Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-2-2011.pdf
PDF · 108.8 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/2/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľa: R. T., F..X.X.XXXX, Q. T. Č..I. XX, XXX XX P., zastúpenej zástupcom: Ing.Petrom Bóonom, trvale bytom Mliečna 42, Košice, proti odporcom: 1.J. S., W.. E. M. J., Š. X, XXX XX T., X.I., J..S..Z.., J. J. Š. XX, P., O.: XXXXXXXX, právne zastúpeného Mgr.Igorom Legárd, advokátom AK, so sídlom v Košiciach, Idanská 6, 040 11, Košice, v konaní o zaplatenie 4.016,46 € s prísl., takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom v 1.rade odporcovi v 1.rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom v 2.rade p r i z n á v a odporcovi v 2.rade náhradu trov konania v sume 299 €, ktorú je navrhovateľka povinná zaplatiť Mgr.Igorovi Legárdovi, právnemu zástupcovi odporcu v 2.rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 28.5.2008 sa domáhala voči odporcovi v 1.rade a v 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 4.016,46 € (121.000,-Sk) so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 4.3.2002 do zaplatenia a trov konania. Navrhovateľka sa voči odporcovi v 1.rade domáhala zaplatenia istiny a príslušenstva titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa Zák.č.58/1969 Zb.. Svoj návrh odôvodnila tým, že do tzv. nebankového subjektu „s obchodným názvom I. J..S..Z.., J. J. R. P. vložila na základe zmlúv o pôžičke celkovú sumu 121.000,-Sk. K investovaniu peňazí sa rozhodla na základe presvedčenia podporovaného reklamou uvádzanou aj vo verejno-právnej televízií. Domnievala sa, že ide o investičnú spoločnosť, ktorá splnila podmienky podnikania podľa zákona a je pod dohľadom štátnych orgánov. Odporca v 1.rade má najviac zložiek, ktoré majú za povinnosť nebankový subjekt (I. J..S..Z..) kontrolovať a to cestou daňových úradov a finančnej polície, avšak nakoľko odporca v 1.rade si dohľadnú a kontrolnú činnosť nesplnil podľa príslušného zákona, krachom nebankového subjektu priviedol do biedy a na mizinu cca 170 000 priamo poškodených občanov spolu s rodinnými príslušníkmi. Odporca v 1.rade mal dostatok kvalitných a vierohodných informácií o situácií nebankových subjektov, získaných z vlastnej kontrolnej činnosti, z kontrolnej činností a informácií získaných od iných štátnych orgánov, ako sú štátny dozor nad kapitálovým trhom pri Ministerstve financií SR, ktorá v spoločnosti I. J..S..Z.., teda odporcu v 2.rade a ďalších i menších nebankových subjektov vykonávala dve komplexné kontroly s nálezom, ktorý je uvedený v protokole Č..XXX/XXXX/SAN zo dňa X.X.XXXX. V rokoch 1997-1998 v spoločnostiach nebankového charakteru boli vykonané dve komplexné daňové kontroly s nálezom uvedeným v protokole Č..XXXXXXXXXXX/XXAUG zo dňa X.XX.XXXX a z priebežných daňových kontrol v rokoch
1998-2001 s nálezom u iných nebankových subjektov. Daňové riaditeľstvo a Ministerstvo financií SR mali všetky hospodárske výsledky, mali vedomosti o tom, že vklady sú zdrojom na vyplácanie údajných výnosov, že sa jedná o pyramídu a podvod. Navrhovateľka voči odporcovi v 2.rade sa domáhala zaplatenia istiny s príslušenstvom titulom písomne uzavretej zmluvy o pôžičke.
Odporca v 1.rade sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 18.3.2011, v ktorom okrem iného uviedol, že činnosť investičných spoločností a investičných fondov bola upravená Zákonom č.248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov. Zákon jednoznačne určil, ktorá právnická osoba je investičnou spoločnosťou a investičným fondom. Od 1.1.2000 nadobudol účinnosť Zák.č.385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní, v zmysle ktorého zhromažďovať finančné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom mohli len správcovské spoločnosti a výkon dozoru vykonával Úrad pre finančný trh (Zák.č.329/2000 Z.z. o úrade pre finančný trh-účinnosť nadobúda od 1.11.2000). V zmysle Zák.č.385/1999 Z.z. správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať finančné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť nesmie vykonávať inú činnosť, ako je činnosť podľa tohto zákona. Môže mať iba právnu formu akciovej spoločnosti a nesmie zmeniť predmet svojej činnosti, ani svoju právnu formu. Základné imanie správcovskej spoločnosti musí byť najmenej 50.000.000,-Sk a obchodné meno musí obsahovať označenie „správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť“, alebo „správ.spol., a.s.“. Iné fyzické osoby, alebo právnické osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie, ani označenie s ním zameniteľné v slovenskom jazyku, alebo cudzom jazyku používať. Správcovská spoločnosť je povinná vytvoriť a spravovať najmenej jeden otvorený podielový fond. Samotné výpisy z obchodného registra potvrdzujú, že obchodné spoločnosti T. O. J..S..Z.., I., J..S..Z.., C., I..J.., U. J., Z..B..H.., T. C., nevykonávali činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, resp. správcovská spoločnosť a už pri nahliadnutí do obchodného registra muselo byť zrejmé, že sa o investičnú spoločnosť nejedná. Investičné fondy, podielové fondy, ako aj správcovské spoločnosti vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov (akcie, podielové listy) investorom, ktoré reprezentujú investície týchto investorov. Na rozdiel od týchto subjektov, uvedené obchodné spoločnosti vykonávali činnosť na základe zmlúv o tichom spoločenstve, resp. zmlúv o pôžičke. Súčasne podľa zákona o bankách, platného v čase uzatvárania zmlúv (č.21/1992) sa bankami rozumeli právnické osoby so sídlom v SR, založené ako akciová spoločnosť, ktoré prijímali vklady a poskytovali úvery, a ktoré mali na výkon týchto činnosti povolenie pôsobiť ako banka, alebo boli založené a povolené ako štátny peňažný ústav. Obchodné spoločnosti nespĺňali ani jednu z uvedených podmienok, teda neboli bankami a z tohto dôvodu nepodliehali dohľadu, vykonávanému NBS. Uzatváranie záväzkového vzťahu-zmluvy o pôžičke, resp. zmluvy o tichom spoločenstve si každý sám musí zvážiť a preveriť riziká. Zmluvy o pôžičke sa uzatvorili v zmysle § 657 a §658 OZ na základe slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle zmluvných strán. Pojmovým znakom zmluvy o tichom spoločenstve je podiel tichého spoločníka na podnikaní podnikateľa. Súčasne vklad tichého spoločníka môže byť znížený o podiel na strate, čím tichý spoločník môže prísť aj o celý svoj vklad. Tichý spoločník má možnosť využiť svoje právo podľa § 675 Obch.zákonníka
- nahliadať do obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľal svojim základom. Zmluvy o tichom spoločenstve sa uzatvorili taktiež na základe slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle zmluvných strán. Štát zodpovedá za škodu len v zmysle príslušných ustanovení Zákona č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ust. § 18 zákona určuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods.1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke, zmluvy o tichom spoločenstve, resp. žiadosti o prijatie za člena družstva, nie je možné preukázať nesprávny úradný postup. V danom prípade sa jedná o dobrovoľný záväzkový vzťah a škoda, ktorá tým vznikla sa nemôže prenášať na štát z dôvodu, že si účastníci zmluvy neoverili obchodnú spoločnosť, ktoré sa rozhodli požičať finančné prostriedky, resp. s ktorou sa rozhodli podieľať na podnikaní. Ministerstvo financií SR podalo podnet na Generálnu prokuratúru SR listom č.0183 zo dňa 16.7.2001 a na Úrad finančnej polície PZ SR, týkajúcich sa oznámenia skutočností a podozrení zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania podľa § 118 Trestného zákona a to na činnosť spoločnosti T. O. J..S..Z.., U. J., I..J.., F.U. T. M., I..J.. I. I., J..S..Z... Na niektoré ďalšie obchodné spoločnosti podala podnet na Úrad finančnej polície PZ SR i NBS. Na podaný podnet Ministerstvo
financií SR obdržalo odpoveď pod č.0198 zo dňa 25.7.2001. Na základe uvedených skutočností odporca v 1.rade mal za to, že návrh navrhovateľky je neopodstatnený a neoprávnený, a že v danom prípade odporca v 1.rade nie je pasívne legitimovaným účastníkom konania, nakoľko dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami zabezpečoval od 1.10.2000 - Úrad pre finančný trh (Zák.č.329/2000 Z.z.).
Odporca v 2.rade sa k návrhu navrhovateľky vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.3.2011, v ktorom okrem iného uviedol, že uznesením Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 20.12.2002 sp.zn. XK XX/ XX bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu spoločnosti AGW, s.r.o., Štúrova 14, Košice a správcom konkurznej podstaty bol vymenovaný JUDr.Jozef Mižák, Škultétyho 1, 040 01 Košice. V zmysle tohto uznesenia boli vyzvaní veritelia spoločnosti úpadcu, aby v lehote 60 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili na Krajskom súde v Košiciach všetky svoje nároky s uvedením ich výšky, právneho dôvodu vzniku a ich zaistenia s tým, že na nároky, ktoré nebudú prihlásené, nebude sa v konkurze brať zreteľ. Navrhovateľka si pohľadávku vzniknutú voči odporcovi v 2.rade uplatnila po vyhlásení konkurzu na jeho majetok prihláškou do konkurzného konania. Na prieskumnom pojednávaní správca konkurznej podstaty odporcu v 2.rade, navrhovateľkou uplatnenú pohľadávku poprel. Navrhovateľka po popretí svojej pohľadávky iniciovala incidenčný spor o určenie pravosti prihlasovanej pohľadávky voči správcovi konkurznej podstaty. V rámci určovacieho sporu došlo k uznaniu pohľadávky žalobkyne správcom konkurznej podstaty a Krajský súd v Košiciach vydal následne rozsudok na základe uznania a to tak, že určil, že pohľadávka navrhovateľky vo výške 120.000,-Sk sa považuje za zistenú a zaradenú do 1.triedy uspokojenia. Spoločnosť I. J..S..Z.., teda pasívne legitimovaný v 2.rade je v konkurznom konaní v pozícií úpadcu a navrhovateľka je vyššie uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v incidenčnom spore konkurznou veriteľkou. Medzi navrhovateľkou a odporcom v 2.rade existuje právny vzťah, založený Zák.č.328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, preto podľa ust. § 20 uvedeného zákona platí, že ak chce mať konkurzný veriteľ šancu aspoň na pomerné uspokojenie svojej pohľadávky z čistého výťažku z predaja svojho majetku, je povinný si túto pohľadávku uplatiť formou prihlášky do konkurzu s uvedením právneho dôvodu svojej pohľadávky. Navrhovateľka tak urobila a za právny dôvod uviedla uzatvorenú zmluvu o pôžičke Č..O.-XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu XXX.XXX,-J. a zmluvu o pôžičke Č..O.-XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu XX.XXX,-J. s odporcom v 2.rade. Po vyhlásení konkurzu platí ust. § 14 ods.1 písm.c) zákona o konkurze a vyrovnaní, ktoré zakladá, že súdne konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tejto podstaty, môžno po vyhlásení konkurzu začať len proti správcovi, a že sa jedná o konania vyvolané konkurzom, potiažne súvisiacich s konkurzom. V predmetom konaní o náhrade škody, ktoré nesúvisí s konkurzom, a ktoré je iniciované po vyhlásení konkurzu, označila navrhovateľka za pasívne legitimovaného účastníka konania v 2.rade úpadcu, čo je významným deficitom v označení pasívne legitimovaného účastníka konania contra legem. Keďže I. J..S..Z.. P. nie je štátnym orgánom, je posledná časť označenia návrhu vo vzťahu k spoločnosti I. J..S..Z.. irelevantná a jej relevanciu možno posudzovať len v úvodných vetách žalobného označenia. Spoločnosť I. J..S..Z.. P. (právnická osoba) nezodpovedá za škodu spôsobenú zavineným konaním E..E. G. (fyzická osoba), pretože takúto zodpovednosť a povinnosti z nej plynúce vzhľadom na pozáciu I. J..S..Z.. nemožno voči I. J..S..Z.. založiť na základe ustanovenia OZ o postihu a ani žiadneho iného zákonného ustanovenia a to ani extenzívnym výkladom. Spoločnosť I. J..S..Z.. nemala a nemá žiadnu zákonnú povinnosť niesť (sanovať) následky zavineného konania E. G. v rámci neexistujúcej zákonnej zodpovednosti za jeho zavinené konanie. Odporca v 2.rade ďalej vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že je potrebné poukázať na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. X B. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom vyslovil právny názor, že pri určení pasívnej vecnej legitimácie v sporoch o náhradu škody, iniciovanými klientmi I. J..S..Z.. P. je v súčasnosti podstatný rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku PK 2 T/7/2008 z 21.4.2008 kde je preukázané, že konateľ I. J..S..Z.. P. E. G. bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podvodu spôsobením škody na majetku rôznych fyzických a právnických osôb vo výške 2.435.377.712,90 Sk. Krajský súd vo vyššie uvedenom rozsudku poukazuje na skutočnosť, že podľa ust. § 135 ods.1 tretia veta O.s.p. je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný okrem iného trestný čin a kto ho spáchal, a že súčasne nie je možné toto ustanovenie vykladať len ako viazanosť súdu vo výroku, ale i vzhľadom na komplexnosť naplnenia SPTČ konaním páchateľa, teda i na podstatu vzniku škody a príčinnú súvislosť jej vzniku, teda objektívnou stránkou skutkovej podstaty trestného činu. Vzhľadom na uvedený právoplatný odsudzujúci trestný rozsudok v spojení s príslušnými ustanoveniami OZ o zodpovednosti za škodu, urobil Krajský súd v Košiciach jednoznačný záver, že E. G. zodpovedá za škodu vzniknutú klientom I., J..S..Z.. v pozícií navrhovateľov o náhradu škody zo zmlúv o pôžičke, či tichom spoločenstve, pretože ako konateľ I. J..S..Z.. nezabezpečil, aby
žalobcom bola vrátená pôžička vrátane dohodnutých úrokov a tým na škodu ich majetku seba obohatil. Preto možno právne uzavrieť, že pasívne legitimovaným účastníkom tohto konania vo vecnej zhode nie je odporca v 2.rade, ale osoba jeho bývalého konateľa E. G.. Na základe vyššie uvedených skutočností, odporca v 2.rade považoval návrh navrhovateľky za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť a odporcovi v 2.rade nahradiť trovy konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, písomnými vyjadreniami odporcov, zmluvami o pôžičke, príjmovými pokladničnými dokladmi, výpisom z obchodného registra odporcu v 2.rade a a listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a zistil následovný skutkový stav veci:
Zo zmluvy o pôžičke I-2020/2001 vyplýva, že navrhovateľka a odporca v 2.rade uzavreli dňa 29.10.2001 zmluvu, podľa ktorej navrhovateľka požičala odporcovi v 2.rade finančné prostriedky vo výške 100.000,- Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník navrhovateľke požičané finančné prostriedky vráti s ročným úrokom vo výške 34,5%. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
Zo zmluvy o pôžičke I-2145/2001 vyplýva, že navrhovateľka a odporca v 2.rade uzavreli dňa 27.11.2001 zmluvu, podľa ktorej navrhovateľka požičala odporcovi v 2.rade finančnú hotovosť vo výške 21.000,- Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník navrhovateľke požičané finančné prostriedky vráti s ročným úrokom vo výške 34,5%. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
Z príjmového pokladničného dokladu Č..XX/P-XXXX/XX vyplýva, že odporca v 2.rade prijal od navrhovateľky dňa 29.10.2001 sumu 100.000,-Sk. Z príjmového pokladničného dokladu Č..XX/P-XXXX/ XX vyplýva, že odporca v 2.rade prijal od navrhovateľky dňa 27.11.2001 sumu 21.000,-Sk.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka Č..:XXXXX/V vyplýva, že Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. X P. XX/XX-XX zo dňa 20.12.2002 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka AGW, s.r.o., Štúrova 14, Košice, IČO: XXXXXXXX, teda na majetok odporcu v 2.rade a ustanovil správcu konkurznej podstaty JUDr.Jozefa Mižáka, Košice, Havlíčková 29. Táto zmena v obchodnom registri bola účinná od 8.7.2003.
Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.1.2008, č.k. X B.-XX súd zistil, že Krajský súd v Košiciach, v právnej veci navrhovateľa: R. T., F..X.X.XXXX, Č..I. XX, P., proti odporcovi: JUDr.Jozef Mižák, Škultétyho 1, Košice, správca konkurznej podstaty I. J..S..Z.., O.: XXXXXXXX o určenie pravosti pohľadávky vo výške 121.000,-Sk rozhodol tak, že určil, že pohľadávky navrhovateľky vo výške 121.000,-Sk, prihlásená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach, pod sp.zn. X P. XX/XX je nesporná ako pohľadávky 1.triedy, účastníkom náhradu trov konania nepriznal a zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.000,-Sk z konkurznej podstaty úpadcu na účet Krajského súdu v Košiciach do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 18 Zák.č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods.1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Štát podľa citovaného ustanovenia zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie, za súčasného naplnenia troch podmienok, ktorých naplnenie súd v konaní skúmal.
Súd skúmal, či navrhovateľovi vznikla škoda (majetková újma vyjadriteľná v peniazoch), či sa odporca dopustil nesprávneho úradného postupu (spočívajúci v činnosti, alebo nečinnosti) a či je škoda navrhovateľky v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporcu v 1.rade. Súd na základe
vykonaného dokazovania nezistil naplnenie žiadnej z uvedených podmienok zodpovednosti štátu, podľa cit. § 18 Zák.č.58/1969 Zb.
Navrhovateľka uzatvorením zmlúv o pôžičkách vstúpila do záväzkovo-právneho vzťahu s právnickou osobou AGW, s.r.o., teda odporcom v 2.rade. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia uvedenou zmluvou a ustanoveniami OZ.
Spoločnosť AGW s.r.o., teda odporca v 2.rade si svoje povinnosti vyplývajúce jej z uzatvorených zmlúv nesplnila a navrhovateľke vložený vklad nevyplatila, zatvorila svoje pobočky a bol na ňu vyhlásený konkurz. Navrhovateľke vznikla voči uvedenej spoločnosti pohľadávky zo záväzkovo-právneho vzťahu, ktoré si mohla prihlásiť v konkurznom konaní vedenom voči uvedenej spoločnosti, čo navrhovateľka aj urobila.
V konaní ďalej nebolo preukázané, že by zo strany štátneho orgánu, teda odporcu v 1.rade nebol dodržaný správny úradný postup. Z obsahu spisu nevyplýva, že by „nebankový subjekt-odporca v 2.rade“ prevádzkoval činnosť, ktorú je podľa Zák.č.385/1999 Zb. oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť. Investičné fondy, podielové fondy ako aj správcovské spoločnosti, ktoré vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov (akcie, podielové fondy) investorom, ktoré reprezentujú investície týchto investorov. Spoločnosť AGW s.r.o. vykonávala svoju činnosť na základe zmlúv o pôžičke a prevádzkovanie tejto činnosti jej príslušný štátny orgán (bez ďalšieho) v zmysle Zák.č.385/1999 Zb. zakázať nemohol, pretože nemohol zasahovať do záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré vznikli medzi navrhovateľkou a odporcom v 2.rade na základe ich slobodnej vôle. Súd ďalej poukazuje na to, že odporca v 2.rade ani po formálnej stránke nespĺňal zákonom určené náležitosti pre správcovské spoločnosti (obchodné meno, výška základného imania, právna forma).
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu v 1.rade za škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto súd návrh voči odporcovi v I.rade ako nedôvodný zamietol.
Predpokladom úspešnej žaloby v občiansko-právnom konaní je, aby účastníci konania mali vecnú (aktívnu, alebo pasívnu) legitimáciu. Vecná legitimácia je stav podľa hmotného práva, na základe ktorého sú účastníci nositeľmi práv, alebo povinností vyplývajúcich z hmotno-právnych predpisov.
Na základe vykonaného dokazovania bolo súdu preukázané, že Krajský súd v Košiciach, uznesením sp.zn. X P. XX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil konkurz na majetok dlžníka I. J..S..Z.., Š. XX, P., O.: XXXXXXXX, teda odporcu v 2.rade a ustanovil správu konkurznej podstaty JUDr.Jozefa Mižáka, Košice, Havlíčková 29. Konkurz bol vyhlásený v zmysle vyššie uvedeného uznesenia pred podaním návrhu na začatie konania (28.5.2008). Preto súd argumentáciu odporcu v 2.rade, že v danom prípade nie je vecne a pasívne legitimovaným účastníkom konania považoval za dôvodný. Súd v danej veci ustálil, že pokiaľ navrhovateľka svoj návrh podala proti odporcovi v 2.rade, ktorého označila I., J..S..Z.. J. J. Š., P., O.:XXXXXXXX, tento návrh podala proti pasívne nelegitimovanému účastníkovi konania, ktorým v danom prípade mal byť JUDr.Jozef Mižák, správca konkurznej podstaty úpadcu I. J..S..Z.., Š. XX, P., O.:XXXXXXXX. V tejto súvislosti je však potrebné poznamenať, že z vykonaného dokazovania súdu bolo preukázané, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX rozhodol na základe návrhu navrhovateľky proti JUDr.Jozefovi Mižákovi, so sídlom Škultétyho 1, Košice, správcovi konkurznej podstaty I. J..S..Z.. P.Š., O.:XXXXXXXX v konaní o určenie pravosti pohľadávky vo výške 121.000,- Sk tak, že určil, že pohľadávka navrhovateľky vo výške 121.000,-Sk, prihlásená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach, pod sp.zn. X P. XX/XX je nesporná ako pohľadávka 1.triedy. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh navrhovateľky proti odporcovi v 2.rade pre nedostatok pasívnej procesnej spôsobilosti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebný na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca v 1.rade bol v konaní úspešný, avšak trovy konania si neuplatnil, preto súd vyslovil, že vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom v 2.rade odporcovi v 2.rade náhradu trov konania nepriznal.
O trovách konania odporcu v 2.rade ako úspešného účastníka súd rozhodol v súlade s cit. ust. § 142 O.s.p. a priznal úspešnému odporcovi v 2.rade náhradu trov konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 299 € (pozostávajúce z 2 úkonov právnej služby 1.prevzatie a príprava zastúpenia dňa 4.5.2011 á 142,09 € + režijný paušál 7,41 €, 2.účasť na pojednávaní dňa 6.5.2011 á 142,09 € + režijný paušál 7,41 € podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.