Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Ek/1449/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: Mgr. Peter Lindeman, Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 42 239 290, proti povinnej: D. A., nar. XX.XX.XXXX, 29. augusta 166/37, 058 01 Poprad, o vymoženie 1656,62 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Hildegarda Laclavíková, Slovenská 52, 080 01 Prešov, IČO: 37 881 485, pod. sp. zn. 254EX 400/18, o návrhu na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. zo dňa 30.09.2022, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .

II. Žiadny z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov sťažnostného konania.

odôvodnenie:

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 30.09.2022 rozhodnutie, ktorým návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, aplikujúc ustanovenia , druhá veta, , , , - 5 a , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uviedol, že v tomto prípade ide o druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý nemá v zmysle v spojení s Exekučného poriadku odkladný účinok. pripúšťa podanie viacerých návrhov povinným na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania, za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie. To znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe, a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, resp. ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá druhý a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Predmetná exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. -102 z 17.05.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.08.2018 a vykonateľnosť dňa 31.08.2018. Ním bolo povinnej uložené zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1 656,62 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1 656,62 eur od 01.06.2015 do zaplatenia. Z dôvodu nesplnenia exekučným titulom uloženej povinnosti pristúpil oprávnený dňa 16.10.2018 k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie.

2/ Dôvodom zastavenia exekúcie má byť podľa povinnej splnenie dlhu voči oprávnenému. Vyšší súdny úradník mal z predložených Príjmových pokladničných dokladov č. 302 a č. 384 za preukázané, že organizácia E-Byt Správa Domov s. r. o. prijala platby vo výške 859 eur (zo dňa 16.12.2020) a 3052 eur (zo dňa 21.12.2020), spolu vo výške 3 911 eur od oprávneného (t.j. A. B.), ktoré za

oprávneného platila povinná. Na tieto úhrady však nemohol prihliadnuť a v tejto časti exekúciu zastaviť, nakoľko k úhradám došlo počas prebiehajúceho exekučného konania, tzn. až po začatí exekučného konania, ktoré v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, t. j. dňa 16.10.2018, a zároveň až po začatí exekúcie, tzn. po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t. j 26.10.2018 podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Úhrada vymáhaného nároku priznaného exekučným titulom je dôvodom na vyhovenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie len v prípade, ak k tejto úhrade došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až do začatia exekučného konania. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie. Nad rámec uvedeného poukázal na skutočnosť, že povinná síce preukázala prostredníctvom príjmových pokladničných dokladov, že odovzdala za oprávneného finančné prostriedky organizácii E-Byt Správa Domov s. r. o., avšak nepostupovala v súlade s upovedomením o začatí exekúcie, a teda neplnila pohľadávku s príslušenstvom a trovami exekúcie na účet povereného súdneho exekútora. Súdny exekútor upozornil povinnú o účinkoch splnenia vymáhaného nároku s poukazom na § 61f ods. 1 Exekučného poriadku. Účinky plnenia vymáhaného nároku by teda nastali až vtedy, ak by sa predmetné plnenie dostalo súdnemu exekútorovi v rozsahu, v ktorom mu prináleží a došlo by k splneniu celej vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom a trovami exekúcie, čo by zároveň odôvodňovalo vydanie upovedomenia o ukončení exekúcie súdnym exekútorom (§ 61o ods. 1 Exekučného poriadku). Ďalším dôvodom na zastavenie exekúcie má byť podľa povinnej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v rozpore s Exekučným poriadkom. Z predloženej doručenky Upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. 254EX 400/18 mal vyšší súdny úradník za preukázané, že predmetné upovedomenie jednak bolo povinnej doručované do vlastných rúk, a jednak ho povinná prevzala dňa 27.11.2018, pričom osobné prevzatie písomností potvrdila svojím podpisom na doručenke. Keďže povinná podala v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie, mohla v ňom namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie, resp. skutočnosti, ktoré bez vlastnej viny nemohla uplatniť skôr. Preto i túto námietku považoval vyšší súdny úradník za nedôvodnú. Povinná tak vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko nebola zo strany povinnej naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, jej návrh podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vyšší súdny úradník zamietol. Povinná si v návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnila nárok na náhradu trov exekučného konania, oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril, preto vyšší súdny úradník o nárokoch účastníkov na náhradu trov exekučného konania nerozhodoval.

3/ Proti rozhodnutiu podala povinná sťažnosť, v ktorej uviedla, že oprávnený a súdny exekútor porušili jej práva. Opätovne žiadala sťažnostný súd, aby voči nej v plnom rozsahu exekúciu zastavil, nakoľko je od decembra 2020 vedená neoprávnene. Súdny exekútor sa dopustil podvodu a klamstva, pretože povinnej zaslal obálku – list zo dňa 31.05.2022 obyčajne, bez doručenia a v jednej obálke, ktorá obsahovala: Výzvu pod číslom EX 400/2018 zo dňa 06.11.2018 (v ktorej je uvedené, že dlžnú sumu je treba uhradiť do 30 dní), Predvolanie, oznámenie a ďalšia výzva zo dňa 30.05.2022 (kde je uvedené, že je potrebné exekučný dlh zaplatiť do 7 dní, s tým, že ak nebude reagovať a dlžnú sumu neuhradí, následne sa uskutoční súpis a odobratie jej hnuteľných vecí a to zo dňa 15.07.2022, alebo jej rozbijú dvere a do bytu vojdú násilím, alebo bude uplatnený voči povinnej postup podľa uvedených zákonov). Tieto listiny súdu predložila v rámci sťažnosti. Dňa 15.07.2022 bola nezákonne obmedzovaná na osobnej slobode, nakoľko nikto neprišiel a povinná musela zotrvať doma, strážiť si svoj majetok, aby sa nikto nevlámal do jej bytu. Na základe týchto písomností od súdneho exekútora podala návrh na zastavenie tejto exekúcie, ako aj svoje ospravedlnenie. Nemohla vedieť, že súdny exekútor bude účelovo klamať. V prvom rade urobil závažnú chybu oprávnený, ktorý neoznámil súdnemu exekútorovi, že bolo prijaté plnenie od povinnej priamo v učtárni E-BYTu. Oprávnený mal podľa nej potom sám exekúciu zastaviť a dať urobiť prepočet úrokov ku koncu roka 2020, kedy bol exekučný dlh vyplatený. V upovedomení o začatí exekúcie uvádza, že ak oprávnený prijme akokoľvek od povinného peňažné plnenie, má oprávnený povinnosť toto oznámiť súdnemu exekútorovi. Na Okresnom súde v Poprade sa pojednávala vec - peňažné plnenie k bytu a nie ako náhrada sumy pre oprávneného. Závažnú chybu urobil samotný súdny exekútor, ktorý keď zistil z obsahu návrhu a z dôkazov, že nastalo plnenie, mal to exekučnému súdu oznámiť. Týmto svojim konaním zámerne poškodila povinnej, kde môže byť táto zaujatá alebo aj zaplatená voči povinnej. Na základe toho bola povinná nútená podať sťažnosť na SKE voči súdnemu exekútorovi.

V napadnutom uznesení sú podľa povinnej rovnako nepravdivé údaje. V návrhu na zastavenie exekúcie žiadala o splátky, o ktoré bolo možné žiadať podľa upovedomenia o začatí exekúcie. Ani v roku 2018, ani v napadnutom uznesení nie je žiadna zmienka o jej žiadosti o splátky. Poznamenala, že oprávnený sa k jej návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril, pretože si podľa nej bol vedomý, že exekučný dlh je vyplatený. Žiadala, aby si súd od spoločnosti E-BYT vyžiadal informáciu, od koho boli platby na základe príjmových pokladničných dokladov prijaté. Ak je vlastník bytu oprávnený, nemôže byť inak toto napísané. Domnievala sa, že zamietnutím jej návrhu na zastavenie exekúcie, dochádza o vydieranie jej osoby, aby ako povinná dlh zaplatila dvakrát, čo je trestné. Na základe uvedeného žiadal o úplné zastavenie a zrušenie exekúcie, o zrušenie aj úroky z omeškania a o úhradu odmeny pre súdneho exekútora. Zároveň požadovala v plnom rozsahu náhradu trov za prefocovanie a R/zásielky.

4/ Oprávnený sa k sťažnosti nevyjadril.

5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná.

9/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

12/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. V prejednávanej veci sa jedná o jej druhý návrh na zastavenie exekúcie. O prvom návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodňovala svojou nepriaznivou majetkovou a sociálnou situáciou, a tým, že požiadala o obnovu pôvodného konania, tunajší súd právoplatne rozhodol tak, že ho zamietol (uznesením sp. zn. zo dňa 30.09.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2019). V druhom návrhu na zastavenie exekúcie už uvádzala, že vymáhaný dlh uhradila a súčasne namietala nesprávnosť doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

13/ Vyšší súdny úradník správne posúdil, že nesprávnosť doručenia upovedomenia o začatí exekúcie mohla povinná namietať len v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t.j. vo svojom prvom návrhu na zastavenie exekúcie, a to vzhľadom k uplatňovaniu koncentračnej zásady v exekučnom konaní (§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku). Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a má odkladný účinok (§ 61k ods.

2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v každom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. akceptuje ako účinnú obranu proti uplatneniu koncentračnej zásady tvrdenia preukazujúce, že povinný nemohol bez vlastnej viny uplatniť také skutočnosti už skôr ( posledná veta Exekučného poriadku). Povinná však v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v sťažnosti žiadne také dôvody neuviedla. Napriek tomu sa vyšší súdny úradník touto jej námietkou zaoberal a vyhodnotil ju ako nedôvodnú, pretože z predloženej doručenky mal za preukázané doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej do vlastných rúk. Povinná v sťažnosti nemohla a ani nevyvrátila tieto závery, a to jednak už z dôvodu uplatňovania koncentračnej zásady, a jednak z dôvodu, že listiny, ktoré ako dôkazy v sťažnosti predložila, nepreukazujú, že jej upovedomenie o začatí exekúcie nebolo riadne doručené. Povinná totiž súdu predložila iné dokumenty, ktoré boli v exekučnom konaní súdnym exekútorom vydané, konkrétne Vyhlásenie o majetku povinného z 06.11.2018, Oznámenie a predvolanie pred súpisom hnuteľných vecí z 30.05.2022, ktoré bolo podané na pošte dňa 31.05.2022 (o čom svedčí povinnou predložená obálka k nemu). Uvedené dokumenty nie sú upovedomením o začatí exekúcie a nevyvolávajú účinky spojené s doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Nesprávne je i tvrdenie povinnej, že podľa Výzvy na vyhlásenie o jej majetku z 06.11.2018 jej bolo umožnené uhradiť pohľadávku do 30 dní. Výzva z 06.11.2018 obsahuje rovnakú lehotu na plnenie pohľadávky ako upovedomenie o začatí exekúcie (15 dní od prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie) s upozornením, že pokiaľ tak neurobí, má v lehote 30 dní podať písomné vyhlásenie o svojom majetku. Lehota 30 dní je tak uvedená len v spojitosti s podaním písomného vyhlásenia. Akonáhle prevezme povinný upovedomenie o začatí exekúcie, je ním okrem iného informovaný o tom, že dlh má uhradiť v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia. Len táto lehota má v súvislosti s plnením povinného význam, ktorý tkvie v tom, že ak pohľadávku oprávneného v uvedenej lehote uhradí, znižuje sa odmena súdneho exekútora na 50%. Ak však povinný svoju povinnosť plní po tejto lehote, platí plnú odmenu súdneho exekútora, zvýšenú o prípadné ďalšie náklady exekúcie a ďalšie ukladanie lehôt povinnému na úhradu pohľadávky nemá zásadný význam, pretože plnenie po doručení upovedomenia o začatí exekúcie je vždy plnením v exekúcii, za ktoré vzniká súdnemu exekútorovi nárok na trovy exekúcie. V súvislosti ďalším povinnou predloženým dokumentom

- Oznámenie a predvolanie pred súpisom hnuteľných vecí z 30.05.2022, je zrejmé, že exekútor chcel pristúpiť ku konkrétnemu spôsobu výkonu exekúcie, avšak ešte predtým (v lehote 7 dní) dal povinnej možnosť uhradiť dlh bez toho, aby musel vykonať súpis a odobratie hnuteľných vecí. Za bezvýznamné súd považoval i tvrdenia povinnej o tom, že sa v napadnutom rozhodnutí súd nevyjadril k jej žiadostiam o splácanie dlhu v splátkach. O splácaní dlhu v splátkach nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor po splnení podmienok uvedených v § 61g Exekučného poriadku, na základe žiadosti povinného, o čom bola povinná poučená v upovedomení o začatí exekúcie.

14/ Sudca sa stotožnil aj so závermi vyššieho súdneho úradníka vo vzťahu k tomu, že plnenie v exekúcii nie je dôvodom jej zastavenia. Podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku je dôvodom na zastavenie exekúcie okolnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu a ktorá mala za následok zánik vymáhaného nároku, napr. splnenie, avšak k takému plneniu musí dôjsť po vzniku exekučného titulu a mimo rámca exekúcie. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (ani čiastočnom) nevydáva. V prípade splnenia vymáhaného nároku, vrátane trov exekúcie oprávneného a súdneho exekútora, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie podľa § 61o Exekučného poriadku, čím sa exekúcia končí a žiadne rozhodnutie (o zastavení) súd nevydáva. V prejednávanej veci, v dôsledku povinnou zvoleného spôsobu úhrady (spoločnosti E-Byt, nie oprávnenému a už vôbec nie súdnemu exekútorovi), nemôžu jej plnenia počas exekúcie (v roku 2020) vyvolávať účinky splnenia vymáhaného nároku, pokiaľ zároveň nie sú splnené predpoklady ustanovené v § 61f ods. 1 v spojení s § 199c ods. 4 Exekučného poriadku. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnej totiž nastávajú účinky splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa § 60 ods. 2, dostane exekútorovi, čím sa majú na mysli trovy súdneho exekútora. Pomer plnenia vymáhaného dlhu a trov exekúcie je 76:24 (§ 61f). Výšku trov súdneho exekútora určuje ustanovenie § 6 Vyhlášky MS SR ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorého je základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie výška vymoženého plnenia. Odmena exekútora je 20% zo základu na jej určenie (§ 7 ods. 1 Vyhlášky).

Keďže plnenie po začatí exekúcie nie je dôvodom zastavenia exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, nemohlo viesť vykonanie povinnou navrhovaného dôkazu - vyžiadať si vyjadrenie od spoločnosti E-BYT za účelom zistenia osoby, od ktorej boli platby prijaté (pričom oprávnený sa k platbám uhradeným povinnou spoločnosti E-BYT nevyjadril, a teda ich ani nerozporoval), k zmene napadnutého rozhodnutia, a preto sa sudca uvedenými tvrdeniami nezaoberal, ani k vykonaniu takého dôkazu nepristúpil. Na základe vyššie uvedených dôvodov nemohla sťažnosť povinnej obstáť, preto ju sudca ako nedôvodnú podľa zamietol.

15/ O trovách sťažnostného konania rozhodol tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal. Oprávnenému trovy nevznikli a rovnako nevznikli ani povinnej, ktorá v sťažnosti nebola úspešná. Na okraj súd k požiadavke povinnej na náhradu trov za poštovné a kopírovanie dodáva, že povinný má v prípade úspechu (zastavenia exekúcie) nárok len na náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 199a ods. 2 v spojení s § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, pričom povinná v konaní nebola zastúpená žiadnym právnym zástupcom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).