Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/98/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: B..B. A., C..X.X.XXXX, S. A. I.Y., I. Č..X, zastúpenej: JUDr.Anton Hencovský, advokát so sídlom v Košiciach, Františkánska č.3 proti odporcovi: Y..W. M., C..X.X.XXXX, S. A. I., M. Č..X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č.82, zastúpenej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č.4, v konaní o náhradu škody na zdraví, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 44.546,11 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

P r i z n á v a navrhovateľke náhradu trov konania proti odporcovi vo výške 13.136,27 EUR, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu JUDr.Antona Hencovského, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 7.5.2002 domáhala náhrady škody, ktorá jej vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 25.4.2001, voči odporcovi ako prevádzateľovi motorového vozidla, ktorým bola škoda na zdraví spôsobená. Titulom odškodnenia bolestného žiadala navrhovateľka o priznanie sumy 1.813.500,- Sk. Titulom odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľka žiadala o priznanie sumy 1.493.700,- Sk, ktorá predstavovala 65-násobok základného bodového ohodnotenia v zmysle lekárskeho posudku zo dňa 28.4.2002.

Podaním zo dňa 9.2.2006 navrhovateľka žiadala o pripustenie zmeny návrhu na začatie konania jeho rozšírením, s poukazom na lekársky posudok zo dňa 1.2.2006, v zmysle ktorého došlo k navýšeniu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Uznesením zo dňa 21.9.2006 súd pripustil zmenu návrhu v tom znení, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom odškodnenia bolesti sumu 2.383.875,- Sk a titulom odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 3.002.493,- Sk.

O nároku navrhovateľky v časti týkajúcej sa odškodnenia bolestného súd rozhodol rozsudkom č.k.24C 568/2002-224 zo dňa 5.10.2006, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 392.400,- Sk a

v prevyšujúcej časti návrh na odškodnenie bolestného zamietol. Nárok navrhovateľky na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia súd vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo vedené pod sp.zn.18C 98/2008.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k.5Co 509/2006-173 zo dňa 28.11.2007 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke titulom odškodnenia bolestného ešte sumu 697.500,- Sk. Rozsudok súdu prvého stupňa ako aj rozsudok odvolacieho súdu nadobudli právoplatnosť.

Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach je zrejmé, že odvolací súd vyvodil záver o primeranom odškodnení za bolesť zvýšenom na 40-násobok sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov, čomu zodpovedá suma 1.116.000,- Sk.

V konaní o vylúčenom nároku vedenom pod sp.zn. podaním zo dňa 28.2.2011 navrhovateľka požiadala o pripustenie zmeny návrhu jeho rozšírením o sumu 1.358.994,- Sk, t.j. 45.110,34 EUR, s poukazom na znalecký posudok B..B. N. zo dňa 23.8.2010, ktorým došlo k zvýšeniu základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Navrhovateľka si tak uplatňovala voči odporcovi titulom odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia spolu sumu vo výške 4.361.487,- Sk, t.j. 144.774,85 EUR.

Uznesením č.k.18C 98/2008-151 zo dňa 18.3.2011 súd vyššie uvedenú zmenu návrhu pripustil.

Vo vzťahu k rozšíreným častiam návrhu, ktorými si navrhovateľka uplatnila nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku zo dňa 1.2.2006, ako aj na základe znaleckého posudku zo dňa 23.8.2010, odporca ako aj vedľajší účastník na strane odporcu vzniesli námietku premlčania, s poukazom na skutočnosť, že zdravotný stav navrhovateľky bol ustálený skôr a teda aj ohodnotenie následkov na zdravotnom stave navrhovateľky lekárskym posudkom bolo možné vykonať oveľa skôr, než tak učinila navrhovateľka. Odporca ako aj vedľajší účastník na jeho strane mali za to, že pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej lehoty nemožno vziať do úvahy samotný dátum vystavenia znaleckých alebo lekárskych posudkov, ale začiatok subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné odvíjať od skutočnosti, ktorou je ustálenie zdravotného stavu poškodeného.

Čo sa týka samotného nároku, vedľajší účastník síce nespochybňoval, že následky úrazu nepochybne ovplyvňujú život navrhovateľky v negatívnom zmysle, mal však za to, že rozsah týchto následkov nie je taký, aby bolo adekvátne také zvýšenie náhrady, aké je požadované žalobou.

Vo vzťahu k poslednému znaleckému posudku vedľajší účastník uviedol, že zo záverov znalca je možné konštatovať, že obmedzenie pohyblivosti končatín u navrhovateľky nemá zásadný vplyv na jej pracovné zaradenie, neznižuje jej pracovnú schopnosť a z hľadiska poškodenia pohybového aparátu je navrhovateľka obmedzená len ľahko, bez potreby používania ortopedických pomôcok , či iných oporných alebo podporných pomôcok. Úraz nezanechal stratu sebestačnosti, či odkázanosť na pomoc, dohľad, či starostlivosť iných osôb. Následky na zdraví navrhovateľky nepredstavujú sociálnu, pracovnú, spoločenskú, rodinnú či športovú izoláciu navrhovateľky. Vedľajší účastník namietal znalecký posudok v časti hodnotenia vplyvu úrazu na psychické zdravie navrhovateľky v celom rozsahu, s tým, že nie je zrejmé, aký bol zdravotný stav navrhovateľky pred úrazom, na základe akých vyšetrení boli diagnostikované následky v oblasti duševného zdravia, kedy sa tieto poruchy po prvýkrát objavili a kedy ich bolo možné po prvýkrát hodnotiť a vystaviť posudok o sťažení spoločenského uplatnenia a či tieto následky spôsobujú navrhovateľke obmedzenia pri ďalšom bežnom pracovnom, spoločenskom, kultúrnom, či športovom živote.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, ako aj znaleckým dokazovaním a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k.2T 381/01 zo dňa 25.6.2002 bola obžalovaná Y..Y. M., C..XX.X.XXXX, S. A. I., Š. XX uznaná vinnou, že dňa 25.4.2001, v čase okolo 16,25 hod. v Košiciach viedla osobné motorové vozidlo zn. X. XXX/XX, K.: I. XX X. po triede gen. Svobodu, kde na križovatke s ul. marš. Koneva chcela odbočiť na uvedenú ulicu, pričom nedala prednosť v jazde B..B. A., následkom čoho došlo k zrážke, pri ktorej B..B. A. utrpela rôzne zranenia a to trieštivú otvorenú zlomeninu prvého stupňa ľavého predkolenia s posunom a vykĺbenie ľavého nadpleckovokľúčneho kĺbu tretieho stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou od 25.4.2001 do 10.9.2001. Obžalovaná svojim konaním porušila ust. § 4 ods.2 písm.c) a § 18 ods.4 zák.č.315/96 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, teda inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala preto, že porušila dôležitú povinnosť, uloženú jej podľa zákona, čím spáchala trestný čin ublíženia na zdraví podľa , . Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.6.2002.

Z evidencie osobných motorových vozidiel na dopravnom inšpektoráte bolo zistené, že prevádzkovateľom vyššie uvedeného osobného motorového vozidla bol v čase predmetnej dopravnej nehody odporca.

Sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky bolo prvýkrát hodnotené znaleckým posudkom B..D. B., zástupcu prednostu kliniky úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach zo dňa 28.4.2002, podľa nasledovných položiek: pol. 323 d,f - obmedzenie pohybu v ľavom ramennom kĺbe (predpaženie, rotácia) počtom bodov 133, s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka je ľaváčka, ďalej pol. 328 - deformita ľavého pleca počtom bodov 30, pol. 394a - obmedzenie pohybu ľavého kolena počtom bodov 50, pol. 408a - obmedzenie pohybu ľavého členkového kĺbu počtom bodov 30, pol. 431c

- jazvy po operácii ľavého pleca a ľavého predkolenia počtom bodov 50, pol. 425 - opuchy ľavého predkolenia počtom bodov 40 a pol. 252 - anxiózne stavy po poranení počtom bodov 50, spolu počtom bodov 383.

Zo správy pre ošetrujúceho lekára, vystavenej lekárom kliniky úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach B..D.L. U. súd zistil, že navrhovateľka bola bezprostredne po tom, ako došlo k nehode, dňa 25.4.2001 hospitalizovaná v uvedenej nemocnici a to jednak pre otvorenú a trieštivú zlomeninu ľavého predkolenia ako aj pre vytknutie ľavej kľúčnej kosti zo spojenia s lopatkou. V deň prijatia na hospitalizáciu bola zlomenina operačne v celkovej anestézii reponovaná a fixovaná sadrou, následne, pre nedostatočné postavenie úlomkov bolo rozhodnuté pre ďalšie operačné riešenie - osteosyntézu ľavej píšťaly klincom, ktoré bolo vykonané dňa 9.5.2001. Pooperačne nastal opuch predkolenia; počas hospitalizácie nácvik chôdze s čiastočným zaťažovaním. Celkovo bola navrhovateľka hospitalizovaná od 25.4. do 15.5.2001.

Zo správy pre ošetrujúceho lekára, vyhotovenej B..D. U., lekárom kliniky úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice L.Pasterua v Košiciach, súd zistil, že navrhovateľka bola dňa 22.5.2001 opätovne hospitalizovaná za účelom operácie pre luxáciu ľavého ramenného kĺbu. Operácia bola vykonaná dňa 23.5.2002. Zo správy ďalej vyplýva, že pacientka mala ľavú hornú končatinu uloženú v ortéze po dobu troch týždňov po operácii, zároveň, už počas hospitalizácie nacvičovala chôdzu s jednou francúzskou barlou, s čiastočným zaťažovaním ľavej dolnej končatiny. Z ďalších lekárskych správ bolo zistené, že navrhovateľka sa následne po prepustení z nemocnice dňa 28.5.2001 podrobila rehabilitácii, ktorá bola ukončená dňa 4.9.2001.

Z lekárskych správ vyplýva, že celkovo bola navrhovateľka práceneschopná od 25.4.2001 do 10.9.2001.

Opätovne bolo sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľky ohodnotené lekárskym posudkom B..D. B., zástupcu prednostu a B..I.C. B., O. T. I. Ú. J. FN L.Pasteura v Košiciach, vyhotoveným

dňa 1.2.2006, pričom základné bodové ohodnotenie bolestného bolo navýšené v dôsledku operácií, ktoré podstúpila navrhovateľka dňa 15.10.2003. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo hodnotené nasledovne: úzkostné stavy a emocionálne reakcie na stresové situácie po úraze končatín podľa pol. 252 počtom bodov 300, obmedzenie pohybu v ľavom ramennom kĺbe podľa pol. 323d,f počtom bodov 49,87, neuralgické bolesti ľavého pleca podľa pol. 254 počtom bodov 70, deformita ľavej kľúčnej kosti po zlomenine podľa pol. 328 počtom bodov 30, jazvy po operáciách na ľavom pleci, ľavom kolene a ľavom predkolení podľa pol. 430a počtom bodov 25, obmedzenie pohybu v ľavom členkovom kĺbe podľa pol. 408a počtom bodov 30, lymfatické opuchy ľavého predkolenia a ľavého členkového kĺbu podľa pol. 425 počtom bodov 70, obmedzenie verzií ľavej nohy podľa pol. 410a počtom bodov 20, poškodenie chrupky ľavého kolena po opakovaných operáciách ľavého predkolenia podľa pol. 397a počtom bodov 50, neuralgické bolesti ľavého predkolenia vyžarujúce do členkového kĺbu podľa pol. 254 počtom bodov 70, deformita ľavej píšťaly po otvorenej trieštivej zlomenine ľavého predkolenia podľa pol. 328 počtom bodov 30, 5-stupňová odchýlka osi ľavej píšťaly v predozadnej projekcii podľa pol. 403 počtom bodov 25; spolu bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené počtom 769,87 bodov. Z uvedeného vyplýva, že základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo v porovnaní s predchádzajúcimi lekárskymi posudkami navýšené o 386,87 bodov. Z posudku ďalej vyplýva, že navrhovateľka nastúpila liečenie dňa 14.10.2003 a ukončila ho dňa 2.12.2003. Z toho v ústavnom ošetrení bola od 14.10.2003 do 17.10.2003.

Z lekárskej správy B..D. B. z kontrolného vyšetrenia navrhovateľky zo dňa 31.1.2006 súd zistil, že navrhovateľka sa sťažovala na bolesti ľavého pleca a ľavého predkolenia, subjektívne pociťovala bolesti ľavého pleca pri písaní rukou a na počítači, tiež v mieste operačnej jazvy ju tlačilo ramienko od spodného prádla na pleci, pociťovala bolesti pri vykonávaní domácich prác, najmä pri umývaní podlahy, riadu, vešaní záclon. Tieto práce preto prestala vykonávať. Bolesti jej vyžarovali do ľavého ramena. Čo sa týka bolesti ľavého členkového kĺbu, večer pociťovala tŕpnutie, obmedzený pohyb aj bolesti v ľavej nohe, praskanie v ľavom kolene pri pohybe, s bolesťami po zaťažení a dlhšom státí, pri zmene počasia, pri šoférovaní pociťovala bolesti členka a nevedela si kľaknúť na koleno.

Z písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára navrhovateľky B..D. B. zo dňa 1.2.2006 vyplýva, že v priebehu liečebného procesu navrhovateľka trpela veľmi intenzívnymi bolesťami, ktoré vyplývali jednak zo samotných poranení ľavej hornej a ľavej dolnej končatiny, vykonaných operačných výkonov a kombinácie poranenia hornej a dolnej končatiny. Najsilnejšie bolesti pociťovala v oblasti ľavého ramenného kĺbu a ramena, ďalej v oblasti ľavého kolena, predkolenia a členkového kĺbu v pred a pooperačnom období. Takisto navrhovateľka trpela prenesenými výraznými bolesťami v oblasti ľavého bedrového kĺbu a chrbtice v driekovej oblasti, ktoré vyplývali z dlhodobej nehybnosti na lôžku a obtiažnej rehabilitácie pre súčasné poranenie hornej a dolnej končatiny vľavo. Na tíšenie bolesti boli pacientke podávané lieky so silným protibolestivým účinkom, ktoré sa podávajú pri nádorových ochoreniach, napr. D., C. a to viac krát denne vo forme dodávania do žíl a do svalov. Neskôr, po zmiernení bolesti a po prepustení do ambulantnej liečby aj v podobe kvapiek (D.) a tabletiek (Y., M. a iné). Okrem liekov proti bolesti navrhovateľka užívala aj lieky na ukľudnenie (viac krát denne) a na navodenie spánku (v nočných hodinách) v injekčnej i tabletkovej forme. Trieštivý a otvorený typ zlomeniny ľavého predkolenia s pomliaždením mäkkých tkanív spôsobuje zvýšenie vnútrosvalového tlaku s vývojom kožných pľuzgierov na ľavom predkolení, takže pacientka musela byť operovaná vo väčšom odstupe od úrazu. Tento fakt, spolu s kombináciou poranenia ľavej hornej končatiny spôsobil predĺženie celkovej doby liečby o 50 %. Počas prvých dvoch hospitalizácií, vzhľadom na kombináciu poranenia hornej a dolnej končatiny bola navrhovateľka pripútaná na lôžko bez možnosti pohybu počas 5 týždňov, pričom bola odkázaná na poskytovanie kompletnej starostlivosti základnej hygieny jednak zo strany nemocničného personálu a neskôr po prepustení do domácej liečby, zo strany rodinných príslušníkov. Vzhľadom na fixáciu ľavej hornej končatiny od jej operácie 23.5.2001 do 12.júna 2001 v ortéze a neskôr v rehabilitačnom období, potrebovala navrhovateľka najmenej po dobu nasledujúceho jedného mesiaca čiastočnú pomoc druhej osoby pri chôdzi s barlami. Následkom dlho trvajúceho liečebného procesu, komplikovaného hojenia poranení, vzniku jaziev a deformít s obmedzením pohybu veľkých kĺbov ľavej hornej a dolnej končatiny vznikli u navrhovateľky psychické reakcie vo forme precitlivenosti na bolesť, emocionálnej nestabilnosti, anxióznych stavov a negatívnych spomienok na miesto a priebeh nehody, ktorá spôsobila úraz. V dôsledku dopravnej nehody došlo k obmedzeniu pohyblivosti v ľavom ramennom kĺbe (stredného stupňa), v ľavom členkovom kĺbe s obmedzením rotácií ľavej nohy (ľahkého stupňa) a vzniku neuralgických bolestí v ľavom ramennom kĺbe počas zaťaženia, ale aj v kľudovom štádiu,

najmä pri zmene počasia. V dôsledku týchto následkov došlo k zníženiu kvality života navrhovateľky; nemôže vykonávať športové aktivity ako beh, turistika, bicyklovanie, plávanie, tancovanie, ktoré sú potrebné aj pre udržanie adekvátnej zdravotnej kondície. Nemôže vykonávať ani fyzicky namáhavejšie domáce a záhradné práce ako vešanie záclon, umývanie okien a podlahy, nosenie ťažších bremien a pod. Navrhovateľka má bolesti v ľavom kolene, pri chôdzi po schodoch, vystupovaní na stoličku, nemôže kľačať, má problémy pri nastupovaní do autobusu, električky. Aj v súčasnosti navrhovateľka trpí bolesťami stredného stupňa v oblasti ľavého ramenného kĺbu s vyžarovaním do ľavého ramena, podobne ľavého kolena s vyžarovaním do ľavého predkolenia a členka. Bolesti sa zvýrazňujú pri zmene počasia a vplyvom nižších teplôt (podchladenie), takže je odkázaná užívať tabletky proti bolesti ( M., Y. a pod.) a D. v kvapkách. V mieste zlomením ľavej kľúčnej kosti a strednej tretiny ľavého predkolenia vzniknuté kostné deformity sú na dotyk a teplotné zmeny precitlivelé až bolestivé. V dôsledku psychických zmien po nehode sa navrhovateľka vyhýba kultúrno-spoločenským kontaktom (koncerty, divadlo, oslavy). Na tele jej ostaly jazvy, ktoré jej esteticky prekážajú.

Zo správy pre ošetrujúceho lekára bolo zistené, že navrhovateľka bola hospitalizovaná na klinike úrazovej chirurgie, Fakultnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach od 14.10.2003 do 17.10.2003 za účelom extrakcie klinca z predkolenia vľavo po zhojení zlomeniny predkolenia. Zo správy vyplýva, že operácia bola vykonaná dňa 15.10.2003 bez komplikácií, bolesti boli tlmené epidurálnou analgézou. Operačná rana pri prepustení kľudná, bez bolesti hlavy, bez závratov. Pacientka v celkovo dobrom stave prepustená domov. Doporučené končatinu plne zaťažovať. Kontrola po 14 dňoch od operácie, vybratie stehov. Z ďalších lekárskych záznamov vyplýva, že navrhovateľka bola na kontrolnom vyšetrení dňa 4.11.2003, kedy jej bolo doporučené ranu kúpať a bandážovať; posledné kontrolné vyšetrenie bolo vykonané dňa 2.12.2003, so záverom - zhojené, kontroly podľa potreby.

B..D. B. na pojednávaní dňa 21.9.2006 vypovedal, že operácie, ktoré boli vykonané dňa 15.10.2003 súviseli s komplikáciami, ktoré nastali na zdraví navrhovateľky v dôsledku nehody, ktorú utrpela dňa 25.4.2001.

Navrhovateľka vypovedala, že po tom, čo bola po nehode hospitalizovaná v nemocnici, podrobila sa operácii ľavého predkolenia v celkovej anestézii, pričom predkolenie bolo zlomené na tri diely a stredná časť kosti bola úplne roztrieštená, noha jej bola vložená do sadry. Pod sadrou sa vytvorili pľuzgiere, aj veľký opuch, čo bolo veľmi bolestivé. Keďže prvá operácia nebola úspešná, nakoľko postavenie kosti nebolo celkom správne, bolo nutné počkať kým zmizne opuch a prikročilo sa k druhej operácii, kedy bol do predkolenia voperovaný klinec. Navrhovateľka takto bola operovaná dvakrát v priebehu dva a pol týždňa. Po druhej operácii bola navrhovateľka úplne imobilná, odkázaná na starostlivosť nemocničného personálu ako aj na starostlivosť svojich dcér, bola pripútaná v bolestiach na lôžku, neustále potrebovala pomoc pri úkonoch osobnej hygieny a pri mobilite. V tomto čase ju opustil manžel, preto z rodinných príslušníkov jej pomáhali predovšetkým dcéry. Čo sa týka operácie ľavého ramenného kĺbu, táto bola vykonaná v celkovej anestézii; navrhovateľke bola umelo vytvorená šľacha a pripevnená ku kostiam. Potom, čo bola ruka vložená do ortézy, navrhovateľka mala 3 týždne ruku pripútanú k telu. Na ramene jej ostala 10-12 cm dlhá operačná jazva. Následne podstúpila bolestivú rehabilitáciu v Železničnej nemocnici a to do septembra 2001, kedy rozhýbavala úplne nepohyblivú ruku, musela sa opätovne naučiť pohyby rukou a zároveň rehabilitovala aj nohu. V rehabilitácii následne pokračovala aj doma. Dňa 10.9.2001 však bola nútená nastúpiť do zamestnania. V októbri 2003 podstúpila ďalšie dve operácie. Pri prvej jej bol vybraný klinec z ľavého predkolenia, ktorý jej prekážal v pohybe, prerážal do kolenného kĺbu a druhou operáciou bola na predkolení osekávaná kosť, pretože bola drsná, spôsobovala jej bolesť pri otere kože o kosť. Počas hospitalizácií užívala vysoké dávky antibiotík, aby sa zabránilo vzniku infekcie a súčasne aj analgetík, a to aj po ukončení hospitalizácie. Spočiatku navrhovateľka používala tzv. nemecké barle, neskôr začala používať francúzsku barlu. Túto používala asi trištvrte roka a chodila s ňou aj do práce. Je ľaváčka; ľavou rukou píše a vykonáva všetky činnosti. Pred nehodou šila, plietla, obhospodárila celú záhradu ako aj domácnosť, športovala, venovala sa prednáškovej činnosti, písala a publikovala odborné články, chodila na semináre. Po nehode musela zanechať všetku záujmovú činnosť, nevládze pracovať v záhrade a vykonávať ťažšie domáce práce. V práci ju najviac zaťažuje práca s počítačom, kedy pociťuje bolesti ramena pri písaní. Pociťuje zvýšenú únavu, veľa času potrebuje na oddych. Má problém s kúpou topánok, noha je v členkovom kĺbe opuchnutá, v zime preto môže nosiť len krátke čižmy bez vysokej sáry. Je citlivejšia na chlad. Pre bolesti nemôže spať na ľavom boku. Vôbec

už nejazdí na bicykli, má strach z premávky. Občas riadi motorové vozidlo, ale má strach a pri dlhšej jazde tiež bolesti v ramene a nohe.

Svedkyňa B..T. A., dcéra navrhovateľky, ako osoba, ktorá poznala navrhovateľkin zdravotný stav pred dopravnou nehodou ako aj po nej, vypovedala, že po tom, čo bola navrhovateľka po nehode hospitalizovaná a podstúpila rôzne operačné a lekárske zákroky, bola pripútaná na lôžko, absolútne imobilná a hoci jej nemocničný personál poskytoval základnú starostlivosť, svedkyňa ako aj jej sestra A. A., jej poskytovali doplnkovú starostlivosť, najmä pri vykonávaní základných hygienických potrieb a snažili sa jej poskytnúť najmä psychickú podporu, keďže navrhovateľka bola veľmi precitlivená, ťažko znášala dôsledky nehody a šok, ktorý pri nej utrpela. Po prepustení z nemocnice do domáceho ošetrenia sa nemohla vôbec pohybovať, bola pripútaná na lôžko, preto jej dcéry museli poskytovať kompletnú starostlivosť a zároveň sa starať aj o domácnosť. Po nehode dokázala navrhovateľka iba sedieť, resp. ležať. Nemohla vykonávať žiadne činnosti. Neustále sa sťažovala na silné bolesti, ktoré jej prekážali a vyčerpávali ju nielen pri akejkoľvek aktivite a pri pohybe, ale aj v kľude. Silné bolesti mala v ramene ako aj v nohe a v dôsledku bolesti nemohla večer zaspať. Užívala preto lieky proti bolesti ako aj na vnútorné ukľudnenie. Aj počas nočného spánku sa viac krát zobúdzala a ťažko potom opätovne zaspávala. Aj v súčasnosti jej hoci aj najmenšia záťaž spôsobuje bolesti a keď si namáhaním preťaží nohu alebo rameno, tieto bolesti dlhší čas odznievajú. Táto skutočnosť vedie k jej nervozite, podráždenosti, frustrácii, prameniacej z toho, že nemôže vykonávať činnosti, ktoré pred nehodou bežne vykonávala. Pred nehodou bola navrhovateľka veľmi aktívna, pohyblivá. Rada plietla, v podstate pravidelne každý večer. Pravidelne bicyklovala, na bicykli sa najmä v letných mesiacoch dopravovala aj do práce, chodila na kalanetiku, aerobic. Intenzívne sa venovala záhradkárskym prácam, pestovala veľa zeleniny. Často chodievala na spoločenské podujatia. Po nehode prakticky nemôže vykonávať žiadnu športovú činnosť, okrem bežnej chôdze a ani domáce práce, ktoré predtým bežne vykonávala. Dokáže utrieť prach a umyť riad, ostatné práce musí urobiť niekto iný. Prestala sa venovať záhrade, pribrala na hmotnosti a vyhýba sa spoločenským podujatiam. Po práci je výrazne unavená, potrebuje dlhý čas na relaxáciu. Vyhýba sa cestovaniu prostriedkami MHD, jednak v dôsledku fyzických následkov, ale aj kvôli psychickým zábranám - celkovo má strach z premávky. To isté sa vzťahuje aj na šoférovanie. Pred nehodou bola navrhovateľka aktívnou šoférkou; po nehode šoféruje len vo výnimočných prípadoch. Pred nehodou často chodievali plávať; po nehode sa mama v plavkách necíti dobre, snaží sa zakrývať jazvy, čomu prispôsobuje aj výber oblečenia. Navrhovateľka až doposiaľ bežne užíva utišujúce prostriedky proti bolesti ako je Y. X. M.. Často je po práci taká unavená, že jej neostáva chuť a energia na žiadnu ďalšiu aktivitu. Voľný čas venuje už iba oddychu, aby načerpala energiu do ďalšieho dňa.

Súdny znalec z odboru Zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie B..W. S. znaleckým posudkom č.15/2009 zo dňa 16.7.2009 ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky spolu počtom bodov 278,33 a to podľa týchto položiek: pol. 408b - obmedzenie pohyblivosti ľavého členkového kĺbu stredne ťažkého stupňa, pol. 394a - obmedzenie pohyblivosti ľavého kolena ľahkého stupňa, pol. 323e, f - obmedzenie pohyblivosti ľavého ramenného kĺbu ľahkého stupňa s obmedzením rotačných pohybov, pol. 425 - chronický opuch ľavého predkolenia a ľavého členka a pol. 403 - vychýlenie kostí ľavého predkolenia pod zlomeninou v dlhej osi o šesť stupňov.

Zo záverov posudku ďalej vyplýva, že stav navrhovateľky vzhľadom na časový odstup od úrazu možno považovať za stabilizovaný, ale nemožno jednoznačne vylúčiť, že postupom času môže u nej dôjsť ešte k miernemu zhoršeniu pohyblivosti kĺbov, ktoré sú poúrazovo artroticky (degeneratívne) zmenené. Ide o ľavý ramenný kĺb s výraznými artrotickými (degeneratívnymi) zmenami a v oblasti skĺbenia lopatky a kľúčnej kosti, stav po zlomenine tela píšťaly a ihlice vľavo v strednej tretine s výrazným kalusom a miernou osovou výchylkou a kolenný kĺb vľavo so známkami poúrazovej artrózy (degeneratívne zmeny), pričom obdobné zmeny sú i na členkovom kĺbe vľavo. Vychýlenie osi ľavého predkolenia pod zlomeninou navonok je o šesť stupňov. Jazvy po úraze a po operáciách zaznamenal ako lineárne; jazvu na ľavom pleci po operácii 10 centimetrov, jazvu na prednej ploche v hornej časti ľavého predkolenia po operácii otvorenej zlomeniny predkolenia 7,5 centimetrov a jazvu na prednej ploche strednej tretiny ľavého predkolenia po otvorenej zlomenine 4,5 centimetrov.

Navrhovateľka namietala predmetný znalecký posudok najmä z dôvodu, že znalec sa vôbec nevysporiadal s odpoveďou na otázku, akým spôsobom a v akom rozsahu zistené trvalé následky poškodenia zdravia ovplyvňujú navrhovateľku v bežnom prežívaní života oproti stavu pred dopravnou nehodou. Z uvedeného dôvodu súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie B..B. N., ktorému povolil prizvať konzultanta z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie pre potreby zhodnotenia čiastkových otázok z príslušného odvetvia.

Zo záverov súdneho znalca B..B. N. zo znaleckého posudku č.10/2010 zo dňa 23.8.2010 súd zistil, že tento po zhodnotení odborných nálezov a vyšetrení, ako aj vlastného vyšetrenia navrhovateľky, vykonaného dňa 1.7.2010, stanovil bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nasledovne:

1. pol.253 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým pracoviskom) - počet bodov 900, s poukazom na záver psychiatrického vyšetrenia, ktoré tvorí súčasť znaleckého posudku,

2. pol.408b - obmedzenie pohyblivosti ľavého členkového kĺbu stredne ťažkého stupňa (obmedzenie zohnutia dole aj hore o 20 stupňov) - počet bodov 60,

3. pol.394a - obmedzenie pohyblivosti ľavého kolenného kĺbu ľahkého stupňa (obmedzenie zohnutia o 20 stupňov) - počet bodov 50,

4. pol.425 trvalé poúrazové poruchy krvného lymfatického obehu (chronický opuch predkolenia +4 centimetre a členka +3 centimetre) - počet bodov 50,

5. pol. 323e,f - obmedzenie pohyblivosti ľavého ramenného kĺbu ľahkého stupňa, vzpaženie a predpaženie nad 135 stupňov, obmedzenie rotačných pohybov o 20 a 30 stupňov (podľa bodu f/, zvýšenie o 1/3), u ľaváčky -počet bodov 33,33.

6. pol. 403 - poúrazová deformita kostí predkolenia šiesteho stupňa podľa RTG (vychýlenie dolnej časti pod zlomeninou z AP proj.) - počet bodov25.

Spolu bodové hodnotenie činí 1.118,33 bodov. Znalec uviedol, že jazvy, aj keď sú prítomné a viditeľné, ale nie sú plošné, ani keloidné, bodovo nehodnotil.

V zmysle záverov znaleckého posudku sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľky spočíva v nasledujúcich obmedzeniach: po úraze kvôli ľavej nohe nemôže navrhovateľka vôbec behať, športy ako je bežkovanie, zjazd na lyžiach, aerobic nezvláda. Má bolesti a pocit neistoty ľavej dolnej končatiny. V záhradke už nemôže kosiť, rýľovať a nezvláda ani ostatné práce. Po polhodine už musí prestať, musí volať pomoc. Pociťuje oslabenie ľavej hornej končatiny. Domáce jednoduché práce ako umytie niekoľko kusov riadu zvláda bez obmedzenia, ale väčšie upratovanie ako vešanie záclon, umývanie okien, nosenie väčšieho nákupu nezvláda, musí si volať pomoc. Nevie si dobre kľaknúť pre obmedzenie členku a bolesť v oblasti pod jabĺčkom, kde bol zavedený klinec. Prestala šoférovať, nebicykluje pre strach a zlé spomienky na úraz. Tancuje len veľmi zriedka, aj to len pomalý tanec. Má sedavé zamestnanie, veľa pracuje na počítači. Asi po dvoch troch hodinách má bolesti ľavej ruky a musí si oddýchnuť. Navrhovateľka denne pociťuje bolesti, napríklad pri dlhšej práci na počítači po dvoch troch hodinách, po dlhšej chôdzi, väčšej námahe, v noci pri otočení sa na ľavé rameno sa zobudí. Intenzitu bolesti charakterizuje v analógovej stupnici 0-5 na 2 - obtiažnu až 3 - rušivú a v stupnici 1 - 10 na stupeň 4 až 5. V kľude bolesti nemá. Bolesti sú v oblasti pravého ramena a pravého predkolenia. Pri zmene počasia alebo teploty (hlavne chladu) pociťuje zhoršenie bolesti. V dôsledku dopravnej nehody a operácií v súvislosti so zraneniami, ktoré pri nehode utrpela, ostali navrhovateľke tieto jazvy: lineárna jazva v úrovni koži na ľavom ramene po operácii vykĺbenia skĺbenia medzi zobákovitým výbežkom lopatky a kľúčnej kosti v predozadnom smere o dĺžke 11 cm a šírke 3 milimetre, ďalej jazva podľa ľavým jabĺčkom v predkolení 9x 1,5 centimetra v úrovni kože, nekeloidná a jazva v strede ľavého predkolenia 5 cm x 2 milimetre v úrovni kože. Tieto jazvy sú po operácii otvorenej zlomeniny ľavého predkolenia, odstránení klinca a časti prerastenej kosti v mieste zlomeniny. Aj keď tieto jazvy neboli bodové hodnotené ako trvalé následky podľa kritérií uvedených vo vyhláške č., spôsobujú navrhovateľke nepríjemné

psychické ťažkosti. Tiež ju na ľavom ramene tlačí ramienko prádla v miestne jazvy. Navrhovateľka sa snaží jazvy zakryť, pretože z estetického hľadiska jej prekážajú; nosí radšej nohavice alebo dlhšiu sukňu a košeľu zakrývajúcu jazvu na ramene. Vadí jej, ak sa má vyzliekať, napríklad na kúpalisku. Toto všetko zhoršuje jej psychickú pohodu a tým ju aj spoločensky obmedzuje. Následky dopravnej nehody sa u navrhovateľky v súčasnej dobe po psychickej stránke prejavujú tak, že sa jej vracajú spomienky na úraz. Keď počuje brzdiť auto, vyľaká sa, vadia jej uvedené kozmetické následky, znížená aktivita pre problémy s ľavým ramenom a predkolením. Pri vyšetrení znalcom uviedla, že prestala pre strach z havárie aj bicyklovať. Navrhovateľka v súčasnej dobe pravidelne lieky neužíva, len pri silnejšej bolesti, pri zvýšenej námahe užíva Ibalgin alebo Paralen, príležitostne obdeň aj lieky na ukľudnenie. Snaží sa ich obmedzovať, pretože v minulosti ich často užívala.

Znalec konštatoval, že zdravotný stav navrhovateľky po úraze z roku 2001 možno považovať za stabilizovaný; nemožno očakávať zlepšenie fyzických alebo psychických následkov, skôr možno očakávať časom ich zhoršenie. Čo sa týka pohyblivosti postihnutých kĺbov alebo končatín, i zhoršenie pohyblivosti a uplatnenia v športovom, rodinnom i spoločenskom živote, čím je pravdepodobné i zhoršenie psychickej pohody navrhovateľky.

Zo záverov psychiatrického vyšetrenia, vykonaného B..Q. J., psychiatričkou - sexuologičkou, tvoriaceho súčasť predmetného znaleckého posudku, súd zistil, že psychiatrické vyšetrenie navrhovateľky bolo vykonané dňa 23.8.2010. Doposiaľ navrhovateľka po psychiatrickej stránke vyšetrovaná nebola. Navrhovateľka počas vyšetrenia uviedla, že počas hospitalizácie všetky životné potreby vykonávala na posteli, dcéry ju chodili umývať. V tom období ju opustil manžel pre inú ženu, podal žiadosť o rozvod a v roku 2002 ich aj rozviedli. Žije sama, má dospelé dcéry. Pracuje ako vedúca lekárka v Národnom referenčnom centre pre syfilis. Práca je jej koníčkom. Predtým športovala, venovala sa turistike, teraz nemôže nič. Stále, keď počuje brzdy áut, tak sa vyľaká, vracajú sa jej spomienky; jej život sa celkom zmenil. Bola oveľa aktívnejšia, než je teraz. V objektívnom náleze znalkyňa konštatovala, že v popredí je výrazná depresívna symptomatika, znížená frustračná tolerancia, senzitivita, lokalizovaná úzkostná symptomatika, zvýšená pohotovosť k lakrimáciám, neurotická symptomatika, hypoaktivita, po úraze neurotizovaná osobnosť s výraznejšou emočnou labilitou a zhoršenou schopnosťou zvládnutia bežných životných situácií, zhoršenie psychického fungovania najmä v oblasti sexuálnych vzťahov a spoločenského života. Konštatovala, že tieto psychické poruchy vznikli následkom úrazu. Znalkyňa dospela k diagnostickému záveru o sociálnej fóbii s depresívnymi symptómami a ohodnotila uvedené následky na psychickom zdraví podľa pol. 253 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesňových situácií počtom bodov 900.

Vzhľadom na námietky vedľajšieho účastníka voči znaleckému posudku súd na pojednávaní vykonal výsluch B..Q. J., ktorá uviedla, že k diagnostickému záveru konštatovanému v znaleckom posudku dospela na základe štandardného odborného psychiatrického vyšetrenia, ktoré sa skladá zo všeobecnej časti, pozostávajúcej zo zistenia a stanovenia anamnézy, v rámci ktorej sa posudzujú skutočnosti z obdobia jednak pred úrazom, jednak z obdobia po úraze na základe cieleného radu otázok kladených vyšetrovanému, s tým, že následne sa tieto údaje spracúvajú a robí sa tzv. psychopatologický rozbor, ktorý je vlastne objektívnym psychiatrickým vyšetrením.V tretej časti psychiatrického vyšetrenia sa hodnotí príčinná súvislosť medzi následkami na zdraví pacienta, teda medzi aktuálnym psychickým stavom a úrazom. K samotnému vyšetreniu mala znalkyňa k dispozícii zdravotnú dokumentáciu a to aj z obdobia pred úrazom navrhovateľky. Nebolo zistené, že by sa bola navrhovateľka niekedy pred úrazom alebo po úraze podrobila psychiatrickej liečbe. B..Q. J. ďalej uviedla, že nie je možné posúdiť, aký by mala eventuálna psychiatrická liečba, keby sa jej bola navrhovateľka podrobila, vplyv na jej zdravie a či by došlo k zmierneniu následkov na jej psychickom zdraví. Konštatovala, že úraz znamenal pre navrhovateľku, ktorá bola pred úrazom aktívna, agresívny útok na jej psychiku, ktorú celkom rozvrátil. Celý jej život sa zmenil a to počnúc od športu až po intímny život. Ako to vyplynulo z dostupnej zdravotnej dokumentácie, je zrejmé, že aj liečba fyzických následkov sa u navrhovateľky skomplikovala, čo taktiež malo dôsledky na zhoršenie jej psychického stavu. Mala za to, že psychické následky u navrhovateľky sa mohli prejaviť asi dva až tri mesiace po úraze a z vyšetrenia nepochybne vyplýva, že tieto následky až doposiaľ, aj po ôsmich rokoch od úrazu pretrvávajú.

Podľa ustanovenia , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , ,, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa , pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. vyhl.č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, v znení vyhl.č., bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len "") sa odškodňujú jednorazove.

Podľa ust. § 4 ods.1 citovanej vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa ust.§ 6 ods.1 citovanej vyhlášky, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa ust. § 6 ods.2 citovanej vyhlášky, suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa ust. § 7 ods.1 citovanej vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

Podľa ust. § 7 ods.2 citovanej vyhlášky, celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

Podľa ust. § 7 ods.3 citovanej vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa § 9 ods.1 cit. vyhlášky, posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený.

Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľky uplatňovaný titulom náhrady škody na zdraví, konkrétne náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá tvorí samostatnú zložku náhrady

škody na zdraví. Právny základ predmetného nároku - záver o zodpovednosti odporcu za škodu súd konštatoval už v konaní o odškodnení bolestného.

Základnými predpokladmi pre vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle cit.ustanovenia sú: 1.protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, 4. zavinenie. V danom prípade nebolo sporné, že škoda na zdraví navrhovateľky bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku - osobného motorového vozidla. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravuje ust. . Zodpovednosť podľa tohto zákonného ustanovenia je založená na princípe objektívnej zodpovednosti; pre jej vznik teda postačuje splnenie prvých troch predpokladov. Zavinenie sa nevyžaduje.

V danom prípade mal súd za preukázané a ani medzi účastníkmi nebolo sporné, že prevádzateľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, bol v čase dopravnej nehody odporca. Vychádzajúc z dikcie ust. preto nesie objektívnu zodpovednosť za škodu, i keď vznik škody priamo nezavinil.

Pre záver súdu o splnení predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za vznik škody bol určujúcim právoplatný odsudzujúci trestný rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. zo dňa 25.6.2002, ktorým bola Y..Y. M. ako vodička motorového vozidla uznaná vinnou zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, spôsobeného navrhovateľke. Z výroku citovaného rozsudku o vine, ktorým je súd v občianskoprávnom konaní v zmysle ust. viazaný, z jeho skutkovej i právnej časti je zrejmé, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodička motorového vozidla, ktorého prevádzateľom bol odporca, pri odbočovaní nedala prednosť v jazde oprotiidúcej cyklistke - navrhovateľke, následkom čoho došlo ku zrážke, pričom navrhovateľke bola spôsobená ťažká ujma na zdraví.

Protiprávny úkon vodičky spočíval v porušení dôležitých povinností uložených jej zákonom a to základných pravidiel prevádzky motorových vozidiel - ust. a o premávke na pozemných komunikáciách.

Škoda, ktorú navrhovateľka utrpela, spočíva v ujme na jej zdraví, na jej telesnej i duševnej integrite. Skutočnosť, že navrhovateľka utrpela škodu na zdraví a v akom rozsahu, vyplýva z celého komplexu dokazovania, najmä však z vyššie citovaného odsudzujúceho trestného rozsudku, z lekárskych posudkov, ktorými bolo hodnotené bolestné i sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky, ako aj z lekárskych správ. Z týchto dôkazov vyplýva, že navrhovateľka utrpela jednak otvorenú trieštivú zlomeninu ľavého predkolenia s posunom a vykĺbenie ( vytknutie ) ľavého nadpleckovo-kľúčneho kĺbu zo spojenia s lopatkou.

Z citovaného trestného rozsudku nepochybne vyplýva, že vyššie uvedené zranenia utrpela navrhovateľka v dôsledku predmetnej dopravnej nehody, teda sú v priamej príčinnej súvislosti ( vecnej i časovej) s protiprávnym konaním vodičky Ing.Ivety Plávkovej. Uvedené skutočnosti nespochybňoval ani odporca.

Podľa ust. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, účinného od 1.8.2004, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Vychádzajúc z vyššie cit.prechodného ustanovenia , keďže k predmetnej dopravnej nehode a poškodeniu zdravia navrhovateľky došlo dňa 25.4.2001, teda pred účinnosťou citovaného zákona, pri právnom posúdení nároku navrhovateľky bolo potrebné vychádzať z pôvodnej

právnej úpravy v zmysle vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, v znení vyhlášky č.( ďalej iba „cit.vyhláška“).

Rozsah poškodenia zdravia resp. trvalé následky na zdraví navrhovateľky mal súd nepochybne za preukázané lekárskymi resp. znaleckými posudkami B..D. B., B..S., no najmä znaleckým posudkom B..B. N. č.10/2010 zo dňa 23.8.2010, ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky ohodnotil počtom bodov 1118,33, ktoré súd považoval za základné bodové ohodnotenie, tvoriace základ pre rozhodovanie o tom, či je v danom prípade na mieste zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia voľnou úvahou súdu, nad rámec stanovený právnou úpravou v ustanovení § 7 ods.2 vyššie citovanej vyhlášky.

Súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti posledného zo znaleckých posudkov. Posudok bol vypracovaný v súlade so zásadami pre postup pri vydávaní posudkov v zmysle citovanej vyhlášky. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný a posúdenie následkov na zdraví navrhovateľky vykonané po deviatich rokoch od dopravnej nehody. Z vyjadrenia súdneho znalca nepochybne vyplýva, že posúdenie bolo vykonané za ustáleného zdravotného stavu navrhovateľky, teda v súlade s ust. § 9 ods.1, ako aj s ust. § 4 ods.2 písm. a/ citovanej vyhlášky, podľa ktorého odškodnenie nepatrí za poškodenia prechodného rázu, ktoré vedú len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia. Z obsahu posledného znaleckého posudku je zrejmé, že čo sa týka následkov na zdraví navrhovateľky (okrem následkov na psychickom zdraví), znalec zistil a ohodnotil päť následkov; tieto boli zistené a ohodnotené aj v predchádzajúcich lekárskych posudkoch o sťažení spoločenského uplatnenia. Z porovnania jednotlivých posudkov je zrejmé, že v poslednom znaleckom posudku súdny znalec už nehodnotil niektoré položky, ktoré ako následky na zdraví navrhovateľky boli predmetom hodnotenia predchádzajúcich lekárskych posudkov. Rozsah bodového ohodnotenia sa zmenil len vo vzťahu k položke 408b - obmedzenie pohyblivosti ľavého členkového kĺbu a to z ľahkého stupňa na stredne ťažký stupeň. Súdny znalec postupoval v súlade s odsekom 12 Zásad pre hodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, tvoriacich prílohu citovanej vyhlášky, podľa ktorého, ak zistené zmeny spadajú pod niekoľko položiek tabuľky, urobí lekár najprv ohodnotenie všetkých týchto zmien podľa príslušných položiek a pre konečný výsledok potom prevezme len zmenu najzávažnejšie ohodnotenú najvyšším počtom bodov, zatiaľ čo súčet ostatných pripočíta iba polovicou. V danom prípade je zrejmé, že súdny znalec pre konečný výsledok bodového ohodnotenia prevzal plným počtom bodov zmenu na organizme najzávažnejšiu, ktorá bola ohodnotená najvyšším počtom bodov, ktorou boli vážne duševné poruchy hodnotené podľa položky 253 počtom bodov 900. V posudku sú riadne uvedené objektívne nálezy a jednotlivé diagnózy, čísla položiek, dôvod vykonaného zvýšenia alebo zníženia počtu bodov, ďalej v čom spočíva sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj dôvody iných záverov hodnotenia, v súlade s ods.14 Zásad pri vydávaní posudkov. Je potrebné dodať, že vo vzťahu k bodovému hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia, okrem položky 253, nenamietali ani odporca, ani vedľajší účastník na strane odporcu.

Súd mal za to, že znalec sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s otázkami, ktoré mu súd predložil na zodpovedanie. Konštatoval, že dopravná nehoda zanechala na zdraví navrhovateľky tieto trvalé následky:

a/ vážne duševné poruchy, vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesňových situácii,

b/ obmedzenie pohyblivosti ľavého členkového kĺbu stredne ťažkého stupňa,

c/ obmedzenie pohyblivosti ľavého kolenného kĺbu ľahkého stupňa,

d/ trvalé poúrazové poruchy krvného a lymfatického obehu (chronický opuch predkolenia),

e/ obmedzenie pohyblivosti ľavého ramenného kĺbu,

f/ poúrazová deformita kostí predkolenia.

Súd mal za to, že znalec v znaleckom posudku verifikoval subjektívnu výpoveď navrhovateľky podporenú výpoveďou svedkyne B..T. A. - dcéry navrhovateľky vo vzťahu ku konkrétnym negatívnym prejavom trvalých následkov v bežnom prežívaní jej života. Znalec konštatoval, že s ohľadom na stav pred úrazom je v súčasnosti celková mobilita navrhovateľky výrazne obmedzená. V dôsledku pretrvávajúcich bolestí je pohyb možný len na krátke vzdialenosti. Obmedzenie mobility sa prejavuje aj v oblasti vykonávania prác v domácnosti a chodenia do spoločnosti. Uviedol, že sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky spočíva v tom, že navrhovateľka nemôže po úraze kvôli poškodenej ľavej dolnej končatine behať, ani vykonávať športy, ako je bežkovanie, zjazd, aerobic a podobne (v ľavej nohe má bolesti a pocit neistoty). V záhradke už nemôže kosiť, rýľovať a nezvláda ani ostatné záhradkárske práce (po polhodine musí prestať), potrebuje pomoc inej osoby. Pociťuje oslabenie ľavej hornej končatiny. Domáce jednoduché práce ako umytie niekoľko kusov riadu zvláda bez obmedzenia, ale väčšie upratovanie ako vešanie záclon, umývanie okien, nosenie väčšieho nákupu nezvláda, musí si volať pomoc. Nevie si dobre kľaknúť pre obmedzenie členku a bolesť v oblasti pod jabĺčkom, kde bol zavedený klinec. Prestala šoférovať, má strach taktiež od úrazu, nebicykluje pre strach a zlé spomienky na úraz. Tancuje len veľmi zriedka, aj to len pomalý tanec. Má sedavé zamestnanie, veľa pracuje na počítači. Asi po dvoch troch hodinách má bolesti ľavej ruky a musí si oddýchnuť.

Vo vzťahu k znášaniu chronických bolestí znalec nespochybnil subjektívnu výpoveď navrhovateľky, ktorá pociťuje bolesti denne, a to najmä pri práci na počítači (už po dvoch - troch hodinách), po dlhšej chôdzi a väčšej námahe. Bolesti pociťuje aj v noci pri otočení sa na ľavé rameno, na ktorú bolesť sa zobudí. Takisto pociťuje bolesti v pravom ramene a v pravom predkolení. Intenzitu bolesti charakterizuje v analógovej stupnici ako obtiažnu až rušivú. Pri zmene počasia, resp. teploty, hlavne chladu, pociťuje zhoršenie bolesti. Na tíšenie bolesti príležitostne užíva analgetiká, najmä Y. X. M..

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že súčasťou nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia je aj tzv. budúca (následná) bolesť, ktorá sa v rámci tohto nároku odškodňuje. Je teda nepochybné, že hoci navrhovateľke už bolo priznané odškodnenie za bolesť, táto jej patrí za tzv. už vytrpenú bolesť a nie za bolesť budúcu; z vykonaného dokazovania je zrejmé, že bolesti sprevádzajú navrhovateľku aj v súčasnosti.

Čo sa týka existencie následkov úrazu na psychickom zdraví navrhovateľky znalec vychádzal zo subjektívnej výpovede navrhovateľky, ako aj z výsledkov objektívneho psychiatrického vyšetrenia konzultantky B..Q. J., ktorá verifikuje subjektívnu výpoveď navrhovateľky v tomto smere. Závery B..Q. J. podporuje aj jej výpoveď na pojednávaní, ktorá na otázky vedľajšieho účastníka na strane odporcu s jednoznačnosťou uviedla, že poúrazové ťažkosti a následky na zdraví navrhovateľky v zmysle záverov posudku sú v príčinnej súvislosti s úrazom.

Existenciu následkov na zdraví navrhovateľky vrátane jej psychiky potvrdzujú aj predchádzajúce lekárske posudky a vyjadrenia B..D. B.C. zo dňa 28.4.2002 a zo dňa 1.6.2006.

Ako to vyplýva z ust. § 4 ods.1 cit. vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má ujma na zdraví poškodeného preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na jeho životné úkony, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Treba ním rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na osobnom, rodinnom, politickom, kultúrnom, športovom živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu, či voľby povolania, voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania.

Z ust. § 6 ods.2 cit. vyhlášky vyplýva, že pri zvýšení sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov zistenému lekárom v zmysle § 6 ods.1, sa prihliada na predpoklady, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví mal pre uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené, pričom týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho

sebavzdelávania a prihliada sa tiež na to, že ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na vhodnosť prípadného lekárskeho zákroku.

V zmysle ust. § 7 ods.3 cit.vyhlášky, vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd zvýšiť odškodnenie nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia podľa § 7 ods.2 cit.vyhlášky a to bez obmedzenia, v zmysle voľnej úvahy a v zmysle zásady plnej a spravodlivej náhrady. Nie je pritom určujúce, akému násobku sa rovná zvýšenie náhrady vo vzťahu k základnému počtu bodov, ktorými bolo sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku, ale celková suma odškodnenia.

Po vyhodnotení dokazovania súd dospel k záveru, že prípad navrhovateľky možno považovať za hodný osobitného zreteľa, odôvodňujúci zvýšenie odškodnenia v zmysle ustanovenia § 7 ods.3 citovanej vyhlášky.

Súd pri rozhodovaní prihliadol predovšetkým na tieto skutočnosti:

Navrhovateľka utrpela takú ujmu na zdraví, ktorá má výrazne nepriaznivé trvalé dôsledky na jej životné úkony a na uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb a obmedzuje ju v plnohodnotnej účasti v rodinnom, kultúrnom i športovom živote. Úraz postihol navrhovateľku v jej produktívnom veku; v čase úrazu mala 45 rokov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pred úrazom navrhovateľka viedla aktívny osobný, športový i spoločenský život.; bola aktívnou cyklistkou ( aj v čase úrazu bola na bicykli ), venovala sa turistike, rada chodievala do prírody a na huby, pravidelne sa venovala rekreačno - športovým aktivitám (plávanie, kalanetika, aerobic, lyžovanie, bežkovanie), šoférovala, rada vykonávala domáce ručné práce ( šitie, pletenie ), plnohodnotne sa starala o chod domácnosti a venovala sa aj záhradkárčeniu. Aktívna bola aj po pracovno-spoločenskej stránke; venovala sa prednáškovej činnosti, absolvovala semináre, publikovala odborné práce, zúčastňovala sa kultúrnych a spoločenských podujatí, ako sú divadelné predstavenia a plesy. V dôsledku obmedzenia pohyblivosti postihnutých kĺbov a končatín, vrátane poúrazovej deformity ( degeneratívne artrotické zmeny ) a trvalej poruchy lymfatického a krvného obehu, vrátane chronického opuchu predkolenia, je jej účasť na vykonávaní uvedených činností výrazne obmedzená, ba až vylúčená. Navrhovateľka už nemôže behať, bicyklovať, lyžovať, venovať sa turistike, vykonávať prakticky žiadnu fyzicky namáhavejšiu prácu. Bolesti pociťuje už aj po dlhšej chôdzi. Za dôležitú súd považoval skutočnosť, že navrhovateľka je ľaváčka, pričom postihnutá bola práve táto tzv.silnejšia končatina, ktorou vykonáva všetky činnosti. Hoci k obmedzeniu navrhovateľky, čo sa týka uplatnenia v pracovnom živote, nedošlo a táto v podstate vykonáva pôvodnú pracovnú činnosť ( lekárka ), podstatnou náplňou jej pracovnej činnosti je práca s počítačom, ktorá jej pre vyššie uvedené následky spôsobuje ťažkosti, výrazné bolesti a zvýšenú únavu, kedy už po 2-3 hodinách potrebuje oddych. Má problémy s chôdzou, pri vystupovaní a nastupovaní v prostriedkoch MHD, ako aj po schodoch. Nemôže vykonávať väčšie domáce práce ( vešanie záclon, umývanie podláh a okien, nosenie väčšieho nákupu ), ani práce v záhrade ( kosenie, rýľovanie ), pre obmedzenie pohyblivosti v členku a bolesť v oblasti pod kolenným jabĺčkom, kde bol zavedený klinec, nevie kľačať. Vo vzťahu k týmto činnostiam je odkázaná na pomoc inej osoby. Bolesti pociťuje denne; rušia ju aj v spánku. Pri zmene počasia, resp. teploty ( hlavne v chlade ) sa bolesti zhoršujú. Je nútená príležitostne užívať na tíšenie bolestí analgetiká. Uvedené následky celkovo spôsobujú zvýšenú únavu, takže navrhovateľka potrebuje viac času na oddych a regeneráciu. Šoférovanie pôsobí na navrhovateľku stresujúco; má strach, vracajú sa jej negatívne spomienky na úraz, ľaká sa, keď počuje brzdiť auto. Okrem toho pociťuje bolesti členka pri stláčaní pedálu i ramena pri držaní volantu. Ochranný pás slúžiaci na pripútanie jej spôsobuje bolesti ramena. Navrhovateľka má aj kozmetické následky úrazu. Jazvy jej vadia z estetického hľadiska, negatívnym spôsobom zasiahli do výberu oblečenia a obmedzujú ju po spoločenskej stránke. Má pre ne nepríjemné pocity, snaží sa ich zakrývať, preto nosí radšej dlhé nohavice alebo dlhšiu sukňu a košeľu zakrývajúcu jazvu na ramene. Vadí jej, ak sa má vyzliecť, napr. na kúpalisku. Nezanedbateľnými následkami, výrazne ovplyvňujúcimi celkovú pohodu navrhovateľky, sú následky na jej psychike, ktoré zhoršujú jej fungovanie najmä v oblasti sociálnych vzťahov a spoločenského života, aj vo zvládaní bežných životných situácií. Navrhovateľka trpí sociálnou fóbiou s depresívnymi symptómami, je výrazne emočne labilná, precitlivelá, úzkostná. Bezprostredne po úraze ju opustil manžel pre inú ženu; odvtedy žije sama. Súd mal za to, že úraz, ktorý navrhovateľka utrpela bez svojho zavinenia, teda svojimi dôsledkami podstatne zmenil kvalitu a plnohodnotné prežívanie jej života.

Súd pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia vzal zreteľ aj na skutočnosť, že prognóza vývoja zdravotného stavu navrhovateľky v zmysle záverov znaleckých i lekárskych posudkov nie je priaznivá, práve naopak, jednoznačne predpovedá zhoršenie dôsledkov.

V zmysle ustanovenia § 7 ods.1 citovanej vyhlášky, výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je určená sumou 60,- Sk za jeden bod. V danom prípade pri počte bodov 1118,33 predstavujúcom základné bodové ohodnotenie, výška odškodnenia u navrhovateľky predstavuje sumu 67.099,80 Sk, t.j. 2.227,31 EUR.

Súd mal za to, že zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia na 20-násobok základného bodového ohodnotenia je primerané povahe následkov na zdraví navrhovateľky. Pri sume 60,- Sk za jeden bod a počte bodov 1118,33 (t.j.1118,33 x 60,- Sk x 20) tak celková výška odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 1.341.996,- Sk, t.j. 44.546,11 EUR. Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle ust. § 1 cit.vyhlášky sa jedná o jednorazové odškodnenie, ktoré má satisfakčný charakter a predstavuje pre navrhovateľku formu doživotného zmiernenia zdravotných následkov trvalého poškodenia jej zdravia. Výnimočnosť tohto prípadu je potrebné chápať vo väzbe na konkrétnu osobnosť a životné okolnosti navrhovateľky, pričom podľa ustálenej súdnej praxe o výnimočný prípad nejde len vtedy, ak bol poškodený vrcholovým športovcom alebo inak pre spoločnosť významnou a známou osobnosťou, ale aj vtedy, ak sa život poškodeného od základov zmenil, to, čo robil v minulosti pred poškodením zdravia, už robiť nedokáže alebo len v obmedzenej miere, je odkázaný na pomoc iných, hoci pred úrazom bol aktívnym členom rodiny a tej spoločnosti, v ktorej sa pohyboval, ak prišiel o možnosť prežívať radosť a uspokojenie zo záľub a rodinného života.

V prevyšujúcej časti súd nárok navrhovateľky zamietol pre neprimeranú výšku požadovaného odškodnenia.

Podľa ustanovenia , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Súd sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou odporcom ako aj vedľajším účastníkom na strane odporcu a túto považoval za nedôvodnú. Odporca, resp. vedľajší účastník namietal, že trvalé následky uvedené v lekárskom posudku B..D. B. zo dňa 1.2.2006, ako aj v znaleckom posudku B..B. N. zo dňa 23.8.2010 vzhľadom na skoršie ustálenie zdravotného stavu navrhovateľky, mohli byť ohodnotené už v skôr vystavenom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, čo má potom vplyv na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty.

Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu sa súdna prax, pokiaľ ide o škodu na zdraví, ustálila na takom výklade, že pojem „dozvie sa o škode“, použitý v tomto ustanovení vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, pri ktorej bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu celej škody uplatniť aj na súde, pričom tak môže urobiť až vtedy, keď má k dispozícii lekársky alebo znalecký posudok, v ktorom sú ohodnotené zmeny v jeho zdravotnom stave, majúce preukázateľne nepriaznivé dôsledky na jeho životné úkony, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

Z dikcie vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon pre uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví ustanovuje iba subjektívnu lehotu (v dĺžke dvoch rokov). Začiatok plynutia tejto lehoty sa teda odvíja od subjektívnej skutočnosti, ktorá je vyjadrená subjektívnou vedomosťou poškodeného o

škode. Pokiaľ teda odporca a vedľajší účastník na strane odporcu odvíjajú začiatok plynutia dvojročnej premlčacej lehoty na náhradu škody na zdraví nie od subjektívnej, ale od objektívnej skutočnosti, za ktorú pokladajú ustálenosť zdravotného stavu poškodeného, tento názor nie je správny.

Z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľka sa nepochybne o škode zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 900 bodov, vzťahujúcej sa k položke 253 (následok ohodnotený v poslednom znaleckom posudku) dozvedela najskôr až v septembri 2010, a to po doručení znaleckého posudku B..B. N.Á., vypracovaného dňa 23.8.2010. Až od septembra 2010 mohla navrhovateľke začať plynúť v prípade nároku na odškodnenie tohto trvalého následku dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Nakoľko návrh na pripustenie zmeny návrhu bol doručený na súd podaním došlým súdu dňa 28.2.2011, teda v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, je zrejmé, že navrhovateľka tak učinila včas. Uvedený záver je v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zakotvený v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj zákaz vytvárať procesnoprávne podmienky sťažujúce prístup na súd. Práve najčastejšou preukážkou zabraňujúcou prístup na súd je premlčacia lehota. V prípade premlčacích lehôt sa okrem iného konfrontuje potreba zaručenia právnej istoty, ako princípu právneho štátu, s právom na uplatnenie práva na súde. Pre zaručenie rovnováhy týchto dvoch práv je potrebné, aby lehoty boli jednoznačne určené a primerane časovo ohraničené. Komisia vo svojej rozhodovacej činnosti zároveň pripustila, že popri jednoznačnosti a primeranosti dĺžky lehôt je dôležitá aj vedomosť oprávnenej osoby o začiatku plynutia premlčacej lehoty. V danom prípade je nesporné, že navrhovateľka objektívne nemala možnosť uplatniť si predmetný čiastkový nárok pred vypracovaním znaleckého posudku B..B. N., nakoľko nemala vedomosť o tejto čiastkovej škode.

Podľa ustanovenia , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Vo vzťahu nároku navrhovateľky na odškodnenie bolestného ako jednotlivej zložky práva na náhradu škody, o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania rozhodol Krajský súd v Košiciach v rozsudku č.k.5Co 509/2006-173 zo dňa 28.11.2007.

Súd preto v konaní o vylúčenom nároku navrhovateľky na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré tvorí taktiež samotný čiastkový nárok práva na náhradu škody, rozhodoval o tejto otázke samostatne.

Určenie výšky nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí od úvahy súdu, preto pokiaľ ide o tento nárok, o náhrade trov konania je vždy potrebné rozhodnúť podľa vyššie citovaného ustanovenia . Vzhľadom na povahu tohto nároku je hodnota veci určená až v rozhodnutí a v danom prípade sa rovná sume náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá bola navrhovateľke rozhodnutím prisúdená vo výške 44.546,11 EUR (1.341.996,- Sk). Vychádzajúc z uvedeného je základná sadzba tarifnej odmeny podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej od 1.4.2002 do 31.12.2004 za jeden úkon právnej služby 15.334,- Sk, t.j. 509 EUR a v tejto sadzbe bola navrhovateľke priznaná odmena za nasledujúce úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súde dňa 7.5.2002. Za úkon zastúpenia, resp. účasti na pojednávaní konanom dňa 31.5.2004 bola priznaná len 1 z tejto sadzby, t.j. 127,25 EUR v súlade s ustanovením citovanej vyhlášky z dôvodu, že pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Základná sadzba tarifnej odmeny podľa ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej od 1.1.2005, je za jeden úkon právnej služby 15.450,- Sk, t.j. 512,85 EUR a v tejto sadzbe bola priznaná za nasledujúce úkony právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 23.6.2005, účasť na pojednávaní dňa 9.9.2005, podanie vo veci samej zo dňa 3.2.2006, podanie vo veci samej zo dňa 8.2.2006, účasť na pojednávaní dňa 20.3.2006, účasť na pojednávaní dňa 11.5.2006, podanie vo veci samej zo dňa 6.6.2006, podanie vo veci samej zo dňa 30.6.2006, účasť na pojednávaní dňa 3.7.2006, účasť na pojednávaní dňa 21.9.2006, účasť na pojednávaní dňa 5.10.2006, účasť na pojednávaní dňa 9.3.2009, podanie zo dňa 9.3.2009,

podanie zo dňa 30.11.2009 - vyjadrenie k znaleckému posudku, podanie zo dňa 11.11.2010 - vyjadrenie k znaleckému posudku, návrh na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 24.2.2011, podanie - stanovisko k vyjadreniu vedľajšieho účastníka zo dňa 7.3.2011, účasť na pojednávaní dňa 2.5.2011. Za úkony - účasť na pojednávaní dňa 6.2.2006, 24.11.2005, 31.7.2006 a 25.11.2010 bola priznaná len 1 základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 128,21 EUR v súlade s ustanovením § 14 ods. 4 citovanej vyhlášky, pretože tieto pojednávania boli odročené bez prejedania veci. Právny zástupca navrhovateľky si uplatnil tarifnú odmenu aj za úkon právnej služby označený ako podanie navrhovateľky zo dňa 2.12.2005. Uvedené podanie sa však v spise nenachádza, preto súd odmenu za tento úkon nepriznal. Rovnako nepriznal ani odmenu za úkon právnej služby uplatnený titulom podania - záverečného stanoviska zo dňa 15.2.2011, ktoré právny zástupca navrhovateľky zaslal súdu pred nariadeným termínom pojednávania. Súd má za to, že predmetné záverečné stanovisko mohlo byť oboznámené v rámci účasti na tomto pojednávaní. Z uvedeného dôvodu tieto trovy nepovažuje za účelne vynaložené.

Právnemu zástupcovi navrhovateľky patrí aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 1 ods.3 citovanej vyhlášky rozumie priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (tzv. režijný paušál). Režijný paušál patrí za každý úkon právnej služby. Za procesné úkony vykonané v rokoch 2002 až 2006 bol navrhovateľke režijný paušál právoplatne priznaný rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.11.2007. Právnemu zástupcovi navrhovateľky teda patrí režijný paušál za ďalšie úkony právnej služby, a to za tri úkony vykonané v roku 2009 po 6,95 EUR, za dva úkony vykonané v roku 2010 po 7,21 EUR a za tri úkony vykonané v roku 2011 po 7,41 EUR.

Odmena právneho zástupcu navrhovateľky za zastupovanie (tarifná odmena + režijný paušál) spolu činí 10.946,89 EUR. Právnemu zástupcovi ďalej patrí zvýšenie predmetnej odmeny, ako aj náhrady výdavkov o daň z pridanej hodnoty v súlade s ustanovením citovanej vyhlášky, pretože preukázal, že je platcom predmetnej dane podľa osobitného predpisu ( o dani z pridanej hodnoty ), a to vo výške 20%, t.j. o 2.189,38 EUR. Celková výška trov potrebných na účelné uplatnenie práva navrhovateľky teda činí 13.136,27 EUR.

V súlade s ustanovením súd zaviazal odporcu, aby priznanú náhradu trov navrhovateľke zaplatil k rukám jej právneho zástupcu.

V danom prípade vznikli štátu trovy zaplatením znalečného, ako aj svedočného. Zároveň je potrebné rozhodnúť o priznaní znalečného za účasť znalca na pojednávaní konanom dňa 2.5.2011. Z uvedeného dôvodu súd o náhrade trov štátu zatiaľ nerozhodoval a túto otázku vyčlenil na samostatné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci ( ).

Podľa ust. , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.