Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/30/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : G. L., nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov : matky N. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M., Z. XX, a otca B. L., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, ČR, zastúpený Mgr. Stanislavem Králikem, Hodonín, Masarykovo nám. 22, ČR o zníženie výživného otcovi na mal. deti, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa podal dňa 21.2.2011 na Okresný súd Skalica návrh na zníženie výživného k mal. G. s tým, že žiada znížiť výživné na sumu 30,- eur mesačne. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že na strane otca došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zníženie výživného tým, že mu bolo zvýšené výživné na mal. G. na sumu 2000,-Kč. Ďalšia zmena mala nastať tým, že z partnerského vzťahu s W. Z. s ktorou žije v jednej domácnosti sa mu narodilo ďalšie dieťa, mal. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX. Otcovi tak podľa jeho vyjadrenia pribudli 2 vyživovacie povinnosti a to k mal. Y. ale i k nevydatej matke W. Z., ktorej jediný príjem je rodičovský príspevok vo výške 7600,- Kč. Otec je naďalej nezamestnaný, jediný jeho príjem je sociálna dávka životného minima.

Otec na svojom návrhu trval.

Matka sa k návrhu otca nevyjadrila.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so spisom Okresného súdu Skalica a , potvrdeniami o zárobkoch matky a jej manžela, potvrdeniami ÚPSVaR Senica, potvrdeniami Sociálnej poisťovne, poštovými poukážkami, rozhodnutím Mestského úradu Hodonín, rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 6, správou z prešetrenia pomerov v domácnosti matky, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -51 zo dňa 27.8.2009 súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a upravil výkon rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu tak, že mal. G. sa zverila do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na výživu mal. G. sumu 50,- eur mesačne,

vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Otec je oprávnený sa stretávať s mal. G. každý párny týždeň v roku v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2009. V čase poslednej úpravy výživného na čas po rozvode súd vychádzal z nasledovných skutočností : Matka bola na materskej dovolenke, poberala materskú vo výške 158,67 eur a prídavky na dieťa vo výške 21,25 eur. Matka si ďalej privyrábala na brigádach v Z. Q., kde dosahovala priemerne príjem mesačne vo výške 79,- eur. Spoločne s maloletou bývala v P. H. v M.. Mal. G. bola v celodennej starostlivosti matky, bola zdravým dieťaťom. Otec bol od 15.3.2009 vo výkone trestu odňatia slobody, kde nebol pracovne zaradený. Pred nástupom výkonu trestu bol nezamestnaný, poberal podporu vo výške 6.000,-Kč. Okrem mal. G., mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. G. L., na ktorú platil výživné vo výške 1000,-Kč.

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -88 zo dňa 2.6.2010 boli upravené práva a povinnosti rodičov k mal. G. na čas do rozvodu.

Z výsluchu otca súd zistil, že mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť a to k mal. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX. Žije spoločne so svojou družkou W. Z. a ich spoločnou dcérou mal. Y. a synom družky mal. B. I., ktorý má 8 rokov. Pokiaľ ide o syna jeho družky, k tomuto je otcovstvo určené, od svojho otca dostáva mesačne 800 Kč. Medzi jeho mesačné výdaje patrí: nájom 3600 Kč, strava cca 2000 Kč, výživné na mal. G. 2000 Kč, výživné na mal. G.. Medzi ďalšie jeho výdaje patria cigarety 500 Kč mesačne. Bývanie majú veľmi skromné, pozostávajúce len z kuchynky, WC, kúpeľne a jednej izby. Družka W. Z. je momentálne na materskej dovolenke s mal. Y., pričom poberá materskú vo výške 7600 Kč. Pri poslednej úprave výživného v čase rozvodu sa nachádzal vo VTOS, kde nebol pracovne zaradený. Z VTOS bol prepustený koncom roka 2009 a od tohto obdobia je stále nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Je mu vyplácaný príspevok na živobytie, momentálne od 1.14.2011 vo výške 1576 Kč. Otec uviedol, že na trhu práce je to ťažké, práca mu nebola ponúknutá. Snaží sa prácu si nájsť, ale bezvýsledne. Pokiaľ sa zlepší počasie snáď sa mu podarí nájsť nejakú prácu, napr. murárske práce. Otec je vyučený ako baník. Jeho zdravotný stav je dobrý, pracovné obmedzenia nemá. O mal. G. sa veľmi nezaujíma, nakoľko sa takto s jej matkou dohodli, vydala sa, má svoj život, a svoju novú rodinu, a on sa nechce pliesť do ich nového života. Výživné na mal. sa snaží platiť každý mesiac, no nie vždy mu to vychádza. Niekedy pošle 40 € niekedy 20 €.

Z výsluchu matky súd zistil, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí. Trvám na tom, aby výška výživného, ktorá bola stanovená na čas po rozvode rozsudok OS Skalica vo výške 50 € mesačne bola zachovaná. Matka sa dňa 16.6.2010 vydala, býva v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jej manžela. Býva tu spoločne s manželom, mal. G., svokrou a dospelým synom W., ktorý má už 28 rokov. Manžel je zamestnaný v strážnej službe B. O., mesačne zarába cca 400 €. Matka je zamestnaná v spoločnosti G. M., jej priemerný mesačný príjem činí cca 280,19 € mesačne. Medzi náklady na chod domácnosti patrí plyn + rozhlas + TV 195 €. Elektrina 34 € mesačne a voda 34 €/3 mesiace. Okrem mal. G. iné vyživovacie povinnosti nemá. Mal. G. má 3 roky, momentálne už navštevuje MŠ v Skalici. Školné platí 12 € a za obedy 24 € mesačne. Svokra a dospelý syn jej manžela im prispievajú na chod domácnosti každý sumou 100 € mesačne. Z tohto čo im prispievajú na domácnosť im vychádza strava pre celú rodinu, teda aj mal G.. Okrem stravovania sú ďalšie výdaje spojené s oblečením mal. G., matka sa však nevedela presne vyjadriť v akej výške. Mal. G. je zdravým dieťaťom, vyššie výdaje so zdravotným stavom nie sú spojené. Pokiaľ ide o záujem otca o mal. G., tento sa s maloletou nestretáva, nakoľko sa tak dohodli. Otec neplatil výživné na mal. G., podávala aj trestné oznámenie za prečin zanedbania povinnej výživy. Momentálne platí výživné nepravidelne a v nedostatočnej výške. V auguste 2010 poslal výživné vo výške 150€. Od tohto dátumu poslal výživné vo výške 40 €, 20 € a 20 €. Iné výživné otec neposlal. Otec neuvádza ani dátumy a preto nie je zrejmé ani matke, za ktoré mesiace výživné otec platí.

Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podanej správy z prešetrenia pomerov, pričom do pozornosti dáva skutočnosť, že matka po skončení materskej dovolenky sa snažila, ihneď si našla zamestnanie a snaží sa aj po finančnej stránke zabezpečiť mal. G. tak, aby jej nič nechýbalo. Naopak otec po skončení VTOS sa nikde nezamestnal, je stále nezamestnaný, pričom je vyučený a nemá žiadne pracovné obmedzenia. Otcovi pribudla síce vyživovacia povinnosť k mal. Y., ale

treba brať ohľad na to, že otec už mal. dve vyživovacie povinnosti, ktoré si riadne neplnil, no aj napriek tomu mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Taktiež žiada zohľadnil tú skutočnosť, že pokiaľ otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, nastala zmena pomerov aj na strane mal. G., nakoľko táto už navštevuj MŠ s čím nepochybne vzrástli výdaje na mal. G.. Navrhuje teda, aby súd ponechal výživné v platnosti tak, ako už bolo stanovené.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky G. M. M., a.s. K. M. matka dosahuje priemerný mesačný príjem (za obdobie 11/2010 až 03/2011) vo výške 280,19 eur netto.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa manžela matky B. O. s.r.o. tento dosahoval priemerný mesačný príjem (za obdobie 01/2011 až 03/2011) vo výške 378,33 eur netto.

Z oznámenia Mestského úradu Hodonín, Odbor sociálnych služieb zo dňa 25.1.2011 mal súd preukázané, že otcovi bol znížení príspevok na živobytie zo sumy 4487,-Kč na sumu 2330,-Kč od 1.1.2011.

Z oznámenia Mestského úradu Hodonín, Odbor sociálnych služieb zo dňa 14.4.2011 mal súd preukázané, že otcovi bol zvýšený príspevok na živobytie zo sumy 983,-Kč na sumu 1576,-Kč od 1.4.2011.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici mal súd preukázané, že matka poberá prídavok na dieťa vo výške 22,01 eur mesačne.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa R. M. s.r.o. druh matky dosahuje priemerný mesačný príjem (za obdobie 08/2009 až 07/2010) vo výške 898,- eur netto.

Z priložených poštových poukážok mal súd preukázané, že otec zaplatil na výživnom dňa 30.8.2010 sumu 150,- eur a následne sumu 2x 20,- eur a 1 x sumu 40,- eur.

Zo správy z prešetrenia pomerov vyplýva, že matka uzavrela nové manželstvo, bývajú v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve manžela. V spoločnej domácnosti býva aj dospelý syn W. W. a jeho stará matka. Finančne sa domácnosti podieľajú všetci spoločne. maloletá G. má 3 roky a navštevuje Materskú školu v Skalici, jej zdravotný stav je dobrý. Matka je zamestnaná v predajni G. M.. Otec sa dlhodobo nezaujíma o maloletú. Maloletá G. svojho otca ani nepozná. Výživné platí nepravidelne a v menších sumách ako mu bolo uložené.

Podľa ods. l o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zníženie výživného na maloleté deti a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa,

od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na zníženie výživného nebol dôvodný, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá nie je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. O výživnom pre maloleté dieťa bolo na čas po rozvode rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -51 zo dňa 27.8.2009, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2009. Z uvedeného je zrejmé, že od posledného rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa uplynula pomerne krátka doba. Pokiaľ ide zmenu pomerov na strane matky, táto sa dňa 16.6.2010 vydala, je zamestnaná, dosahuje príjem vo výške 280,19 eur. V čase poslednej úpravy výživného poberala materskú a prídavok na dieťa spoločne vo výške 179,92 eur a na brigádach mala príjem vo výške 79,- eur mesačne. V jej príjmoch tak nastal len nepatrný nárast oproti poslednej úpravy výživného. Matka býva v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jej manžela, kde bývajú spoločne s manželom, mal. G., svokrou a dospelým synom W.. Manžel je riadne zamestnaný, jeho príjem činí 378,33 eur netto. Vyživovacia povinnosť matke nepribudla. Na strane otca maloletej mal súd preukázanú zmenu pomerov v tom, že otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX. Otec síce uvádzal ako zmenu pomerov aj vyživovaciu povinnosť k svojej družke, ktorá poberá rodičovský príspevok a taktiež zvýšenie výživného na mal. G. zo sumy 1000,-Kč na sumu 2000,- Kč. Tieto dve skutočnosti súd nevyhodnotil ako zmenu pomerov na strane otca. Otec nemá vyživovaciu povinnosť k svojej družke, naviac otcova družka má príjem, ktorý je vyšší ako príjem otca. Pokiaľ ide o zvýšenie výživného k mal. G. na sumu 2000,-Kč, táto skutočnosť nezakladá zmenu pomerov v tom zmysle, že by malo prísť k zníženiu výživného na iné dieťa. Vzhľadom na uvedené, mal súd preukázanú zmenu pomerov na starne otca len v tom, že otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX. Vznik novej vyživovacej povinnosti je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej môže dochádzať k zmene pomerov na strane povinného, čo môže viesť k zníženiu výživného, no zároveň súd poukazuje aj na zmenu pomerov na starne maloletej G., a to v súvislosti s jej nástupom do materskej školy, čím nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový všestranný vývoj maloletej. V čase poslednej úpravy výživného na čas po rozvode mal. G. nenavštevovala materskú školu, bola v celodennej starostlivosti svojej matky. Je potrebné uviesť, že nástup do škôlky je dôležitou súčasťou predškolskej prípravy a jej príprava v tomto smere je nevyhnutná. Nástup do materskej školy a predškolského vzdelávania je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ teda prišlo k zmene pomerov na strane otca v podobe vzniku novej vyživovacej povinnosti (odôvodňujúce zníženie výživného), je potrebné uviesť, že zároveň prišlo aj k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa v podobe nástupu do materskej školy a s tým súvisiace zvýšené výdaje (odôvodňujúce zvýšenie výživného). Otec taktiež poukazoval na svoj nízky príjem, nakoľko je nezamestnaný a je poberateľom len príspevku na živobytie vo výške 1576,-Kč od 1.4.2011. Súd však poukazuje na to, že otec pri poslednej úprave výživného bol vo výkone trestu odňatia slobody, kde nebol vôbec pracovne zaradený, takže bol bez akéhokoľvek príjmu. Momentálne poberá príspevok vo výške 1576,-Kč mesačne, takže túto okolnosť súd nevyhodnotil ako podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného. Otec je síce nezamestnaný, no zároveň treba uviesť, že je riadne vyučený, je zdravý a nemá žiadne pracovné obmedzenia, pričom je jeho povinnosťou venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Súd má za to, že si môže zabezpečiť finančné prostriedky výkonom akejkoľvek jednoduchšej práce, pričom pri výkone práce je zaručená minimálna mzda, z ktorej bude schopný plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v stanovenej výške na čas po rozvode, a to rozsudkom OS Skalica -51 zo dňa 27.8.2009 vo výške 50,- eur mesačne i naďalej. Preukázaná zmena pomerov na strane otca i maloletého dieťaťa preto pri hodnotení všetkých zákonom stanovených kritérií neodôvodňuje zníženie výživného otcovi na mal. G.. Na základe uvedeného je súd názoru, že zníženie výživného na maloleté dieťa je nedôvodné, a preto návrh otca na zníženie výživného zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ods. l písm. a) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )