Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-112-2010.pdf
PDF · 134.89 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/112/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, pred samosudcom JUDr. Stanislavom Dutkom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.05.2011, v trestnej veci obžalovaných Ľ. N., N. R. a R. C., pre zločin hrubého nátlaku podľa § 191 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i/ Trestného zákona a iné, takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1/ Ľ. N., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v I., trvale bytom M. Č.. XXX,
2/ N. R., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v H., trvale bytom Bratislava, M. O.. Č.. XXXX/X,
3/ R. C., nar. XX.XX.XXXX/XXXX, v H., trvale bytom H., N. O.. Č.. XX,
s ú v i n n í, ž e
X. Ľ. N., N. R. a R. C.
ako členovia organizovanej skupiny, ktorá sa vyznačovala deľbou úloh medzi jednotlivými členmi od 27.3.2006 viackrát opakovane pod hrozbou ujmy na zdraví nútili poškodeného Ing. Ľ. I., nar. XX.X.XXXX k zaplateniu finančnej hotovosti v sume 232.357,43 € ( 7.000.000,- Sk ) a to dňa 27.3.2006 v sídle spoločnosti M. s.r.o. Bratislava, G. Č..X, malo sa jednať o dlh firmy M. s.r.o., v ktorej bol v tom čase Ing. Ľ. I.Í. konateľom a spoločníkom, voči spoločnosti R. Z. G.. Z..G.. D. XX, Senica, uvedený dlh mali obžalovaný od poškodeného vymôcť a uvedenú sumu mal poškodený zaplatiť bankovým prevodom na účet firmy R. a spol. a.s., pričom obž. Ľ. N. sa poškodenému vyhrážal, že mu zistia všetky bankové účty a potom sa požadovaná suma zvýši o pokutu, ktorú bude musieť zaplatiť a že pôjdu za jeho manželkou, ktorá potom preberie jeho dlh. Následne dňa 28.3.2006 bol poškodený telefonicky kontaktovaný obžalovanými za účelom stretnutia v Reštaurácii Mlyn v Bratislave, pri stretnutí mu obž. Ľ. N. za prítomnosti zvyšných obžalovaných opakovane zdôrazňoval, ž sumu vo výške 232.357,43 € ( 7.000.000,- Sk ) treba zaplatiť do 12.00 hod. dňa 3.4.2006 na účet firmy R. Z. G.. Z..G.. Senica, potom od stola Ľ. N. odišiel so slovami, že jeho chlapci chcú tiež niečo povedať poškodenému, N. R., ktorého prezývajú „Džuzepe“ sa poškodeného pýtal, že či vie, kto je pán N. a následne sa mu za prítomnosti R. C. vyhrážal, že skončí vo vlhku a pýtal sa ho, že či chce byť dolámaný, tiež mu N. R. oznámil, že keď nezaplatí, tak pošle jedného zo svojich za manželkou poškodeného, ukazujúc na R. C. sediaceho priamo pred poškodeným, pričom ten sa neustále díval bez slov na poškodeného. Dňa 3.4.2006 poškodený Ing. Ľ. I. musel v Reštaurácii Mlyn v Bratislave predložiť obžalovaným doklad o zaplatení sumy vo výške 33.193,92 € ( 1.000.000,- Sk ) na účet firmy R. Z. G.. Senica a keďže nemal celú požadovanú sumu
bol obžalovaným Ľ. N. za prítomnosti ostatných obžalovaných nútený, aby predal do 5.4.2006 pozemky, ktorých je vlastníkom, čo poškodený aj urobil a dňa 5.4.2006 bankovým prevodom uhradil na účet fy. R. Z. G.. Z..G.. sumu vo výške 49.790,87 € ( 1.500.000,- Sk ) a sumu 16.596,96 € ( 500.000,- Sk) dal poškodený Ing. Ľ. I. toho istého dňa Ľ. N., aby mu už dal pokoj, čím obžalovaný N., R. a C. spôsobili poškodenému Ing. Ľ. I. škodu vo výške 16.596,96 € ( 5000.000,- Sk ),
X. Ľ. N.
dňa 10.4.2008 o 10.20 hod. v Bratislave jazdil na osobnom motorovom vozidle VW Touareg EC H. po Račianskej ulici v smere do centra mesta, kde pri zastávke MHD električiek „Ursínyho“ na prechode pre chodcov nedal prednosť chodkyni Z. K., nar. X.XX.XXXX, bytom Bratislava, W. Č..X, ktorá vošla na prechod pre chodcov z ľavej strany z pohľadu vodiča a bola zachytená pravou prednou časťou motorového vozidla, ktoré riadil obžalovaný Ľ. N., pričom následkom dopravnej nehody chodkyňa Z. K. utrpela ťažké zranenia a to pomliaždenie hrudníka a chrbtice, otvorenú zlomeninu predkolenia vpravo s dobou práceneschopnosti presahujúcej 42 dní,
t e d a
obžalovaní
Ľ. N., N. R., R. C.
v bode 1
iného hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútili plniť povinnosť zo záväzku, na ktorej splnenie má inak tretia osoba nárok, takým činom spôsobil väčšiu škodu a konali závažnejším spôsobom konania ako organizovaná skupina.
obžalovaný Ľ. N.
v bode 2
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.
č í m s p á c h a l i
obžalovaní Ľ. N., N. R., R. C.
v bode 1
zločin hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona
obžalovaný Ľ. N.
v bode 2
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona
Za to sa
o d s u d z u j ú
1/ obžalovaný
Ľ. N.
Podľa § 191 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne ukladá na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
2/ obžalovaný
N. R.
Podľa § 191 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.
3/ obžalovaný
R. C.
Podľa § 191 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. , § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr., zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.
Podľa 287 ods. 1 Tr. por. súd obž. Ľ. N. zaväzuje k náhrade škody poškodeným nasledovne:
- pošk. Z. K., W. X, H. v sume 3.258,82 €,
- pošk. D. F. C., M. S. XX, H. v sume 4.423,64 €
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaných Ľ. N., N. R., R. C., vyslúchol tiež poškodených Ing. Ľ. I., Z. K., zástupkyňu poškodenej D. JUDr. J. Y., taktiež vyslúchol svedkov I. I., Ľ. I. ml., C. H., Š.U. G., D. D., I. D., N.. N. R., B. K., N. T., Z. T., D. I., na hlavnom pojednávaní prečítal znalecké posudky, vykonal dôkaz prehratím zvukových záznamov z vykonaných odposluchov, prehral obrazové záznamy, prečítal prepisy záznamov z telekomunikačnej činnosti, oboznámil spisový materiál, na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol rovnako ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný Ľ. N. na hlavom pojednávaní pred súdom uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutku v bode 1/, ani zo skutku v bode 2/ ktoré sú mu kladené za vinu v obžalobe prokurátora. K veci vo vzťahu k skutku v bode 1/ uviedol, že s pošk. I. sa nikdy pred skutkom ktorý je mu kladený za vinu nestretol, nevidel sa s ním a nakontaktoval ich svedok R. s ktorým sa poznal viacero rokov, keďže svedok R. i obžalovaný sú bývalí policajti a v minulosti od neho kupoval vozidlá. Svedok R. vedel, že obžalovaný N. má firmu na vymáhanie dlhov, a vedel, že okrem iného táto firma vymáha pohľadávky. Bol to svedok R., ktorý oblažovanému navrhol, aby preňho vymáhal pohľadávky voči firme M. a poškodenému I.. R. mu to vysvetlil tak, že R. firma robila inžinierske siete v obci Kalinkovo a jeho obchodným partnerom bol pošk. I., a že R. má v dôsledku obchodného vzťahu voči I. pohľadávky v nevyplatených faktúrach cca 10.000.000,- Sk. R. dodal N.É. fotokópie faktúr, reklamačných protokolov, teda všetko čo súviselo s dlhom a dal mu tiež kontakty na I.. Následne N. telefonoval I., dohodli si stretnutie v sídle firmy M. na Prievozskej ulici v Bratislava, na ktoré išli okrem N. aj obžalovaní R. a C. a svedok D..
Po príchode do sídla firmy Rostaco obžalovaní R., C. a sv. D. zisťovali kde je I. a on, teda N. išiel do I. kancelárie, povedal mu kvôli čomu prichádza, ukázal mu listiny postúpené R. a uviedol aj výšku dlhu 10.000.000,- Sk. I. popieral nie existenciu pohľadávky ale jej výšku, spoločne sedeli asi hodinu a dohodli si ďalšie stretnutie v reštaurácii Mlyn na Prievozskej ulici. Na ďalšom stretnutí v reštaurácii Mlyn boli prítomní okrem N. aj C. s R. a sv. D. a G.. Všetci títo ľudia s ním boli preto, lebo obž. N. podľa vlastných slov nevedel do čoho ide a protistrana si tiež mohla priniesť nejakú ochranu. Na tomto stretnutí I. oslovil, že ako naložia s pohľadávkou a I. povedal, že jeden dlžný milión už uhradil, avšak ďalej uviedol, že peniaze v hotovosti nemá, ale má asi 5-6 pozemkov. Na to mu N. navrhol aby pozemky predal, postupne, nie všetky naraz s tým, že na začiatok stačí ak prejaví ochotu. Zároveň I. ponúkol kontakt na svojho známeho D. I., ktorý by mohol mať záujem o pozemky. Hneď tiež I. kontaktoval a tento prejavil o pozemky záujme. I. tiež spomenul, že aj on sám má kupcov na pozemky, že ich môže za 3-4 mesiace predať, avšak N. mu oznámil, že z časového horizontu je to veľa a pobádal I. k rýchlosti. Dohodli si ďalšie stretnutie v reštaurácii Mlyn. Na ďalšie stretnutie znovu došli obžalovaní N., R., C., D. a G., avšak došiel aj I.. I. potom jednal s I. o tých pozemkoch, pričom I. navrhol I. cenu 1.900,- Sk za m2, avšak I. povedal, že to je drahé. Potom sa dohodli s tým, že I. má poslať I. kúpnopredajné zmluvy ak sa rozhodne pozemky určite predať. Následne od I. zistil, že na I. malo byť podaných 28 trestných podaní s tým, že je to problematická osoba, a že I. mu predal namiesto stavebných pozemkov ornú pôdu. Potom sa I. opýtal kde má doniesť peniaze pre I. a dohodli sa na obchodnom centre Apollo v Bratislave. Na stretnutie do obchodného centra Apollo išiel obž. N. s obž. R.. I. prišiel s manželkou a doniesli v igelitke 2,5 mil. Sk ako kúpnu cenu pozemkov a prišiel aj I.. R. s I. peniaze prepočítali a N. potom s I. išli do banky aby vložil tých 2,5 mil. Sk na R. účet. I. im navrhol, že mu dá 500.000,- Sk s tým, že bude mať od neho pokoj, avšak on toto odmietol, že aj tak má 30% vymoženej sumy od R.. Tiež sa pýtal I., že či nemá ďalších veriteľov, I. tvrdil, že nie a následne vložil 1,5 mil. Sk na R. účet a N. odovzdal doklad o vklade. N. mu nechal, teda I. 1 mil. Sk. Na to zistil, že I. s rodinou odišiel na dovolenku do zahraničia. Počas dovolenky N. oslovil svedok D., cez svedka R., že má ďalšiu pohľadávku voči I. na sumu 4,5 mil. Sk. Keď sa I. vrátil, dohodol si s ním stretnutie na Bartoškovej ulici, kde sa presťahovala firma M.. Znovu I. navštívil, aj s ďalšími obžalovanými. Na stretnutí I. povedal, že ho tento cigánil, že ďalšie záväzky nemá, avšak I. povedal, že D. je podvodník, aj keď samotnú pohľadávku nepoprel. Okamžite telefonicky kontaktoval D. a nechal I. s D. nech si to oni dvaja rozporujú. I. ho následne navádzal aby prešiel na jeho stranu, aby odmietol vymáhať D. pohľadávku, N. mu však pripomenul, že I. nehovoril pravdu o svojich dlhoch. Následne I. oznámil, že má ďalšie pozemky a to v Devínskej Novej Vsi a v Kalinkove, kde chce stavať pre rodinu, a že pozemky má aj s manželkou. N. mu povedal, že na predaj ho musí manželka splnomocniť, následne D. našiel kupcov na pozemky, dohadovali si stretnutie, avšak I. sa stretnutiu vyhýbal a následne zahlásil, že tie pozemky nepredá. Stretli sa v Espresse kde I. oznámil, že pozemky nepredá, následne rokovali, avšak počas stretnutia ich zobrali policajti. Ďalej obž. N. uviedol, že ako bývalý policajt je zvlášť opatrný a obzvlášť si dával pozor aby sa nikomu nevyhrážal. Po tomto stretnutí a po zadržaní v espresse mu policajti zobrali kompletnú dokumentáciu a celé jeho podnikanie skončilo. Na otázku prokurátora obž. N. uviedol, že zaplatenie dlhov predajom pozemkov navrhoval sám I. a na pripomienku prokurátora, že zo záznamov odposluchu sa javí, že si N. s I. rozdelili 1.000.000,- Sk po 500.000,- Sk aby mali na kávu, obžalovaný uviedol, že bolo to myslené tak, že I. má 500.000,- pre svojich zamestnancov, 500.000,- pre minoritných veriteľov a N. má svojich 500.000,- od R..
Čo sa týka skutku v bode 2/ obžalovaný uviedol, že veľmi ľutuje, čo sa stalo. Snažil sa byť maximálne nápomocný pošk. K..
Obžalovaný N. R. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že čo sa týka stretnutia v reštaurácii Mlyn v Bratislave s pošk. Ľ. I., on sa s Ing. I.Y. nerozprával žiadnym spôsobom. V business centre Apollo pri ďalšom stretnutí nevidel, že by N. bral od I. nejaké peniaze.
Obžalovaný R. C. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že na stretnutí v reštaurácii Mlyn v Bratislave s pošk. I. nevidel, že by sa jeho spoluobžalovaný R. s poškodeným rozprával, nevedel o tom, že N. mal dostať od I. sumu 500.000,- Sk v Apollo business centre, jeho úlohou bola iba bezpečnosť pána N. a o to sa staral.
Na hlavnom pojednávaní bola vyslúchnutá aj pošk. Z. K., ktorá bola vyslúchnutá ku skutku v bode 2/ vo vzťahu k obž. N.. Poškodená uviedla, že v deň skutku prechádzala cez prechod pre chodcov zo zastávky električky na chodník na Račianskej ulici a dávala prednosť autám. Potom videla, že kolóna áut v smere od Rače zostala stáť, ona prešla cez cestu, avšak auto ktoré ju zrazilo vôbec nevidela. Toto ju zrazilo až celkom pri okraji. Nechcela sa ani vrátiť naspäť keď cez prechod prešla, pamätá si, že ten pán čo ju zrazil sa o ňu postaral a hneď jej sľuboval „hory doly“, navštevoval ju aj v nemocnici, avšak nenahradil jej žiadnu škodu. Od obžalovaného si uplatnila náhradu škody vo výške 3.119,40 € za lieky za liečenie svojich zranení.
Poškodený Ing. Ľ. I. na hlavnom pojednávaní pred súdom rovnako ako v prípravnom konaní uviedol, že v minulosti bol konateľom firmy M., ktorá firma sa zaoberala výstavbou rodinných domov v obci Kalinkovo. Pre firmu M. robila inžinierske siete firmy R. a pretože inžinierske siete neboli dobre spravené, firmy R.W. mala s firmou M. súdny spor, išlo o doplatok za inžinierske siete. Následne si firma R. najala inú firmu na vymáhanie pohľadávky a to napriek tomu, že táto pohľadávky bola predmetom obchodného sporu. Pre poškodeného začali problémy tým, že mal telefonát a následne si dohodol stretnutie v sídle jeho firmy. Na stretnutie už došli piati chlapi a dvaja vošli dnu. Traja z týchto ľudí sú obžalovaní N., R. a C.. On sa snažil v rokovacej miestnosti firmy vysvetliť, že predpokladaná dlžoba je predmetom obchodného sporu a oni stále hovorili, že dlžobu firme R. treba zaplatiť, vysvetľovali, že pre nich nie je problém zistiť aké má financie a kde. Dohodli si ďalšie stretnutie v reštaurácii Mlyn a na tomto ďalšom stretnutí boli štyria muži z tej istej päťčlennej partie, znovu sa rozprával s obž. N., potom N. odišiel a povedal, že jeho chlapci ktorí tam sedeli mu chcú, teda I. niečo povedať. Keď tam nebol N. zo strany tých jeho ľudí, došlo k vyhrážkam na adresu I., že či chce byť dolámaný, či chce skončiť vo vlhku, že môžu narobiť problémy jeho manželke a že ona môže prevziať I. dlh. Povedal im, aby manželku do toho neťahali a pristúpil na to, že do pondelka zoženie 7.000.000,- Sk. Dostal strach a začal s nimi spolupracovať. Toto všetko sa stalo v piatok, termín bol určený do pondelka, do 12,00 hod., počas víkendu zohnal 1.000.000,- Sk, ktorý zaplatil prevodom firme R.. Na ďalšom stretnutí ale toto bolo pre nich málo, chceli zaplatiť, že najprv má zaplatiť, potom sa môžu súdiť a keď súd vyhrá, môže pýtať peniaze nazad. Uviedol, že to bolo rozpracované tak, že došiel kupec na pozemky, rokovali, a výsledkom stretnutia bolo to, že kupcovi I. predal pozemky za polovičnú cenu a to za 2,5 mil. Sk. Kupec I. doniesol peniaze za pozemky na ďalšie stretnutie do Apollo business centra, odovzdal ich I., a vtedy mu N., teda I. navrhol, že R. nemusí dostať všetky peniaze, že sa rozdelia a teda 1,5 mil. Sk dostal R. vkladom na účet, pol milióna dostal N. a pol milióna zostalo I.. Následne asi 1-2 mesiace bol kľud, potom sa znovu ozval N., stretli sa v bare Natálka, že je potrebné znovu zaplatiť, I. mu vysvetľoval, že je problém zohnať peniaze a N. mu navrhol, aby dal „chlapcom na kávu“. I. teda vytiahol 1.000,- Sk, rozišli sa, hneď na to mal telefonát od nejakej osoby, že urazil pána N., a že na kávu má zaplatiť minimálne 200.000,- Sk. Nasledujúci deň sa stretol z dvomi z päťčlennej partie, N. tam nebol a odovzdal im 100.000,- Sk, hneď po tomto oslovil políciu. Po tomto mal s N. ešte ďalšie stretnutia, N. mu oznámil, že prijal ďalšie vymáhanie dlhov od firmy M. a to zo strany firmy T.-G. pána D.. I. pri stretnutí s N. spochybňoval celú pohľadávku pána D., následne mu N. oznámil, že on dokonca pohľadávku od D. kúpil, a že I. má zaplatiť dva milióny Sk, a že v budúcnosti mu N. firma bude robiť ochranu ak má záujem. Po tomto ale už zasiahla polícia. Na otázky uviedol, že predmetom obchodného sporu firmy M. a firmy R. bola pohľadávka v sume 7.000.000,- Sk, prvé stretnutie s obž. N. a jeho firmou prebehlo tak, že dostal telefonát a za päť minút tam, teda v kancelárii, boli piati muži. V tej kancelárii s ním jednal obž. N. a obž. R.. A pri prvom rozhovore žiadne vyhrážky, na jeho, teda I. adresu, neboli. Vyhrážky začali až na stretnutí v reštaurácii Mlyn a hneď potom čo N. odišiel a I. povedal, že on má zostať, a že jeho chlapci mu chcú niečo povedať. Na stretnutí v reštaurácii Mlyn boli obž. R. a obž. C.. Vyrovnanie pohľadávky predajom pozemkov navrhol obž. N. a tento taktiež navrhol rozdelenie sumy 1.000.000,- Sk z predaja pozemkov medzi nich dvoch s tým, že už bude pokoj. Spolupracovať s políciou začal svedok I. po stretnutí s obžalovanými „na kávu“, pretože si uvedomil, že takto to bude pokračovať ďalej. Na ďalších stretnutiach už zo strany obžalovaných neprichádzalo k vyhrážkam, bola tam ale určitá forma nátlaku.
Na otázku obhajoby tiež uviedol, že sa cítil ohrozený na každom jednom stretnutí s obžalovanými a vždy sa nechával strážiť svojimi synmi, ak by ho náhodou niekto chcel niekde odvliecť.
Na hlavnom pojednávaní bol vyslúchnutý aj sv. Š. G. ako bývalý obžalovaný v predmetnej veci, tento rovnako ako svedok D. D., taktiež bývalý obžalovaný, odmietol vypovedať, teda využil svoje zákonné právo, pričom nebolo možné zákonným spôsobom ani prečítať výpovede týchto svedkov z prípravného konania, keď vypovedali ako obvinení.
Svedok Ľ. I. mladší, syn poškodeného vo svojej výpovedi pred súdom zhodne s prípravným konaním uviedol, že celý problém jeho otca s obžalovanými vnímal od úplného začiatku, ešte vo firme M., kde došli piati muži ktorí stáli, resp. pobehovali po chodbe. Otec mu na jeho otázku povedal, že títo muži prišli vymáhať dlh firmy M. voči firme R.. Bol tiež prítomný pri ďalších dvoch stretnutiach keď jeho otec stál obkolesený piatimi mužmi a ukazoval im nejaké doklady, vždy išlo o vymáhanie dlhu firmy M.. Otec ho zakaždým informoval o aktuálnych požiadavkách obžalovaných s tým, že prvom stretnutí bolo žiadané zaplatenie celej sumy, na ďalších stretnutiach sa bavili o čiastkových sumách. Vie, že otec platil preto, aby nebolo ublížené jeho osobe alebo jemu blízkej osobe, túto informáciu má od otca, pošk. I..
Svedok I. I. ako druhý zo synov poškodeného I. na hlavom pojednávaní pred súdom uviedol, že na celú vec si pamätá veľmi málo, vie uviesť len, že s obžalovanými sa stretol vo firme M. a následne pred reštauráciou Mlyn. Do reštaurácie Mlyn ho zavolal jeho otec s tým, že má nejaké stretnutie, mal byť vydieraný a svedka zavolal preto, že keby ho náhodou niekto uniesol, aby volal políciu. Zúčastnil sa ešte na ďalších stretnutiach, aj v business centre Apollo aj pri hotely Bratislava, znovu sedel obďaleč a dával pozor, že keby sa niečo stalo, aby volal políciu. Vie ešte to, že čo sa týka stretnutia v business centre Apollo, vie, že otec s dvomi mužmi išiel do banky, keď vyšli otec mu povedal, že je vydieraný a že musel dať nejakú sumu peňazí. Na stretnutiach mal pocit, že otec je ohrozený ale nevidel nič konkrétneho. Otec mu povedal, že ho vydierajú, a že sa vyhrážajú jeho rodine.
Na hlavnom pojednávaní bol vyslúchnutý aj Ing. C. H., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v spol. M. bol konateľom a spoločníkom s podielom 25%, I. mal 75%. Najprv sa zaoberali výrobou rozvádzačov, čo bol jeho odbor a I. mal na starosti rodinné domy v Kalinkove. Čo sa týka konkrétne vymáhania, vie, že v marci 2006 do priestorov firmy vošlo päť mužov, ktorí išli za I. a vie, že sa spolu rozprávali. Vie aj to, že asi za dva dni bolo opakované stretnutie s I. v reštaurácii Mlyn, pred týmto stretnutím za ním došiel I., či chce ísť na stretnutie tiež, ale svedok to odmietol. Potvrdil, že s I. mali osobné spory, pretože tento sa v spol. M. správal ako výlučný vlastník. Svedok potvrdil, že mu I. hovoril, že tí ľudia, ktorí ho navštívili v sídle firmy, sa mu vyhrážali. Mali požadovať úhradu, on im mal ponúknuť predaj nejakých svojich pozemkov. Vie tiež o tom, že keď mu I. oznámil, že chce predať spol. M., riešil to tak, že I. daroval svoj podiel vo firme a tento celú firmu predal prostredníctvom spoločnosti Bankrot.
Svedok JUDr. N. R. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že poškodeného I. pozná ako konateľa spoločnosti M., ktorá dlhovala firme svedka sumu cca 30.000.000,- Sk. Túto sumu najprv vymáhali prostredníctvom advokátskej kancelárie, dlh sa postupne znížil a potom keď zvažoval pokračovanie vo vymáhaní dlhu, obrátil sa na pána N. ako VIP zákazníka firmy, pretože N. firma mala v predmete činnosti aj vymáhanie pohľadávok a tiež bezpečnostné služby. Rozprával sa s N. a zistil, že vymáhanie prostredníctvom N. by bolo dokonca lacnejšie ako prostredníctvom advokátskej kancelárie. S firmou pána N. uzavrel mandátnu zmluvu o vymáhaní pohľadávok, čo sa týka svedka I. s ním mal viacero stretnutí a mal z neho veľmi zlý dojem, pretože I. ho opakovane zavádzal, provokoval ho, vysmieval sa mu s tým, že či si myslí, že spoločnosť s.r.o. s imaním 100.000,- Sk bude platiť také veľké dlžoby. Keď mu svedok hovoril, že na vymáhanie použije všetky zákonné postupy, vrátane súdov, exekútorov a podobne, I. sa mu ešte vysmieval, či ho dá zbiť. Nadobudol dojem, že I. sa správa ako agent provokatér, pretože sa tiež vysmieval, že jemu sa aj tak nič nestane, keďže má veľmi dobré kontakty na polícii. Ešte pred vymáhaním pohľadávky N. tomuto zdôrazňoval, aby si na I. dával pozor, pretože má dojem, akoby to bol provokatér, v tej dobe boli populárne vydierania. N. ho informoval o vymáhaní pohľadávky ale nie o podrobnostiach.
Svedok I. D. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že poškodeného I. pozná, pretože pre jeho firmu robil výstavbu rodinných domov v Kalinkove. Asi po roku spolupráce prestala I. firma uhrádzať faktúry za výstavbu, vymáhanie pohľadávok svojej firmy voči firme I. riešil cestou svojho právneho zástupcu a jeho pohľadávka voči I. bola asi 3,5 milióna Sk. I. stále odsúval riešenie dlhu a následne
svedok zistil, že pozemky patriace firme M. v Kalinkove prevádzal na seba, svoju manželku a synov a výstavbu začal realizovať cez jeho spoločnosť. O vymáhaní dlhov firmy M. firmou pána N. sa dozvedel od svojho právneho zástupcu, preto N. oslovil aj on. Nevedel akým spôsobom sú vymáhané pohľadávky firmou pána N..
Svedkyňa B. K. ako zamestnankyňa firmy M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že čo sa týka obžalovaných, ako každá iná návšteva otvorila aj tento návšteve uzamknuté dvere na firme, oznámila I. návštevu, avšak čo bolo za zatvorenými dverami počas rokovania nevedela. Od I. nemala žiadnu informáciu o vymáhaní avšak vie, že po firme takéto reči chodili.
Svedkovia Ing. N. T. a Z. T.Á., ktorí mali záujem o kúpu pozemku a výstavbu rodinného domu od firmy M. na hlavnom pojednávaní pred súdom zhodne uviedli, že s I., resp. s firmou M. rokovali, boli problémy s podmienkami zmluvy, so špecifikáciou podmienok, a svedok T. uviedol, že raz mu I. okolo 11,00 hod. zavolal, že do druhého dňa potrebuje mať zaplatené peniaze za pozemok, ktoré výslovne požadoval. Malo ísť o peniaze v hotovosti. I. oznámil, že preferuje bezhotovostný styk, že na toto pristúpiť nemôže. Išlo o platbu za pozemok v cene cca 2.000,- Sk za m2.
Svedok D. I. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, ako kupec pozemkov od pošk. I. v obci Kalinkovo, že s pánom I. ho zoznámil pán N. s tým, že či nemá záujem o kúpu pozemku v Kalinkove. Svedok I. záujem mal, stretli sa v reštaurácii Mlyn, na Prievozskej ulici v Bratislave, boli mu ponúknuté pozemky, pričom ich cena od I. bola asi 1.400,- Sk za m2. svedok povedal I. nech mu pošle na email návrhy zmlúv. Malo ísť o ornú pôdu, ktorej cena bola vtedy asi 400-500,- Sk za m2. dohodli sa na sume 1.100,- Sk za m2, doplnili údaje v zmluve. I. mu telefonoval, že zmluvu overí u notára, potom oznámil, že to má vybavené aby svedok nachystal peniaze, svedok následne prišiel do business centra Apollo aj s peniazmi, od I. prevzal notársky potvrdené zmluvy a odovzdal mu peniaze. Potom ešte poprosil N. aby peniaze hneď nedával do banky kým on dôjde do Senca a vloží do katastra vklad, následne išiel do podateľne katastra, podal vklad, pozemky zablokované neboli, potom zatelefonoval N., že všetko je v poriadku. Tento postup zvoli preto, lebo sa dozvedel, že I. mal predtým nejaké peniaze zobrať od ľudí na výstavbu domov. Svedok tiež uviedol, že I. sa s ním nepokúšal dohodnúť na nejaké pôžičke alebo zábezpeke a čo sa týka platby v hotovosti za pozemky, to navrhol I.. Následne bola z dôvodu rozporov prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, na č.l. 315-318, pričom svedok potvrdil, že pravdivá je jeho výpoveď z prípravného konania keď presne popísal okolnosti odovzdania a prevzatia peňazí.
V rámci dokazovania na návrh obhajoby i prokurátora boli prečítané výsluchy svedkov JUDr. D. D. a J. R. z prípravného konania a v týchto výpovediach sa však nenachádzali skutočnosti, ktoré by sa týkali skutkov uvedených v obžalobe prokurátora.
Na návrh obhajoby boli vykonané aj dôkazy formou prehratia obrazovo zvukového záznamu aj zvukových záznamov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Ako vyplýva z obrazového materiálu ktorý je televíznou reláciou, firma M. mala podviesť svojich klientov pri výstavbe rodinných domov v obci Kalinkovo. Z následnej prehratých zvukových záznamov, ktoré presne zodpovedajú prepisom založených v spisovom materiály pod č.l. 863-874, 875-901 spisu, z týchto zvukových záznamov vyplýva, že medzi obžalovaným N. a pošk. I. prebiehala rozsiahla komunikácia, verbálna, z ktorej vyplýva neustále zdôrazňovanie obžalovaného N., že I. má zaplatiť dlh a pošk. I. zasa dôvodí, že nemá peniaze.
Z prečítaných znaleckých posudkov č.l. 540-571 z odboru psychiatria a č.l. 642-730 z odboru psychológia vo vzťahu k obž. N., R. a C. nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by svedčili v prospech alebo v neprospech podanej obžaloby. Z prečítaného znaleckého posudku z odboru k psychológia vo vzťahu k pošk. I., č.l. 572-637, taktiež nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti vo vzťahu k podanej obžalobe.
Z prečítaného znaleckého posudku z odboru zdravotníctva 1537-1547 vo vzťahu k pošk. K. vyplýva, že poškodená K. pri dopravnej nehode utrpela zranenia s dĺžkou práceneschopnosti presahujúcou 42 dní.
Na hlavnom pojednávaní bol vyslúchnutý tiež zástupca pošk. D. Mgr. I. R., ktorý uplatnil úhradu liečebných nákladov poistenej poškodenej Z. K. v sume 4.423,64 €, a to výlučne za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súvislosti s dopravnou nehodou.
Na hlavnom pojednávaní bol následne oboznámený celý spisový materiál, rovnako aj spisový materiál OS BA 5, sp. zn. 1T 85/2007 vo vzťahu k obž. R. s tým, že na základe oboznámeného uznesenia sa na obžalovaného R. hľadí akoby odsúdený nebol.
Na základe takto vykonaného dokazovania Okresný súd Bratislava I ustálil, že obžalovaný Ľ. N. na stretnutí so svedkom R., od tohto prijal objednávku na vymáhanie dlžoby, ktorú mala firma Rostaco voči stavebnej firme patriacej JUDr. R.. Obžalovaný N. za účelom vymáhania predmetného dlhu oslovil spolumajiteľa firmy M. pošk. Ing. Ľ. I. a dohodol s ním stretnutie v sídle firmy M.. Na predmetné stretnutie v sídle firmy M. však už obžalovaný N. zorganizoval okrem obžalovaných N. R. a R. C. ešte ďalších dvoch svedkov, pôvodne vystupujúcich v celom prípade ako obvinení, na ktorých však nebola podaná obžaloba (G., D.). Ako uviedol obž. N. týchto mužov podľa názoru súdu i poškodeného nadpriemerne fyzicky disponovaných obžalovaný N. mal preto, aby sa zabezpečil pred možnou protiakciou protistrany. V sídle firmy M. prebehlo rokovanie na základe ktorého rokovania poškodený I. prejavil ochotu spolupracovať pri riešení svojho dlhu voči firme R.. Na nasledujúce dohodnuté stretnutie pošk. I. doniesol potvrdenie o zaplatení sumy 1.000.000,- Sk na účet firmy R. a na toto ďalšie stretnutie v reštaurácii Mlyn v Bratislave došiel obžalovaný N. znovu v sprievode obžalovaných R. a C. a ďalších nadpriemerne fyzicky disponovaných osôb. Ani na tomto ďalším stretnutí s poškodeným I., tento /I./ neprejavil ani náznak odporu a neurobil žiadnu akciu, ktorú by si obžalovaný N. rovnako ako spoluobžalovaní R. a C. mohli vysvetľovať ako protiakciu vymáhania pohľadávky. Keď poškodený I. nejavil na stretnutí v reštaurácii Mlyn dostatočnú ochotu splácať pohľadávku vymáhanú obžalovaným N. a spoluobžalovanými R. a C., obžalovaný N. mu oznámil, že jeho zamestnanci (R., C. a ďalší neustálený) mu chcú niečo povedať. Podľa jeho vlastného vyjadrenia obžalovaný N., ako bývalý policajt majúci vedomosti a skúsenosti, by si sám nedovolil nejakým spôsobom sa poškodenému vyhrážať. V tomto obžalovaného N. nahradili obž. R. a obž. C., ktorí súčasne poškodenému I. vysvetľovali dôležitosť konania svojho šéfa - N. a po odchode obž. N. aj voči pošk. I. použili priame vyhrážky v súvislosti s neochotou pošk. I. zaplatiť dlh firmy M. voči firme R.. Podľa vlastného vyjadrenia pošk. I. najneskôr v tejto dobe dostal strach s tým, že s obžalovanými začal spolupracovať a to práve v dôsledku vyhrážok voči svojej osobe a voči svojej rodine. Obžalovaný N. veľmi sofistikovaným spôsobom stanovil pošk. I. veľmi krátke termíny na splácanie dlhu a tieto termíny poškodený I. nebol schopný splniť. Následne teda obž. N. zase vysoko sofistikovaným spôsobom presvedčil poškodeného I., že dlh je možné zaplatiť predajom pozemkov, sám sprostredkoval kupca ktorý pozemky od I. kúpil v podstate za polovičnú cenu oproti cenám pozemkov ktoré I. v danej lokalite predával (výpoveď svedkov T. na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní vs. výpoveď svedka I.). V tejto súvislosti súd vyhodnotil aj pravdivosť výpovedí svedkov, keď dospel k záveru, že výpoveď svedka I. minimálne v časti týkajúcej sa kúpnej ceny pozemkov je nepravdivá, ním uvádzaná východzia cena ktorú mal žiadať I. je nereálna a pravdivou sa v tejto súvislosti javí výpoveď I., ktorá sa v časti kúpnej ceny zhoduje s výpoveďou nezainteresovaného svedka T.. Po predaji pozemkov a získaní sumy 2,5 mil. Sk obžalovaný N. presvedčil pošk. I., že na vyplatenie dlhu voči sv. R. táto suma bude postačovať a navyše, že sv. R. prevedú len sumu 1,5 mil. Sk zo získaných 2,5 milióna Sk a sumu 1.000.000,- Sk si rozdelia, tak, že 500.000,- Sk dostane N. a 500.000,- Sk I.. Z hľadiska sv. I. v danej dobe a v danej situácii malo ísť o výhodný obchod ked mal získať 500.000,- Sk a navyše sa mal zbaviť dlhu voči svedkovi R., avšak objektívne, čo si poškodený I. zrejme uvedomil až s odstupom času išlo všetko o prostriedky pošk. I. ktoré boli predmetom obchodného sporu firmy M. s firmou R. a poškodený v podstate platil okrem obžalovaného sám sebe, svoje peniaze, s dobrým pocitom, že na tomto obchode ešte zarobil 500.000,- Sk. Tento dobrý pocit však poškodeného prešiel veľmi rýchlo keď musel zaplatiť obžalovaným R. a C. „na kávu“ 100.000,- Sk, (v neprítomnosti N.) a následne s časovým odstupom 1-2 mesiace keď bol obžalovaným N. a spoluobžalovanými N. R. a C. opätovne oslovený so žiadosťou o platenie ďalších dlhov, tentoraz voči firme svedka D.. Poškodený I. sa rozhodol spolupracovať s políciou pretože mu podľa jeho slov bolo jasné, že vymáhanie dlhov voči jeho osobe bude pokračovať. Následné stretnutia obžalovaných s poškodeným nie sú predmetom obžaloby, avšak dotvárajú celkový obraz skutku ktorý je obžalovaným kladený za vinu. Podľa názoru súdu takýmto konaním obžalovaných Ľ. N.R., N. R., R. C. došlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty zločinu hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d)
Tr., zákona, pretože obžalovaní závažnejším spôsobom ako organizovaná skupina v ktorej obž. N. predstavoval šéfa firmy s veľkými skúsenosťami a znalosťami pre vymáhanie dlhov a spoluobžalovaní N. R. a R. C. pôsobili ako nadpriemerne fyzicky disponovaní jedinci ako tzv. „zastrašovatelia“.
Je potrebné prisvedčiť obž. N. v tieto súvislosti, že on sám a ani nikto v jeho prítomnosti sa nedopustil voči poškodenému I. žiadnej hrozby násilím alebo hrozby inou ťažkou ujmou, alebo dokonca, že by niekto použil násilie. Na druhej strane však popis celého procesu poškodeným a následné prehranie zvukových záznamov z rozhovorov obžalovaných s poškodeným svedčia, že poškodený z konania obžalovaných mohol mať a mal dôvodnú obavu z hrozby inej ťažkej ujmy a z nútenia plniť si povinnosti zo záväzku voči firme R.. Aj keď obžalovaný N. sa sám hrozby násilím nezúčastnil a práve v tej dobe zo stretnutia odišiel, je potrebné pripomenúť, že ešte pred odchodom použil slovné spojenie, že „Jeho chlapci sa chcú s poškodeným porozprávať.“, a vyhrážky už prebiehali v neprítomnosti obž. N., ktorý ale o tomto postupe nie len musel mať vedomosť, ale z priebehu udalosti, s časových i vecných súvislostí je nepochybné, že tieto vyhrážky aj sám zorganizoval. Čo sa týka posúdenia, či vyhrážky voči poškodenému mohli mať intenzitu nevyhnutnú pre prekročenie hranice trestnosti takéhoto konania, súd dospel k záveru, že v kontexte celého vymáhania dlhu s účasťou „odstrašovateľov“ i tzv. „ústretového pána“ N., takéto konanie nepochybne prekročilo hranice nevyhnutné pre naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty žalovaného zločinu. Keďže išlo o plnenie povinnosti zo záväzku na ktorej splnenie mala tretia osoba nárok, takéto konanie spadá pod kvalifikáciu zločinu hrubého nátlaku podľa § 191 Trestného zákona. Pretože takýmto konaním bola spôsobená väčšia škoda (väčší prospech) a išlo o závažnejší spôsob konania je na mieste aj právna kvalifikácia v zmysle § 191 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona za použitia § 138 písm. i) Tr. zákona, keďže išlo o skupinu troch páchateľov, ktorá sa vyznačovala organizovanosťou a rozdelením úloh, plánovitosťou a koordináciou. Na druhej strane súd nemohol nechať pri posudzovaní skutku bez povšimnutia, že poškodený I. ktorý bol obeťou tohto trestného činu v značnej a veľmi významnej miere svojim postojom, správaním a konaním prispel k samotnému začatiu skutku i k jeho priebehu pretože ako neseriózny obchodný partner navyše odmietajúci plniť splatné záväzky, svojich obchodných partnerov v podstate nútil využívať všetky zákonné prostriedky na vymáhanie svojich vlastných dlhov. O neserióznosti poškodeného I. jednoznačne svedčia aj prehraté zvukové záznamy z odposluchov, kde sa poškodený I. viackrát vyjadruje, aj napriek vedomosti o odposluchu, vo vzťahu k zaplateniu svojich dlhov slovným spojením „Čo z toho ja budem mať, ak zaplatím?“. Takéto jednanie poškodeného vo vzťahu k vyrovnaniu svojho oprávneného záväzku len zdôrazňuje neserióznosť celého konania poškodeného v tomto a zrejme aj v ďalších neposudzovaných prípadoch. Skutočnosť, že pri tom došlo k prekročeniu hranice zákonnosti v jednom prípade (druhé stretnutie v reštaurácii Mlyn v Bratislave) je skôr ojedinelým pochybením obž. N., R. a C., pri inak v prípade pošk. I. nesporne účinného vymáhania inak zákonného nároku tretej strany, teda svedka R.. Je potrebné konštatovať, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa týka v podstate tohto jediného stretnutia aj keď je determinovaný dobou od 27.3.2006 do 5.4.2006, avšak je potrebné pripomenúť, že pod dojmom vyhrážok už síce poškodený s obžalovanými spolupracoval, avšak súčasne informoval políciu.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal prioritne z ustanovenia § 191 ods. 2 Tr. zákona, pričom obžalovaným nepriznal žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Čo sa týka obžalovaných N., R. i C. práve so zvláštnym dôrazom na spôsob spáchania skutku i na jeho následky, taktiež na vlastné pomery páchateľov a na celé okolnosti prípadu dospel k záveru, že prichádza u všetkých troch páchateľov použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestnej sadzby.
Podľa § 191 ods. 1 Tr. zákona kto iného násilím hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti plniť povinnosť zo záväzku na ktorej splnenie má inak tretia osoba nárok, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.
Podľa § 191 ods. 2 Tr. zákona odňatím zákona na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 a spôsobí a) ním väčšiu škodu d) závažnejším spôsobom konania
Súd dospel k záveru, že uloženie trestu čo aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby by bolo vzhľadom k okolnostiam prípadu i konkrétnym pomerom páchateľov vo vzťahu k tomuto prípadu neprimerane prísne a práve v tomto prípade na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd navyše zdôrazňuje, že v tomto prípade boli obžalovaní vo väzbe, pričom aj výkon väzby mal na nich dostatočný odstrašujúci vplyv. Čo sa týka obž. N. tomuto ukladal úhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. (porušením povinnosti vodiča motorového vozidla), taktiež vzhľadom k okolnostiam prípadu mierne zvýšených oproti spolupáchateľom, pričom obžalovaného N. navyše zaviazal k náhrade škody tak poškodenej Anne K. v sume 3.258,82 € ako i D. F. C. v sume 4.423,64 €, teda v celom uplatnenom rozsahu. Čo sa týka tohto nedbanlivostného trestného činu (prečinu) súd dospel k záveru, že aj keď neovplyvňuje posudzovanie skutku úmyselného uvedeného v bode 1/ posudzovanej obžaloby s poukazom na ukladanie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. je nevyhnutné diferencovanie uloženého trestu od spoluobžalovaných a nakoniec aj úloha obžalovaného N. v posudzovanom skutku sa javí ako dominantná a organizátorská, ktoré skutočnosti je nevyhnutné diferencovať aj pri ukladaní trestu. U obžalovaného R. vzhľadom k úplne vykonanému trestu a zahladeniu tohto trestu zo strany Okresného súdu Bratislava 5, v konaní 1T 85/2007 súd k tomuto trestu pri rozhodovaní o aktuálnom treste neprihliadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.