Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-83-2010.pdf
PDF · 87.17 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/83/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Hausleitnerovou, v právnej veci navrhovateľky: Q. I., Š. X, Bratislava, zast. JUDr. Evou Nováčkovou, advokátkou, Brančská 7, Bratislava, proti odporcovi: AXXENT, spol. s.r.o., IČO: 35 876 719, Na vŕšku 2, Bratislava, zast. JUDr. Dušanom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária Na vŕšku 2, Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o určenie, že pracovný pomer trvá, takto
rozhodol:
Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou zo dňa 24.6.2010 v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce je neplatné.
Súd žalobu v časti určenia, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá, zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 5.872,97 eur do 15 dní od právoplatnosti od rozsudku.
Vo zvyšku náhrady mzdy súd návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 510 eur.
na účet JUDr. Evy Nováčkovej, advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 9.8.2010, 24.9.2010 (čl. 29) a na pojednávaní dňa 7.12.2010 domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou zo dňa 24.6.2010 je neplatné a pracovný pomeru navrhovateľky u odporcu trvá. Ďalej sa domáhala stravného a náhrady za nevyčerpanú dovolenku, ktorý návrh podaním doručením súdu dňa 24.9.2010, potom čo bol vylúčený uznesením č..k. 18C/83/2010-28 zo dňa 8.9.2010 na samostatné konanie, vzala späť. Náhradu mzdy z priemernej čistej mzdy od 25.6.2010 v sume 1.568,02 eur do 30.9.2010 zmenila do 31.10.20110 v celkovej sume 2.514,46 eur, ktorú zmenu súd na pojednávaní dňa 7.12.2010 pripustil. Návrh odôvodnila tým, že hoci dňa 19.6.2010 cestou SMS správy požiadala riaditeľku o poskytnutie dovolenky na deň 21.6.2010 na prípravu na prijímacie pohovory a riaditeľka e-mailovou korešpodenciou s dovolenkou súhlasila, bol s navrhovateľkou okamžite skončený pracovný pomer. Skončenie pracovného pomeru
považuje za účelové, vyhnúť sa dvojmesačnému odstupnému, nakoľko zámerom bolo znížiť finančné náklady.
Odporca žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko navrhovateľka si nezvolila zaužívaný postup a na poslednú chvíľu, mimo pracovnej doby a navyše počas víkendu kontaktovala Q.. O., ktorá vykonávala funkciu výkonnej riaditeľky formou internetového chatu služby G-Mail. Komunikáciu treba posudzovať komplexne, v ich vzájomnej súvislosti a nie izolované výroky. Konštatovanie " skúsim to zvládnuť sama " nijako nerieši súhlas s neprítomnosťou navrhovateľky na pracovisku v tento deň. Túto skutočnosť potvrdzuje aj uvedený e-mail, ktorý napísala Q. O. navrhovateľke v nedeľu, v ktorom ju žiada, aby prišla do práce aspoň na poobedie.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľka pracovala u odporcu od 8.2.2010 vo funkcii recepčná - asistentka na dobu neurčitú. V dňoch 22. a 23.6 2010 navrhovateľka čerpala dovolenku z dôvodu účasti na prijímacích pohovoroch na vysokú školu Navrhovateľka sa nestihla pripraviť na prijímacie pohovory, tak cestou internetového chatu služby G-Mail požiadala dňa 19.6.2010 výkonnú riaditeľku Q.. O. o dovolenku na deň 21.6.2010 so zdôvodnením. Po hľadaní riešení výkonná riaditeľka s čerpaním dovolenky súhlasila, že prácu skúsi zvládnuť sama. Na druhý deň, 20.6.2010 ( nedeľu) si našla navrhovateľka od Q.. O. e-mail, či by nevedela prísť aspoň na poobedie. Navrhovateľka odpovedala záporne, nakoľko už bola dohodnutá s kamarátkou na príprave na prijímacie pohovory. Po návrate z dovolenky dňa 24.6.2010 bolo navrhovateľke doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Listom zo dňa 25.6.2010 navrhovateľka oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Navrhovateľka mala 40 hodinový pracovný týždeň.
Podľa § 68 ods. 1 Zák. práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Z ustanovenia § 111 Zák. práce vyplýva, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.
Z výpovede svedkyne Q.. O. - priamej nadriadenej vyplynulo, že navrhovateľka bola jej jedinou podriadenou, robila u nich 5 mesiacov. Predchádzajúcu dovolenku žiadala prostredníctvom dovolenkového lístka. V minulosti navrhovateľka taktiež náhle opustila svoje pracovisko, napriek tomu, že jej bolo povedané, že nemôže odísť. Mala nejaké problémy s bratom. V rozhodnom čase, keď navrhovateľka požiadala o dovolenku na deň 21.6.2010, chcela sa s navrhovateľkou dohodnúť, situáciu nejako vyriešiť. Nakoľko nešlo o jej zdravotné problémy, nebol to dôvod, pre ktorý by musela čerpať dovolenku. Navrhovateľka o jej rozvrhu práce vedela, nakoľko ho organizovala ona, avšak po minulých skúsenostiach s navrhovateľkou svedkyňa rezignovala a povedala jej, že skúsi prácu 21.6.2010 zvládnuť sama. Akonáhle sa skončila komunikácia s navrhovateľkou, otvorila si diár a začala rozmýšľať, ako si preorganizuje pondelok, ako popresúva stretnutia. V sobotu sa ťažko rušia termíny. V nedeľu navrhovateľku kontaktovala, zúfalé riešenie bolo požiadať navrhovateľku, aby prišla na poobedie. Jej účasť bola nevyhnutná na celý deň. Nebolo to nezvládnuteľné. Jej úmyslom nebolo udeliť navrhovateľke súhlas s čerpaním dovolenky, lebo tomu okolnosti v konkrétnom dni nedovoľovali. Oznámenie o tom, že navrhovateľka trvala na ďalšom zamestnávaní sa dozvedela až po nahliadnutí do materiálov zo súdu. Dovtedy list nevidela. Nečítala ho, nakoľko nie je konateľkou.
Dobu čerpania dovolenky určuje zamestnávateľ. Ide o oprávnenie zamestnávateľa, pri uskutočňovaní ktorého má zamestnávateľ prihliadať aj na oprávnené záujmy zamestnanca. Takýmto oprávneným záujmom navrhovateľky určite bola príprava na prijímacie pohovory na vysokú školu. Je pravda, že je potrebné o dovolenku požiadať včas, aby si zamestnávateľ mohol zorganizovať prácu, avšak vo výnimočných prípadoch možno požiadať o čerpanie dovolenky aj náhle, neplánovane, telefonicky, alebo iným spôsobom. Z internetového chatu služby G-Mail jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ s čerpaním dovolenky navrhovateľkou na deň 21.6.2010 súhlasil. To že následne zamestnávateľ sa opýtal navrhovateľky, či by nemohla prísť v pondelok aspoň na poobedie, nie je striktnou výzvou na prerušenie dovolenky a na nástup do práce, ale len pokusom o prerušenie dovolenky a zváženie, či preruší navrhovateľka dovolenku a nastúpi navrhovateľka do práce v pondelok poobede, bolo ponechané zamestnávateľom na navrhovateľku.
Odporca založil do spisu dôkazy, z ktorých je zrejmé, že navrhovateľka často nestíhala prísť včas do práce, avšak neskoré príchody nie sú predmetom okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Vzhľadom k tomu, že odporca nepreukázal závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou, súd návrhu navrhovateľky v časti neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel.
Priznal navrhovateľke náhradu mzdy od 1.11.2010 do rozhodnutia súdu, pričom vychádzal z mesačnej mzdy 600,02 eur, dennej mzdy 27,6 eur a hodinovej mzdy 3,45 eur.
Výpočet:
Rozhodné obdobie 2 3
Odpracované 120 hod. 184 spolu 304
Mzda 450,-eur 600,-eur spolu 1050,-eur
1050:404 = 3,45 t.j. priemerná hodinová mzda
3,45 krát koeficient 173,92 (40hodin. týždeň) = 600,02 priemerná mesačná mzda
Denná mzda priemerná 3,45 x 8 hodín = 27,6 eur
Navrhovateľka špecifikovala uplatnený nárok od 25.6.2010 do 31.10.2010 na sumu 2.514,46 eur, od 1.11.2010 do 31.1.2011 1.823,66 eur a od 1.2.2011 do vyhlásenia rozsudku 1.558,45 eur. Súd priznal navrhovateľke za obdobie od 25.6.2010 do 31.10.2010 náhradu mzdy za 4 mesiace a 6 dní vo výške 2.514,46, nakoľko nad rámec petitu nemôže, keďže navrhovateľka za toto obdobie požadovala len 2.514,46, hoci jej prislúchalo 2.565,68 eur. Za obdobie od 1.11.2010 do 31.1.2011 priznal 1.800,06 eur a za obdobie od 1.2.2011 do vyhlásenia rozsudku priznal 1.558,45 eur. Celkom priznal 5.872, 97 eur ale len do vyhlásenia rozsudku a v časti od vyhlásenia do právoplatnosti rozsudku súd návrh v časti náhrady mzdy zamietol, nakoľko v zmysle § 154 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Návrh navrhovateľky o určenie, že pracovný pomer trvá je návrhom určovacím v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Čo sa týka tohto návrhu navrhovateľky o určenie, pracovný pomer trvá treba zdôrazniť, že na určení, že pracovný pomeru trvá nie je naliehavý právny záujem pretože z ustanovenia § 77 Zák.
práce vyplýva. že toto ustanovenie účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu umožňuje uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru, tým je však zároveň - z aspektu § 80 písm. c) O.s.p. vylúčené, aby sa niektorý z nich domáhal z rovnakého dôvodu ( základu) žalobou, podanou v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. určenia, že pracovný pomer trvá (Rozs. NS SR sp. zn. 3Cdo 147/2008). Z toho dôvodu súd návrh na určenie, že pracovný pomer trvá zamietol ako nadbytočný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Priznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia nasledovne:
1. prevzatie a príprava 8.2.2011 § 10, § 13 ods. 3 vyhl. 655.2004 Z.z. .....................................216,79 eur
2. účasť na pojednávaní odročené - ? dňa 17.2.2011 ...54,19 eur
3. " " 5.5.2011 ........................... 216,79 eur
Paušál 3x 7,41 ........................................................... . 22,23 eur.
Spolu ........................................................................ 510 eur.
Súd zaviazal navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na určenie, že pracovný pomer trvá, nakoľko toto konanie nie je oslobodené od platenia súdnych poplatkov a to podľa položky 1 písm. b) zák.č. 71/1992 Zb. zák. č. 71/1992 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ( § 42 O.s.p.) V odvolaní sa má uviesť v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie, proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadam uvedeným v § 221 ods 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu.