Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-132-2010.pdf
PDF · 83.49 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/132/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právnej veci navrhovateľa: D. D., E.. C. R., XXX/XX, Q. zast. AK JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o., Tolstého 20, Žilina proti odporcovi: Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava v konaní o určenie, že poistenie nezaniklo takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 23.7.2010 upraveným na pojednávaní dňa 3.5.2011 sa navrhovateľ domáhal určenia, že poistenie z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.3.2005, uzavreté medzi D. a spoločnosťou Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group dňom 19.7.2007 nezaniklo a v čase vzniku poistnej udalosti dňa 27.1.2009 trvalo.
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil s tým, že predmetné poistenie zaniklo dňa 19.7.2008 pre nezaplatenie poistného v jednomesačnej lehote od prevzatia výzvy zo dňa 16.6.2008.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vypočutím odporcu, oboznámení sa s predmetnou poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku, osobitnými poistnými podmienkami - poistenie vecí pre prípad živelných udalostí, fotokópiu doručenky ako aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, dal poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a mal preukázaný nasledovný skutkový stav.
Dňa 11.3.2005 uzavrel navrhovateľ s odporcom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre poistenie budov a stavieb občanov, v ktorej sa navrhovateľ zaviazal platiť ročné poistné vo výške 332,34 EUR. Dňa 27.1.2009 došlo k požiaru v rodinnom dome, ktorý bol pre prípad požiaru poistený na základe predmetnej poistnej zmluvy. Pri likvidovaní poistnej udalosti, ktorú navrhovateľ oznámil, bolo z likvidačnej správy zo dňa 5.5.2009 oznámené, že adresa vzniku škody sa nezhoduje s adresou poistenia. Následne došlo ku korešpondencii medzi navrhovateľom a odporcom, na základe ktorej došlo k vysvetleniu nezrovnalostí a to dôvodu chyby v určení miesta vzniku škody. Vysvetlením bolo zistené, že škodová udalosť vznikla na adrese, ktorá sa zhoduje s adresou poistenia, uvedenou v poistnej zmluve.
Následne navrhovateľ zasielal odporcovi výzvy na plnenie a na základe týchto výziev oznámil odporca navrhovateľovi, že poistenie zaniklo dňom 13.8.2007. Medzi časom však došlo k zisteniu, že navrhovateľ poistné zaplatil 17.7.2007, na základe čoho odporca oznámil navrhovateľovi, že poistenie nezaniklo ku dňu 13.8.2007 s tým, že odporca sa vo svojom oznámení pomýlil. Za zánik poistenie považuje odporca 19.7.2008.
Navrhovateľ sa domnieva, že na určení akého sa v predmetnej veci domáha má naliehavý právny záujem, nakoľko na základe takéhoto určenia bude pre neho možné uplatňovať si nárok na poskytnutie poistného plnenia od odporcu a dôjde k odstráneniu právnej neistoty na strane navrhovateľa a k zániku stavu porušovania práva navrhovateľa na poskytnutie poistného plnenia, na ktoré sa odporca pre prípade vzniku poistnej udalosti v predmetnej poistnej zmluve zaviazal. Určenie, že poistenie nezaniklo je v záujme navrhovateľa, nakoľko následne mu vznikne reálna možnosť získať od odporcu poistné plnenie.
Odporca sa stotožnil s tým, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu predmetnej poistnej zmluvy a zároveň má vedomosť aj o poistnej udalosti, ku ktorej došlo 27.1.2009, avšak tvrdí, že poistná zmluva zanikla pred vznikom uvedenej poistnej udalosti z dôvodu nezaplatenia poistného. Priznal svoju nesprávnu informovanosť navrhovateľa o dátume zániku poistnej zmluvy s tým, že navrhovateľovi bola zaslaná výzva na zaplatenie poistného 9.7.2007 s poučením, že ak od doručenia predmetnej výzvy nebude poistné uhradené do 1 mesiaca, poistenie zanikne. Podľa tvrdenia odporcu, navrhovateľ prevzal túto výzvu 13.7.2007, pričom k úhrade poistného došlo dňa 17.7.2007, teda v jednomesačnej lehote a odporca vystornoval poistnú zmluvu k 13.8.2007. Ďalej bolo zistené, že navrhovateľovi bola zaslaná dňa 16.6.2008 ďalšia výzva na zaplatenie poistného, ktorá bola prevzatá 19.6.2008. Zároveň aj táto výzva obsahovala zákonné poučenie o zániku poistenia v prípade nezaplatenia, avšak na túto výzvu podľa tvrdenia odporcu navrhovateľ nereagoval a poistné zaplatil až 17.9.2010 teda po vzniku poistnej udalosti ku ktorej došlo 27.1.2009. Na základe týchto skutočností podľa tvrdenia odporcu poistenie zaniklo 19.7.2008 pre nezaplatenie poistného v jednomesačnej lehote od prevzatia výzvy dňa 16.6.2008.
Navrhovateľ v konaní namietal, že v danom prípade spornú výzvu prevzala dňa 19.6.2008 matka navrhovateľa a nie navrhovateľ, na základe čoho v danom prípade nebola splnená fikcia doručenia v zmysle všeobecných poistných podmienok, stanovená v článku 3 bod 7 písmeno b). Tým, že navrhovateľ poistné uhradil 8.1.2009, teda pred vznikom poistnej udalosti ku ktorej došlo 27.1.2009, navrhovateľ sa domnieva, že u odporcu malo dôjsť k plneniu, nakoľko k zániku poistenia nedošlo. Zároveň navrhovateľ poukázal aj na dobré mravy, nakoľko odporca ak prijal poistné a nevrátil ho, konal v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ak sa domnieval, že poistenie zaniklo, mal toto poistné vrátiť. Navrhovateľ aj naďalej tvrdí, že poistenie nezaniklo.
Odporca poukázal na doručovanie písomností, ktoré boli adresované navrhovateľovi, kde aj v predchádzajúcom období výzvu zo dňa 13.7.2007 prevzala sestra navrhovateľa, ktorá výzvu prevzala na rovnakej adrese bydliska ako navrhovateľ, kde sa jednalo o poistné za poistné obdobie od 12.3.2007 do 12.3.2008 a pri tejto výzve i keď ju navrhovateľ sám osobne neprevzal, na základe doručenej výzvy riadne plnil. Obdobne bolo postupované aj za poistné obdobie od 12.3.2008 do 12.3.2009, ktorú výzvu adresovanú navrhovateľovi prevzala jeho matka, avšak navrhovateľ v stanovenej lehote poistné neuhradil. Zároveň odporca poukázal na to, že žiaden predpis mu neukladá, že zásielka - výzva sa má doručovať do vlastných rúk. Podmienka je stanovená iba v doručení.
Podľa § 80 písm. c O.s.p. návrhom na začatie konania možno upraviť aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Určovacou žalobou sa navrhovateľ nedomáha prisúdenia nejakého plnenia, nedomáha sa teda exekučného titulu, ale jeho cieľom je aby sa autoritatívne v rozsudku vyrieklo, že určité právo, či právny vzťah existuje alebo neexistuje (pozitívna určovacia žaloba a negatívna určovacia žaloba). Je potrebné zdôrazniť, že žiadne určenie sa pritom nemôže týkať existencie alebo neexistencie samotnej právnej skutočnosti ale len práva alebo právneho vzťahu.
Určovacie žaloby majú len preventívnu funkciu pretože smerujú k tomu, aby sa k porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu žaloba na určenie nie je opodstatnená tam, kde je možné domáhať sa ochrany žalobou na plnenie.
Pri návrhoch na začatie konania s petitom na určenie možno podľa obsahu petitu rozlišovať:
- návrh v ktorom ide o právo
- návrh v ktorom ide o právny vzťah.
Podľa toho či sa žiada o určenie existencie právneho vzťahu alebo práva alebo naopak o určenie ich neexistencie rozlišujeme kladnú určovaciu žalobu a pozitívnu určovaciu žalobu.
Predmetom určenia naopak nemôže byť existencia, či neexistencia samotnej skutočnosti aj keby išlo o skutočnosť právnu, čiže takú s ktorou je spätý vznik, zmena alebo zánik právneho vzťahu.
Základnou podmienkou dôvodnosti ( žalovateľnosti) a teda úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Žalobca má právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo alebo právny vzťah na ktorom bol zúčastnený alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým.
Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný t.j. naliehavý.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je jednou z potrebných podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.
Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby pre nedostatok vecnej opodstatnenosti
Žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c O.s.p. spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované určenie je len povahou predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či je tu alebo nieje právny vzťah alebo právo a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva navrhovateľa alebo neistota v jeho právnom postavení sa v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho právny vzťah (právo ) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením či tu právny vzťah alebo právo je alebo nieje.
Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením či tu právny vzťah alebo právo je, či nieje vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Záver súdu o existencii či neexistencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa a či len zbytočne nevyvoláva konanie po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem a ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod na zamietnutie žaloby. Pokiaľ súd teda dospeje k záveru, že takáto určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v danej situácii nie je opodstatnený, nakoľko nerieši celý obsah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi. Požadované určenie má povahu len predbežnej otázky, nakoľko samotné rozhodnutie o požadovanom určení by nebolo konečným rozhodnutím ohľadne spornej poistnej zmluvy, resp. jej zániku. Navrhovateľ by musel podať následnú žalobu na plnenie. V rámci ochrany navrhovateľa podaním žaloby na plnenie sa súd v rámci predbežnej otázky vysporiada so samotným prípadným zánikom poistenia v čase vzniku poistnej udalosti dňa 27.1.2009 a následne vyrieši celý obsah sporného právneho vzťahu. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je splnená podmienka žalovateľnosti a preto návrh zamietol bez toho, aby sa bližšie zaoberal meritom veci.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p, avšak vzhľadom k tomu ,že v konaní úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, nepriznal mu právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.