Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-243-2010.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/243/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci navrhovateľky: F., bytom M. 8XX XX B., zast.: JUDr. Branislav Šašinka, advokát, Sabinovská 14, 821 02 Bratislava proti odporcovi: Komoditná burza Bratislava a.s., so sídlom Trnavská cesta 50/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 337 406 o zaplatenie mzdy, náhrady mzdy a stravného vo výške 2 586,63 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu:
- 398,33 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.12.2009 do zaplatenia,
- 435,63 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.01.2010 do zaplatenia,
- 446,47 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.02.2010 do zaplatenia,
- 1 227,63 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.03.2010 do zaplatenia,
- 78,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 17.06.2010 do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 519,77 eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Branislava Šašinku, advokáta a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 17.06.2010 domáhala zaplatenia mzdy a náhrady mzdy a stravného spolu vo výške 2 586,63 eur s príslušenstvom. Zároveň si žalobkyňa uplatnila aj náhradu trov konania.
Žalobkyňa pracovala v spoločnosti žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX na pracovnej pozícii ako sekretárka s dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 550,- eur. Nakoľko odporca jej v rozpore s § 118 Zákonníka práce počnúc dňom 15.12.2009 neposkytoval za vykonanú prácu mzdu, mzda jej nebola vyplácaná opakovane za mesiac november 2009, december 2009, január 2009, bola táto skutočnosť dôvodom, že dňa 28.02.2010 v súlade s § 69 ods. 1 písm. b), ods. 3 a ods. 4 Zákonníka práce okamžitým skončením rozviazala pracovný pomer so žalovaným a vyzvala žalovaného na zaplatenie mzdy a náhrady mzdy.
Za mesiac november 2009 žalovaný žalobkyni nezaplatil sumu 398,33 eur titulom mzdy, za mesiac december 2009 jej žalovaný nezaplatil sumu 435,63 eur titulom mzdy, za mesiac január 2010 jej žalovaný nezaplatil sumu 446,47 eur titulom mzdy a za mesiac február 2010 jej žalovaný nezaplatil sumu 1 227,63 eur titulom mzdy a náhrady mzdy v súlade s § 69 ods. 4 Zákonníka práce.
V rozpore s § 152 ods. 3 Zákonníka práce jej žalovaný neprispieval na stravné za mesiace 12/2009, 01/2010 a 02/2010. Titulom nezaplateného príspevku na stravné má žalobkyňa voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 78,- eur (za 12/2009 jej žalovaný neprispel na 6 ks stravných lístkov po 3,30 eur, v mesiaci 1/2010 jej žalovaný neprispel na 17 ks stravných lístkov po 3,30 eur a v mesiaci 2/2010 jej odporca neprispel na 20 ks stravných lístkov po 3,30 eur, čo spolu predstavuje 43 ks stravných lístkov po 3,30 eur). Z celkovej sumy 141,90 eur (43ksx3,30 eur) predstavuje 55% sumu 78,- eur.
V súlade s článkom 7. pracovnej zmluvy bol 15. deň nasledujúceho mesiaca dohodnutý ako výplatný termín, a teda počnúc dňom 16.12.2009 je žalovaný v omeškaní s výplatou úhrady mzdy vo výške 398,33 eur za mesiac november 2009, počnúc dňom 16.01.2010 je odporca v omeškaní s výplatou mzdy vo výške 435,63 eur za mesiac december 2009, počnúc dňom 16.02.2010 je žalovaný v omeškaní s výplatou mzdy vo výške 446,47 eur za mesiac január 2010 a počnúc dňom 16.03.2010 je žalovaný v omeškaní s úhradou mzdy a náhrady mzdy vo výške 1 227,63 eur za mesiac február 2010.
Do dňa podania návrhu žalobca nedostala od žalovaného vyplatenú ani mzdu a ani náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Súd opakovane predvolal žalovaného na pojednávanie. Súd vec prejednal v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaného, ktorý má vykázané doručenie v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 O.s.p..
Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že do dňa 28.02.2010 riadne pracovala u žalovaného, plnila si všetky svoje povinnosti, žalovaný jej riadne zadával prácu, napriek tomu jej však zo strany žalovaného nebola vyplatená mzda za mesiace november 2009, december 2009, január 2010 a mzda a náhrad mzdy za mesiac február 2010. Z tohto dôvodu dňa 28.02.2010 žalobkyňa okamžite skončila so žalovaným pracovný pomer. Za predchádzajúce mesiace jej mzda bola zo strany žalovaného riadne vyplácaná vo výplatnom termíne a nebol s výplatou mzdy žiadny problém. Prvé problémy nastali až v mesiaci október 2009, kedy jej žalovaný vyplatil mzdu v troch splátkach. Žalobkyňa uviedla, že má vedomosť, že obdobné problémy mali aj ďalší dvaja zamestnanci žalovaného.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov: okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, pracovná zmluva, výpis z obchodného registra žalovaného, výplatné pásky žalobkyne, výpisy z účtu žalobkyne, výzva na zaplatenie dlžnej sumy a zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce od XX.XX.XXXX, na základe ktorej vykonávala pre neho prácu na pracovnej pozícii sekretárky. Mzda bola dohodnutá v pracovnej zmluve vo výške 550,- eur mesačne, na bankový účet zamestnanca, s výplatným termínom 15. deň nasledujúceho mesiaca.
Žalobkyňa riadne vykonávala svoju prácu do dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný žalobkyni nevyplatil mzdu za mesiac november 2009, december 2009, január 2010 a mzdu za mesiac február 2010 a náhrady mzdy za 2 mesiace výpovednej doby. Dňa 28.02.2010 oznámila žalobkyňa písomne listom žalovanému, že z dôvodu nevyplatenia mzdy s ním v zmysle ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) v súbehu s ods. 3 a ods. 4 Zákonníka práce okamžite končí pracovný pomer. Zároveň jej týmto vznikol aj nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal žalovaný dňa 28.02.2010, čo potvrdil aj svojím podpisom.
Z výplatných pások vystavených žalovaným vyplýva, že za mesiac november 2009 prislúchala žalobkyni mzdy vo výške 398,33 eur, za mesiac december 2009 mzda vo výške 435,63 eur, za mesiac január 2010 mzdy vo výške 446,47 eur a za mesiac február 2010 mzda a náhrada mzdy spolu vo výške 1 227,63 eur.
Z predložených výpisov z účtu zamestnanca (žalobkyne), na ktorý jej zamestnávateľ v súlade s pracovnou zmluvou zasielal mzdu, vyplýva, že v rozhodnom období od 16.12.2009 do 16.03.2010 jej na tento účet neboli zaslané zo strany žalovaného žiadne finančné prostriedky.
Žalovaný napriek opakovaným telefonickým a písomným výzvam žalobkyni dlžnú mzdu, náhradu mzdy a príspevok na stravné neuhradil.
Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne :
Podľa § 69 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce, cit.: Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti.
Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, cit.: Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, cit.: Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce, cit.: Pri skončení zamestnania vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak.
Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce, cit.: Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu.
Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce, cit.: Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, cit.: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., cit.: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd po dôkladnom vyhodnotení všetkých skutkových tvrdení žalobcu a predložených dôkazov dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobkyňa na základe platnej pracovnej zmluvy vykonávala prácu pre žalovaného a to až do dňa 28.02.2010. Nakoľko jej žalovaný v zmysle článku 7. pracovnej zmluvy nevyplatil mzdu za mesiac november 2009 vo výplatnom termíne do 15.12.2009, za mesiac december do 15.01.2010, za mesiac január 2010 do 15.02.2010 a mzdu a náhradu mzdy za mesiac február do 15.03.2010, skončila žalobkyňa so žalovaným v zmysle ustanovenia § 69 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce okamžite pracovný pomer, nakoľko jej žalovaný nevyplatil mzdu za mesiac november 2009 až január 2010. Následne jej žalovaný nevyplatil vo výplatnom termíne 15.03.2010 ani mzdu a náhradu mzdy za mesiac február 2010.
Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiace, súd rozhodol o tomto nároku v súlade s citovaným ustanovením § 69 ods. 1 v spojení s § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Žalobkyňa v súlade s platným Zákonníkom práce má právo okamžite skončiť so žalovaným pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy, pričom v takomto prípade má žalobkyňa právo požadovať od žalovaného ako zamestnávateľa náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku za výpovednú dobu dva mesiace.
Rovnako žalovaný v súlade s § 152 ods. 1 a 2 Zákonníka práce nezabezpečil žalobkyni v rozhodnom období ani stravovanie a nevyplatil jej ani príspevok na stravovanie v zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce, a to celkovo za 43 kusov stravných lístkov v hodnote 3,30 eur, pričom z celkovej sumy 141,90 eur predstavuje 55% (§ 152 ods.3 ZP) sumu 78,- eur, ktorú súd žalobkyni priznal.
Čo sa týka úrokov z omeškania, je nepochybné, že žalovaný nevyplatením mzdy a náhrady mzdy vo výplatnom termíne ako aj stravného v súlade s pracovnou zmluvou sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z..
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd návrhu žalobkyne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 519,77 eur, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 161,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 358,27 eur.
Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa § 14 a § 16 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. nasledovne:
1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 31.05.2010 - odmena za úkon 101,24 eur a režijný paušál 7,21 eur (§ 14 ods. 1, písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky);
2. písomné podanie týkajúce sa veci samej - žalobný návrh dňa 14.06.2010 - odmena za úkon 101,24 eur a režijný paušál 7,21 eur (§ 14 ods. 1, písm. b) a § 16 ods. 3 vyhlášky);
3. účasť na pojednávaní dňa 16.03.2011 - odročené bez prejednania veci - ? odmeny za úkon - 25,31 eur a režijný paušál 7,41 eur (§ 14 ods. 1, písm. c) v spojení s § 14, ods. 5 a § 16 ods. 3 vyhlášky);
4. účasť na pojednávaní dňa 04.05.2011 - odmena za úkon 101,24 eur a režijný paušál 7,41 eur (§ 14 ods. 1, písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.