Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-61-2011.pdf
PDF · 90.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/61/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti O., F., nar. X.X.XXXX a F., nar. X.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matky I. O., trvale bytom L. F. XXX, X. B., prechodne B., T. X a otca K. O., bytom X. XX, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody L. nad V., zastúpeného JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, AK Tatranská 8, Považská Bystrica, na návrh otca o zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 2.3.2011 žiadal otec súd, aby znížil jeho vyživovaciu povinnosť k mal. F. na 20,- eur mesačne a k mal. F. na 10,- eur mesačne od podania návrhu z dôvodu, že terajšiu výšku výživného nie je schopný platiť. V minulosti utrpel ťažký úraz, bol viackrát operovaný, liečba trvala niekoľko mesiacov na základe čoho prišiel o prácu. S platením výživného mu pomáhali rodičia. Otec ďalej uviedol, že bol uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Od 5.10.2010 je vo výkone trestu, je pracovne zaradený, ale jeho mesačná mzda činí 30,- až 40,- eur brutto mesačne. Nemá žiadne úspory, s matkou vlastnia rodinný dom v obci X. patriaci do BSM, okrem toho je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. X., ktorú chcel predať, ale má na ňu blokáciu exekútora.
Matka s návrhom nesúhlasila z dôvodu, že otec si vyživovaciu povinnosť k deťom neplní od mája 2009, preto požiadala o náhradné výživné, ktoré je jej vyplácané v sume cca 116,- eur mesačne od mája 2010. Všetky potreby detí zabezpečuje sama. Matka uviedla, že terajšia výška výživného nepostačuje potrebám detí, ak by otec nebol vo výkone trestu, požiadala by o zvýšenie výživného, pretože mal. F. nastúpil v tomto školskom roku do 1. triedy ZŠ, s čím sa jej zvýšili náklady, keďže mu musela zakúpiť školské potreby a pomôcky.
Kolízny opatrovník sa k návrhu otca nepripojil, nakoľko nie je v záujme maloletých detí.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 8C 87/2007-168 zo dňa 11.6.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co 188/2008-211 zo dňa 21.10.2008 súd manželstvo rodičov rozviedol, na čas po rozvode zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otca
zaviazal výživným na mal. F. v sume 2.000,- Sk mesačne a na mal. F. vo výške 1.500,- Sk mesačne. Tiež upravil styk otca s oboma maloletými. V tom čase rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali. Matka bola zamestnaná ako R. I. Q. priemerným čistým zárobkom XX.XXX,- Sk mesačne + X.XXX.,- Sk mesačne príplatok za obtiažnosť. Jej náklady predstavovali poplatky na školu a škôlku vo výške 2.000,- Sk mesačne vrátane stravného pre obe deti, cestovné MHD na mal. F. vo výške 300,- Sk mesačne, 1.600,- Sk za doučovanie, náklady spojené s užívaním bytu vo výške 4.800,- Sk mesačne a ďalšie náklady súvisiace so zabezpečením stravy a oblečenia pre deti. Mal. F. mal XX rokov, navštevoval ZŠ v Bratislave a 5-ročný mal. F. navštevoval MŠ v B.. Otcov mesačný príjem bol XX.XXX,- Sk až XX.XXX,- Sk. Od X.X.XXXX bol práceneschopný v dôsledku úrazu a poberal nemocenské dávky vo výške 480,16 Sk na deň. Otec býval v staršom rodinnom dome v X., mesačne platil 3.829,- Sk za úver, 900,- Sk na stavebné sporenie a 2.640,- Sk za plyn a elektrinu. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali.
V súčasnom období sú obaja rodičia rozvedení, okruh ich vyživovacích povinností sa nezmenil. Matka je naďalej zamestnaná vo G. Z. B. a jej čistý priemerný mesačný príjem v roku 2010 dosiahol XXX,XX eur a za prvé 3 mesiace roka 2011 XXX,XX eur. Matka zdravotné problémy nemá, ukončila strednú zdravotnú školu a naďalej pracuje ako R. S oboma deťmi býva v ubytovni, za ktorú mesačne platí 160,- eur. S otcom vlastní rodinný dom v X. so záhradou, po rozvode manželstva vyporiadaní majetkovo nie sú. Inak je nemajetná. Otec pracoval u V. O. - X. od 10.1.2005 do 31.1.2008. Od 1.2.2008 do 14.4.2009 pracoval vo V. - F., s.r.o. a tento pracovný pomer bol skončený dohodou podľa § 60 Zákonníka práce bez vyplatenia odstupného. U tohto zamestnávateľa mal za obdobie od 02/08 do 04/08 vyplatených celkovo XX.XXX,- Sk netto. Počas doby zamestnania bol v dôsledku úrazu práceneschopný od 16.4.2008 do 3.4.2009, vyplatené mal nemocenské dávky za pomernú časť roka 2008 v priemernej výške XX.XXX,- Sk mesačne a za pomernú časť roka 2009 XXX,XX eur mesačne. Od 15.4.2009 bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a podporu mal vyplatenú do 14.10.2009 v priemernej výške 161,05 eur mesačne. Od 5.10.2010 je vo výkone trestu odňatia slobody, pracovne zaradený je od 27.10.2010, kompetentnými pracovníkmi je hodnotený ako priemerný pracovník s priemerným záujmom o pridelenú prácu. Do 29.4.2011 nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Jeho čistý priemerný mesačný príjem do 31.3.2011 dosiahol 30,27 eur. Otec je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. X..
Maloletý F. je v školskom roku 2010/2011 žiakom 1. triedy ZŠ, ktorá ho hodnotí ako žiaka dosahujúceho dobré výchovno-vzdelávacie výsledky, prípravu na vyučovanie má veľmi dobrú, je veľmi disciplinovaný, do školy chodí pravidelne. Matka sa o výsledky syna zaujíma. V rámci svojich možností si plní všetky finančné záväzky voči škole, napr. 50,- eur za ZRŠ, poistné, pracovné zošity, triedny fond, časopis; stravné v ŠJ cca 21,- eur, ŠKD 11,- eur, škola v prírode 120,- eur a priebežne podľa potreby pracovné pomôcky, vstupné na kultúrne podujatia a pod. Vychovávateľka ako aj vyučujúce sa o maloletom F. vyjadrujú pochvalne, tiež o spolupráci s jeho matkou. Jeho zdravotný stav nevyžaduje zvýšené náklady.
Maloletý F. je v tomto školskom roku ôsmak ZŠ, i u neho škola potvrdila, že jeho správanie je bezproblémové, nie sú s ním žiadne výchovné problémy, nemá neospravedlnené hodiny. Jeho vzdelávacie výsledky sú primerané jeho intelektovým schopnostiam. Do školy chodí vhodne a čisto oblečený. Matka sa o neho veľmi zaujíma, pravidelne komunikuje s triednou učiteľkou, navštevuje všetky triedne aktívy a spolupracuje s vedením školy. Hradí všetky výdavky načas, žiak sa zúčastňuje všetkých školských akcií.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné na mesiac dopredu.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.
Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 3 roky, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane maloletých i na strane ich rodičov a zistil, že maloletí úmerne veku vyrástli a ich potreby sa zvýšili v každom smere. Mal. F. je naďalej žiakom II. stupňa ZŠ. U mal. F. súd zistil podstatnú zmenu pomerov, nakoľko od 1.9.2010 nastúpil na povinnú školskú dochádzku, s čím sa matke zvýšili náklady, najmä so zabezpečením školských potrieb a pomôcok ako aj poplatkov do ZRŠ, ŠKD, školskej jedálne, ktoré škola vyčíslila a potvrdila. Obaja chlapci nemajú trvale zvýšené náklady súvisiace s ich zdravotným stavom.
Čo sa týka rodičov, obaja svoj osobný stav ani okruh vyživovacích povinností nezmenili. Príjem matky sa zvýšil minimálne, keď uviedla, že pracuje ako I. už len počas denných smien, teda od 7.00 hod. do 15.30 hod. a svoj príjem si nemôže zvyšovať brigádami ako napr. roznášaním letákov tak, ako to robila v minulosti, keďže otec namieta jej nedostatočnú starostlivosť o deti, ktoré takto necháva samé. Majetkové pomery matky sa nezmenili. Keďže si otec vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní, poberá náhradné výživné v sume 116,- eur mesačne. Otec ukončil svoj posledný pracovný pomer dobrovoľne na základe vlastného rozhodnutia dohodou, toto jeho rozhodnutie je potrebné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Mal úraz následkom čoho bol takmer rok práceneschopný a poberal dávky nemocenského poistenia. Od 15.4.2009 bol v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie, podporu mal vyplatenú do 14.10.2009. O vyplácanie dávok v hmotnej núdzi nepožiadal. Údajne mu finančne vypomáhajú jeho rodičia. Od 5.10.2010 je vo výkone trestu odňatia slobody, je pracovne zaradený s čistou priemernou mesačnou mzdou 30,27 eur.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh otca nie je podaný dôvodne, preto ho zamietol. Otec svoj posledný pracovný pomer dobrovoľne ukončil, takže v ďalšom súd vychádza z príjmu, aký dosahoval u tohto posledného zamestnávateľa. Súd pri rozhodovaní nemôže prihliadnuť na to, že otec nie je schopný v súčasnom období plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške, pretože je vo výkone trestu odňatia slobody. Bol uznaný vinným zo zločinu týrania osoby blízkej a osoby zverenej, čo si spôsobil vlastným zavinením. Spôsobom života otca nemôžu byť ukrátené deti. Otca neospravedlňujú jeho nepriaznivé materiálne pomery, pretože svoju vyživovaciu povinnosť si musí
plniť ako svoju prvoradú povinnosť a nemôže ju prenášať na druhého rodiča, v danom prípade na matku. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní, preto matka má vyplácané náhradné výživné. Navyše otcom navrhovaná výška výživného 20, - a 10,- eur nezodpovedá ani minimálnej výške výživného určenej ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá v súčasnom období predstavuje sumu 25,38 eur a ktorú musí každý rodič platiť bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd u maloletého F. nezistil žiadnu zmenu pomerov a u maloletého F. zistil, že jeho nástupom do 1. triedy ZŠ nastala výrazná zmena pomerov, čo by odôvodňovalo zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Samotná matka sa na pojednávaní vyjadrila, že by požiadala o zvýšenie výživného, ak by otec nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Otec preniesol kompletne svoju vyživovaciu povinnosť na matku, ktorá sama zabezpečuje všetky potreby oboch detí a sťažnosti otca na jej starostlivosť o synov, jej už podľa vlastného vyjadrenia neumožňujú privyrobiť si brigádami a zvýšiť si takto svoj príjem s cieľom zabezpečiť aspoň základné potreby detí, keď napr. mal. F. nemohol ísť do Anglicka so školou, nakoľko 400,- eur bolo pre ňu veľa. Zákon ukladá rodičom svoje deti nielen živiť, ale vyživovať ich a to hoc i na svoj vlastný úkor.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave,
cestou podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.