Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/107/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľky: C. H., nar. X.X.XXXX, bytom H. B., ul. T. č. XX/XX, zastúpená advokátom JUDr. Martinom Burianom, so sídlom, ul. Štúrova č. 1, proti odporcom: 1/ R. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H. B., ul. T. č. XX/XX, zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Strählem, so sídlom v Žiline, Dolný val 21/180, 2/ E. S., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom H. B., ul. T. č. XX/XX, v konaní o odstránenie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť prístavbu pôvodnej stavby skleníka na KN parc. č. XXXX/X k. ú. H. B. nezapísanej v katastri nehnuteľnosti v časti zasahujúcej do KN parc. č. XXXX/XX záhrady o výmere 406 m2 k. ú. H. B. v označenej v geometrickom pláne č. XXX/XXXX vyhotovenom Štefanom Šálekom dňa 11.10.2010 ako diel 1 o rozmeroch 2,07 x 10,36 x 2,27 m, ktorý je súčasťou rozsudku do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh v časti o zdržanie sa užívania pozemku KN parc. č. XXXX/XX záhrady o výmere 406 m2 k. ú. H. B. z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sa žalobou zo dňa 14.7.2009 domáhali voči odporcom v 1/ a 2/ rade uloženia povinnosti odstrániť prístavbu skleníka bez súp. čísla postavenom na pozemku parc. č. XXXX/ X s prístavbou na parc. č. XXXX/X, zasahujúcou do pozemku navrhovateľky parc. č. XXXX/XX, pozemky zapísané na LV č. XXX, kat. úz. H. B., obec Žilina, vedenom Správou katastra Žilina a zároveň uloženia povinnosti odporcom v 1/ a2/ rade zdržať sa využívania priestoru časti pozemku parc. č. XXXX/XX susediaci s ich pozemkom parc. č. XXXX/X zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. H. B., obec Žilina, vedenom Správou katastra Žilina pre vlastné účely, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka uviedla, že je výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/XX - záhrady, o výmere 406 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 189 m2, ako aj stavby - záhradná chatka, súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX/XX, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. H. B., obec Žilina, vedenom Správou katastra Žilina. Odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/ X - ostatné plochy o výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. H. B., obec Žilina, vedenom Správou katastra Žilina, podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 135 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 56 m2, parc. č. XXXX/X -ostatné plochy o výmere 439 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2, ako aj stavieb - chata, súp. č. XXX,

postavená na parc. č. XXXX/XX a skleník, bez súp. č., postavený na parc. č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. H. Chlmec, obec W., vedenom Správou katastra Žilina.

Nejasnými a nejednoznačnými hranicami pozemkov v minulosti v dôsledku chýbajúcich listín nastala situácia, že po vyjasnení vlastníckych vzťahov k jednotlivým parcelám a po určení presných priebehov hraníc pozemkov nastal stav, keď časť stavby navrhovateľky - záhradná chatka súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX spolu s časťou prislúchajúcej záhradky zasahuje aj na pozemok odporcov parc. č. XXXX/X, pričom táto zasahujúca časť má ucelený charakter so susediacou parcelou parc. č. XXXX/X patriacou navrhovateľke, s prirodzenou prírodnou hranicou tvorenou stromami. Táto situácia vznikla práve z dôvodu nevedomosti o priebehu hraníc pozemkov a predpokladom ich kolmého priebehu voči zvyšným hraniciam, a nie šikmého priebehu, ako prebiehajú v skutočnosti.

Odporcovia prístavbou skleníka bez súp. čísla postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X s prístavbou na parc. č. XXXX/X, zasahujú do pozemku navrhovateľky parc. č. XXXX/XX, rovnako tak ako využívajú priestor časti pozemku parc. č. XXXX/XX susediaci s ich pozemkom parc. č. XXXX/X pre vlastné účely, taktiež z dôvodu predchádzajúcej nevedomosti o výlučnom vlastníctve predmetného pozemku parc. č. XXXX/XX navrhovateľkou

Nakoľko navrhovateľka mala záujem o pokojné užívanie záhradnej chatky a rovnako ako predpokladala záujem odporcov na nerušenom a usporiadanom užívaní prístavby a skladoviska na pozemku navrhovateľky, navrhovala usporiadanie pozemkov tak, aby sa aj právne zreálnil faktický stav užívania daných nehnuteľností.

Z uvedeného dôvodu navrhovateľka navrhovala odporcom zámenu pozemkov, a to tak, že prípadnou uskutočnenou zámenou by sa navrhovateľka stala vlastníkom novovytvorených parciel č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, v súlade s geometrickým plánom na oddelenie pozemku p.č. XXXX/XX,XXXX/XX, a určenie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XX vyhotoviteľa GEOMETRA Žilina, spol. s r.o., A. Kmeťa 18, 010 01 Žilina zo dňa 6.10.2008, tak ako tvorí prílohu žaloby a odporcovia by sa stali vlastníkmi časti parcely č. XXXX/XX, a to vo výmere korešpondujúcej s výmerami parciel č. XXXX/ XX a č. XXXX/XX. Druhou alternatívou by bola zámena pozemkov uskutočnená tým spôsobom, že by sa navrhovateľka stala vlastníkom celej parcely č. XXXX/X a odporcovia by sa stali vlastníkmi časti parcely č. XXXX/XX, ktorá by bola novým geometrickým plánom priečne rozdelená približne na úrovni hraníc parciel č. XXXX/X a č. XXXX/X ako kvázi predĺžená hranica, a to opätovne vo výmere korešpondujúcej s výmerou parcely č. XXXX/X. Uvedené alternatívy riešenia vzniknutej situácie boli prostredníctvom ich právneho zástupcu ponúknuté žalobcom, a to listom zo dňa 21.5.2009 a opätovnou výzvou zo dňa 15.6.2009. Odporcovia na hore uvedené možnosti reagovali prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 29.6.2009, v ktorom uvádzajú, že údajne nevedia identifikovať označenie pozemkov, nakoľko nie sú nikde označené a dohodu odmietli.

Odporca v 1/ rade k návrhu pri odvolaní voči vydanému predbežnému opatreniu uviedol, že navrhovateľka spolu so svojou právnou predchodkyňou Máriou S., ktorá bola ich matkou, užívali pozemky v časti „T." spoločne. Vlastníctvo k parcele č. XXX zapísanej v PK vložke XX nadobudla p. S. v roku 1973. Z pôvodnej parcely XXX vznikli nové parcely č. XXXX/X a XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve odporcu v rade 1/ s v rade 2/. Ďalej parc. č. XXXX/X vo vlastníctve navrhovateľky a parc. č. XXXX/X vo vlastníctve dnes O.. R. s manželkou E..

Podľa rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline z tejto pôvodnej parcely vznikla aj parcela č. XXXX a takýto stav je zapísaný aj v Katastri nehnuteľností. Podľa Správy katastra v Žiline však táto parcela č. XXXX vznikla z parcely č. XXX zapísanej v PK vložke XXX pod položkou XX vo vlastníctve Urbárskeho spolku H. - pozemkové spoločenstvo Žilina H. B.. V roku 1991 sa vzájomne dohodla matka navrhovateľky a odporcu v rade 1/ a ostatní súrodenci na prerozdelení užívaných pozemkov a následne bol spracovaný geometrický plán č. XXX -JC-X-XX. Podľa neho odporca v rade 1/ sa mal stať vlastníkom pozemkov ktoré tvorili novú parcelu č. XXXX/X. F. parcelu č. XXXX/X mal nadobudnúť ich brat I. S.. Nová parcela č. XXXX/X mala byť vo vlastníctve navrhovateľky. Nová parcela č. XXXX/X, mala byť vo vlastníctve I. P., sestry účastníkov.

Nakoľko sa účastníci rozdelenia domnievali, že nie je možné prerozdeliť pozemok označený v predmetnom geometrickom pláne, ktorý bol vedený vlastnícky na Urbársky spolok, vypracovali nový geometrický plán č. XXX-JC-X-XX, ktorý nerozdeľoval pozemok označený parc. č. XXX - parc. č. XXXX,

ale len pozemky pôvodne označené ako parc. č. XXX. Takto vzniknuté nové pozemky boli zapísané do Katastra nehnuteľností. KN parc. č. XXXX ostala vo vlastníctve p. E. S..

Odporca v rade 1/ na svojej parcele XXXX/X postavil skleník v roku 1993 a tento zasahoval aj do parcely č. XXXX. Odporca od roku 1991 užíva aj časť parcely č. XXXX označenú v geometrickom pláne zo dňa 31.12.1991 a od roku 2005 aj ďalšiu časť pozemku. Užívať predmetnú časť začal následne po kúpe parc. č. XXXX/X od svojho brata I. S..

Spornú zastavanú časť pozemku KN parc. č. XXXX nerušene užíval až do doby podania návrhu navrhovateľkou podaného 21.07.2009, teda dobromyseľne od roku 1991, kedy sa dohodol s vlastníčkou pozemku s ktorou súhlasila aj navrhovateľka.

Odporkyňa v 2/ rade k žalobe uviedla, že dňa 6.6.2006 sa stali s manželom R. S. odporcom v 1/ rade vlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na LV č.XXX, kat. územie H. B. o čom písomne upovedomili manželov H., ktorí užívajú cca 62 m2 ich pozemkov. Keď nedostali odpoveď, obrátili sa na advokáta JUDr. Juraj Strähle, ktorý C. H. vyzval na uvoľnenie neoprávnene užívanej časti pozemku č. parc. XXXX/ X a odstránenie časti stavby z predmetného pozemku alebo o uzatvorenie vzájomnej dohody.

Navrhovateľka sa na výzvu ich právneho zástupcu neozvala, preto vytýčenie hraníc pozemkov v teréne, parc. č. XXXX/X a XXXX/X, kat. územie H. B. zadali geodetovi Ing. H. F., jej aj písomne oznámili listom z 12.9.2007. Geodeti Ing. H. F. a Ing. D. S. vytýčili hranice pozemkov s tým, že aj oplotenie ktoré svojvoľne vybudovala C. H. s manželom i parcelami č. XXXX/X a č. XXXX/X je na ich pozemku o výmere 3 m2 a z parcely č. XXXX/X je zabraté 59 m2. Za prítomnosti právnych zástupcov sa dohodli, ako si aj oni predstavujú ohradenie KN parc. č. XXXX/XX v ich užívaní. Nový právny zástupca C. H. D.. E. Burian im listom zo dňa 27.5.2009 doručil výzvu na vysporiadanie právnych vzťahov k pozemkom v kat. území H. B., KN parc. č. XXXX/XX s pracovnou fotokópiou geometrického plánu č. XXX/XXXX bez overenia Správou katastra a vyznačenia parciel XXXX/XX a XXXX/XX. Jeho návrh bol nezrozumiteľný a nedalo sa naň reagovať. Opätovná výzva obsahovala to isté a ani na kópii z katastrálnej mapy zo dňa 22.6.2009 sa tieto parcely neobjavujú. Po obdržaní listov odporcovia 1/ 2/ začali vypratávať časť parcely č. XXXX, ktorú užívali od roku 1991 s tým, že po vysporiadaní bude patriť im, nakoľko za 17 rokov mal odporca 1/ na parcele uskladnený hutný materiál, na parcele skladovali palivové drevo, rašelinu a iný potrebný materiál pre potreby záhrady a upravovali svah s výškovým rozdielom cca 2,5 m - hranicu medzi parcelami č. XXXX/X a č. XXXX/XX. Táto parcela č. XXXX/XX dodnes nie je vytýčená v teréne. V roku 1993 sme začali s výstavbou skleníka o rozmeroch 9 x 10 m s výškovým rozdielom cca 2 m. Západná strana skleníka je riešená ako oporný múr. Skleník o výmere 90 m2 je postavený ako celok s výškovým rozdielom podláh 1,35 m. Skleník intenzívne využívajú pre poľnohospodársku výrobu.

Od roku 2005 majú v prenájme urbársky pozemok pozdĺž 2/3-tín parcely č. XXXX/XX, ktorý je súčasťou urbárskej parcely č. XXXX/XX. Táto časť parcely je nimi oplotená, obdobne ako aj u Dariny Peničkovej, ktorá sa nazdáva, že je tento pozemok jej, pretože na ich pozemku časť parcely č. XXXX/X o výmere cca 59 m2, tak aj na urbárskom pozemku sústavne niečo upravuje a betónuje. Na prenajatom urbárskom pozemku majú vybudovaný prístrešok na odkladanie záhradných potrieb, ktorý je prístupný cez parc. č. XXXX/XX..

Návrh na začatie konania v právnej veci o vysporiadanie nehnuteľnosti má za to, že návrh je predčasný, nikto s nikým nekomunikoval, vo veci nejednal, hoci 12.9.2007 sa dohodli, bolo len treba dať vytýčiť parc.č.XXXX (XXXX/XX) v teréne a upraviť vlastnícky vzťah C. H. a I. P.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a keďže s odporcom 1/ od roku 1991 predmetnú časť parcely č. XXXX (od XX.X.XXXX - č.p. XXXX/XX) užívajú so súhlasom pôvodnej majiteľky, manželovej matky E. S. viac ako 10 rokov, právo užívania vydržali a užívanie je oprávnené.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Napriek viacerým snahám súdu, sa nepodarilo ukončiť spor zmierlivo.

Navrhovateľka uviedla, že stavba skleníka zo strany odporcov zasahuje do vl. práva navrhovateľky a to do pozemku KN parc. č. XXXX/XX zapísaného na LV č. XXX k. ú. H. B.. Pôvodná stavba skleníka

bola povolená na základe stavebného povolenia avšak v roku 1996 bola vykonaná prístavba, na ktorú nebolo vydané stavebné povolenie. Do pozemku navrhovateľky zasahuje práve táto prístavba. Na pozemku navrhovateľky sa nachádzajú aj ďalšie veci vo vlastníctve odporcov a to napr. skládka železa, ktoré sú tam uskladnené bez súhlasu navrhovateľky ako vlastníčky pozemku. Skleník nie je zakreslený osobitným geometrickým plánom, je zaznamenaný vo vytyčovacom návrhu z ktorého je zrejmý zásah do pozemku KN parc. č. XXXX/XX. Na preukázanie zásahu žiadala vykonať znalecké dokazovanie. Vo vzťahu k druhej časti návrhu o zdržanie sa užívania časti pozemku KN parc. č. XXXX/ XX, návrh odôvodnila tým, že odporcovia majú na pozemku umiestnené veci, a tento pozemok užívajú bez povolenia navrhovateľky. Poukázala na to, že aj podľa podaní stavebnej inšpekcie, prístavbu robil odporca 1/ v roku 1996. O užívaní pozemkov nikdy nedošlo k dohode, takúto nebolo možné akceptovať, neakceptovala ju ani jej matka a geometrické plány z roku 1986 a 1992 neboli nikdy zapísané do kat. nehnuteľnosti. Jej vlastnícke právo šetril Úrad geodézie, kartografie SR za obdobie 3,5 roka s vydaným nespočetným množstvom právoplatných rozhodnutí a správny úrad sa tam vyporiadal aj s geometrickými plánmi.

Odporca v 1/ rade uviedol, že existuje len jedna stavba skleníka a nikdy nebola vykonaná žiadna prístavba. K objasneniu technických stránok navrhol vypočuť odporkyňu 2/. Podstatné je, že stavba skleníka bola od roku 1991 vykonaná so súhlasom všetkých vtedajších spoluvlastníkov. Rozdelenie bolo plánované od roku 1996. Z pohľadu vlastníckeho práva navrhovateľky, má za to, že sa jedná o chybný zápis katastra a domáhajú sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia v konaní . Zároveň uvádzal, že od samého počiatku nebolo presne jasné, aký je priebeh hranice pozemkov navyše aj samotné oplotenie sa úplne odlišuje od vymedzenia pozemku jeho hranicami. Zároveň podali návrh v súvislosti so stavbou chaty navrhovateľky, ktorá tiež zasahuje do pozemku odporcov, konanie je vedené pod .

Odporkyňa 2/ uviedla, že skleník sa začal vyhotovovať s terénnymi úpravami, pretože konfigurácia terénu bola nepriaznivá a bolo potrebné vyhotoviť dvojúrovňový skleník. Parcela č. XXXX bola vedená ako PK parc. XXX zapísaná vo vl. XXX k. ú. H. B., čo je dokumentované aj v geometrických plánoch avšak bola vedená ako urbársky majetok. Bola prítomná pri darovacích zmluvách vyhotovených v roku 1992, poplatky za zmenu kultúry pozemku platila ona a E. S. súhlasila s výstavbou skleníka. S navrhovateľkou začala žiť až od 1992, dovtedy žila s nimi a vychádzali dobre. Až keď bola postavená záhradná chatka navrhovateľky, a dozvedeli sa že sestry prehovorili matku, aby si uplatnila nárok na vrátenie daru. Len vtedy odporca 1/ zakázal voziť materiál cez parcelu, ktorú si on kúpil.

Pri stavebnom povolení, keď nevedela zdokumentovať vlastnícke právo k parcele, zamerala sa len horná časť skleníka, ktorá je o 1,3 m vyššia ako je jeho spodná časť. Z dôvodu, že vl. právo k pozemku malo patriť urbáru, tak všetci účastníci ani neboli pribratí do stavebného konania. Pôvodná parcela bola vedená na LV na urbárnikov a nie na navrhovateľku. Keďže jej manžel, odporca 1/ bol vydedený, až v roku 1995 zistili, že nadobúdateľkou parcely 984 v celosti sú C. H. a I. P., avšak nepatrí im. Z. pozemky nikdy neužívali svojvoľne, užívanie vytýčila samotná navrhovateľka v roku 1997, kedy urobila oplotenie a tým vymedzila svoj pozemok, ktorý bude užívať a časť ktorú budú užívať oni s odporcovým bratom I.. Po tomto Anton S. úplne prestal chodiť na záhradu a v roku XXXX odkúpili aj jemu darovaný pozemok. H. navrhovateľke list, aby sa vedeli dohodnúť, alebo aby im zaplatila nájom za pozemky za čas, ktorý ich užíva. R. ich pozemok v teréne a zistili, že navrhovateľka užíva z ich pozemku až XX m2, nie XX alebo XX m, ako bolo v geometrických plánoch. C. XX.X.XXXX prišla navrhovateľka za prítomnosti právnych zástupcov a povedala, ako si ona predstavuje ohradenie svojho pozemku. Do vlastníctva navrhovateľky k parcele č. XXXX/XX si jej manžel vypratal uložený materiál. Nestavali oporný múr, ale len zachytili svah oceľovými platňami. Všetko robili v domnienke, že ohradzujú svoj pozemok tak, ako sa dohodli. Schodisko, je možné kedykoľvek rozobrať a slúži ako náhrada sa predchádzajúce oceľové schodište, ktoré bolo nevyhnutné vymeniť. Kde je hranica pozemku je nejaký len meter od skleníka a tento pozemok vždy užívali. Používaný bol na uskladnenie dreva prípadne rašeliny.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom účastníkov a svedkov ako aj vykonaním znaleckého dokazovania.

Osobitne oboznámil LV č. XXX k.ú. H. B. a LV č. XXX k. ú. H. B., obsah geometrického plánu XXX/ XX, výzvy PZ navrhovateľky zástupcovi odporcu 1/ na vypratanie nehnuteľnosti, odpoveď PZ odporcu

1/ zástupcovi navrhovateľky a ostatnú korešpondenciu, výpis z LV XXX k.ú. H. B., fotodokumentáciu, potvrdenia o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, geometrický plán č. XXX-JC- X-XX zo dňa 31.12.1991, obsah geometrického plánu č. XXX-JC-X-XX zo dňa X.XX.XXXX, obsah geometrického plánu č. 270/08 zo dňa 6.10.2008, kópiu z kat. mapy mapového listu č. 15 k. ú. H. B. zo dňa 22.6.2009, osvedčenie o dedičstve D 1477/1998 po poručiteľke E. S., výpis z LV 871 k. ú. H. B. z 6.5.2009, obsah vytyčovacieho náčrtu z 10.7.2007 vrátane protokolu o vytýčenie hranice pozemku, fotokópiu kat. mapy mapový list č. 15 k. ú. Považský Chlmec z 22.6.2009 vrátane polohopisu a výškopisu so zakreslením stavby skleník, vytyčovací náčrt vyhotovený Ing. E. P., autorizovaným geodetom a kartografom dňa 9.4.2010, stavebné povolenie odporcu 1/ na výstavbu skleníka z 25.3.1994 a kolaudačné rozhodnutie zo dňa 15.11.1995 ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.11.1995, vyjadrenie útvaru hl. architekta mesta Žiliny k výstavbe skleníka, obsah zmluvy o prenájme nehnuteľnosti medzi Urbárskym spolkom H. a odporcami 1/ a 2/, osvedčenie o dedičstve D 1487/1998, rozhodnutie Kat. úradu v Žiline zo dňa 10.6.2008 ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.6.2008,

Ďalej sa súd oboznámil aj s obsahom spisov o priestupkových konaniach, najmä oboznámil záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zák. č. 372/90 Zb. ORP-P-339/OPP-V-2010 z 12.4.2010, potvrdenie o podaní priestupku z 25.4.2010 a 24.4.2010, potvrdenie o podaní priestupku z 25.5.2010, záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zák. č. 372/90 Zb. z 26.8.2010 ORP-P-838/OPP- -2010, vyjadrenie Mesto Žilina čs.: 19282/2010-72795/2010-OSŽP-AŠ z 30.11.2010, rozhodnutie č. /SIM z 26.8.2010, ktorým odbor všeobecnej vnútornej správy uznal odporkyňu 2/ vinnú zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, rozhodnutie 2010/05090-7/1006/2KZ z 8.7.2010 Obvodného úradu Žilina, ktorým právny orgán uznal odporkyňu 2/ vinnú zo spáchania priestupku proti majetku, zápisnicu o výsluchu svedka navrhovateľky v konaní ČVS: ORP-1047/ZV- ZA-2010, záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zák. č. 372/90 Zb. č. ORP-P-339/OPP-V-2010 z 12.4-2010, rozhodnutie MV SR č. SVS-OP-2010/025968/TJM z 3.1.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie OÚ č. 2010/05090-7/1006/2KZ z 8.7.2010, súd ďalej oboznamuje obsah odborného vyjadrenia JHS s.r.o. Martin č. 15/2011, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota odstránených drevín, rozhodnutie OÚ Žilina č. 2007/07113/4/ObÚ-OVVS/2253/2KAN z 24.10.2007 ktorým bolo zastavené konanie proti odporcovi 1/, ktorý bol podozrivý zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, rozhodnutie OÚ Žilina č. 2008/10604/ObÚ-OVVS/1387,1388/2KAN z 11.9.2008, ktorým bolo zastavené konanie z dôvodu, že spáchanie priestupku nebolo obvinenému JY.. preukázané, rozhodnutie OÚ Žilina č. A/2009/04499-3 z 1.6.2009, ktorým nebolo vyhovené žiadosti odporkyne 2/ poskytnutie informácii týkajúcich sa osobných údajov uvedených v citovanom rozhodnutí, rozhodnutie OÚ Žilina z 11.9.2008 č. 2008/11875/10/ObÚ-OVVS/1389, 1390, 1753/2KAN, ktorým bolo zastavené konanie proti odporcovi 1/ z dôvodu, že nebolo obvinenému spáchanie priestupku preukázané, rozsudok OS Žilina zo dňa 23.9.2009, ktorým bola odporkyňa 2/ oslobodená spod obžaloby, rozhodnutie OÚ Žilina č. 2009/02386/20/ObÚ-OVVS/344,345/KAN z 29.5.2009, ktorým bolo zastavené konanie proti odporcom 1/ a 2/ z dôvodu, že spáchanie skutku im nebolo preukázané a poškodená bola odkázaná s uplatnením náhrady škody na občianskoprávne konanie, rozhodnutie OÚ Žilina č. 2010/05675-6/1339,1341/2 DU z 18.8.2010, ktorým bolo konanie voči odporkyni 2/ zastavené z dôvodu, že nebolo odporkyni preukázané spáchanie skutku, zápisnicu o prejednaní priestupku č. 946/2010/ KAL vrátane rozhodnutia, ktorým bolo priestupkové konanie voči odporcovi 1/ zastavené z dôvodu, že nebolo preukázané spáchanie skutku obvinenému, zápisnica z výpovede svedkov a to navrhovateľky z 9.6.2010, zápisnica z výpovede svedka JY. z 9.6.2010, zápisnicu z výpovede svedka R. Q. z 9.6.2010, zápisnicu z výpovede svedka M. P. z 12.6.2010 a vyjadrenie obvineného R. S. z 14.7.2010, zápisnicu o výpovedi svedka M. P. z 28.6.2010, žalobu odporkyne 2/ voči MV SR o preskúmanie postupu a rozhodnutia správneho orgánu, vrátane podacieho lístka, súd oboznamuje obsah pripojených spisov a to vyšetrovací spis OO PZ Žilina-východ ČVS:ORP-1047/ZV-ZA-2010 pre prečin porušenia ochrany rastlín a živočíchov z toho najmä uznesenie vyšetrovateľa č. ČVS: ORP-1047/ZV-ZA-2010 z 25.2.2011, ktorým bolo zastavené konanie pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, pričom z obsahu spisu osobitne oboznamuje aj fotodokumentáciu z miesta, priestupkové spisy zo dňa 6.5.2010, 16.5.2010, 16.5.2010, 16.6.2010, ktoré po skončení vyšetrovania boli postúpené veci na rozhodnutie príslušnému OÚ ako orgánu oprávnenému rozhodovať v priestupkovom konaní, súd oboznamuje obsah pripojeného spisu OÚ Žilina a to osobitne rozhodnutie MV SR č. SVS-OP-2010/027865/TMB z 4.1.2011 vrátane predchádzajúceho rozhodnutia OÚ Žilina ktorým bola uznaná odporkyňa 2/ vinná a bolo jej uložené pokarhanie, pripojený spis 2010/05090/ObÚ a z toho osobitne rozhodnutie MV SR z 3.1.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu a to OÚ Žilina č. 2010/05090-7/1006/2KZ z 8.7.2010 vrátane rozhodnutia prvostupňového orgánu.

Súd z výpovede svedkyne R. Q. zistil, že stavba skleníka bola uskutočnená na dva krát. V 1994 bol stavaný skleník na ktorý bolo stavebné povolenie a druhý krát to odporca 1/ posunul až pri sporoch s matkou. Účastníci stavali naraz chatu aj skleník po tom ako im v roku 1992 matka darovala roľu. Matka stavať odporcovi v 1/ rade nedovolila. S odporcom 1/ mali spory, dokonca aj ju napadol za čo mal byť odsúdený.

Svedkyňa I. P. uviedla, že matka im podelila záhradu. Jej sestra navrhovateľka začala stavať chatu a zároveň s tým začal jej brat odporca 1/ stavať skleník. Po dostavbe nastali rozpory medzi bratom a mamou, on jej zakázal prechádzať cez pozemok. Keď začal pristavovať skleník, tak mama povedala, aby nestavala, že nech to stavia na svojom. Spory boli pretože medzi nimi bolo viacero súdnych konaní. Rozpory nastali po tom, ako im matka darovala roľu, pretože si odporca 1/ myslel, že ju bude mať on.

Svedok D. H. uviedol, že do rodiny prišiel v roku 1995, kedy vládli zlé pomery. Matka účastníkov chodila po úradoch, pretože ju mala napádať pani S.. V tom čase prebehol aj súd, ktorým sa matka domáhala vrátenia daru voči synovi, kedy spor prehrala. Odporcovi 1/ ako keby vstúpilo sebavedomie a začal si robiť čo chce. Po skončení sporu začal stavať prístavbu skleníka na tejto parcele, ktorá je predmetom sporu. Matka s tým nesúhlasila, chodila za ním, že prečo to robí. On jej povedal, že ona je takáto maličká a on si bude robiť po svojom. Na parcelu nanosil veľa železa, hutného materiálu, parcela sa nedala ani využívať. Teda prvá časť skleníka bola postavená a prístavbu robil 1995-1996, v 1996 asi skončil s prístavbou skleníka. Odporcovia sa zdržiavali aj na pozemku jeho manželky a to aj po vydaní predbežného opatrenia. Vylámali stĺpiky, ktoré oni zhotovili pre výstavbu oplotenia a výlučne na pozemku navrhovateľky. Keď bol s navrhovateľkou na dovolenke, tak urobili si na ich parcely múr a schodisko. Zasahovala aj polícia. Po vymeraní pozemku odstránili časť vytyčovacích kolíkov.

Svedok M. P. uviedol, že odporca v 1/ rade najskôr postavil horný skleník, k tomu sa pristavil spodný skleník, robilo sa to naraz. Dokončený bol v roku 1995.

Svedok D. U. uviedol, že stavba skleníka začala v roku 1994 a vtom roku sa ukončila. On zasklieval iba vrchnú časť. Robil som to naraz, myslím že behom jedného týždňa. Zasklieval len vrch do gitu.

Súd nariadil aj znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či sa nachádza sporná časť prístavby skleníka na pozemku navrhovateľky KN parc. č. XXXX/X k. ú. H. B., zistenia rozsahu a časti pozemku pre stanovenie vecného bremena umožňujúceho vlastníkovi skleníku užívať zastavaný pozemok ako aj zistenia, či stavba skleníka bola postavaná ako jedna časť alebo pozostávala z viacerých častí a či je možné túto časť oddeliť od ostatnej časti. Zároveň súd zameral svoju pozornosť aj na zistenie hodnoty stavby na cudzom pozemku a hodnoty pozemku pre porovnanie zásahov do vlastníckych práv.

Znalec Ing. J. S. vo svojom posudku č.k. 12/2010 na úlohu stanovenú súdom, a to zistenie či stavba skleníka bola postavená v súlade so stavebným povolením, osobitne k rozsahu stavby a umiestnenia na pozemku uviedla, že podkladom pre posúdenie súladu stavby so stavebným povolením bolo rozhodnutie bývalého Obvodného úradu životného prostredia v Žiline č. ŽP2/646/94 Bk zo dňa 25.3.1994, ktorým ObÚŽP v Žiline vtedy ako príslušný stavebný úrad povolil stavbu skleníka na pozemku pare č. XXXX/ X k. ú. H. CU. pre stavebníka R. S., T. XX, W. a dokumentácia overená v tomto stavebnom konaní, pozostavujúca len z výkresu pôdorysu stavby, južného pohľadu a rezu. Tieto doklady boli predložené odporkyňou na miestnom zisťovaní, pričom odporkyňa uvádza, že poskytnutá PD je úplná dokumentácia predložená v konaní. Porovnaním PD overenej v stavebnom konaní so skutočným stavom bol zistený nesúlad posudzovanej už uskutočnenej stavby s PD overenou v stavebnom konaní č. ŽP2/646/94 Bk, týkajúci sa pôdorysného usporiadania stavby a jej umiestnenia. Z výroku rozhodnutia vyplýva, že stavba mala byť umiestnená na pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. H. B.. Ohliadkou stavby a jej zameraním však bolo zistené, že stavba je umiestnená aj na susednom pozemku parc. č. XXXX/XX k. ú. H. B., čo je v rozpore s výrokom uvedeného rozhodnutia. Z výroku rozhodnutia ani z PD overenej v konaní nie sú zrejmé odstupové vzdialenosti stavby od susedných pozemkov, preto z tohto hľadiska súlad stavby so stavebným povolením nie je možné vyhodnotiť.

Ďalej znalec uviedol, že obhliadkou stavby bolo ďalej zistené, že posudzovaná stavba je z hľadiska dispozičného riešenia delená na dve časti s dvoma samostatnými vchodmi, pričom úroveň „podláh" oboch častí je vzhľadom na svahovitosť terénu rozdielna. Podľa projektovej dokumentácie však stavba mala byť uskutočnená len na jednej výškovej úrovni ± 0,000 a riešená ako jeden dispozičný celok len s jedným vstupom. To znamená, že podľa stavebného povolenia mala byť uskutočnená len časť stavby na vyššej úrovni ± 0,000. Avšak ani táto časť stavby (na úrovni ± 0,000), ktorá bola povolená stavebným povolením č. ŽP2/646/94 Bk zo dňa 25.3.1994, nie je uskutočnená v súlade so stavebným povolením, nakoľko podľa PD stavba mala mať pôdorysné rozmery 5,70 m x 9,3 m, ale zameraním stavby boli zistené iné pôdorysné rozmery tejto časti skleníka a to 5,53 x 10,35 m (viď. GP - parc. č. 1825/5), t.j. došlo k rozšíreniu stavby v jednom smere až o cca 1 m. Takto bola stavba aj skolaudovaná (skleník o zastavanej ploche 56 m2), hoci z výroku kolaudačného rozhodnutia č. ŽP2/3201/95 Bk, vydaným Obvodným úradom životného prostredia v Žiline dňa 15.11.1995 ani z jeho odôvodnenia nevyplýva, že by s kolaudačným konaním bolo spojené aj konanie o zmenné stavby (§ 68 stavebného zákona) podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona a hoci v odôvodnení rozhodnutia bolo skonštatované, že stavba bola postavená v súlade s overenou PD. Uvedené skutočnosti, najmä pôdorysné rozmery skleníka po vydaní kolaudačného rozhodnutia sú zrejmé z geometrického plánu č. 333 636 92-5-96 overeného dňa 28.2.1996, ktorý poskytla odvolateľka na miestnom zisťovaní a na základe ktorého bol skleník zapísaný do KN na LV č. XXX a zakreslený do katastrálnej mapy (parc. č. XXXX/X.), pričom takýto stav v katastri nehnuteľnosti je doteraz. Pôvodná stavba skleníka, t.j. časť skleníka na úrovni ± 0,000 uskutočnená na základe stavebného povolenia č. ŽP2/646/94 Bk zo dňa 25.3.1994, bola pôdorysne rozšírená aj o ďalšiu časť (prístavbu), umiestnenú na nižšej úrovni (cca -1,350) o rozmeroch 4,07 x 10,36 m v smere južnom až na pozemok p. č. XXXX/XX k. ú. H. B.. S poukázaním na GP č. 333 636 92-5-96 overený dňa 28.2.1996, na základe ktorého bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností sa domnievam, že táto prístavba ( na parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX podľa GP XXX/XXXX) bola uskutočnená bez stavebného povolenia až po vydaní kolaudačného rozhodnutia č. ŽP2/3201/95 Bk zo dňa 15.11.1995. Podľa záverov v posudku č. 12/2010 znalkyne O.. J. S. vyplýva, že všeobecná hodnota stavby skleníka na pozemkoch KN parc. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX k. ú. H. B. je v hodnote 5.697,89 eur, hodnota pozemkov KN parc. č. XXXX/X je 927,92 eur, hodnota KN parc.č . XXXX/XX je 331,40 eur a hodnota KN parc. č. XXXX/ XX je 364,54 eur.

V konaní odporcovia spochybňovali vlastnícke právo navrhovateľky ku pozemku KN parc. č. XXXX/XX k. ú. PZ. Súd je oprávnený v rámci výkonu jurisdikcie preskúmať aj správnosť zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, nakoľko výpis z listu vlastníctva je verejnou listinou, ktorá preukazuje správnosť zapísaných údajov len ak nie je preukázaný opak. Preukázanie opaku však zaťažuje účastníka, ktorý takéto skutočnosti tvrdí. Odporcovia nepredložili súdu žiadne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by vyvracali zápis vlastníckeho práva navrhovateľky k pozemku KN parc. č. XXXX/XX k. ú. H. B. na LV č. XXX, kat. úz. H. B., obec Žilina, vedenom Správou katastra Žilina. Takouto skutočnosťou nemôže byť ani prípadný spor v správnom súdnictve proti rozhodnutiu katastrálnych úradov. Preto súd vychádzal pri posudzovaní aktívnej legitimácie navrhovateľa zo zápisu vlastníckeho práva na LV č. XXX, kat. úz. H. B., obec W..

Súd mal pasívnu legitimáciu odporcov v 1/ a 2/ rade preukázanú zápisom vlastníckeho práva k stavbe skleníka na KN parc. č. XXXX/X bez súpisného čísla označenej ako skleník na LV č. XXX k.ú. H. B..

V konaní súd sa zaoberal aj otázkou stavby skleníka, najmä či je možné oddeliť časť označenú ako prístavba tak, aby vlastníci mohli pôvodnú časť užívať aj naďalej ako aj tým, či stavba bola zhotovovaná naraz najmä z pohľadu súhlasu so stavbou ako aj súhlasu s prípadnou výstavbou prístavby.

Súd z vykonaného dokazovania, a to výsluchom svedkov, oboznámením listinných dôkazov, najmä stavebného povolenia, projektovej dokumentácie pripojenej k stavenému konaniu ako aj záverov znaleckého dokazovania súd má za to, že na pozemku KN parc. č. XXXX/XX k. ú. H. B. je postavená prístavba k pôvodnej stavbe skleníka na KN parc. XXXX/X k. ú. H. B.. Súd pritom osobitne zobral do úvahy výpovede svedkov, ktorí v prevažnom rozsahu tvrdili, že stavba sa vykonávala dlhšie obdobie a to až do roku 1995. Jednotlivé odchýlky v skutkových tvrdeniach je možné akceptovať vzhľadom na dlhý časový odstup. Za nesporné súd považuje, že stavba bola započatá pred vydaním

stavebného povolenia, pretože aj sám odporca tieto skutočnosti uvádza vo vyjadreniach k návrhu. V spise je zažurnalizovaných viacero projektových dokumentácií stavby skleníka vyhotovených tým istým architektom, avšak autentifikačnú pečiatku overenia projektovej dokumentácie v stavebnom konaní obsahuje len nákres skleníka bez prístavby. Zákres dvojúrovňového skleníka (aj s prístavbou) je bez pečiatky stavebného úradu. Naviac kolaudačné rozhodnutie č. ŽP2/3201/95 Bk, vydané Obvodným úradom životného prostredia v Žiline dňa 15.11.1995 neobsahuje zmienku o zmene stavby ani zmeny oproti projektovej dokumentácii. Preto súd zistil a osvojil si skutočnosť, že najprv bolo započaté s výstavbou stavby skleníka na KN parc. XXXX/X k. ú. H. B. a až následne odporca pokračoval v stavbe aj na KN parc. XXXX/XX k. ú. H. B., pričom sa jedná o prístavbu, ktorú je možné oddeliť od pôvodnej časti so zachovaním funkcie pôvodnej stavby.

Súd zároveň zo zistených skutkových okolností nemal preukázané, že by pôvodný vlastník pozemku KN parc. XXXX/XX k. ú. H. B. dal odporcovi v 1/ rade súhlas so stavbou časti skleníka na tomto pozemku. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba prístavby skleníka nebola v stavebnom konaní povoľovaná na tomto pozemku, dokonca vôbec nebola povolená, nepreukazoval odporca v 1/ rade v stavebnom konaní súhlas so stavbou na tejto časti pozemku a k tejto skutočnosti sa nevyjadrovala pôvodná vlastníčka pozemku. Vzhľadom na vtedy začínajúce problémy medzi odporcami v 1/ a 2/ rade a matkou účastníkov ako aj medzi súrodencami navzájom je obtiažne predpokladať udelenie súhlasu so stavbou časti skleníka na pozemku KN parc. XXXX/XX k. ú. H. B., skôr sa jednalo o trpenie tejto skutočnosti. Ak by aj bol súhlas so stavbou prístavby na spornej časti pozemku daný, nebolo preukázané, že by takýto súhlas mal vecnoprávne účinky, alebo že by súhlas bol daný ako záväzok a tomu zodpovedajúce právo odporcu, ktorý by v čase rozhodovania súdu trval. Odporcovia v 1/ a 2/ rade nepreukázali súdu právo existencie stavby na časti pozemku KN parc. č. XXXX/XX k.ú. H. B.. Ak by aj predchádzajúci vlastník pozemku trpel existenciu stavby na jeho pozemku, neskôr však žiadal stavbu odstrániť, pokiaľ nejestvuje právo vlastníka stavby na užívanie pozemku, je stavba na pozemku postavená neoprávnene. Záver o neoprávnenej stavbe je možné odvodiť zo skutočnosti, že sa jedná o rozdielne vlastníctvo stavby a pozemku. Ak by aj pôvodný vlastník dal súhlas s postavením stavby avšak tento neskôr žiada stavbu odstrániť, súd musí postupovať analogicky ako v prípade neoprávnenej stavby podľa , pričom prihliadne na predchádzajúce a súčasné konanie a nároky účastníkov.

Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Základným ústavným právom je rovnosť vlastníckeho práva. Ak dôjde k stretu vlastníckych práv je potrebné poskytnúť ochranu tomu právu, ktorého obsahom sú vyššie hodnoty a umožňuje účelnejšie využitie. Teda súd musí zvážiť, ktorému vlastníckemu právu poskytne ochranu, teda právu vlastníka stavby alebo vlastníka pozemku. Pritom s poukazom na judikatúru vzťahujúcu sa k prejednávanej veci, sa za neoprávnenú stavbu považuje aj stavba, ktorá síce bola postavená oprávnene, ale právo existencie stavby zaniklo (dočasná stavba na prenajatom pozemku). (podľa Rozsudku Najvyššieho súdu ČR „Pokud stavebník zřídí na základě dohody s vlastníkem pozemku stavbu na pozemku, který je podle této dohody oprávněn užívat jen dočasně, ztrácí po uplynutí sjednané doby právo mít nadále na tomto pozemku umístěnou stavbu a neoprávněně tak zasahuje do vlastnického práva vlastníka pozemku, který se může domáhat odstranění stavby.“). Preto súd pri aplikácii hmotného práva vo veci, keď sa vlastník domáha ochrany vlastníckeho práva podľa a v minulosti udelil súhlas so stavbou, musí aplikovať analógiu podľa , najmä keď daný vzťah nie je osobitne upravený. Účelom žaloby totiž nie je preukázanie neoprávnenosti stavby, ale ochrana vlastníckeho práva. Nakoľko však z nehnuteľnosti nie je možné vypratať ďalšiu nehnuteľnosť, musí súd aplikovať právo tak, aby svojim rozhodnutím poskytol ochranu porušenému vlastníckemu právu. Preto súd sa musí vysporiadať s poskytnutím ochrany vlastníckeho práva navrhovateľa a žalobu mimo procesných dôvodov môže zamietnuť len vtedy, keď odporcovia preukážu právo stavby na pozemku navrhovateľa. Preto pri posudzovaní uplatňovaného nároku, súd sa musí vysporiadať aj so skutočnosťou, či je dôvodné ďalšie zotrvanie stavby odporcov na pozemku navrhovateľa. Nemožno ospravedlniť porušovanie vlastníckeho práva v čase vyhlásenia rozsudku (základného ústavného práva) tým, že pri zhotovovaní veci k porušeniu práva nedošlo. Súd totiž vychádza zo stavu platného pri vyhlásení rozsudku. Preto ak je rozdielne vlastníctvo pozemku a stavby, vlastník stavby nevyhnutne obmedzuje vlastníka pozemku v jeho užívaní a teda zasahuje do jeho vlastníckeho práva.

Každý vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Ak vlastník pozemku žiada odstrániť stavbu postavenú na jeho pozemku, je nevyhnutné poskytnúť aj tomuto právu ochranu. Žaloba môže byť mimo procesných dôvodov zamietnutá jedine vtedy, keď súd zistí, že vlastníkovi pozemku patrí právo stavby na pozemku, a to či už zmluvné alebo vecné právo. Takýmto právom môže byť napríklad nájomná zmluva, vecné bremeno, právo stavby zriadené za stredného a pod.. Žiaden hmotnoprávny predpis neurčuje neodvodzuje právo existencie stavby na cudzom pozemku len z toho, že stavba bola v minulosti zriadená oprávnene.

V konaní však odporcovia nepreukázali súhlas so zhotovením stavby a preto súd vzhľadom na vyššie uvedené vychádzal zo skutočnosti, že stavba odporcov je postavená na pozemku navrhovateľky neoprávnene, minimálne v čase rozhodovania právo existencie stavby nejestvuje.

Súd v tejto veci poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR podľa ktorého „Oprávněnost stavby je třeba posoudit podle právní úpravy, jaká tu byla v době jejího vzniku, zatímco ůsob vypořádání mezi stavebníkem a vlastníkem pozemku, na němž je stavba umístěna, se odvíjí podle právní úpravy platné v době rozhodování soudu o neoprávněné stavbě.

Účelnost odstranění neoprávněně zřízené stavby ve smyslu ustanovení § 135c obč. zák. je třeba vždy hodnotit objektivně, tj.s přihlédnutím ke všem okolnostem a povaze každého jednotlivého případu. V rámci této volné úvahy musí soud přihlížet zejména k povaze a rozsahu hospodářské ztráty, která by odstraněním stavby vznikla, k tomu, k jakému účelu byla stavba zřízena a jaký je její charakter, jaký je rozsah zastavěného pozemku, případně pozemku nutného k řádnému užívání neoprávněné stavby, za jakých okolností byla stavba zřízena, zda stavebník stavěl v dobré víře, že mu pozemek patří, zda vlastník pozemku o stavbě věděl a zda proti ní zakročil.

Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR podľa ktorého „Pokud došlo ke vzniku právního vztahu nebo vzniku nároku z tohoto vztahu před 1. 1. 1992, je třeba posoudit jeho vznik a nárok z něho vzniklý podle právní úpravy před 1. 1. 1992.

Pokud však tento právní vztah přetrval i po 1. 1. 1992, je nutno posoudit další existenci tohoto právního vztahu, i nárok, který z něho vznikl, podle právní úpravy, která nastala po 1. 1. 1992. Toto přechodné ustanovení (§ 868 obč. zák.) je třeba vyložit v souladu s Listinou základních práv a svobod, zejména s čl. 11, který poskytuje ochranu vlastnickému právu, bez ohledu na subjekt vlastnictví.

Podľa § 135c ods. 1 Obč. zák. ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c ods. 2 Obč. zák. pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c ods. 3 Obč. zák. súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Súd v prvom rade sa zaoberal stretom práv osobitne s ohľadom na skutočnosť, že preukázateľne až do podania žaloby navrhovateľka tolerovala existenciu odporcovej stavby a zároveň jej právna predchodkyňa nič nepodnikla proti výstavbe stavby na jej pozemku. Nakoľko navrhovateľka nemala záujem nadobudnúť stavbu skleníka do vlastníctva, zo strany súdu nebolo možné postupovať podľa § 135c ods. 2 Obč. zák.. Súd preto skúmal možnosť usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Súd však z rozsiahleho dokazovania, vyjadrenia účastníkov z pripojených spisov z priestupkových konaní mal za preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a poväčšine každý výkon vlastníckeho práva hraničí zo zneužitím práva na úkor druhého účastníka, osobitne zo strany odporcov, ktorí neustále zasahujú do vlastníckeho práva navrhovateľky, narúšajú dobré susedské vzťahy, na sporných častiach bez legitímneho a racionálneho dôvodu odstraňujú stromy,

kry a rastliny, poškodzujú oplotenia a pod.. Pritom medzi účastníkmi dochádza k vzájomnému slovnému a fyzickému napádaniu za obojstrannej priestupkovej zodpovednosti.

Preto súd rozhodol, že za daného stavu nemožno usporiadať pomery medzi účastníkmi či už zriadením vecného bremena alebo iným spôsobom. Ak by totiž súd zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka skleníku, zodpovedalo by tomu jeho právo vchádzať na pozemok navrhovateľky aj pri bežnom využívaní stavby a tým by bolo odporcom umožnené ďalej pokračovať v ich násilnej činnosti, uzurpácii nárokov a svojvôli pri zastretom výkone svojpomoci. Ak by chcela navrhovateľka takémuto správaniu efektívne zabrániť, musela by si oplotiť pozemok až za hranicou vecného bremena a hoci by bola vlastníkom pozemku, nemohla by ho užívať, pričom by sa sťažilo aj užívanie ostatnej časti pozemku, do ktorého je prístavba skleníka včlenená. Naviac súd zistil, že hodnota prístavby výrazne nepresahuje hodnotu zastavaného pozemku a preto sa jedná minimálne o stred rovnocenných práv s povinnosťou súdu poskytnúť ochranu tomu, koho právo sa ako prvé porušilo, ako sa správajú jednotliví vlastníci stavby a pozemku osobitne k výkonu druhého práva a úcte k právam druhého účastníka a komu pri ochrane práva dochádza k najmenšiemu zásahu do práva druhého účastníka a prihliadať, ktoré právo je „silnejšie“.

Vzhľadom na uvedené, teda skutočnosť, že odporca 1/ ako zhotoviteľ stavby prvý zasiahol výstavbou do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, správa sa násilne a výrazne zasahuje pri „výkone“ svojich práv do práv okolitých vlastníkov a ruší ich v užívaní, ako aj z dôvodu, že aj po odstránení prístavby je možné pôvodnú časť skleníka využívať, rozhodol o odstránení prístavby pôvodnej stavby skleníka na KN parc. č. XXXX/X k. ú. H. B. nezapísanej v katastri nehnuteľnosti v časti zasahujúcej do KN parc. č. XXXX/XX záhrady o výmere XXX mX k. ú. H. B. v označenej v geometrickom pláne č. XXX/XXXX vyhotovenom R. R. dňa 11.10.2010 ako diel 1 o rozmeroch 2,07 x 10,36 x 2,27 m, pričom geometrický plán tvorí súčasť rozsudku. Povinnosť uložil do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd o nároku o zdržanie sa užívania pozemku KN parc. č. XXXX/XX záhrady o výmere 406 m2 k. ú. H. B. zamietol z dôvodu, že nebol dostatočne určený rozsah výkonu, ktorého sa musia odporcovia zdržať, pretože zákon pripúšťa dôvody, ktoré umožňujú vstup na susedný pozemok a toto právo nemožno zakázať, obdobne ako zákon za predpokladu určitých skutočností umožňuje aj užívanie susedného pozemku. Zároveň samotné zdržanie sa užívania pozemku by znemožňovalo odstránenie stavby. Najviac užívaním pozemku nemožno rozumieť len vstup na pozemok, pretože pojem užívať vec je širší. V konaní iné užívanie pozemku ako stavbou prístavby skleníka nebolo preukázané. Ak by na pozemku mali byť hnuteľné veci, bolo potrebné sa domáhať aj vypratania pozemku, ak odporcovia porušovali práva navrhovateľa iným spôsobom, môže sa domáhať uloženia povinnosti zdržať sa určitej činnosti na pozemku navrhovateľa.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. a vzhľadom na pomerný úspech každého z účastníkov v konaní o jednom nároku, nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).