Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/80/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v právnej veci žalobcu: Security Zap-SEZA, s.r.o., Bazovského 17, Bratislava, IČO: 35 864 249, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Drvárom, proti žalovanému: VHS Bratislava, a.s., Pestovateľská 6, Bratislava, IČO: 35 715 766, zastúpenému advokátom JUDr. Denisou Špeťkovou o zaplatenie istiny 2.879,24 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 657,83 eura titulom náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na súd dňa 4.10.2006 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 86.740,- Sk (2.879,24 eura) s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania v sadzbe 0,05% denne od 16.9.2006 do zaplatenia z titulu zmluvy o ochrane zo dňa 17.1.2006.

Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom v písomnom vyjadrení k žalobe namietal opodstatnenosť uplatňovaného nároku z dôvodu jej započítania so splatnou pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi vyúčtovanou faktúrou č. 2006130 zo dňa 10.7.2006 splatnou dňa 24.7.2006.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím účastníkov konania a ich právnych zástupcov, svedka B., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.

Medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom bola dňa 17.1.2006 uzavretá v písomnej forme zmluva o ochrane, na základe ktorej sa žalobca zaviazal realizovať ochranu objektov vo vlastníctve žalovaného včítane všetkých objektov prenajatých firmám v objekte žalovaného na Pestovateľskej ulici č. 6 v Bratislave s tým, že podrobnosti výkonu ochrany žalobcom vyplývajú z "Režimových opatrení" ochrany objektu (čl. 4 tejto zmluvy). Žalobca mal v zmysle zmluvy realizovať ochranu v objektoch: areál skladových priestorov (brána 1 až 8), dielní a vonkajších priľahlých priestorov

- oplotených aj neoplotených na Pestovateľskej ulici č. 6 v Bratislave. Predmetná zmluva nadobudla účinnosť dňom 1.4.2006 a bola uzavretá na dobu neurčitú s trojmesačnou výpovednou lehotou. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť odplatu za ochranu v sume 91,- Sk za jednu hodinu/jeden pracovník s tým, že žalobca mal odplatu vyúčtovať žalovanému mesačne vždy do 3. dňa v nasledujúcom mesiaci so splatnosťou 15 dní. Zmluva súčasne obsahovala dohodu zmluvných strán o tom, že v prípade omeškania má žalobca nárok na penále vo výške 0,05% za každý omeškaný deň.

Podľa článku 4., ods. 4.1, ods. 4.2 predmetnej zmluvy mali zmluvné strany bezodkladne po uzavretí tejto zmluvy spoločne zostaviť písomné "Režimové opatrenia" ochrany majetku, v ktorých mali byť upravené podrobnosti výkonu ochrany a ktoré mali tvoriť súčasť tejto zmluvy s tým, že v prípade, ak odberateľ, t.j. žalovaný nesplní svoju povinnosť alebo ak zostavenie "Režimových opatrení" nie je z časových alebo technických príčin pred začatím výkonu ochrany možné, je žalobca oprávnený vykonávať ochranu podľa vlastných režimových opatrení.

Podľa článku 7., ods. 7.1 predmetnej zmluvy žalobca ručí v zmysle zákonných ustanovení za škody vzniknuté pri plnení zmluvných povinností, ktoré boli dokázateľne zavinené jej pracovníkmi, porušením bodov vo vypracovaných "Režimových opatreniach". Za škody, na ktoré žalobca a jeho pracovníci nemajú vplyv (t.j. neodstránené závady, ktoré obmedzujú a oslabujú riadny výkon a účinok strážnej služby, na ktoré bol odberateľ upozornený a ktoré neodstránil) a za škody, ktoré prekračujú rámec dohodnutých zmluvných poistných podmienok žalobca neručí.

Podľa článku 7., ods. 7.2 predmetnej zmluvy pracovníci strážnej služby žalobcu zodpovedajú aj za tovar, materiál a iné hnuteľné veci firiem, ktoré sú v podnájme v areáli žalovaného na Pestovateľskej ulici č. 6 v Bratislave, resp. za majetok iných subjektov umiestnený v stráženom objekte so súhlasom odberateľa, pričom aj v týchto prípadoch musia byť dodržané preventívne zásady podľa "Režimových opatrení".

Podľa článku 8., ods. 8.1 predmetnej zmluvy personál pozostáva výlučne zo zamestnancov žalobcu, ktorí sú odborne spôsobilí pre výkon strážnej služby, službu vykonávajú v služobnom ošatení s označením firmy a podľa dohodnutých požiadaviek odberateľa.

Predmetná zmluva súčasne v článku 9., ods. 9.1 obsahovala dohodu zmluvných strán o tom, že zmeny a doplnky tejto zmluvy vyžadujú písomnú formu dohody zmluvných strán.

Predmetnú zmluvu o ochrane podpisoval za žalobcu konateľ spoločnosti E. a za žalovaného predseda predstavenstva V.. Totožné osoby podpísali aj Režimové opatrenia v objekte pre výkon strážnej služby vykonávanej na základe uzatvorenej zmluvy v objekte VHS Bratislava a.s., Pestovateľská č. 6 Bratislava.

Z výpisu žalovaného z obchodného registra je zrejmé, že v období od 19.5.2000 do 18.5.2007 boli oprávnení konať menom spoločnosti vo všetkých veciach vždy dvaja členovia predstavenstva, a to menovite T. a V..

Súdu bolo predložené písomné splnomocnenie podpísané dňa 3.1.2006 T., ktorý ako člen predstavenstva žalovanej spoločnosti splnomocnil týmto V., predsedu predstavenstva žalovanej spoločnosti, aby zastupoval žalovanú spoločnosť vo všetkých úkonoch súvisiacich s výkonom predmetu činnosti spoločnosti, najmä pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávok, podávaní žalôb a odvolaní, v personálnych veciach, uzatváraní a podpisovaní nájomných zmlúv, zmlúv o dielo, zastupovaní spoločnosti voči tretím osobám, súdom, štátnym a správnym inštitúciám, okrem scudzenia majetku alebo časti majetku spoločnosti, zaťaženia majetku záložným právom, vecnými právami a bremenami, úvermi a súčasne T. splnomocnil V. aj na uzatvorenie a podpísanie zmlúv s osobami, ktoré odborne zabezpečia výkon činností, na ktoré je splnomocnený. Splnomocnenie bolo poskytnuté na dobu neurčitú až do odvolania splnomocnenca, resp. do vykonania zmeny zápisu spôsobu zastupovania spoločnosti v obchodnom registri. Na predmetnom splnomocnení je podpisom potvrdené prijatie splnomocnenia dňa 3.1.2006.

Na základe uzavretej zmluvy ochrane žalobca dohodnutú činnosť vykonával, čo nebolo v priebehu konania medzi účastníkmi sporné a na jej základe faktúrou č. 722006 vystavenou dňa 1.9.2006, splatnou dňa 15.9.2006 a znejúcou na sumu 86.740,29 Sk, z ktorej v danom konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 86.740,- Sk, žalobca vyúčtoval žalovanému odplatu za 801 hodín po 91,- Sk za stráženie objektu.

V priebehu konania nebola medzi účastníkmi konania sporná otázka vzniku nároku žalobcu na zaplatenie odplaty vo výške 86.740,- Sk (2.879,24 eura) vyúčtovanej faktúrou č. 722006. Žalovaný však v písomnom vyjadrení k žalobe uplatnený nárok namietal z dôvodu, že v čase od 19.4.2006 do 20.4.2006 došlo k vlámaniu do objektu a ako vyplýva aj z uznesenia OR PZ č. ORP-584/1-OVK- B2-2006 neznámy páchateľ sa vlámaním dostal do administratívnej budovy, vylámal dvere a vykradol viaceré kancelária nájomcov, okrem iného spôsobil škodu aj žalovanému vo výške 244.515,- Sk + DPH. K vlámaniu došlo aj napriek tomu, že objekt bol chránený aj nadštandardnou technikou, ktorú zabezpečil na vlastné náklady žalovaný. V záujme lepšieho výkonu strážnej služby žalovaný kúpil a nainštaloval kamery, ktoré zachytili pohyb v stráženom objekte, boli nainštalované aj čidlá reagujúce na pohyb v miestach oplotenia areálu s tým, že každé narušenie sa zobrazilo na monitore umiestnenom v strážnej bunke. K vlámaniu a vzniku škody však došlo napriek tomu, že bolo opakovane zaznamenané násilné vniknutie do areálu, no strážna služba nereagovala. Napriek tomu, že zariadenie fungovalo, poplach bol viackrát avizovaný, službukonajúci pracovník žalobcu avizovaný poplach zrušil bez toho, aby urobil ďalšie opatrenia. Na preukázanie týchto tvrdených skutočností žalovaný predložil súdu záznam zo zariadenia zo dňa 19.4.2006 od 18.53 hod. do 20.4.2006 do 3.34 hod. Listom zo dňa 25.5.2006 žalobca oznámil žalovanému, že sa predbežne dohodol s poškodenými firmami sídliacimi v objekte Pestovateľská 6 na náhrade škody spôsobenej krádežou vlámaním dňa 19.4.2006 a poškodené firmy boli požiadané o špecifikáciu škôd po zohľadnení konkrétnych plnení škodovej udalosti zmluvnými poisťovňami. Žalobca navrhol žalovanému riešiť náhradu škôd zľavou na faktúre strážnej služby a následne navrhol o zľavené čiastky znížiť príslušným firmám nájomné. Na tento list žalobcu reagoval žalovaný listom zo dňa 1.6.2006, v ktorom uviedol, že návrh žalobcu na riešenie náhrady škody zľavou na faktúre za stráženie konzultoval žalovaný s firmou, ktorá mu vykonáva účtovný audit, pričom stanovisko tejto firmy je zamietavé okrem iného z pohľadu daňových povinností a preto fakturácia za stráženie areálu bude prebiehať v zmysle podmienok dojednaných v zmluve o ochrane a žalovaný vyfakturuje žalobcovi škodu bez DPH vo výške 244.515,20 Sk, ktorá vznikla žalovanému zlyhaním výkonu žalobcu v noci z 19.4. na 20.4.2006. Čiastku vo výške 244.515,20 Sk vyúčtoval žalovaný žalobcovi z titulu škody faktúrou č. 2006130 vystavenou dňa 10.7.2006 a splatnou dňa 24.7.2006. Súčasne žalovaný predložil súdu listinné dôkazy na preukázanie výšky škody.

Listom zo dňa 16.8.2006 žalovaný započítal svoju pohľadávku z titulu faktúry č. 2006130 znejúcej na sumu 244.515,20 Sk v započítavanej sume 134.279,60 eura voči pohľadávke žalobcu z titulu faktúry č. 672006 znejúcej na sumu 134.279,60 Sk, t.j. z faktúry vystavenej žalovaným na sumu 244.515,20 Sk zostala nezapočítaná suma vo výške 110.235,60 Sk. Predmetný list bol žalobcovi žalovaným zaslaným faxom dňa 18.9.2006.

Listom zo dňa 16.9.2006 žalovaný započítal svoju pohľadávku z titulu faktúry č. 2006130 znejúcej po predchádzajúcom započítaní na sumu 110.235,60 Sk v započítanej sume 86.740,29 Sk voči pohľadávke žalobcu z titulu faktúry č. 722006, t.j. voči pohľadávke žalobcu predstavujúcej predmet daného sporu (z faktúry vystavenej žalovaným na sumu 244.515,20 Sk zostala nezapočítaná suma vo výške 23.495,31 Sk). Predmetný list bol žalobcovi žalovaným zaslaným faxom dňa 18.9.2006.

Obidve vyššie uvádzané započítania boli žalobcovi doručené aj poštou dňa 18.9.2006 spolu so sprievodným listom zo dňa 16.9.2006.

Na pojednávaní konanom dňa 29.1.2008 konateľ žalobcu E. uviedol, že v danom prípade sa žalobca domáha zaplatenia odplaty na základe zmluvy, pričom problém medzi stranami vznikol tým, že počas vykonávania strážnej služby žalobcom došlo k vlámaniu do objektu a ku krádežiam, pričom žalovaný prostredníctvom svojho predsedu predstavenstva požadoval od žalobcu náhradu škody. Podľa vyjadrenia konateľa bol žalobca ochotný časť škody uhradiť formou zaviazania sa žalobcu do budúcnosti v podobe zliav na ceny žalobcom poskytnutého plnenia. žalovaný však uplatňoval škodu v takej výške, v ktorej ju žalobca uznať nemohol, a to z dôvodu, že v priestoroch žalovaného došlo k odcudzeniu hotovosti vo výške cca 140.000,- Sk, pričom o existencii takejto hotovosti v objekte nebol žalobca žalovaným informovaný. Okrem toho pri oprave zárubní je žalovaným uplatňovaná škoda neprimerane vysoká, keďže namiesto pôvodných drevotrieskových zárubní ich žalovaný dal vymeniť za zárubne z masívu, ktoré sú nepomerne drahšie a okrem toho dal žalovaný vymeniť celé zárubne a neopravoval

len ich poškodenú časť, čo bolo podľa informácií konateľa žalobcu možné. Konateľ žalobcu uviedol, že škodu neuznáva práve z dôvodu, že žalobca nebol informovaný o existencii hotovosti v objekte, čo podľa názoru konateľa žalobcu malo byť splnené v zmysle režimových opatrení, podľa ktorých si odberateľ a dodávateľ majú vzájomne poskytovať informácie o súvisiacich veciach. V prípade, ak by žalobca túto informáciu mal, požadoval by, aby bol jeden jeho zamestnanec pridelený priamo do administratívnej budovy, prípadne aby bola hotovosť uložená v trezore na vrátnici. Konateľ žalobcu sa nevedel vyjadriť k otázke súdu, či nepovažuje za porušenie zmluvy skutočnosť, že zamestnanec žalobcu vypol signalizáciu, ktorá niekoľkokrát signalizovala vniknutie do priestoru, pričom uviedol, že k tomu by sa mohol vyjadriť len ten konkrétny zamestnanec.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 29.1.2008 uviedol, že do 18.5.2007 mohli za žalovanú spoločnosť konať len dve osoby spoločne, a to menovite V. a T. a z toho dôvodu všetky právne úkony realizované len predsedom predstavenstva žalovaného V. majú vady, nejde o perfektné právne úkony a z toho dôvodu nimi nemožno dosiahnuť právne účinky, ktoré sledovali. To sa týka tak jednostranných započítacích prejavov žalovaného, ako aj samotnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, pričom v takom prípade žalobca svoj nárok uplatňuje v zmysle ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 29.1.2008 k námietkam žalobcu ohľadom vád v písomných prejavoch žalovaného vzhľadom na zápis v obchodnom registri predložila vyššie uvádzané splnomocnenie zo dňa 3.1.2006, ktorým T. splnomocnil V. na konanie za spoločnosť s tým, že na základe tohto splnomocnenia bude každý podpis splnomocnenca považovaný aj za jeho podpis. Okrem toho právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný dal namontovať do areálu bezpečnostné kamery a čidlá zachytávajúce pohyb, v dôsledku čoho bol areál zabezpečený nadštandardne a strážnu službu si žalovaný najal práve z dôvodu, aby sa zabránilo škodám. Zo strany žalobcu jednoznačne došlo k porušeniu režimových opatrení, v ktorých je zahrnutá povinnosť žalobcu chrániť majetok, upozorňovať na nedostatky, hlásiť mimoriadne udalosti, atď., pričom žalobca preukázateľne na žiadne nedostatky neupozornil. Okrem toho budova strážnej služby je priamo oproti vchodu do administratívnej budovy. Vyjadrenie žalobcu vo vzťahu ku škode je zarážajúce, keďže bezpečnostný systém namontovaný žalovaným v danom prípade opakovane na obrazovke signalizoval zamestnancovi žalobcu narušenie objektu a pohyb v ňom, avšak táto signalizácia bola zamestnancom žalobcu bez ďalšieho vypnutá.

Žalovaný predložil súdu list žalovaného zo dňa 19.4.2006, doručený žalovanému dňa 19.4.2006, ktorým vytýkal žalobcovi vykonávanie stráženia objektu brigádnikmi a požadoval, aby bola vytvorená stabilná zostava strážnikov, ktorí budú ovládať "Režimové opatrenia", výstup a vstup vozidiel do areálu a uzatváranie hlavnej brány. Súčasne žalovaný v liste uviedol, že žalobca mu nevrátil "Režimové opatrenia", ktoré si zapožičal na prepracovanie a podľa informácií žalovaného neboli s nimi oboznámení ani pracovníci, ktorí vykonávajú strážnu službu.

Žalobca predložil súdu evidenciu služieb z , z ktorej je zrejmé, že službu vykonával B. od 6.00 hod. dňa 19.4.2006 do 6.00 hod. dňa 20.4.2006 a O. od 16.00 hod. do 6.00 hod., pričom v evidencii je pod zistenými závadami uvedené "Vykradnuté kancelárie Centrálnej budovy". Súčasne žalobca predložil súdu pracovnú zmluvu uzavretú dňa 16.3.2006 s B. a dohodu o vykonaní práce uzavretú dňa 17.3.2006 s O..

Svedok B. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že bol v pracovnom pomere so žalobcom, ale len asi mesiac. Strážnu službu v predmetnom objekte však vykonával aj počas obdobia štyroch rokov predtým, a to na základe pracovnej zmluvy s inou spoločnosťou prevádzkujúcou strážnu službu. Svedok uviedol, že na smenu v noci z 19. na 20.4.2006 si ešte matne pamätá. Okolo 19.00 hod. odišiel z hlavnej budovy posledný človek pán U. a svedok následne skontroloval všetky dvere, budovu zamkol a kľúč zavesil na určené miesto. Asi 10 minút pred 20.00 hod. alarm hlásil poplach a keďže svedok bol na rade, išiel sa pozrieť von. Nič však nevidel, možno aj z dôvodu, že v danom priestore bolo mnoho miest vhodných na ukrytie. Ďalšie dve hodiny svedok podľa svojho vyjadrenia zotrval vonku, avšak v zadnej časti areálu na lavičke pred šatňami. Svedok mal so sebou aj vysielačku. Keď sa svedok

10 minút pred 22.00 hod. vrátil dnu, druhý pracovník smeny O. mu oznámil, že alarm hlásil nejaké poplachy, ale on poplašné zariadenie vypol. Podľa vyjadrenia svedka bol O. taký typ, ktorý sa všetkému rozumel a stále niečo majstroval s poplašným zariadením. Nadránom svedok potreboval ísť na WC, tak si odomkol hlavnú budovu a keď do nej vstúpil, hneď vedel, že je zle a došlo ku krádeži, nakoľko uvidel povylamované dvere. Hneď telefonoval pánovi G. a volali políciu. Svedok uviedol, že podľa jeho názoru počas štyroch rokov, keď pracoval pre inú firmu, bolo vykonávanie strážnej služby lepšie, nakoľko boli štyria stáli strážnici, ktorí sa striedali, navzájom sa poznali a mali aj psa. Počas vykonávania prác strážnej služby žalobcom sa svedkovi nepáčilo, že sa tam stále striedali ľudia a väčšinou to boli brigádnici, ktorým sa ani nechcelo chodiť von na obchôdzky. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného svedok uviedol, že je pravdou, že keď prišla polícia a dala mu fúkať, zistili u neho alkohol.

Z oznámenia evidencie obyvateľstva súd zistil, že O. zomrel dňa 26.10.2006 a z toho dôvodu súd od jeho výsluchu upustil.

Štatutárny zástupca žalovaného T. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 24.2.2009 uviedol, že k danej veci sa vyjadriť nevie, nakoľko on prakticky žiadnu činnosť v mene žalovanej spoločnosti napriek zápisu v obchodnom registri nevykonáva, keďže on v sídle spoločnosti ani nesedel. Bol štatutárnym zástupcom v inej spoločnosti, v priestoroch ktorej pôsobil. Práve z toho dôvodu písomne splnomocnil druhého štatutárneho zástupcu žalovanej spoločnosti, aby ho zastupoval pri úkonoch ako člena predstavenstva. K tomuto pristúpil práve z dôvodu, aby neboli problémy s konaním za spoločnosť. Uviedol, že nemá ani vedomosť o uzavretí zmluvy, ktorá je predmetom daného sporu.

Štatutárny zástupca žalovaného V. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 24.2.2009 uviedol, že v danom prípade nebol výkon strážnej služby realizovaný dostatočným spôsobom, na čo bol žalobca aj písomne upozornený, keďže štatutárny zástupca žalovaného získal informácie, že strážnu službu vykonávajú brigádnici a podľa jeho informácií, ktoré nemuseli byť pravdivé, išlo aj o ľudí, ktorí cez deň pracovali ako vodiči MHD a v noci ako strážnici strážnej služby. Udalosť v noci z 19. na 20. apríla 2006 sa udiala približne tak, ako uviedol svedok B., avšak nesedia ním uvádzané časy, čo vyplýva z prehľadu vytlačeného z elektronického systému, ktorý je súčasťou spisu. Z neho je zrejmé, že narušenie priestoru bolo systémom niekoľkokrát signalizované, avšak napriek tomu neboli zo strany strážnej služby urobené žiadne úkony, ale bol systém vypnutý a nakoniec došlo ku krádeži veľmi drastickým spôsobom, keďže boli vylomené okrem dverí na toaletách, dverí na niektorých kuchynkách a dverí generálneho riaditeľa SBS všetky dvere, a to takým spôsobom, že museli byť vymenené tak dvere, ako aj niektoré zárubne. Dvere na jednej kancelárii boli zrejme otvorené kľúčom, keďže na tejto jednej kancelárii boli dvere vylomené zvnútra, avšak to už je záležitosť polície, ktorá však páchateľa nezistila. V dôsledku tejto udalosti vznikla škoda tak priamo žalovanému, ako aj spoločnostiam, ktoré sídlili v priestoroch žalovaného ako podnájomníci.

Nárok na zaplatenie sumy 23.495,31 Sk, t.j. sumy zostávajúcej po dvoch vyššie uvádzaných započítacích prejavoch žalovaného z faktúry č. 2006130, ktorou žalovaný vyúčtoval žalobcovi nárok na náhradu škody, bol predmetom samostatného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , t.j. predmetom tohto konania bol rovnaký skutkový a právny základ ako základ obrany žalovaného uplatnenej v danom konaní. Z toho dôvodu súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. uznesením zo dňa 24.2.2009 pod č. k. -161, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.4.2009.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16.4.2008 pod č. k. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.1.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod č. k. -145, je zrejmé, že súd určil povinnosť žalovaného - Security Zap-SEZA, s.r.o. Bratislava zaplatiť žalobcovi - VHS Bratislava a.s. Bratislava sumu 23.495,31 Sk spolu s 13%-ným úrokom z omeškania od 27.7.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, v časti o zaplatenie 13%-ného úroku z omeškania zo sumy 23.495,31 Sk za obdobie od 25.7.2006 do 26.7.2006 súd žalobu zamietol a v časti o zaplatenie 86.740,29 Sk s 13%-ným úrokom z omeškania od 25.7.2006 do zaplatenia súd konanie zastavil. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 25.8.2006 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 110.235,60 Sk s 13% úrokmi od

25.7.2006 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že zmluvou ochrane zo dňa 17.1.2006 sa žalovaný zaviazal realizovať ochranu objektov vo vlastníctve žalobcu v areáli na Pestovateľskej 6 v Bratislave, pričom v noci z 19.4.2006 na 20.4.2006 došlo ku krádeži vlámaním do objektu stráženého žalovaným, čím vznikla žalobcovi škoda vo výške 244.515,20 Sk, ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20061308 zo dňa 10.7.2006 splatnou 24.7.2006, ktorú ale žalovaný neuhradil a preto započítal pohľadávku vo výške 244.515,20 Sk so záväzkom, ktorý evidoval voči žalovanému vo výške 134.279,60 Sk. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 28.11.2007 oznámila súdu, že žalobca berie žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 86.740,29 Sk spolu s 13%-ným úrokom z omeškania od 25.7.2006 do zaplatenia z dôvodu zápočtu vzájomných pohľadávok účastníkov, keď žalobca jednostranne započítal pohľadávku žalovaného vo výške 86.740,29 Sk z titulu neuhradenej faktúry č. 722006 (t.j. predmet sporu vedeného Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. ), ktorou žalovaný fakturoval odmenu za stráženie objektu na základe zmluvy o ochrane zo dňa 17.1.2006 za august 2006. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV je zrejmé, že v rámci dokazovania sa súd zaoberal totožnými námietkami spoločnosti Security Zap-SEZA, s.r.o. Bratislava, ako sú námietky uvádzané v danom konaní a taktiež sa zaoberal výškou vzniknutej škody.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19.11.2009 pod č. k. -145, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.1.2010, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16.4.2008 č.k. potvrdil, pričom konštatoval, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Súd neakceptoval ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania právneho zástupcu žalobcu v súvislosti s pojednávaním konaným dňa 4.5.2011 z dôvodu kolízie pojednávaní (ospravedlnenie doručené súdu faxom dňa 4.5.2011, t.j. v deň pojednávania), nakoľko predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 1.4.2011, pričom súd právnym zástupcom žalobcu uvádzaný dôvod ospravedlnenia nepovažuje za ospravedlnenie včas a z vážnych dôvodov.

Zo znenia (ďalej len ) vyplýva, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa , zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní riadne a včas.

Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.

Podľa na riadne splnenie záväzku sa vyžaduje, aby záväzok bol splnený v určenom mieste.

Podľa , je dlžník povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Zo znenia , vyplýva, že tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa , zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Podľa na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § podľa ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov

urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa , započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi konania bola v písomnej forme uzavretá platná nepomenovaná zmluva v zmysle , pričom za žalovaného podpisoval zmluvu len jeden zo štatutárnych zástupcov žalovaného, ktorý bol na takýto právny úkon riadne splnomocnený druhým štatutárnym zástupcom žalovaného na základe písomného splnomocnenia zo dňa 3.1.2006. Medzi sporovými stranami nebolo v priebehu konania sporné, že zo strany žalobcu boli dohodnuté služby v zmysle zmluvy o ochrane v mesiaci august 2006 riadne poskytnuté a nebola spochybňovaná ani výška sumy fakturovanej žalobcom faktúrou č. 722006 splatnou dňa 15.9.2006. Vo forme obrany však žalovaný uplatnil na započítanie časť svojej pohľadávky voči žalobcovi z titulu náhrady škody vyúčtovanej žalovaným faktúrou č. 2006130 splatnou dňa 24.7.2006. Tak s poukazom na vykonané dokazovanie vo forme listinných dôkazov a výsluchov účastníkov konania a svedka B., ako aj s poukazom na právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV a Krajského súdu v Bratislave vo veci náhrady škody súd dospel k záveru, že uplatňovanie nároku na náhrady škody zo strany žalovaného je skutkovo i právne opodstatnené. Pohľadávka žalobcu predstavujúca predmet daného sporu bola predmetom jednostranného prejavu vôle žalovaného smerujúceho k započítaniu zo dňa 16.9.2006, ktorý bol v písomnej forme preukázateľne žalobcovi doručený dňa 18.9.2006. V prípade obidvoch započítavaných pohľadávok išlo o pohľadávky spôsobilé na započítanie, pričom k zániku pohľadávok došlo dňom, kedy sa započítavané pohľadávky stretli, t.j. v danom prípade dňom 15.9.2006 (dátum splatnosti neskoršie splatnej pohľadávky).

S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd kvalifikoval obranu žalovaného ako skutkovo i právne opodstatnenú a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Súčasne súd v zmysle určil povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v sume 657, eura predstavujúce trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci po 3.350,- Sk, t.j. po 111,20 eura (prevzatie a príprava veci, písomné vyjadrenie zo dňa 15.6.2007, zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 29.1.2008), jeden úkon právnej pomoci po 837,50 Sk, t.j. po 27,80 eura (? odmeny za zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 27.5.2008, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), dva úkony právnej pomoci po 111,21 eura (zastupovanie na pojednávaniach konaných v dňoch 24.2.2009 a 4.5.2011), jeden úkon právnej pomoci po 27,80 eura (? odmeny za zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 23.3.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), dvakrát režijný paušál po 178,- Sk, t.j. po 5,91 eura, dvakrát režijný paušál po 190,- Sk, t.j. po 6,31 eura, jedenkrát režijný paušál po 6,95 eura a dvakrát režijný paušál po 7,41 eura. Súd nepriznal odmenu za právnou zástupkyňou žalovaného uplatňovaný úkon právnej pomoci predstavujúci odpor proti platobnému rozkazu, nakoľko v danej veci nebol odpor proti platobnému rozkazu právnou zástupkyňou žalovaného podávaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.