Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/86/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa :F. S. , A. Q. R. F. B., zastúpenej :JUDr. Petrom Vačokom, advokátom so sídlom Vazovova č.9/B,811 07 Bratislava proti odporcovi :Slovenská republika zastúpená Ministerstvom Vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č.2, 812 72 Bratislava o náhradu škody v sume 1 694,07 € s príslušenstvom v zmysle takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 18.6.2009 žiadala , aby súd zaviazal žalovaného odporcu na náhradu škody v sume 1 694,07 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že voči jej osobe bolo uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave II , Úradom justičnej a kriminálnej polície č.k. ORP -1636 /OVK -B2-07 dňa 7.10.2007 začaté trestné stíhania pre zločin zabitia podľa ustanovenia neskôr prekvalifikovaný na zločin zabitia podľa ustanovenia , písmeno a/ . Pre tento čin bolo navrhovateľke dňa 8.10.2007 vznesené obvinenie. Uznesením -28 zo dňa 8.12.2008 bolo trestné stíhanie voči navrhovateľke zastavené z dôvodu , že skutok nie je trestným činom .Dňa 5.1.2009 Krajská prokuratúra v Bratislave uznesením číslo konania -6 zamietla sťažnosť poškodenej V. T. proti uzneseniu Okresnej prokuratúry Bratislava II číslo konania -28 zo dňa 8.12.2008, ktorým bolo voči navrhovateľke oko obvinenej zastavené trestné stíhanie. Navrhovateľka uviedla, že trestné konanie je veľmi závažným zásahom v živote každej osoby , nehovoriac už o obvinení zo spáchania trestného činu. Obvinenému sa kladú za vinu skutky, ktoré spoločnosť považuje za najvážnejšie formy protispoločenského konania. Z tohto dôvodu je potrebné ,aby orgány činné v trestnom konaní dôkladne a starostlivo zvážili všetky skutočnosti , ktoré sú v prospech a neprospech vznesenia obvinenia vzhľadom na následky , ktoré ním môžu byť spôsobené obvinenému. Osoba ktorá má v trestnom konaní postavenie obvineného čelí množstvu povinností a obmedzení zo strany štátu a znáša aj následky ktoré majú vplyv na jeho osobný život. Je ohrozená jeho osobná sloboda garantovaná článkom 17 a to tým ,že od okamihu vznesenia obvinenia môže byť konkrétna osoba vzatá do väzby, taktiež je porušené jeho právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena podľa článku 19 . Vznesenie obvinenia má okrem uvedených následkov i neodstrániteľné následky ,ktoré sa môžu prejaviť na zdraví obvineného. Trestným stíhaním a najmä vznesením obvinenia je dotknutá i majetková sféra obvineného a to najmä výdavkami spojenými so zabezpečením právneho zastúpenia v trestnom konaní. Nesprávny úradný postup na strane orgánov činných v trestnom konaní navrhovateľka videla v tom, že vyšetrovateľ mohol vykonať dokazovanie aj za tých okolností, že by voči navrhovateľke nevzniesol obvinenie a nesporne by aj v tomto štádiu konania dospel k záveru , že trestný čin sa nestal. Podľa názoru navrhovateľky rozhodnutie o vznesení

obvinenia zo dňa 8.10.2007 je nezákonným rozhodnutím , nakoľko trestné stíhanie voči jej osobe bolo zastavené a s poukazom na ustanovenie jej vznikol nárok na náhradu škody v žalovanej sume , nakoľko táto škoda zahŕňa aj náhradu trov konania ,ktoré navrhovateľke ako poškodenej vznikli v konaní , v ktorom bolo trestné stíhania zastavené. Navrhovateľka uplatnený nárok vopred predbežne prerokovala s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky s negatívnym výsledkom.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť . Uviedol ,že v prejednávanej veci nie sú naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutí prípadne nesprávnym úradným postupom , nakoľko v prípade navrhovateľky nedošlo k zrušeniu žiadneho právoplatného rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci jeho nadriadeným subjektom respektíve na to príslušným orgánom z dôvodu jeho nezákonnosti. V tejto súvislosti odporca poukázal na znenie ustanovenia podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Odporca ďalej uviedol, že vyšetrovateľ postupoval správne pod dozorom prokurátora z čoho vyplýva, že nemôže ísť ani neprávny úradný postup. Odporca pri svoje argumentácií poukázal na ustanovenie , podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Odporca poukázal na základné zásady trestného konania zakotvené v . Orgány činné v trestnom konaní postupujú v trestnom konaní z úradnej povinnosti a postupujú tak , aby bol náležite zistený skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne nezávisle od toho , či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Vyšetrovateľ ako orgán činný v trestnom konaní v rámci trestného konania vedeného proti navrhovateľke postupoval správne a všetky rozhodnutia vydal v súlade so zákonom.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom účastníkov konania, svedkov V.. Ľ. V.Č., J. M. R. , oboznámením sa s obsahom pripojeného vyšetrovacieho spisu číslo :ČVS:ORP-1363/OVK-B2-2007 ,oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovateľka vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v návrhu, ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.

Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 1.12.2010 uviedla, že po spáchaní skutku bolo voči jej osobe začaté trestné stíhania, ktoré trvalo asi rok. V rámci vedenia trestného konania bola veľakrát vypočúvaná . Podľa vyjadrenia navrhovateľky ako aj právneho zástupcu navrhovateľky , že polícia v rámci vedenia trestného konania pri vznesení obvinenia vychádzala len z následku konania spôsobeného konaním navrhovateľky, pričom umožňuje, aby pred vznesením obvinenia zistila, či navrhovateľka konala v medziach a rozsahu nutnej obrany , teda či odvracala bezprostredne hroziaci útok poškodeného . V tomto štádiu konania si navrhovateľka nemusela na svoju obhajobu zvoliť právneho zástupcu .To , že navrhovateľka konala v medziach a rozsahu nutnej obrany bolo potvrdené v rámci vedenia trestného konania, nakoľko trestné konanie bolo voči navrhovateľke právoplatne zastavené. Tým, že bolo voči navrhovateľke vznesené obvinenie vzniklo jej ústavné právo zvoliť si na svoju obhajobu právneho zástupcu, toto právo navrhovateľka využila a na zastupovanie si v rámci trestného konania zvolila advokáta. Právny zástupca navrhovateľke vystavil faktúru na zaplatenie trov obhajoby . Navrhovateľka ako aj právny zástupca navrhovateľky v rámci konania uviedli, že navrhovateľka zvolenému právnemu zástupcovi trovy obhajoby nezaplatila z dôvodu, že

nemala dostatok finančných prostriedkov./ ide o totožného právneho zástupcu ,ktorý aj v trestnom konaní navrhovateľku zastupoval/.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu v koní uviedla, že zo strany vyšetrovateľa nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu ,nakoľko ako aj mu ukladajú povinnosť začať trestné stíhanie. Žiadne z rozhodnutí vydaných v rámci trestného konania zrušené pre nezákonnosť neboli a navrhovateľka nevzniesla sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

Z obsahu výpovede svedkyne Ľ. V. mal súd preukázané, že bola vyslaná na obhliadku miesta trestného činu. Po vykonaní obhliadky vzniesla voči navrhovateľke obvinenie , ktorú po vznesení obvinenia vypočula ako aj matku navrhovateľky. Následne spis bol daný na ďalšie konane inému vyšetrovateľovi . Obvinene na navrhovateľku svedkyňa vzniesla z dôvodu, že došlo k usmrteniu druha navrhovateľky a navrhovateľka spáchanie skutku doznala. Vznesenie obvinenia svedkyňa konzultovala s dozorujúcim prokurátorom . Bez vznesenia obvinenia by v rámci trestného konania nemohol byť skúmaný duševný stav navrhovateľky ,nakoľko vyšetrovateľ svojim úsudkom nemôže zhodnotiť duševný stav podozrivého. Navrhovateľka v rámci výsluchu si na udalosť samotného skutku nespomínala ,nakoľko mala blok. Navrhovateľka len rozprávala o problémoch vo vzťahu s druhom . Vzťah opisovala tak, že ona bola týranou osobou. Svedkyňa uviedla, že na začiatku trestného stíhania nemohla vedieť , či navrhovateľka svojho druha usmrtila v rámci nutnej obrany.

Z výsluchu svedka M. R. mal súd preukázané, že mu bol pridelený vyšetrovací spis po vznesení obvinenia navrhovateľke . Svedok uviedol , že v trestnom konaní je povinnosťou vyšetrovateľa po zistení, že určitá konkrétna osoba spáchala trestný čin konať v súlade s ustanovením , vety pred bodkočiarkou podľa ktorého ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným sudca, súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore;

Svedok uviedol, že trestné konanie na jeho návrh voči navrhovateľke bolo zastavené. Návrh na zastavenie konania svedok doručil dozorujúcej prokurátorke, ktorá návrh v celom rozsahu akceptovala. Pri vypracovaní návrhu svedok vychádzal z vykonaného dokazovania, ktoré bolo vedené v rámci tesného konania po vznesení obvinenia na osobu navrhovateľky. Svedok pri spracovaní návrhu na zastavenie konania predovšetkým vychádzal zo znaleckých posudkov ako aj zo svedeckých výpovedí. Svedok uviedol, že každé rozhodnutie v rámci trestného konania bolo doručené dozorujúcej prokuratúre. Žiadne z týchto rozhodnutí nebolo dozorujúcou prokurátorkou zrušené. Prokurátorka v rámci trestného konania nahliadla do vyšetrovacieho spisu dňa 17.10.2007 . Z prípisu dozorujúcej prokurátorky zo dňa 15.4.2008 vyplýva, že je nevyhnuté skutok spáchaný navrhovateľkou kvalifikovať ako zločin zabitia podľa ustanovenia , písmeno a/ to je skutok závažnejší ako bolo vznesené obvinenie. Z výpovede svedka mal súd preukázané, že do posledného výsluchu nevedel ,aký návrh okresnej prokuratúre postúpi, či návrh na zastavenie trestného konania respektíve návrh na podanie obžaloby. Pred vznesením obvinenia by nebolo možné dostatočne zistiť či navrhovateľka svojho druha zabila v nutnej obrane. Sami lekári, ktorí vykonávali pitvu zavraždeného druha navrhovateľky v znaleckom posudku nevedeli, či navrhovateľka držala nôž čepeľou hore alebo dolu. Toto má veľký význam pre to či na svojho druha navrhovateľka zaútočila a chcela ho zabiť alebo ho len od spodu bodla v obrane. Z pitvi vyplynulo, že navrhovateľka obeť bodla veľkou intenzitou. Nedalo sa jednoznačne zistiť ,či obeť bodla navrhovateľka v afekte alebo úmyselne. Až po ďalších výsluchoch a po vypracovaní znaleckých posudkov z oblasti psychiatrie a psychológie svedok dospel k záveru, že podal návrh na zastavenie trestného stíhania .

Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu číslo : ČVS :ORP-1363/OVK-B2-2007 mal súd preukázané, že dňa 7.10.2007 bolo vydané uznesenie ČVS: ORP-1363/OVK-B2-2007 ktorým bolo podľa ustanovenia začaté trestné stíhanie za zločin zabitia podľa ustanovenia ,nakoľko na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver ,

že doposiaľ nezistený páchateľ v Bratislave na V. L. Č..XX dňa 7.10.2007 v čase asi o 20.00 hod. v kuchyni A. Č..XX nachádzajúceho sa na J. .W. po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol W..T.. tak, že kuchynským nožom ho bodol do oblasti hrudníka, čím mu spôsobil zranenie , ktorému na mieste poľahol. Uznesením zo dňa 8.10.2007 podľa ustanovenia bolo začaté trestní stíhanie navrhovateľky ako obvinenej za zločin zabitia podľa ustanovenia , lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver , že navrhovateľka dňa 7.10.2007 v čase asi o 20.00hod. v A. na V. L. Č..XXv K. A. Č..XX nachádzajúceho sa na J.. W. po predchádzajúcej hádke fyzicky napadla W..T.. tak, že ho kuchynským nožom bodla do oblasti hrudníka, čím mu spôsobila zranenie, ktorému na mieste podľahol. Dňa 29.9.2008 vyšetrovateľ písomne upozornil navrhovateľku ako aj právneho zástupcu navrhovateľky na zmenu právnej kvalifikácie v zmysle ustanovenia , že skutok zločinu zabitia podľa ustanovenia , pre ktorý bolo navrhovateľke vznesené obvinenie dňa 8.10.2007 sa bude posudzovať ako zločin zabitia podľa s1,ods.2 písmeno a/ . Z obsahu zápisnice o výsluchu obvineného -navrhovateľky zo dňa 8.10.2007 vyplýva, že navrhovateľke podľa ustanovenia bolo ako obvinenej prečítané poučenie uvedené v ustanovení

s.2 v ktorom sa okrem iného uvádza, že navrhovateľka mala ako obvinená právo zvoliť si obhajcu a ak nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu ,mala právo žiadať , aby jej bolo obhajca ustanovený. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že navrhovateľka dňa 15.10.2007 udelila právnemu zástupcovi JUDr. Petrovi Vačokovi písomné splnomocnenie na jej zastupovanie trestnom konaní. Z vyšetrovacieho spisu ďalej vyplýva celý priebeh vyšetrovania a to zo zápisníc o výsluchu navrhovateľky, svedkov, z uznesení o pribratí znalcov do konania . Vyšetrovateľ po vykonaní všetkých vyšetrovacích úkonoch dňa 7.11.2008 vypracoval návrh na zastavenie trestného stíhania a podľa ustanovenia ho predložil dozorujúcej prokuratúre. - Okresnej prokuratúre Bratislava II.

Z obsahu listinného dôkazu doručeného Okresnou prokuratúrou Bratislava II konajúcemu súdu dňa 22.8.2010 / ako aj navrhovateľkou spolu s návrhom / vyplýva, že Okresná prokuratúra Bratislava II uznesením číslo konania -28 , zo dňa 8.12.2008 , právoplatným dňa 5.1.2009 v trestnej veci obvinenej navrhovateľky pre zločin zabitia podľa ustanovenia ,, písmeno a/ podľa ustanovenia písmeno b/ trestné stíhanie vedené vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II , úradom justičnej a kriminálnej polície, odborom justičnej polície, oddelením všeobecnej kriminality pod ČVS:ORP-1363 /OVK -B2-2007 Lu proti navrhovateľke pre zločin zabitia podľa ustanovenia s.1,2písmeno a/ zastavila , pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Okresná prokuratúra dospela k záveru , že zo strany navrhovateľky - obvinenej v trestnom konaní išlo o konanie v nutnej obrane.

Z listinného dôkazu a to uznesenia Krajskej prokuratúry Bratislava číslo konania -6 zo dňa vyplýva, že podľa ustanovenia s.1, písmeno c/ sťažnosť poškodenej V. T. matky usmrteného druha navrhovateľky W..T.. krajská prokuratúra zamietla.

Podľa ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 6 ods.1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ustanovenia §6 ods.2 cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 9 ods.1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia §9 ods.2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 18 ods.1 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa ustanovenia / platného v rozhodnom období /ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným sudca, súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez meškania.

Na základe vykonaného dokazovania súd navrhovateľky ako nedôvodný zamietol predovšetkým z dôvodu , že žalobu súd vyhodnotil ako predčasne podanú ,nakoľko navrhovateľka právnemu zástupcovi JUDr. Petrovi Vačokovi , ktorý ju zastupoval v trestnom konaní trovy obhajoby nikdy v žalovanej sume nezaplatila. Túto skutočnosť potvrdila samotná navrhovateľka vo svojej výpovedi ako aj právny zástupca JUDr. Peter Vačok, ktorý navrhovateľku zastupuje aj v prejednávanej veci. Tým , že navrhovateľka trovy obhajoby nezaplatila, nevznikla jej škoda na jej majetku ,čím nie je naplnený jeden zo základných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody . Súd návrh navrhovateľky zamietol aj z dôvodu, že žiadne z rozhodnutí vydaných v rámci vedenia trestného konania zrušené nebolo pre nezákonnosť, navrhovateľka voči žiadnemu z rozhodnutí nepodala riadny opravný prostriedok a trestné konanie ako vyplynulo z dokazovania ,bolo vedené v súlade s a .

Taktiež by súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol a to z dôvodu , že neexistuje žiadne zákonné ustanovenie , ktoré by oprávňovalo súd v občianskom súdnom konaní aby zasahoval do trestného konania tým, že by posudzoval postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska rýchlosti a účelnosti trestného konania. Ak by aj súd v občianskom súdnom konaní mal možnosť posúdiť, či trestné konanie vedené proti navrhovateľke bolo dôvodné ,tak by súd aj v tomto prípade

návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol, nakoľko trestné konanie ako vyplynulo z dokazovania bolo vedené v súlade s a Vyšetrovateľ konal v súlade s ustanovením a pre zistenie či navrhovateľka je vinná zo spáchania zločinu zabitia podľa ustanovenia , písmeno a/ musel voči jej osobe vznieť obvinenie . Bez tohto procesného rozhodnutia, by nemohli byť vykonané vyšetrovacie úkony predovšetkým zamerané na zistenie duševného stavu navrhovateľky v čase spáchania trestného činu . Až po ich vyhodnotení mohol vyšetrovateľ vo veci podať dozorujúcej prokuratúre návrh na zastavenie trestného stíhania navrhovateľky s poukazom na ustanovenie z dôvodu, že aj keď navrhovateľka zločin spáchala jej konanie bolo vyhodnotené vyšetrovateľom tak, že schopnosť navrhovateľky ako obvinenej rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť bola v čase činu podstatne znížená až na hranicu vymiznutia / / a svojim konaním chránila život svoj ako aj život svojho dieťaťa, ktoré bolo priamo ohrozené / / . Súd má za to, že uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné z dôvodu zastavenia trestného stíhania voči navrhovateľke posudzovať ako nezákonné. Uznesenie o vznesení obvinenia je rozhodnutím ,ktoré je povinný vyšetrovateľ vydať v zmysle citovaného ustanovenia a v a ani v zákone č.514 /2003 Z.z. nie je uvedené, že ak je trestné konanie voči obvinenej osobe zastavené, že uznesenie o vznesení obvinenia treba posudzovať ako nezákonné rozhodnutie. Uznesenie o vznesení obvinenia pokiaľ nie je zrušené pre nezákonnosť je legitímnym rozhodnutím ,bez vydania ktorého by orgány činné v trestnom konaní nemohli plniť svoju zákonnú povinnosť zakotvenú v ustanovení podľa ktorého upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb. Pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia orgány činné v trestnom konaní by nemohli tak ako bolo uvedené vyššie vykonať všetky vyšetrovacie úkony zamerané na zistenie skutkových okolností jednotlivého trestného činu ako aj úkony zamerané na zistenie psychického stavu páchateľa trestného činu v čase spáchania trestného činu.

Súd na záver poukazuje i na tú okolnosť , že ak by aj navrhovateľka trovy obhajoby zaplatila súd by jej návrh ako nedôvodný zamietol a to z dôvodu, že trovy obhajoby jej priamo vzniknúť nemuseli , nakoľko v trestnom konaní bolo jej prečítané poučenie hneď pri prvom úkone vyšetrovateľa dňa 8.10.2007 podľa ustanovenia uvedené v ustanovení ktoré okrem iného obsahuje, že navrhovateľka ako obvinená má právo zvoliť si obhajcu avšak ak nemá prostriedky na jeho zaplatenie, mala navrhovateľka ako obvinená právo požiadať , aby jej bol obhajca ustanovený. Navrhovateľka mala zvážiť svoje ekonomické postavenie a mohla by vzniku škody/ ktorá jej do vyhlásenia rozsudku tak ako je uvedené vyššie nevznikla / predísť tým ,že by požiadala vyšetrovateľa o ustanovenie obhajcu z dôvodu nedostatku prostriedkov na zaplatenie odmeny obhajcovi. Navrhovateľka zápisnicu podpísala s tým, že jej poučenie bolo vysvetlené ktorému aj porozumela.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní .Odporca v konaní mal plný úspech avšak náhradu trov konania si voči navrhovateľke ktorá v konaní úspech nemala si neuplatnil , nakoľko v súvislosti s vedením konania mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /s.2 /