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že tomu tak nie je.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 21.júla 1993 Nájomnú zmluvu č. ÚS-16-57/31-1993 zo dňa 21. júla 1993 v znení dodatku č. 1, ktorou sa stal nájomcom služobného bytu č. 7, na 3. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa na ul. Ľ.. G. v Bratislave na Dlhých dieloch. V zmysle čl. I nájomnej zmluvy bol byt navrhovateľovi prenechaný do nájmu na dobu určitú, počas trvania jeho služobného pomeru. Navrhovateľ sa svojím žalobným návrhom pôvodne domáhal zaplatenia 405,30 €, neskôr sumy 241,39 € s príslušenstvom s odôvodnením, že odporca ako prenajímateľ bytu neodstránil závady v byte výmenou netesných okien, čím mu mala pri dažďoch vzniknúť škoda na zariadení bytu. Navrhovateľ bol ku dňu 31.3.2003 zo služobného pomeru uvoľnený a pre odporcu už nepracuje. Charakter bytu,
ktorý navrhovateľ užíva , ako bytu služobného, nebol v konaní medzi účastníkmi sporný, bol potvrdený aj výsluchom svedka D.. A.. Súd nezistil žiadne právne významné skutočnosti, na základe ktorých by tento byt stratil povahu bytu služobného. Ustanovenie, podľa ktorého mohol takýto byt stratiť charakter bytu služobného, ak nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú bol nájom služobného bytu viazaný a prenajímateľ takýto nájom nevypovedal v lehote troch mesiacov, bolo zo zákona č. 189/1992 Zb., vypustené s účinnosťou od 1.12.2001 (zákonom č. 484/2001 Z.z.). Občiansky zákonník a ani zákon č. 189/1992 Zb. neobsahujú ustanovenia, ktoré by vymedzovali iné prípady straty charakteru služobného bytu. Judikatúra súdov pozná prípady, kedy tomu tak je prevodom týchto bytov do osobného vlastníctva. Ani vyradenie služobného bytu z evidencie služobných bytov nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by mohla takúto zmenu odôvodniť. V tomto smere je preto záver súdu v tom, že navrhovateľ v súčasnosti obýva predmetný byt bez právneho dôvodu a obýval ho tak aj v čase, kedy mu mala vzniknúť ním uvádzaná škoda (r. 2006), opodstatnený. Súd v tomto smere poukazuje aj na kogentné ustanovenia citovaného zákona č. 189/1992 Zb., a to, že nájomcom takéhoto bytu môže byť len ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Ak teda navrhovateľ v súčasnosti nevykonáva pre odporcu žiadnu takúto prácu, nemôže (a ani nemohol) sa stať dňom 1.4.2003 nájomcom takéhoto bytu a to nielen na základe konkludentného uzatvorenia nájomnej zmluvy (ako to tvrdil v priebehu dokazovania), ale ani na základe prípadne písomnej nájomnej zmluvy. Takáto zmluva by bola absolútne neplatnou pre rozpor s § 1 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. Nájomný pomer medzi navrhovateľom a odporcom založený Nájomnou zmluvou v znení jej dodatku sa skončil dňom ukončenia služobného pomeru navrhovateľa u odporcu, t.j. 30.3.2003. Takýto nájom nie je možné obnoviť podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to s poukazom na § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ byt odporcovi nevrátil, ani ho nepožiadal o poskytnutie náhradného bytu. Navrhovateľ z vyššie uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení býva v predmetnom byte vo vlastníctve odporcu bez právneho dôvodu.
Keďže súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, ktorý je vyššie uvedený, nebolo potrebné zaoberať sa nárokom navrhovateľa, nakoľko tento je viazaný na ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa k platne uzatvorenému nájomnému vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom. Odporca nemá v tomto smere voči navrhovateľovi žiadne povinnosti ani záväzky, neporušil žiadnu právnu ani zmluvnú povinnosť a preto za prípadnú škodu, ktorá navrhovateľovi na jeho majetku vznikla, nezodpovedá.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi žiadne trovy nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).