Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/225/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa M. L., nar. XX.XX.XXXX bytom I. XX, K. zast. JUDr. Jozef Jaroščák, advokát proti odporcovi Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trebišov so sídlom M. R. Štefánika 73/23, Trebišov v konaní o zaplatenie 1.294,56-Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 03.09.2010 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.294,56-Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 20.06.2001 č. k. vo veci rozvodu a úpravy rodičovských práv a povinností bol navrhovateľ povinný platiť na výživu maloletých detí spolu sumu 1.500,-Sk, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.07.2001.

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove /ďalej úrad práce/ č. spisu: W/2006/29054/18 Mihucová zo dňa 20.11.2006 bolo navrhovateľovi uložené vrátiť preplatok na dávke v hmotnej núdzi a príspevkov za povinného vo výške 15.000,-Sk zvýšený o 10% na 1.500,-Sk za obdobie od 01.06.2002 do 31.12.2003, vo výške 18.000,-Sk zvýšený o 25% na 4.500,-Sk za obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2004. Preplatok na dávke v hmotnej núdzi tak predstavoval sumu v celkovej výške 33.000,-Sk a penále vo výške celkom 6.000,-Sk. Podľa odôvodnenia uvedeného rozhodnutia úradu práce za obdobie od 01.06.2002 do 31.12.2004 navrhovateľ neplatil určené výživné, čím vznikol podľa odporcu preplatok z dôvodu nesplnenia si vyživovacej povinnosti. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.12.2006. Odporca zaslal navrhovateľovi výzvu zo dňa 30.10.2007, ktorou sa domáhal vrátenia finančných prostriedkov v celkovej výške 39.000,-Sk v lehote do 15 dní odo dňa jej doručenia. Dňa 12.11.2007 bola uzavretá dohoda o uznaní a uhradení dlhu medzi odporcom a navrhovateľom tak, že navrhovateľ uznal, čo do dôvodu a výšky svoj dlh vo výške 39.000,-Sk, na úhradu ktorého sa zaviazal splácať poštovou poukážkou v mesačných splátkach

po 2.200,-Sk od mesiaca december r. 2007. Uvedený dlh navrhovateľ uhradil poštovými poukážkami dňa 28.12.2007, 28.01.2008 a 07.03.2008 a zároveň bolo zo strany odporcu zaslané navrhovateľovi oznámenie o uhradení pohľadávky na dávke v hmotnej núdzi a príspevkov za povinného zo dňa 01.04.2008. Navrhovateľ žiadal o prešetrenie výzvy na vrátenie finančných prostriedkov. Odporca zaslal odpoveď zo dňa 12.08.2009 navrhovateľovi v znení neobsahujúcom vysvetlenie oprávnenosti odporcu žiadať od navrhovateľa vrátenie preplatku na dávke v hmotnej núdzi a príspevkov za povinného.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporca prijal finančné plnenie v zmysle o náhradnom výživnom od žiadateľa dávky - bývalej manželky navrhovateľa vo výške 25.000,-Sk a zároveň žiadal vrátenie finančných prostriedkov duplicitne od navrhovateľa vo výške 39.000,-Sk a to aj napriek tomu, že navrhovateľ si svoju vyživovaciu povinnosť v uvedenom období plnil riadne a včas tak, že výživné uhrádzal prostredníctvom poštových poukážok, odporca ignoroval ust. a uviedol navrhovateľa do omylu tým, že podpísal s navrhovateľom dohodu o uznaní a uhradení dlhu v rozpore s , nakoľko na jej uzavretie z dôvodu vyššie uvedených skutočností nebol právny dôvod, teda existencia dlhu v čase uznania. Navrhovateľ žiadal opätovnou výzvou odporcu o vrátenie finančnej čiastky v lehote do 7 dní. Vo svojom stanovisku odporca uvádza, že v priebehu rozhodovacej činnosti bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie o preplatku, preto žiadosť navrhovateľa považuje za nepochopiteľnú. S uvedeným stanoviskom sa však nie je možné stotožniť vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a pochybenia odporcu pri svojej rozhodovacej činnosti.

V konaní bol vydaný platobný rozkaz č. -22 zo dňa 22.09.2010, proti ktorému podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor.

V odpore odporca namietal, že odporca pri vyplácaní náhradného výživného postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a takisto postupoval pri rozhodovaní o preplatku, v priebehu rozhodovacej činnosti vychádzal z podkladov, ktoré mu boli známe a mal nepochybne za to, že v priebehu rozhodovacej činnosti bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci. Celý proces náhradného výživného ako aj rozhodovanie o povinnosti vrátiť dávku poskytnutú namiesto povinného sa riadi všeobecným predpisom o správnom konaní a keďže navrhovateľ bol účastníkom správneho konania, mal možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu; návrh navrhovateľa považoval za neopodstatnený.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a listinnými dôkazmi a to rozsudkom , rozhodnutím o preplatku, výzvou na vrátenie finančných prostriedkov, dohodou o uznaní a uhradení dlhu, fotokópiou poštových peňažných poukazov, vzájomnou korešpondenciou účastníkov a zistil tento skutkový stav veci:

Z Rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. zo dňa 20.06.2001 súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené a boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode. Navrhovateľ bol zaviazaný platiť na výživu maloletých detí sumu spolu 1.500,-Sk do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky detí. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.07.2001.

Z rozhodnutia o preplatku č. W/2006/29054/18 Mihucová zo dňa 20.11.2006 súd zistil, že úradom práce bola uložená povinnosť navrhovateľovi vrátiť preplatok na dávke v hmotnej núdzi a príspevkov za povinného v celkovej výške 33.000,-Sk v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a penále vo výške 6.000,-Sk do 15 dní od právoplatnosti

rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že preplatok vznikol z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti za obdobie od 01.06.2002 do 31.12.2004. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2006.

Z výzvy na vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 30.10.2007 súd zistil, že úrad práce vyzval navrhovateľa na vrátenie preplatku na poskytnutom náhradnom výživnom v celkovej výške 33.000,-Sk, za penále vo výške 6.000,-Sk v lehote 15 dní od doručenia výzvy.

Z dohody o uznaní a uhradení dlhu zo dňa 12.11.2007 súd zistil, že v uvedený deň bola uzavretá dohoda medzi úradom práce a navrhovateľom, na základe ktorej navrhovateľ uznal svoj dlh vo výške 39.000,- Sk, čo do dôvodu a výšky v plnom rozsahu a zaviazal sa tento dlh zaplatiť v mesačných splátkach po 2.200,-Sk od mesiaca december r. 2007.

Z poštových peňažných poukazov súd zistil, že v prospech adresáta úrad práce bola zo strany navrhovateľa poukázaná suma 33.000,-Sk a to dňa 07.03.2008 suma 10.800,-Sk, dňa 28.12.2007 suma 2.200,-Sk a dňa 28.01.2008 suma 20.000,-Sk.

Z poštových peňažných poukazov súd zistil, že zo strany navrhovateľa boli v prospech adresáta M. v období od 02.09.2002 do 20.12.2004 poukázané finančné prostriedky v celkovej výške 46.000,-Sk.

Z oznámenia úradu práce zo dňa 01.04.2008 adresovanom navrhovateľovi súd zistil, že úrad práce oznámil uhradenie pohľadávky vo výške 39.000,-Sk na dávke v hmotnej núdzi a príspevkov k 31.03.2008 s tým, že k 31.03.2008 navrhovateľ uhradil sumu 33.000,-Sk a pani L. uhradila 11.500,-Sk.

Z podaní: prešetrenie vrátenia finančných prostriedkov - odpoveď zo dňa 12.08.2009, žiadosť o vrátenie sumy 25.000,-Sk zo dňa 18.01.2010, opätovná výzva zo dňa 15.02.2010, oznámenie úradu práce zo dňa 12.02.2010 súd zistil, že navrhovateľ žiadal o vysvetlenie z akého dôvodu bol zaviazaný na úhradu náhradného výživného vo výške 33.000,-Sk a zároveň žiadal o vrátenie sumy 25.000,-Sk.

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že návrh uplatnený navrhovateľom je odôvodnený tým, že navrhovateľ plnil odporcovi na základe dohody o uznaní dlhu, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom a vzhľadom na to, že na uzavretie danej dohody nebol právny dôvod, mal za to, že dohoda je v zmysle ust. Občianskeho zákona neplatná od začiatku. Odporca nebol oprávnený na uzatvorenie takejto dohody, nakoľko môže konať iba v súlade s článkom 2 ods. 2 SR. Vzhľadom na to, že navrhovateľ plnil sumu 39.000,-Sk, čiže 1.294,56-Eur, na základe dohody, pri ktorej má za to, že je neplatná, dožadoval sa, aby bola táto suma navrhovateľovi vrátená.

Z vyjadrenia odporcu súd zistil, že navrhovateľ si neplnil vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola určená rozhodnutím súdu, preto na základe podnetu bývalej manželky, teda oprávnenej z vyživovacej povinnosti bolo začaté plnenie od 01.06.2002 do 31.12.2004 titulom náhradného výživného. Vzhľadom na túto skutočnosť, že bolo poskytnuté náhradné výživné, úrad práce ako správny orgán rozhodol o zaplatení preplatku rozhodnutím zo dňa 20.11.2006, na základe ktorého mal navrhovateľ vrátiť preplatok na dávke v hmotnej núdzi a príspevkov v uvedenej výške. Čo sa týka dohody o uznaní dlhu mal za to, že nie je správne prihliadať na túto dohodu, pretože touto dohodou vyšiel odporca iba v ústrety navrhovateľovi, aby mohol čiastočne v splátkach plniť svoj dlh. Uviedol, že správne konanie začalo na návrh na základe žiadosti bývalej manželky navrhovateľa M. L. Na základe návrhu jej bola rozhodnutím zo dňa 05.06.2002 priznaná dávka sociálnej pomoci v sume 1.500,- Sk mesačne s účinnosťou od 01.06.2002 do doby trvania podmienok. Uvedené preukázal rozhodnutím úradu práce číslo A02/18525MK zo dňa 05.06.2002. Správne konanie, ktoré začalo na základe rozhodnutia, ktoré bolo vydané 05.06.2002, začalo na základe ústneho podania pani

L. ktorá zároveň podala ústne trestné oznámenie o neplnení vyživovacej povinnosti zo strany bývalého manžela. Zároveň neplatenie výživného bolo preukázané vedeným výkonom rozhodnutia na tunajšom súde č. k. , z ktorého vyplýva, že navrhovateľ neplnil vyživovaciu povinnosť.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola uložená rozsudkom tunajšieho súdu v konaní o rozvode manželstva si plnil, nezaplatil možno dva mesiace, platil formou šekov a tieto šeky posielal na adresu matky detí. Žiadna z úhrad, ktorú posielal šekom sa mu nevrátila, čo znamená, že bývalá manželka peniaze prevzala. Čo sa týka správneho konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie o preplatku, k tomu sa vyjadriť nevedel. V období, keď dostal výzvu z úradu práce, dostavil sa na úrad práce a tam mu sekretárka povedala, že musí túto sumu uhradiť, tak túto dohodu podpísal. Čo sa týka úhrady sumy uhradil sumu 33.000,-Sk na účet úradu práce, uhradili to konkrétne jeho rodičia formou troch splátok. Čo sa týka sumy 6.000,- Sk titulom penále táto suma uhradená nebola.

Z výpovede svedkyne M. L. súd zistil, že navrhovateľ je jej bývalý manžel. Rozhodnutím o rozvode bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumou v celkovej výške 1.500,-Sk mesačne. Počnúc týmto obdobím, teda od právoplatnosti rozhodnutia výživné neplatil pravidelne, avšak nevedela uviesť konkrétne, za ktoré mesiace. Na základe rozhodnutia úradu práce jej boli peniaze platené a v období, keď platil výživné aj navrhovateľ, aj peniaze dostávala od úradu práce, peniaze, ktoré dostala od navrhovateľa vrátila úradu práce, aby výživné nebrala dvakrát. Stále úradu práce oznámila skutočnosť, kedy navrhovateľ uhradil výživné a kedy nie a peniaze vrátila formou poštových poukazov, o čom predložila súdu doklad. Za sporné obdobie v podstate vrátila stále tú sumu výživného, ktorá jej bola poukázaná a táto suma bola celkovo 25.000,- Sk.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. /ďalej /, upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Občianskoprávne vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov; práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajú na základe prejavu vôle vyplývajúceho z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne.

Pre vyriešenie otázky, či daný právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny, bolo nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje návrhom uplatnený nárok (predmet súdneho konania).

Na zabezpečenie podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon navrhovateľovi povinnosť uviesť vždy už v návrhu rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov, významných nielen pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy, ale aj pre posúdenie veci. Navrhovateľ je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne

vyhodnotiť a odôvodniť. Je totiž vždy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho však predsa len v žalobe právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný.

Navrhovateľ odvodil svoj nárok z uzavretej dohody o uznaní a uhradení dlhu medzi odporcom a navrhovateľom, ktorá bola uzavretá dňa 12.11.2007, kde navrhovateľ uznal čo do dôvodu a výšky svoj dlh vo výške 39.000,-Sk, na úhradu ktorého sa zaviazal splácať poukážkou v mesačných splátkach po 2.200,-Sk od mesiaca 12/2007.Uvedený dlh navrhovateľ odporcovi uhradil poštovými poukážkami dňa 28.12.2007, 28.01.2008 a 07.03.2008 spolu sumu 33.000,-Sk. Navrhovateľ uviedol, že výživné z jeho strany bolo plnené pravidelne, nevedel uviesť, z akého dôvodu bolo poskytované náhradné výživné bývalej manželke navrhovateľa. Tým, že odporca prijal plnenie od bývalej manželky vo výške 25.000,- Sk a zároveň žiadal vrátenie finančných prostriedkov duplicitne od navrhovateľa vo výške 39.000,-Sk, uviedol navrhovateľa do omylu, tým, že s ním podpísal dohodu o uznaní a uhradení dlhu, ktorá je v rozpore s , nakoľko na jej uzavretie nebol právny dôvod. Tým sa odporca bezdôvodne obohatil a preto má navrhovateľovi vrátiť poskytnuté plnenie.

Súd sa nestotožnil s právnym základom uplatneného nároku, teda plnením na základe neplatnej dohody a vydaním bezdôvodného obohatenia, mal za to, že základom plnenia navrhovateľa malo byť rozhodnutie správneho orgánu o vrátení preplatku, nakoľko týmto rozhodnutím bola uložená navrhovateľovi právna povinnosť a až v nadväznosti na dané rozhodnutie bola uzavretá dohoda o uznaní dlhu, kde navrhovateľ uznal dlh - sumu, vyplývajúcu z rozhodnutia správneho orgánu resp. uloženú rozhodnutím správneho orgánu.

Predmetné rozhodnutie vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov dňa 20.11.2006, č. W/2006/29054/18 Mihucová, predmetom ktorého bolo vrátenie preplatku na dávke v hmotnej núdzi a príspevkov za povinného vo výške 33.000,-Sk a penále vo výške 6.000,-Sk; uvedený preplatok mal vzniknúť na poskytovanej dávke v hmotnej núdzi v období od 01.06.2002 do 31.12.2004. Rozhodnutie vydal odporca ako subjekt príslušný na konanie v zmysle , Zz o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, teda ako subjekt verejnoprávny. Na základe uvedeného preto súd právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako verejnoprávny vzťah, sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (odporca) vystupoval voči druhému (navrhovateľ) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. Právny vzťah s týmito znakmi sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah.

Vzhľadom na povahu vzťahu (s poukazom na judikatúru Uzn. NS SR ), nemôže dôjsť na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu v zmysle tým, že navrhovateľ plnil na základe rozhodnutia správneho orgánu, zvlášť, keď bol sám účastníkom správneho konania a mal možnosť v rámci predmetného správneho konania uplatniť všetky procesné inštitúty.

V konaní však bolo preukázané, že na základe rozhodnutia úradu č. A02/18525 MK zo dňa 05.06.2002 bola s účinnosťou od 01.06.2002 priznaná za povinného pre M. L. dávka sociálnej pomoci v sume 1.500,-Sk namiesto povinného M. L.; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2002. Toto plnenie bolo poskytované v období od 01.06.2002 do 31.12.2004. Svedkyňa p. L. uviedla, že v spornom období prijímala plnenie od úradu, no vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v spornom období platil aj výživné, čo bolo preukázané kópiami poštových peňažných poukazov navrhovateľa zasielanými svedkyni, vždy peniaze úradu vrátila, čo svedkyňa preukázala poštovými poukážkami v celkovej sume 25.000,-Sk. Tieto poštové peňažné poukazy boli uhrádzané v prospech okresného úradu v období rokov 2002 až 2004, teda svedkyňa ako žiadateľka dávky vrátila poskytnuté plnenie náhradného výživného, teda nebolo zrejmé, na akom právnom základe bolo vydané rozhodnutie úradu zo dňa 20.11.2006 o vrátení preplatku na dávke v hmotnej núdzi a príspevkov.

Zákonnosť predmetného rozhodnutia však v tomto konaní nemožno skúmať, nakoľko tu nie je daná právomoc súdu (v tomto konaní), zákonnosť môže byť preskúmaná súdom v zmysle ust. (ust. , Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza). Súd tak dospel k záveru, že ak sa navrhovateľ domnieva, že došlo k pochybeniu v rámci správneho konania a z jeho strany k plneniu bez právneho dôvodu, môže sa domáhať svojho nároku samostatným návrhom vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom podmienky uplatnenia nároku, legitimáciu účastníkov konania ako aj samotný postup predchádzajúci uplatneniu nároku je upravený Zz o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Nakoľko navrhovateľom označený odporca nie je orgánom príslušným na konanie vo veci (príslušnosť orgánu je daná ust. , cit. zákona), neboli splnené podmienky na postúpenie veci. Nakoľko odporca nie je pasívne legitimovaným účastníkom konania pri uplatnení nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, súd návrh zamietol, teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. /ďalej /, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Podľa ust. , Zb o súdnych poplatkoch /ďalej ZoSP/, Od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu a poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Nakoľko predmetom konania bolo vrátenie duplicitne zaplatených štátnych sociálnych dávok, konanie je oslobodené od súdnych poplatkov, preto súd o poplatkovej povinnosti účastníkov konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí / ďalej / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / /.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / /,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona / /.