Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7C-61-2009.pdf
PDF · 92.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/61/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Andreou Szombathovou-Polákovou, v právnej veci navrhovateľky: H. L., bytom B., X. XXX/X, zast. JUDr. Miroslavom Muzikom, advokátom so sídlom v Nitre, Farská 39, proti odporcovi: AVICENA NITRA, s.r.o, so sídlom v Nitre, Kupecká 18, IČO: 36555495, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, t a k t o
rozhodol:
Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľke podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 23.3.2009, j e n e p l a t n é .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 239,85 EUR, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa 3.4.2009 cestou právneho zástupcu návrh, ktorým sa domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, dané jej odporcom dňa 23.3.2009 je neplatné, nakoľko dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru sú nepravdivé.
Právny zástupca navrhovateľky trval na podanom návrhu v celom rozsahu a žiadal mu vyhovieť. Uviedol, že navrhovateľka dňa 23.3.2009 riadne nastúpila do práce , kde zistila okolnosti , ktoré jej bránia v práci a následne urobila kroky za účelom zistenia , prečo nemôže pracovať.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že dňa 23.3.2009 išla do práce na 7.30 hod. Keď si chcela otvoriť vchodové dvere, toto sa jej nepodarilo, pritom ju ani nenapadlo, že by mohli byť vymenené zámky. Počkala na sestru P., ktorá prišla na 8.00 hod. a táto jej povedala, že pán doktor dal vymeniť zámky aj na vchodových dverách aj na dverách do pracoviska. Prečo tak urobil, to jej neuviedla. Poprosila sestru P. , aby jej otvorila dvere do magnetickej rezonancie , na čo jej táto povedala, že nemá odtiaľ kľúče a taktiež jej povedala, že všetky zámky sú vymenené. Ona si už potom nepreverovala, ani neskúmala, či sa môže prezliecť alebo nie. Následne išla na Kupeckú 18, kde má sídlo spoločnosť AVICENA NITRA s.r.o, kde nenašla ani kanceláriu, ani Y. , potom ju napadlo, že pôjde na súd, kde sa jej taktiež nepodarilo nájsť Y.. Na druhý deň jej bolo poštou doručené okamžité skončenie pracovného pomeru , na čo reagovala tak, že poslala zamestnávateľovi list, že trvá na ďalšom zamestnávaní a s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí. Taktiež si spísala celý priebeh udalostí dňa 23.3.2009.
Zástupca odporcu, konateľ spoločnosti, na pojednávaní uviedol, že návrh navrhovateľky považuje za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť. Pokiaľ ide o výmenu zámkov, tieto boli vymenené z opatrnosti ,
s poukazom na nákladnosť používaných zariadení , pričom išlo max. o 2 zámky , a to od miestnosti magnetickej rezonancie a či aj od vestibulu, to si nie je istý. Zo strany navrhovateľky nebolo zrejmé, kedy sa vráti do práce , sama sa počas svojej práceneschopnosti u ekonómky vyjadrila v tom duchu, že sa do práce už nemieni vrátiť. Navrhovateľka bola práceneschopná od 9.2 do 22.3.2009, t.j. 1,5 mesiaca , nijakým spôsobom neoznámila , že sa chce vrátiť na pracovisko . I keď by sa nemohla dostať do vestibulu , mala však prístup k pracovnému oblečeniu , pretože zámok na skrinke vymenený nebol . Ona však na pracovisku nezotrvala , mohla sa minimálne prezliecť , zamestnávateľovi tak ani nebola daná možnosť, aby jej kľúče odovzdal. Povinnosťou zamestnanca je dostaviť sa včas na pracovisko a byť pripravený na prácu , čo navrhovateľka nebola , avšak v opačnom prípade je problémom zamestnávateľa to, že zamestnancovi riadne pripravenú prácu nepridelí. Zámky menil domovník a boli pravdepodobne vymenené na pokyn T. . Navrhovateľke však nič nebránilo v tom, aby počkala na sestru P. a následne sa prezliekla a čakala na pridelenie práce. V popoludňajších hodinách sa sumarizoval deň, s tým, že v ten deň bolo písané okamžité skončenie pracovného pomeru , a to minimálne po skončení pracovného dňa. Ekonómka mu oznámila, že navrhovateľka priniesla doklad o skončení PN. On 23.3.2009 v poobedňajších hodinách zisťoval, či navrhovateľka nastúpila do práce, a keďže sa dozvedel, že nenastúpila , vytvoril okamžité skončenie pracovného pomeru.
Na vyjadrenie zást. odporcu navrhovateľka uviedla, že doklad o skončení práceneschopnosti odovzdala v deň, keď ju lekár vypísal, myslí, že ho zaniesla na ambulanciu.
Súd vo veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to: list navrhovateľky adresovaný odporcovi z 9.12.2007, žiadosť o vyhotovenie pracovnej zmluvy z 10.3.2008, fotokópie poštových podacích lístkov, podnet navrhovateľky na prešetrenie pracovného pomeru zasielaný na inšpektorát práce Nitra z 9.2.2009, spis Inšpektorátu práce Nitra N.-XX-XX-X.X/P-EXX,AXX-XX, oznámenie zamestnanca zasielané zamestnávateľovi z 23.3.2009, okamžité skončenie pracovného z 23.3.2009, priebeh dňa 23.3.2009, 24.3.2009 a 25.3.2009 v súvislosti s nástupom do práce spísaný navrhovateľkou , spis OS Nitra č.k. 19C/61/2009, a dospel k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:
V konaní prebehnutom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C 61/2009 , v ktorom konaní sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru z 19.3.2009 , bolo zistené, že navrhovateľka začala u odporcu pracovať dňa 2.5.2007, pričom pracovná zmluva nemala písomnú formu . Navrhovateľka pracovala ako rádiologický pracovník na pracovisku MRI v Nitre Hviezdoslavova 1, mzdu mala dojednanú na 14.000,-Sk netto a jej pracovný čas bol od 7.00 hod. do 15.00 hod. Pracovnou náplňou navrhovateľky bolo objednávať pacientov na pracovisku MRI na vyšetrenie , vykonať vyšetrenie , viesť o pacientoch evidenciu , nahrávať vyšetrenia na CD nosiče a nosiť popisy vyšetrení na poštu. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo skôr prebehnutého konania pod sp. zn. 19C 61/2009, z ktorých zistení súd vychádzal . V súvislosti s absenciou pracovnej zmluvy navrhovateľky, nevhodným sedením na pracovisku pod klimatizáciou a neposkytovania peňažného príspevku na stravu podala navrhovateľka podnet na Inšpektorát práce Nitra , ktorý v protokole z 18.3.2009 konštatoval zistenie nedostatkov u zamestnávateľa , spočívajúcich v absencii písomnej pracovnej zmluvy , ktorý nedostatok nariadil odporcovi ihneď odstrániť ako i mu navrhol posúdiť umiestnenie klimatizácie na rádiologickom pracovisku.
Navrhovateľka bola od 9.2 do 22.3.2009 práceneschopná, pričom podľa jej udania doklad o skončení práceneschopnosti doručila zamestnávateľovi v deň jej ukončenia tak, že ho priniesla na ambulanciu. Dňa 24.3.2009 jej bol poštou doručený list, ktorého obsahom bolo okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.3.2009, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mala navrhovateľka dopustiť tým, že dňa 23.3.2009 bez akéhokoľvek ospravedlnenia nenastúpila do práce a ani žiadnym spôsobom o sebe nedala vedieť. Z uvedeného dôvodu jej v dochádzke do zamestnania bola zapísaná absencia . Následne navrhovateľka listom z 24.3.2009 oznámila zamestnávateľovi, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 23.3.2009 považuje za neplatné a trvala na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce.
V konaní na tunajšom súde sp. zn. 19C 61/2009 súd rozsudkom č.k. 19C 61/2009-91 z 30.6.2010 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 19.3.2009 dané navrhovateľke odporcom , podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatné. Uvedené rozhodnutie súdu bolo potvrdené v rámci odvolacieho konania Krajským súdom v Nitre , rozsudkom 7Co 148/2010-115 z 18.11.2010. Navrhovateľka tak v priebehu necelého týždňa obdržala od odporcu dve okamžité skončenia pracovného pomeru, a to z 19.3.2009 a následne z 23.3.2009. V konaní 19C 61/2009 sa zástupca odporcu vyjadril tak, že nemal vedomosť o tom, že by sa navrhovateľka dňa 23.3.2009 pokúšala dostať na pracovisko MRI a z opatrnosti , keďže nevedel, či sa im prvé okamžité skončenie pracovného pomeru podarilo doručiť , jej zaslali aj druhýkrát okamžité skončenie pracovného pomeru. U. T.. Y. L. v uvedenom konaní uviedol, že podnet na výmenu zámkov dal on , hneď v deň , ako navrhovateľka nastúpila na PN. Svedkyňa P. , zamestnankyňa odporcu uviedla, že navrhovateľka sa pokúšala dostať na pracovisko , keď zistila, že boli vymenené zámky , vošli aj s manželom do jej ambulancie , kde im ona povedala, že kľúče od magnetickej rezonancie nemá.
L. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy , ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa , keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa , keď tento dôvod vznikol.
Podľa § 79 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí , s výnimkou , ak súd rozhodne , že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru a v praxi by sa mal uplatňovať len vo výnimočných prípadoch , keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať , aby zamestnanca po uplynutí výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby. Na okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny sa vyžaduje , aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca , a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Súd tak dospel k záveru, že odporca ako zamestnávateľ navrhovateľky s touto skončil pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru z 23.3.2009 neplatne. Dôvodom, pre ktorý odporca skončil pracovný pomer s navrhovateľkou dňa 23.3.2009 okamžitým skončením bola skutočnosť, že táto dňa 23.3.2009 bez akéhokoľvek ospravedlnenia nenastúpila do práce a ani žiadnym iným spôsobom nedala o sebe vedieť, ktoré konanie navrhovateľky odporca považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z výsledkov dokazovania v tomto konaní, ako i v skôr prebehnutom konaní pod sp. zn. 19C 61/2009 vyplýva, že navrhovateľka bola práceneschopná od 9.2 do 22.3.2009, kedy dňa 22.3.2009 priniesla doklad o skončení práceneschopnosti zamestnávateľovi. Počas doby, čo bola táto práceneschopná, boli na pokyn T.. L. vymenené zámky , pričom z výpovede navrhovateľky a zást. odporcu vyplýva, že išlo o zámky od vchodových dverí ako i od miestnosti magnetickej rezonancie. Uvedená výmena zámkov spôsobila, že sa navrhovateľka po skončení práceneschopnosti, dňa 23.3.2009 nemohla dostať na pracovisko. To , že sa o uvedené pokúšala, potvrdila i svedkyňa P. v konaní 19C 61/2009, ktorá sama navrhovateľke uviedla skutočnosť, že zámky sú vymenené ako i to, že ona nemá kľúče od priestorov magnetickej rezonancie. Ďalej navrhovateľka uviedla , že sa pokúšala skontaktovať so štatutárom odporcu, čo sa jej však nepodarilo.
Skutočnosť, že navrhovateľka sa z dôvodu výmeny zámkov od miesta výkonu jej práce samotným zamestnávateľom nevedela dostať na pracovisko, resp. tu nezotrvala do príchodu zamestnávateľa a
nevyčkala na pridelenie práce z jeho strany v žiadnom prípade nemožno považovať za také konanie navrhovateľky, ktorým by sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny. Skutočnosť, pre ktorú na pracovisku dňa 23.3.2009 nezostala bola výmena zámkov zamestnávateľom , čo bolo v konaní nepochybné. Zamestnávateľ sám znemožnil navrhovateľke prístup na pracovisko tým, že vymenil zámky na objekte, pričom o tejto skutočnosti navrhovateľku neinformoval (čo bolo možné urobiť i 22.3.2009, kedy priniesla doklad o skončení práceneschopnosti), pritom od nej očakával, že po skončení práceneschopnosti bude na pracovisku včas a riadne pripravená na výkon práce, napriek tomu, že jej sám svojím konaním na takýto postup vytvoril prekážku. Preto nemožno v žiadnom prípade konštatovať, že by sa navrhovateľka vo vzťahu k zamestnávateľovi dopostila takého zavineného konania, ktoré by bolo možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a ktoré by mohlo byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Tieto skutočnosti mal súd jednoznačne preukázané v rámci tohto konania ako i konania 19C 61/2009, a z hľadiska rozhodnutia vo veci nepovažoval za potrebné a účelné v konaní vypočúvať ako svedkov vrátnika odporcu, ekonómku odporcu a opätovne svedkyňu P. a preto návrh zást. odporcu na vykonanie tohto dokazovania zamietol. Súd záverom okrajovo poukazuje na výpoveď samotného zástupcu odporcu v konaní 19C 61/2009 , ktorý uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 23.3.2009 bolo dané navrhovateľke z opatrnosti, z dôvodu, že nemal istú skutočnosť, či sa tejto podarí doručiť skoršie okamžité skončenie pracovného pomeru z 19.3.2009. Takéto konanie zo strany zamestnávateľa treba hodnotiť ako neprípustné, okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, závažným jednostranným právnym úkonom zamestnávateľa, ktorý je možné urobiť len zo závažných , zákonom vymedzených dôvodov , ktorých danosť v tomto konaní nebola preukázaná.
Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
O náhrade trov konania navrhovateľky súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a navrhovateľke v celom rozsahu úspešnej priznal trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia , a to za 4 úkony právnej služby- prevzatie zastúpenia, podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 15.4.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci (?-ina odmeny) a účasť na pojednávaní dňa 28.4.2011. Odmenu za úkon- účasť na pojednávaní dňa 17.3.2011 súd právnemu zástupcovi navrhovateľky nepriznal, nakoľko pojednávanie dňa 17.3.2011 bolo odročené bez prejednania veci a právny zástupca navrhovateľky bol o takomto postupe súdu vopred upovedomený a na toto pojednávanie sa osobne nedostavil. Hodnota úkonu právnej služby za úkony v roku 2009 (prevzatie zastúpenia , podanie návrhu) je 53,49 EUR + 19% DPH + 2x režijný paušál 6,95, v roku 2010 (účasť na pojednávaní dňa 15.4.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania) je 55,49 EUR + 19 % DPH z toho ?-ina + režijný paušál 7,21 EUR, a v roku 2011 (účasť na pojednávaní dňa 28.4.2011)-57 EUR + 20 % DPH + režijný paušál 7,41 EUR.
Navrhovateľka zaplatila spolu s podaním návrhu súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 EUR, napriek tomu, že tak nebola povinná platiť, nakoľko je v zmysle § 4 ods. ods. 2 písm. d/ Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Vzhľadom na uvedené je bude súdny poplatok ňou zaplatený vrátený samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.