Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7C-112-2009.pdf
PDF · 130.77 KB
No categories available
7C/112/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: MUDr. A. S., nar. X.. XX.. XXXX,. bytom L. M., P. N. č. XXX/A,. právne zastúpeného: JUDr. D. S., advokátkou so sídlom v L. M., N. O. č. XX. proti žalovanému: M. L. M., so sídlom v L. M., Š. č. XXXX/XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpenému opatrovníkom: Z. M. a O. S., so sídlom v B., B. č. X,. IČO: XX. XXX. XXX,. o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 4.637,82 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.637,82 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 30. 12. 2006 do zaplatenia a trovy konania vo výške 2.759,91 eur, tieto na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. D. S., advokátky so sídlom v L. M., N. O. č. XX,. všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 4. 8. 2009 domáhal uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť mu sumu 4.797,72 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 30. 12. 2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že mu ako primátorovi M. L. M. vo funkčnom období od roku 2003 do roku 2006 nebola vyplatená náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku, za rok 2005 v počte sedem dní a za rok 2006 v počte tridsať dní. Dňa 2. 12. 2006 sa konali komunálne voľby do miestnych samospráv, funkčné obdobie žalobcu z uvedeného dôvodu skončilo dňa 29. 12. 2006 zložením sľubu novozvoleného primátora. Keďže nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roka, žalobca požiadal o vyplatenie náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku. Mestská rada uznesením č. 12/2006 odporučila rozšíriť program rokovania prvého zasadnutia mestského zastupiteľstva o návrh na preplatenie nevyčerpanej dovolenky žalobcu za rok 2006. Vecne príslušným na rozhodovanie o náhrade platu za nevyčerpanú dovolenku bolo mestské zastupiteľstvo L. M., pôsobiace v rokoch 2003
- 2006. Novozvolené mestské zastupiteľstvo však schválilo uznesenie č. 118/2006, vrátane náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku žalobcu (ako aj jeho zástupcu Ing. J. R.). Novozvolený primátor mesta L. M. J. B. uvedené uznesenie mestského zastupiteľstva nepodpísal a hoci určil dátum mimoriadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva na deň 5. 2. 2007, zasadnutie zastupiteľstva nezvolal. V dôsledku uvedeného podľa Zákona o obecnom zriadení uvedeného uznesenie mestského zastupiteľstva stratilo platnosť. Nepodpísanie uznesenia mestského zastupiteľstva novozvolený primátor odôvodňoval tým, že neboli preskúmané skutočnosti, definované v § 113 ods. 2 Zákonníka práce a nebolo preukázané zdôvodnenie nemožnosti čerpania dovolenky. Do konania novozvoleného zastupiteľstva dňa 29. 12. 2006 bolo zo strany žalobcu nevyhnutné vykonávať práce spojené s ukončením hospodárskeho roka 2006, prípravu schváleného rozpočtu na rok 2007. Zástupca žalobcu absolvoval od 4. 12. do 15. 12. 2006 dlhodobo plánované školenie k čerpaniu eurofondov v Ž.. V období od 18. 12. 2006 do 29. 12. 2006 žalobca musel pripraviť materiály k odovzdaniu funkcie. Z naliehavých prevádzkových dôvodov teda nemohol vyčerpať dovolenku za rok 2005, práve v dôsledku skončenia funkčné obdobia ku dňu 29. 12. 2006. Primátor nie je pracovníkom mesta, nevykonáva funkciu v pracovnom pomere
a pre nedostatok špeciálnej právnej úpravy je potrebné aplikovať všeobecné zásady platné pre pracovnoprávnu úpravu dovolenky. Uvedený výklad je v súlade s čl. 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (vyhláška č. 120/1976 Zb.), ustanovujúci aj právo na platenú dovolenku. Písomnosťou zo dňa 5. 4. 2010 žalobca vzal žalobu čiastočne späť vo výške 160,13 eur. Podaním zo dňa 7. 3. 2011 navrhol zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.637,82 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania o 30. 12. 2006 do zaplatenia, pričom uznesením súdu zo dňa 10. 5. 2011 súd pripustil zmenu žaloby. Žalobca pri výpočte náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku sa pridržiaval výpočtu žalovaného v podaní zo dňa 16. 6. 2010, keď vychádzal z platu žalobcu vo výške 79.300,- Sk, ktorú sumu vydelil počtom pracovných dní a počtom dní, pripadajúcich na sviatok v decembri 2007, t. j. číslom 21, takto získaný denný plat vo výške 3.776,19 Sk vynásobil počtom dní, t. j. tridsaťsedem, náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku tak predstavoval sumu 139.719,03 Sk, t. j. 4.637,82 eur. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobcovi prislúchajú aj úroky z omeškania.
Žalovaný, prostredníctvom štatutárneho zástupcu primátora Ing. J. B., so žalobou nesúhlasil. Nárok označil za právne neopodstatnený, výklad žalobcu za nesprávny. Žalobca mal dostatok možností a priestoru vyčerpať predmetnú dovolenku. Poukázal na platnú právnu úpravu, vyžadujúcu súhlas mestského zastupiteľstva k vyplateniu náhrady, ktorý v danom prípade absentoval.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, listinami: uznesením mestskej rady zo dňa 21. 12. 2006 č. 12/2006, návrhom na uznesenie prvého zasadnutia mestského zastupiteľstva zo dňa 29. 12. 2006, odôvodnením nepodpísania uznesenia z prvého zasadnutia mestského zastupiteľstva zo dňa 3. 1. 2007, návrhom na uznesenie mimoriadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva zo dňa 5. 2. 2007, zápisnicou z prvého zasadnutia mestského zastupiteľstva č. 15/2006 zo dňa 29. 12. 2006, zápisnicou č. 1/2007 z mimoriadneho zasadnutia mestskej rady v L. M., protokolom o odovzdaní a prevzatí majetku mesta L. M., kolektívnou zmluvou, mzdovými listami, písomnými správami K. N. R. S., Ž. S. K., Z. M. a O. S., zistiac nasledovné:
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1998 bol zvolený za primátora mesta L. M., ktorú funkciu vykonával dve volebné obdobia. Pri objeme prác, ktoré vo funkcii vykonával, nebolo možné vždy vyčerpať celú dovolenku. Jeho prítomnosť bola nevyhnutná pri všetkých vážnych rozhodnutiach a postupoch, týkajúcich sa riadenia mesta. Každý rok však čerpal dovolenku v rozsahu dvoch - troch týždňov. Predchodcovi žalobcu v roku 1998 bol schválený nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky. So zánikom funkcie súvisel aj náročný proces odovzdávania agendy. Bolo by mimoriadne rozsiahle opisovať všetky aktivity žalobcu v predmetnej funkcii. Suma, ktorá predstavovala investičné akcie, dosahovala 365 miliónov korún, pričom každé podujatie bolo nevyhnutné náležite pripraviť a finančne zabezpečiť, čo si vyžadovalo veľké pracovné vypätie. Po nástupe nového primátora došlo k výraznému nárastu riadiacich pracovníkov vo funkcii. Boli schválení dvaja zástupcovia primátora, jedna uvoľnená poslankyňa, ktorá de facto zastupuje primátora v oblasti eurofondov, počet ľudí na sekretariáte vzrástol na dvojnásobok oproti roku 2006, pričom objem prác sa zásadne nezmenil. Žalobcovi v predmetnej funkcii sa podarilo dosiahnuť veľký projekt v Európske únii, dňa 12. 12. 2006 došlo k jeho podpísaniu na Ministerstve hospodárstva SR, s čím súviselo obrovské množstvo prác, vrátane rokovaní. Prebiehal proces konkurzu v aquaparku, mesto vystupovalo ako akcionár. Na konci roku 2006 malo mesto 51 miliónov korún, predstavujúcich voľné zdroje, ktorú skutočnosť preukazuje protokol o odovzdaní a prevzatí majetku mesta. Ide o súpis päťdesiatich dokumentov, keďže novozvolený primátor trval na tom, aby boli protokolárne odovzdané. Žalobcovi preto nezostával reálne priestor na vyčerpanie dovolenky. Mestské zastupiteľstvo dňa 29. 12. 2006 schválilo preplatenie dovolenky jednomyseľne dvadsiatimi piatimi hlasmi. Primátor mesta mohol nepodpísať uznesenie mestského zastupiteľstva ako celok, nie však jednu časť, týkajúcu sa náhrady žalobcu za nevyčerpanú dovolenku.
Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu (ktorého zastúpenie zaniklo v priebehu konania) poukázal na skutočnosť, že súd nie je oprávnený preskúmavať platnosť uznesenia mestského zastupiteľstva. Platná právna úprava vyžaduje preukázanie nemožnosti vyčerpania dovolenky v nasledujúcom kalendárnom roku a súčasne rozhodnutie obecného zastupiteľstva. K vyplateniu nároku žalobcu bolo preto nevyhnutné rozhodnutie mestského zastupiteľstva. Primátor si určuje dovolenku sám, ako aj pracovný program a rozsah činností. Jeho povinnosťou je zadeliť si svoju náplň práce tak, aby bolo možné aplikovať ustanovenia o dovolenke. Podľa Zákonníka práce výmera dovolenky predstavuje štyri týždne. Žalobca však vykonával aj iné verejné funkcie a to poslanca N. R. a poslanca V. Ú. C. Ž. S. K..
Výsluchom svedkyne J. K., mzdovej účtovníčky žalovaného, bolo zistené, že pri výpočte náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku žalobcu v rokoch 2005 a 2006 vychádzala z uznesenia mestského zastupiteľstva a právnej úpravy. Podľa kolektívnej zmluvy bol nárok na dovolenku predĺžený o jeden týždeň navyše. Aj novozvolený primátor J. B. mal stanovenú dovolenku v rozsahu tridsať dní. Žalobcovi zostalo nevyčerpaných tridsaťsedem dní.
Výsluchom svedkyne Ing. A. R. bolo zistené, že vykonávala funkciu prednostky mestského úradu M. L. M. v období rokov 2005 a 2006. Žalobca organizoval výbor porady vedenia mesta pravidelne každý pondelok. Boli to aj porady s organizáciami zriadenými mestom, príspevkovými a rozpočtovými organizáciami. Vzhľadom na výrazný presun kompetencií na orgány samosprávy došlo k rozšíreniu aktivít. Pripravoval sa proces delimitácie. Porady užšieho vedenia sa konali jeden až dvakrát týždenne. Uskutočňovali sa aj porady so starostami, bolo potrebné komunikovať s tridsiatimi siedmymi. Pravidelné stretnutia a porady sa robili aj pri príprave rozpočtu a rozpočtov hospodárenia príspevkových a rozpočtových organizácií a mesta, spravidla štyrikrát ročne. Pripravovali sa programy rokovania orgánov mesta a to zastupiteľstva, komisie, mestskej rady. Počet zasadnutí zastupiteľstva bol približne desaťkrát v roku. Žalobca viedol a zvolával stretnutia rady starších za účelom získania spätnej väzby cieľových skupín v rámci mesta. Konali sa dvakrát ročne. Žalobca zvolával a viedol stretnutia rady manažérov. Uskutočňoval verejné rozhovory s občanmi. Vykonával aktivity vyplývajúce mu zo zákona. Boli to prípravy rozpočtu a investičné programy. Veľké aktivity sa týkali aj legislatívy v súvislosti s výkonom práce mestskej polície, výkonu opatrovateľskej služby, získavania grantov z EÚ. Žalobca v rámci svojich aktivít prijímal stránky, mal vymedzený čas pre verejnosť a to aj v sobotu. Pracoval aj počas víkendov. Zostával v práci po pracovnej dobe zamestnancov. Aktivity sa týkali aj partnerskej spolupráce s inými mestami.
Výsluchom svedka Ing. J. R. bolo zistené, že v období rokov 2005 a 2006 vykonával funkciu zástupcu primátora. Uvedené roky boli obdobím veľkých investičných akcií. Mesto sa dostalo na špičku aj vďaka rozmachu cestovného ruchu. Pozornosť sa venovala ďalšiemu vzdelávaniu pracovníkov úradov, spolupracovalo sa s kultúrnymi inštitúciami, prebiehala transformácia bytového podniku na akciovú spoločnosť. Bolo potrebné zabezpečiť všetky činnosti a aktivity pre najdôležitejší zámer, ktorým je služba občanom. Tomu museli venovať so žalobcom veľa osobného voľného času aj na úkor rodín. V predmetnom období začínalo čerpanie eurofondov. V roku 2005 sa investovalo približne sto miliónov korún, v roku 2006 sa to strojnásobilo. Vedenie mesta obnáša mimoriadne veľa povinností. Žalobca sa tomu venoval naplno. Jedenkrát týždenne mali veľkú gremiálnu poradu, uskutočňovali sa porady užšieho vedenia. Bolo potrebné podpisovať rozhodnutia, získavať finančné prostriedky. Vo vzťahu k podnikateľom bola zriadená rada manažérov, vo vzťahu k seniorom rada starších. Zriadil sa študentský parlament. Pre občanov mal žalobca stanovené stránkové hodiny raz týždenne. Mesto si stanovilo v oblasti športu priority a to hokej, futbal, vodný slalom a lyžovanie. Uskutočňovali sa rokovania so zástupcami týchto inštitúcií s dôrazom na mládež. Dvakrát do roka boli hovory s občanmi. V mestských častiach sa problémy riešili priamo osobným stretnutím žalobcu s obyvateľmi. Boli organizované porady s riaditeľmi inštitúcií, napr. verejnoprospešné služby, bytový podnik, dom kultúry, informačné centrum, Múzeum J. K., minimálne v polročných intervaloch, kde boli predkladané výsledky hospodárenia, realizované rozbory. Žalobca bol vo všetkých aktivitách hybnou silou. Prislúchal mu v oblasti investičných akcií výber dodávateľov, podpisovanie zmlúv. Všetkých kontrolných podujatí na väčších stavbách sa žalobca zúčastňoval ako primátor. Pracovný čas pre neho neexistoval. Býval v práci do neskorých hodín, bola vyčlenená zamestnankyňa poskytujúca sekretárske práce v čase po obvyklej pracovnej dobe zamestnancov. Nebolo neobvyklé, že v práci žalobca zostal pracovať až do rána. Množstvo inštitúcií, s ktorými bolo potrebné viesť rokovania, boli v B.. So žalobcom mali dohodnutý systém komunikácie (telefonicky, elektronicky) aj v čase jeho zasadnutí v N. R..
Zo zápisnice č. 15/2006 z prvého zasadnutia mestského zastupiteľstva v L. M. zo dňa 29. 12. 2006 bolo zistené, že mestské zastupiteľstvo schválilo pozmeňovací návrh, keďže poslanec zastupiteľstva vzniesol pripomienku k bodu 5 konštatačnej časti návrhu uznesenia - preplatenej nevyčerpanej dovolenky bývalému primátorovi mesta a zástupcovi primátora a navrhol ho presunúť do schvaľovacej časti. V návrhu na uznesenie z prvého zasadnutia mestského zastupiteľstva v L. M. zo dňa 29. 12. 2006 bolo konštatované, že doterajší primátor MUDr. A. S. a zástupca primátora Ing. J. R. požiadali o preplatenie nevyčerpanej dovolenky za roky 2005 a 2006, ktorú nevyčerpali z dôvodu pracovných povinností. Mestské zastupiteľstvo schválilo návrh uznesenia jednomyseľne (dvadsaťpäť hlasmi). Uznesenie bolo prijaté pod č 118/2006. Podľa uznesenia mestskej rady zo dňa 21. 12. 2006 č. 12/2006
rada odporúčala rozšíriť program rokovania prvého zasadnutia mestského zastupiteľstva o návrh na vyplatenie nevyčerpanej dovolenky za rok 2006 pre primátora mesta a zástupcu primátora. Z písomného odôvodnenia nepodpísania uznesenia mestského zastupiteľstva L. M. v časti 3.3, ktorým bolo schválené preplatenie nevyčerpanej dovolenky za rok 2005 a 2006 žalobcovi a zástupcovi žalobcu, bolo zistené, že novozvolený primátor mesta nesúhlasí s predmetným uznesením v uvedenej časti, keďže nebolo preukázané zdôvodnenie nemožnosti čerpania dovolenky a neboli preskúmané skutočnosti, definované v § 113 ods. 2 Zákonníka práce. Zo správy pre mimoriadne zasadnutie mestského zastupiteľstva v L. M. dňa 5. 2. 2007 bolo zistené, že správa bola predložená primátorom mesta Ing. J. B., materiál obsahoval návrh na uznesenie k bodu poskytnutie náhrady platov za nevyčerpanú dovolenku za roky 2005, 2006 žalobcovi a zástupcovi žalobcu. Z návrhu na uznesenie mimoriadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva v L. M. zo dňa 5. 2. 2007 bolo zistené, že mestské zastupiteľstvo schvaľuje v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. o platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov poskytnutie náhrady za nevyčerpanú dovolenku za roky 2005 a 2006 MUDr. A. S., bývalému primátorovi mesta v rozsahu tridsaťsedem dní v sume 144.536,- Sk a Ing. J. R., bývalému zástupcovi primátora mesta v rozsahu tridsaťtri dní vo výške 127.131,- Sk. Zo zápisnice č. 1/2007 z mimoriadneho zasadnutia mestskej rady zo dňa 1. 2. 2007 bolo zistené, že novozvolený primátor J. B. predložil návrh na poskytnutie náhrady platov za nevyčerpanú dovolenku za roky 2005 a 2006 MUDr. A. S. a Ing. J. R., keďže uznesenie zastupiteľstva v tejto časti nepodpísal, po zistení jednotlivých skutočností však predkladá tento návrh opätovne na prerokovanie vrátane finančného vyčíslenia. Mestská rada jednomyseľne odporučila predložiť návrh mestskému zastupiteľstvu. Z písomnej špecifikácie žalobcu bolo zistené, že v roku 2005 kapitálové výdavky predstavovali 97 miliónov korún, boli realizované veľké investičné akcie: MsÚ - C. S. O., komunikácie B., D., P., spolupráca pri I., pešia zóna tretia etapa, plynofikácia ulica X.. M., kanalizácia S., B., L. O., bytová výstavba P., P., H., rekonštrukcia Z. D., pamätník M. R., v roku 2006 kapitálové výdavky predstavovali 266 miliónov korún, investičné akcie
- realizácia nových stavieb, rekonštrukcia a modernizácie, viacúčelové rozvojové programy, ochrana životného prostredia, nakladanie s odpadmi, odpadovými vodami, bývanie a občianska vybavenosť, rozvoj bývania, verejné osvetlenie, kultúra, šport, náboženské služby, klubové a špeciálne klubové zariadenia, náboženské a ostatné spoločenské služby, školstvo, predškolské zariadenia, základné školstvo, školské jedálne, sociálne zabezpečenie. Dňa 2. 1. 2007 bol podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí majetku Mesta L. M., Mestského úradu L. M., odovzdávajúci MUDr. A. S. a preberajúci Ing. J. B.. Z kolektívnej zmluvy pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, vzťahujúcej sa podľa tvrdenia žalovaného na obdobie rokov 2005 a 2006 zo dňa 30. 6. 2004 bolo zistené, že podľa čl. 12 kolektívnej zmluvy zamestnancom sa predlžuje dovolenka o jeden týždeň nad výmeru uvedenú v § 103 ods. 1, 2 Zákonníka práce.
Podľa písomného podania žalovaného zo dňa 16. 6. 2010 plat žalobcu v decembri 2006 predstavoval 79.300,- Sk, odmeny od decembra 2005 do 31. 11. 2006 neboli poskytnuté, priemer na jeden deň sa vypočítaval zo sumy 79.300,- Sk, t. j. 79.300,- Sk : 21 pracovných dní, t. j. 3.776,19 Sk/1 deň x 37 dní (počet dní nevyčerpanej dovolenky), t. j. 139.719,03 Sk, po prepočte 4.637,82 eur. Podľa mzdového listu na rok 2006 funkčný plat žalobcu v roku 2006 predstavoval 79.300,- Sk.
Podľa písomnej správy K. N. S. zo dňa 27. 1. 2010 bolo zistené, že žalobca ako poslanec N. R. S. v období od júla 2006 do 31. 12. 2006 sa zúčastnil na schôdzi N. S. dňa 4. júla 2006, 1. augusta 2006, 2. augusta 2006, 3. augusta 2006, 5. septembra 2006, 6. septembra 2006, 7. septembra 2006, 17. októbra 2006, 19. októbra 2006, 24. októbra 2006, 5. decembra 2006, 6. decembra 2006, 8. decembra 2006, 12. decembra 2006, 13. decembra 2006, 14. decembra 2006. Na rokovaniach V. N. S. pre európske záležitosti sa zúčastnil v dňoch 4. júla 2006, 2. augusta 2006, 13. septembra 2006, 27. septembra 2006, 6. decembra 2006, 11. decembra 2006. Na rokovania V. N. S. P. V. S. a R. R. sa žalobca zúčastnil dňa 3. júla 2006, 7. septembra 2006, 10. októbra 2006, 21. novembra 2006, 23. novembra 2006, 30. novembra 2006 a 13. decembra 2006. Podľa správy Ž. S. K. zo dňa 27. 1. 2010 bolo zistené, že v roku 2005 bol žalobca prítomný na zasadnutiach zastupiteľstva Ž. S. K. v dňoch 27. apríla 2005, 29. júna 2005, 7. septembra 2005, 9. novembra 2005, zasadnutia zastupiteľstva v roku 2006 sa zúčastnil v dňoch 10. januára 2006, 4. apríla 2006, 9. mája 2006, 4. septembra 2006, 26. septembra 2006, 31. októbra 2006, 21. novembra 2006, 19. decembra 2006, zasadnutia K. Š., M., V. a Š. Z. Ž. S. K. v roku 2005 sa zúčastnil v dňoch 11. apríla 2005 a 16. augusta 2005; zasadnutia F. K. v roku 2006 sa zúčastnil žalobca v dňoch 27. apríla 2006, 21. júna 2006, 22. augusta 2006, 18. októbra 2006 a 7. decembra 2006. Podľa správy Z. M. a O. S. zo dňa 28. 1. 2010 bolo zistené, že jedným z deviatich nominantov Z. vo volebnom
období 2002 - 2006 do V. R. E. z volených zástupcov miestnej územnej samosprávy bol aj žalobca. Nie je vedená evidencia účasti nominantov na zasadnutiach V. R. E. v B..
Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov:
Funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciami podľa osobitného predpisu a s výkonom práce zamestnanca obce.
Starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka na zotavenie; na jej účely sa primerane použije osobitný predpis. Náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť, len ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo.
Starosta sa počas výkonu funkcie na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, podpory v nezamestnanosti a platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere.
Obec vo vzťahu k starostovi na účely uvedené v odseku 3 vystupuje ako zamestnávateľ.
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov:
Priemerným mesačným platom na účely odseku 2 a § 2 ods. 2 je súčet platu podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 a jednej dvanástiny odmien podľa odseku 1 s výnimkou mimoriadnych odmien vyplatených za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Priemerný mesačný plat sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov:
Starosta nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru.
Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES zo dňa 4. 11. 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, bod 5, čl. 1 bod 3, čl. 7 bod 1, 2:
Všetci pracovníci by mali mať primeranú dobu odpočinku.
Táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činnosti, verejné a súkromné.
Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia zabezpečujúce, že každý pracovník bude mať nárok na platenú ročnú dovolenku v trvaní najmenej štyroch týždňov v súlade s podmienkami pre vznik nároku a pre poskytnutie takej dovolenky, ustanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou.
Namiesto minimálnej doby ročnej platenej dovolenky nemôže byť vyplatená peňažná náhrada s výnimkou prípadu skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 116 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov Zákonníka práce (v znení do 31. 8. 2007):
Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku možno zamestnancovi poskytnúť len vtedy, ak nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 231 ods. 1 Zákonníka práce:
Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Pracovná zmluva je neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva.
Podľa čl. 36 písm. e), g) zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR: Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä e) primeraný odpočinok po práci, g) právo na kolektívne vyjednávanie.
Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR: Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Podľa čl. 7 časti III písm. d) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (príloha č. 2 vyhlášky č. 120/1976 Zb. o medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a o medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach):
Štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého človeka na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré sa zabezpečujú najmä: d) odpočinok, zotavenie a rozumné vymedzenie pracovných hodín a pravidelnú platenú dovolenku, ako aj odmenu v dňoch verejných sviatkov.
Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce: Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení do 31. 12. 2008):
Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby, určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. Verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere, zahŕňa práve funkciu starostu. Zákonník práce sa vzťahuje na právne vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie, len ak to ustanovuje osobitný predpis (delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce). Zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest (ďalej len zákon o platových pomeroch starostov a primátorov) predstavuje osobitný predpis, ktorý upravuje platové pomery starostov a primátorov, ako aj poskytovanie ďalších náležitostí súvisiacich s výkonom ich funkcie, medzi ktoré patrí aj dovolenka na zotavenie, ako aj náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku. Rácio predmetu úpravy je vyjadrené v § 2 ods. 1 veta prvá zákona o platových pomeroch starostov a primátorov (funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere) a v ust. § 7 ods. 1 tohto zákona (starosta nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo
obdobného pomeru). Novela zákona (zákonom č. 172/1998 Z. z.) podľa dôvodovej správy bola prijatá za účelom zamedzenia nerovnakého prístupu pri posudzovaní vzniku nárokov. Z osobitného právneho postavenia starostu (primátora) vyplýva, že primátorovi nemá kto určiť dobu čerpania dovolenky, preto o preplatení nevyčerpanej dovolenky rozhodne zastupiteľstvo obce. Napriek tomu obec (mesto) vo vzťahu k starostovi (primátorovi) nevystupuje na účel náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku ako zamestnávateľ (v takejto pozícii, podľa výslovnej právnej úpravy, vystupuje len na účely ods. 3 § 2, t. j. na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, podpory v nezamestnanosti a platenia príspevku na poistenie nezamestnanosti). Rozhodnutie obecného (mestského) zastupiteľstva ako jedna z dvoch kumulatívnych podmienok vzniku nároku na náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku starostu (primátora) predstavuje určitú protiváhu svojvoľného uplatnenia náhrady iným orgánom obce - starostom alebo primátorom. Pozícia nadriadeného orgánu však neprislúcha zastupiteľstvu, ako ani novozvolenému starostovi (primátorovi) podpisujúcemu uznesenia zastupiteľstva mesta.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané naplnenie prvej kumulatívnej podmienky vzniku nároku žalobcu na náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku a to nemožnosť jej vyčerpania ani do konca budúceho kalendárneho roka, keďže dňa 2. 12. 2006 bol zvolený nový primátor mesta a do jeho zloženia sľubu dňa 29. 12. 2006 bol žalobca povinný realizovať všetky úkony smerujúce k odovzdaniu funkcie, ktorá mu zanikla. V mesiaci december 2006 preto objektívne nemohol vyčerpať dovolenku za rok 2005, ako ani za rok 2006 v počte tridsať dní, práve z dôvodu skončenia jeho funkčného obdobia. Výpoveďou žalobcu, svedkov, listinami bolo jednoznačne preukázané, že vzhľadom na zákonné kompetencie, oblasti a iniciatívy, v ktorých žalobca realizoval funkciu primátora, objektívne mu neumožňovali vyčerpanie dovolenky (za rok 2005 v zostávajúcej časti siedmych dní a za rok 2006 ani v jej základnej výmere a to v súvislosti so zánikom funkcie). Na uvedené preto nemohla mať vplyv skutočnosť, že žalobca vykonával iné verejné funkcie (medzi účastníkmi bola nesporná zlučiteľnosť predmetných verejných funkcií). Keďže funkcia primátora sa nevykonáva v pracovnom pomere, nie je možné posudzovať v pracovnoprávnych kategóriách začiatok a koniec pracovnej doby, určenie čerpania dovolenky a vykazovanie plnenia pracovnej náplne ako v prípade zamestnancov v pracovnom pomere. Inak by osobitný zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov a primátorov nemal svoje opodstatnenie. Verejná funkcia znamená službu občanom, ktorej limity pracovnej doby sú „bez hraníc“. V danom prípade nebola preukázaná žiadna svojvôľa žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku za relevantné obdobie, ktorá by opodstatňovala nepriznanie takejto náhrady. Preto pokiaľ bolo novozvoleným primátorom znemožnené realizovať jednomyseľnú vôľu mestského zastupiteľstva vyplatiť predmetnú náhradu platu žalobcovi, nemožno označiť jeho postup za legitímny.
V danom prípade zastupiteľstvo mesta rozhodlo o vyplatení žalobcovi predmetnej náhrady (čím bola naplnená druhá kumulatívna zákonná podmienka pre vznik nároku žalobcu). Len z dôvodu ďalšieho procedurálneho postupu (podpisu uznesenia novozvoleným primátorom) platnosť uznesenia zanikla. Nemožno opomenúť skutočnosť, že preplácanie náhrady za nevyčerpanú dovolenku sa vždy realizovalo v súlade s predmetnou právnou úpravou, štandardne vo vzťahu k predchádzajúcim primátorom, ale aj vo vzťahu k novozvolenému primátorovi (Ing. J. B.), ktorý si v priebehu konania mimosúdne uplatnil voči žalovanému totožný nárok.
Aj v prípade absencie rozhodnutia mestského zastupiteľstva (vzhľadom na vyššie uvedený postup štatutárneho zástupcu žalovaného) na zistený skutkový stav bolo potrebné aplikovať všeobecné zásady platné pre pracovnoprávnu úpravu dovolenky, podľa ktorých náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku možno zamestnancovi poskytnúť vtedy, ak nemohol čerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru (§ 116 Zákonníka práce). Iný výklad by bol v rozpore s čl. 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach), ustanovujúcim právo na primeranú mzdu, ako aj platenú dovolenku (Rozsudok NS SR č. konania 2Cdo/154/2005 zo dňa 30. 1. 2006). Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sa týkalo práve náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku, pričom absencia rozhodnutia zastupiteľského zboru (obecného zastupiteľstva) nemohla mať za následok nepriznanie takejto náhrady. Uvedený postup by bol v rozpore so zásadou, že starosta (primátor) nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru, pričom pracovnoprávny charakter predmetná náhrada spĺňa. Nepriznanie náhrady by bolo preto v rozpore so zákazom diskriminácie, ústavou a medzinárodnými dohovormi garantovanými právami, pričom podľa rozhodnutia
Európskeho súdu v Štrasburgu pre ľudské práva vzájomne si odporujúca judikatúra najvyššieho súdu predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv (ESĽP vo veci B. v. R.).
Nárok žalobcu bol teda priznaný v súlade s národným právom, ako aj komunitárnym právom. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, vzťahujúca sa na všetky odvetvia činnosti, verejné aj súkromné, zakotvuje právo všetkých pracovníkov na primeranú dobu odpočinku, pričom pripúšťa namiesto minimálnej doby ročnej platenej dovolenky vyplatiť peňažnú náhradu v prípade skončenia pracovného pomeru. Nárok žalobcu bol preto opodstatnený aj z hľadiska národného práva, ako aj komunitárneho práva.
Výška peňažného plnenia bola medzi účastníkmi konania nesporná. Žalovaný (prostredníctvom štatutárneho zástupcu Ing. J. B.) stanovil priemerný mesačný plat na účely výpočtu náhrady vo výške 79.300,- Sk (keďže nedošlo k poskytnutiu odmien), následne po prepočte na dni 3.776,19 Sk, po vynásobení počtom dní nevyčerpanej dovolenky tridsaťsedem, výška nároku tak predstavovala 139.719,03 Sk, t. j. 4.637,82 eur.
V súlade so zásadou zákazu znevýhodnenia vzniku nároku pracovnoprávneho charakteru pre výkon funkcie starostu (primátora) dĺžka trvania dovolenky žalobcu, stanovená žalovaným v trvaní šiestich týždňov, vyplývala z pracovnoprávnej úpravy v spojení s úpravou v kolektívnej zmluve, vzťahujúcej sa na rozhodné obdobie (v danom súdnom konaní). Iný výklad by znamenal priznanie (zamestnancom žalovaného) práva na čerpanie dovolenky v rozsahu šiestich týždňov a nepriznanie takéhoto nároku pracovnoprávneho charakteru starostovi (primátorovi). Uvedené by bolo v rozpore s národným, ako aj komunitárnym právom.
Z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku žalobcovi zo zákona vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania stanovuje vykonávací predpis a to dvojnásobkom základnej úrokovej sadzby, určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda 9,5 % ročne od 30. 12. 2006 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Žalovaný nevyplatil žalobcovi náhradu platu pri skončení výkonu funkcie primátora ku dňu 29. 12. 2006 napriek tomu, že v uvedený deň došlo aj k schváleniu uznesenia mestského zastupiteľstva o vyplatení peňažnej náhrady za nevyčerpanú dovolenku žalobcovi. Preto úroky z omeškania boli priznané nasledujúcim dňom, t. j. od 30. 12. 2006.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalobcovi, ktorý podal návrh na priznanie náhrady trov konania (vo výške 3.406,38 eur) a bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania voči žalovanému, v konaní neúspešnému. Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku zaplateného žalobcom za podanú žalobu 278,- eur (podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov), predstavujúci 6 % z ceny vymáhaného nároku. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne si uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia, keď za jeden úkon právnej služby jej prislúchala odmena vo výške 161,01 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 8. 10. 2009, 26. 10. 2009 (v trvaní presahujúcom dve hodiny), 15. 12. 2009 (v trvaní presahujúcom dve hodiny), 2. 2. 2010 (v trvaní presahujúcom dve hodiny), 4. 11. 2010 (v trvaní presahujúcom dve hodiny), 10. 5. 2011, t. j. 12 x 161,01 eur (keďže za každé začaté dve hodiny prislúcha ďalšia odmena), t. j. 1.932,12 eur; odmena za zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 8. 4. 2010 a dňa 20. 1. 2011 prislúchala len vo výške jednej štvrtiny, keďže pojednávania boli odročené bez prejednania veci (§ 14 ods. 1 písm. a), b), c) v spojení s § 14 ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Celková výška odmeny právnej zástupkyne žalobcu za zastupovanie v konaní predstavovala sumu 2.012,62 eur. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov popri odmene prislúchala právnej zástupkyni paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s prvými piatimi úkonmi právnej služby vo výške 5 x 6,95 eur, t. j. 34,75 eur; v súvislosti s troma úkonmi právnej služby v roku 2010, t. j. 3 x 7,21 eur, spolu 21,63 eur; v súvislosti s dvoma úkonmi právnej služby v roku 2011, t. j. 2 x 7,41 eur, spolu 14,82 eur. Celková výška paušálnej náhrady hotových výdavkov tak predstavovala sumu 71,20 eur. Je potrebné uviesť, že neúspešná strana v spore je povinná hradiť účelne vynaložené výdavky,
paušálna náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je jednoznačne účelovo určená (na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné). V prípade úkonu zastupovania na súdnom pojednávaní v trvaní presahujúcom dve hodiny preukázateľne telekomunikačné výdavky, ako ani výdavky na miestne prepravné právnej zástupkyni žalobcu nevznikli, preto ďalšia paušálna náhrada v súvislosti s úkonom zastupovania na súdnom pojednávaní nemohla byť priznaná. Vyjadrenia právnej zástupkyne, učinené v písomnej forme, nepredstavovali úkon vo veci samej, za ktorý by prislúchala odmena, keďže výpočet výšky peňažného nároku žalobcu mal byť správny a úplný už v samotnej žalobe (vychádzajúc z platnej právnej úpravy) a argumentácia právna a procesná mohla byť taktiež prednesená na súdnych pojednávaniach. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnej zástupkyni prislúchalo zvýšenie o DPH v uplatnenej výške 19 % a 20 %, t. j. do roku 2010 zo sumy 1.867,74 eur (19 %) zvýšenie predstavovalo 354,87 eur a za rok 2011 zo sumy 216,08 eur prislúchalo zvýšenie vo výške 43,22 eur. Celková výška trov právneho zastúpenia tak predstavovala sumu 2.481,91 eur, po pripočítaní náhrady zaplateného súdneho poplatku celková náhrada trov konania predstavovala 2.759,91 eur. Na základe uvedeného žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 2.759,91 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. D. S., advokátky so sídlom v L. M., N. O. č. XX,. podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Lehota na plnenie v trvaní troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia bola stanovená v súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.