Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-11C/63/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: W.. K. T., v 2. rade: E. T., obaja bytom J. 6, J., proti odporcovi: O. T., bytom Za dráhou XX, G., o zaplatenie nájomného 663,88 eur (20.000,-Sk) a služby s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29. júna 2009 č.k. -38, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali proti odporcovi zaplatenia sumy spolu 53.480,-Sk s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne z dlžnej sumy od 28.03.2004 do zaplatenia titulom nájomného a náhrady nákladov spojených s nájmom chaty. Rozhodol tak podľa a nasl., Obč. zák. a s poukazom na ust. s odôvodnením, že medzi účastníkmi bolo nesporné, že došlo k prenechaniu nehnuteľností - chaty v Kučišdorfskej doline - na každodenné užívanie odporcovi, ale nesporná medzi účastníkmi bola iba dohoda o cene nájme vo výške 5.000,-Sk mesačne a predmet nájmu, tento však bez presnej špecifikácie, avšak ďalšie náležitosti ako napr. dohodnutá doba nájmu, spôsob odovzdania a užívania veci, spôsob platenia nájomného, výpovedné dôvody, možnosti predčasnej výpovede pred dohodnutou dobou nájmu a pod. účastníkmi neboli preukázané, keď navrhovatelia nepredložili písomnú nájomnú zmluvu a odporca tvrdil, že o nájme sa dohodli ústne. Uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že medzi účastníkmi došlo k dohode o ukončení nájmu, avšak nebolo zrejmé, ku ktorému dňu došlo k zániku nájmu. Dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a bez všetkých pochybností nepreukázali dostatočne dôvodnosť vymáhania uplatnených nárokov v časti o zaplatenie ceny spotrebovanej elektrickej energie, spotrebovanej vody a ceny dreva na kúrenie, spolu v uplatnenej výške 33.480,-Sk, keď odporca tvrdil, že za spotrebu riadne navrhovateľom zaplatil; medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporca za energiu spotrebovanú za rok 2003 fakturovanú sumu 13.851,- Sk zaplatil v celom rozsahu a nebolo však preukázané neplatenie spotreby v roku 2004. Z navrhovateľmi predloženej faktúry nebolo možné ustáliť, akého odpočtového obdobia sa táto faktúra týka a nemohol teda bez všetkých pochybností dospieť k záveru, že odporca sa nezaplatením za plnenia spojené s užívaním chaty na úkor navrhovateľov bezdôvodne obohatil a či došlo u navrhovateľov k zmenšeniu ich majetkového stavu o žalovanú sumu. Poukázal na to, že navrhovatelia sa do dôkaznej núdze dostali aj z dôvodu, že nájomný vzťah, ktorý mal trvať od septembra 2001 do jari 2004, nebol upravený písomnou zmluvou, ktorá by určovala vzájomné práva a povinnosti jeho účastníkov, odporca spochybnil navrhovateľmi produkované dôkazy o ich tvrdeniach, a teda bez všetkých pochybností nepreukázali dôvodnosť uplatneného nároku. Ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že odporca, ktorý

by mal podľa zásady úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania podľa , si takýto nárok neuplatnil, a preto s prihliadnutím na ust. v tomto rozhodnutí absentuje výrok o trovách konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote podali odvolanie navrhovatelia v 1. a 2. rade, žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a ich návrhu vyhovieť v celom rozsahu, alternatívne rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. S poukazom na a namietali nesprávny postup súdu prvého stupňa, keď na pojednávaní pokračoval výsluchom odporcu, ktorý nehovoril pravdu a oni sa nemohli brániť, pretože neboli prítomní a neúčasť na pojednávaní ospravedlnili z dôvodu pobytu na plánovanej dovolenke, pričom odporca súhlasil s uplatnenou výškou pohľadávky vo svojom písomnom podaní a keďže pohľadávku neplnil do dňa pojednávania, navrhli, aby súd rozhodol na základe listinných dôkazov. Súd prvého stupňa za daného stavu nemal vyhlásiť dokazovanie za skončené a rozhodnúť. Ďalej namietali, že odporca zatajil súdu, že mu boli vystavené doklady o užívaní chaty a platbách, a to potvrdenia, ktoré priložili k odvolaniu a z ktorých vyplýva, že odporca zaplatil posledný nájom 2 x 5.000,-Sk za mesiace 09/03 a 10/03 do 17.11.2003 a spolu so sumou 2.000,-Sk, ktorú zaplatil 05.10.2003 mal nájom vyrovnaný do konca mesiaca november 2003. Následne im odporca telefonicky sľuboval, že zaplatí nájom aj za ďalšie obdobie spolu s účtom za spotrebovanú elektrinu, keď tento mimoriadne vysoký účet, bol spôsobený tým, že odporca v chate poskytol podnájom svojmu synovi koncom roka 2003, keď odporca bol 3 mesiace v zahraničí a jeho syn si vykuroval elektrickou pieckou a v ďalšom období odporca prestal s nimi komunikovať a nedvíhal im telefón. Uviedli, že odporca sľuboval, že uvedené podlžnosti zaplatí a uznanie dlhu poslal aj na súd, na pojednávaní však zmenil svoje písomné prejavy a uviedol, že všetko im zaplatil. Podľa ich názoru súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď uveril obrane odporcu, že všetko zaplatil a nesprávne rozhodol, keď ich žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Namietali v tejto súvislosti, že vznik dohody o prenájme chaty preukázali predložením potvrdenia zo dňa 17.09.2001 a preukazuje to i skutočnosť, že odporca platil nájomné 5.000,-Sk mesačne naposledy dňa 19.10.2003. Podľa ich názoru dôkazné bremeno zaťažuje odporcu o tom, či skončil nájom dohodou, alebo výpoveďou a či do skončenia nájmu aj zaplatil prenajímateľovi, pretože chatu a kľúče od chaty doposiaľ neodovzdal, a teda mal by platiť nájom naďalej, i keď chatu už neužíva.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že nespochybňuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o doklady o jeho platbách za prenájom, spotrebu elektrickej energie, spotrebu vody a ostatných vecí, k týmto dokladom uviedol, že vystavované boli len sporadicky, avšak on veril, že vzťahy medzi účastníkmi sú korektné, i keď boli iba ústne dijednané. Uviedol, že nie je si vedomý toho, že by mal voči navrhovateľom akékoľvek podlžnosti a podľa jeho názoru by ho navrhovatelia nenechali bývať v ich chate vyše dva roky v prípade, ak by mal voči nim podlžnosť.

Odvolací súd prejednal vec podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s ust. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľov na zaplatenie žalovanej istiny a v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania (, ), vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. a správne dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a nepreukázali dôvodnosť nimi uplatnených nárokov na zaplatenie sumy spolu 53.480,-Sk titulom nájomného za prenájom chaty a náhrady nákladov spojených s nájmom chaty.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia opakovane písomnými podaniami žiadali súd, aby vo veci rozhodol, a to i bez nariadenia pojednávania a výslovne uviedli, že sa vzdali práva na verejné prejednanie veci; súd prvého stupňa však nariadil pojednávanie v predmetnej veci na deň 29.06.2009, navrhovatelia sa na pojednávanie nedostavili a svoju neúčasť ospravedlnili písomným podaním doručeným súdu dňa 29.06.2009 z dôvodu pobytu na dovolenke, v ktorom podaní zároveň výslovne vyjadrili súhlas, aby súd konal v ich neprítomnosti a rozhodol na základe listinných dôkazov. Vzhľadom na to, že navrhovatelia ani nežiadali o odročenie pojednávania z dôvodu ich neprítomnosti a výslovne súhlasili s tým, aby súd konal v ich neprítomnosti, nemožno prihliadať na ich námietky uvedené v odvolaní týkajúce sa prejednania veci a vykonania dokazovania súdom prvého stupňa výsluchom

odporcu na pojednávaní dňa 29.06.2009 v ich neprítomnosti; týmto postupom súdu prvého stupňa neboli porušené ich procesné práva ako účastníkov konania, a to najmä právo na prejednanie veci a nebola im ani odňatá možnosť konať pred súdom, keď s uvedeným postupom vopred súhlasili a túto skutočnosť súdu písomne oznámili.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné poukázať na povinnosti navrhovateľa v občianskom súdnom konaní vyplývajúce z ust. a , ktorými je nielen pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností z hľadiska použitia hmotného práva, ale aj povinnosť navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t.j. zaťažuje ho nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkazná v zmysle , medzi ktorými je vzájomná väzba.

Sporové súdne konanie sa totiž spravuje zásadou prejednacou, čo znamená, že dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania a nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadne vlastných tvrdení navrhovateľa ako účastníka konania má za následok procesnú zodpovednosť účastníka - zamietnutie návrhu pre neunesenie dôkazného bremena.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné pre rozhodnutie vo veci, a preto v zmysle súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, keď nie je potrebné vykonávať dôkazy nadbytočné, dôkazy, ktoré nie sú významné, či dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé preukázať účastníkom tvrdené skutočnosti. Zákon v citovanom ustanovení umožňuje súdu vykonať aj iné, ako účastníkmi navrhnuté dôkazy, avšak len v prípade nevyhnutnosti ich vykonania pre rozhodnutie vo veci.

Vykonané dôkazy súd hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti, a to podľa svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach a prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ).

Zhodnotenie vykonaných dôkazov neumožňujúce urobiť záver ani o pravdivosti tvrdení účastníka, ani o tom, že by toto bolo nepravdivé odôvodňuje záver súdu o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno.

Navrhovatelia sa v konaní domáhali proti odporcovi zaplatenia žalovanej istiny titulom dlžného nájomného za chatu a náhrady nákladov spojených s nájmom chaty, a to na základe ústne uzavretej dohody s odporcom o užívaní tejto chaty. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdenia, keď v konaní nepreukázali spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť presný obsah dohody uzavretej medzi účastníkmi, a to najmä pokiaľ ide o spôsob užívania chaty, dohodnutú dobu nájmu, platenie spotrebovanej elektrickej energie, vody a dreva na kúrenie, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo len to, že navrhovatelia prenechali predmetnú nehnuteľnosť odporcovi na užívanie za dohodnutú cenu nájmu 5.000,-Sk mesačne. Nepreukázali však ku ktorému dňu došlo k zániku nájmu, vzhľadom na čo nemožno ustáliť, či odporcovi vznikol dlh na nájomnom a službách spojených s nájmom chaty a v akej konkrétnej výške, príp. či u odporcu nezaplatením za tieto plnenia došlo k vzniku bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľov. Tieto skutočnosti nemožno považovať za dostatočne preukázané ani na základe potvrdení predložených navrhovateľmi vo fotokópii k ich odvolaniu, keď okrem potvrdenia zo dňa 17.09.2001 sa jedná o potvrdenia vyhotovené výlučne navrhovateľom v 1. rade; v konaní ani nebolo preukázané riadne vystavovanie potvrdení o prevzatí finančnej sumy navrhovateľmi od odporcu pri každej realizovanej platbe a pokiaľ aj odporca uviedol, že potvrdenia navrhovateľ v 1. rade vystavoval len sporadicky a tieto potvrdenia, ako aj predložené faktúry za spotrebu elektrickej energie nemožno vyhodnotiť z hľadiska plnenia, resp. neplnenia si povinností odporcu ako nájomcu chaty voči navrhovateľom, a to vzhľadom na nepreukázanie presného obsahu dohody uzavretej medzi účastníkmi o vzájomných právach a povinnostiach prenajímateľa a nájomcu.

Nie sú dôvodné námietky navrhovateľov uvedené v ich odvolaní, že dôkazné bremeno o ukončení nájomného vzťahu a platbách zaťažujú odporcu. Navrhovateľov, ktorí si v konaní uplatnili právo na zaplatenie peňažnej sumy, vyplývajúce podľa ich tvrdení z uzavretej dohody o nájme, zaťažovalo dôkazné bremeno a museli preukázať presný obsah tejto dohody, t.j. konkrétne práva a povinnosti zmluvných strán, presne za aké nimi poskytnuté plnenie mal odporca akú sumu zaplatiť a aká bola dohoda o platení nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu, vodu a drevo, mali preukázať, kedy a akým spôsobom došlo k ukončeniu nájmu a aj existenciu nimi tvrdeného dlhu odporcu. Až v prípade

preukázania týchto skutočností a v prípade protichodných tvrdení o týchto skutočnostiach, došlo by k preneseniu dôkazného bremena na odporcu. Navrhovatelia však skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti ich návrhu v konaním pred súdom prvého stupňa nepreukázali.

Keď teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľov zamietol pre neunesene dôkazného bremena, aj podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol vecne správne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa , ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ust. a v tomto odvolacom konaní úspešnému odporcovi však ich náhradu nepriznal, keď tento si ich nárok neuplatnil riadnym návrhom v zmysle ust. veta prvá aj napriek tomu, že mal vedomosť o podanom odvolaní, ku ktorému sa písomne vyjadril, ako aj tomu, že termín vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bol zverejnený na úradnej tabuli odvolacieho súdu, ako aj na stránke www.justice.gov.sk <http://www.justice.gov.sk> v zákonom určenej lehote 5-tich dní v súlade s ust. , a teda termín bolo možné považovať za všeobecne známy.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.