Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11C-117-2010.pdf
PDF · 102.31 KB
No categories available
11C/117/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu I. O..U..L.. M., M. C. XX/XXX, Y.: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Pavlom Hovanom, advokátom AK Sp. Nová Ves, Ing. Kožucha 1, proti žalovanému W. - V. O..U..L.. O. C. A., T. XX, Y.: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Barborou Kubošiovou, advokátkou AK Poprad, Košická 2624/32, o zaplatenie 4.140,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 1.370,- Eur počnúc od 1.4.2010 do 10.5.2010, 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 570,-Eur od 11.5.2010 do 28.9.2010, 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 1.200,- Eur od 16.6.2010 do 28.9.2010, 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 1.190,- Eur od 29.9.2010 do 28.10.2010 a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Konanie, čo do sumy 1.760,- Eur, zastavuje.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne trovy konania 178,60 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 12.7.2010 podal žalobca na tunajší súd návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 4.140,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 3.570,- Eur od 11.1.2010 do 14.2.2010, 0,1% denne zo sumy 2.570,- Eur od 15.2.2010 do 30.3.2010, 0,1% denne zo sumy 1.370,- Eur od 1.1.2010 do 10.5.2010, 0,1% denne zo sumy 570,- Eur od 11.5.2010 do zaplatenia, 0,1% denne zo sumy 3.570,- Eur od 15.6.2010 do zaplatenia, vrátane trov konania a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Na základe uvedeného bol dňa 19.7.2010 vydaný platobný rozkaz 1Ro 159/10-17, ktorým súd zaviazal žalovaného k úhrade žalovanej sumy v prospech žalobcu.
Proti tomuto platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný, čím sa tento v celom rozsahu zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
Žalobca na svojej žalobe zotrval, avšak keďže po podaní žaloby boli realizované čiastočné úhrady istiny a to dňa 28.9.2010 bola zaplatená suma 570,- Eur, 28.9.2010 suma 10,- Eur a 28.10.2010 suma 1.180,- Eur, v tejto časti vzal svoj návrh čiastočne späť. Upravil však petit žalobného návrhu tak, že požadoval úhradu istiny vo výške 2.380,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 2.570,- Eur od 16.3.2010 do 30.3.2010, 0,1% denne zo sumy 1.370,- Eur od 1.4.2010 do 10.5.2010, 0,1% denne zo sumy 570,- Eur od 11.5.2010 do 28.9.2010, 0,1% denne zo sumy 3.570,- Eur od 16.6.2010 do 28.9.2010, 0,1% denne zo sumy 3.560,- Eur od 29.9.2010 do 28.10.2010, 0,1% denne zo sumy 2.380,- Eur od 29.10.2010 do zaplatenia, vrátane trov konania a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Konštatoval, že so žalovaným mal riadne uzavretú zmluvu o podnájme nebytových priestorov zo dňa 11.1.2010, podľa ktorej mu prenechal do podnájmu nebytové priestory v k.ú. M., a to budovu č. súp. XX, nachádzajúcu sa na parcele č. XXX/X a pozemku na parcele č. XXX/X o výmere 333 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX a tento bol povinný riadne uhrádzať nájomné vo výške 900,- Eur bez DPH a štvrťročne zálohy za energie a služby spojené s užívaním predmetu nájmu. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 22010001, splatnú dňa 15.3.2010 za obdobie od 1.4. do 30.6.2010 a faktúru č. 22010002, splatnú dňa 15.6.2010 za obdobie od 1.7. do 30.9.2010. Z prvej faktúry žalovaný ku dňu podania žaloby dlžil sumu 570,- Eur, druhú nemal uhradenú vôbec. Žalovaný ani na opakované výzvy zo dňa 13.5.2010 a 24.6.2010 nereagoval, žalovaný dlh neuhradil. Okrem uvedenej istiny požadoval aj dohodnutý úrok z omeškania a to vo výške 0,1% denne. Uviedol, že listom zo dňa 11.8.2010 bola žalovanému doručovaná výpoveď z podnájmu, ktorá mu bola doručená 13.8.2010. Z obsahu zmluvy je teda zrejme, že výpovedná lehota začala plynúť prvým dňom v mesiaci, ktorý nasledoval po mesiaci doručenia výpovede, t.j. 1.9.2010 a podnájomný vzťah skončil k 30.9.2010.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil, konštatoval, že uplatnená výška istiny nezodpovedá reálnej pohľadávke. Dňa 28.6.2010 bola totiž žalobcovi zaslaná jeho výpoveď z podnájomnej zmluvy, pričom 30.6.2010 sa poštová doručovateľka pokúsila doručiť túto zásielku žalobcovi. Tento si napriek výzve zo strany slovenskej pošty zásielku neprevzal. Žalovaný mal za to, že výpoveď bola žalobcovi riadne doručená dňa 30.6.2010, kedy sa dostala do sféry jeho dispozície a podnájomný vzťah skončil 31.7.2010. Z uvedených príčin je teda nárok žalobcu za mesiace 8,9/2010 nedôvodný, pretože v tom čase už podnájomný vzťah už neexistoval. Po podaní žaloby dňa 27.9.2010 došlo ešte k úhrade sumy 570,- Eur, teda nezaplatenú časť nájomného a poplatkov za obdobie 4-6/2010 a sumy 10,- Eur a dňa 27.10.2010 aj suma 1180,- Eur nájomné a služby za júl 2010. Žalovaný dňa 31.7.2010 nebytové priestory riadne vypratal, avšak bez prítomnosti žalobcu, pretože výzvu na poskytnutie súčinnosti zasielanú dňa 12.7.2010 a následne dňa 5.8.2010, tento opäť neprebral. Posledná z obálok mu bola doručovaná do jeho prevádzky na nám. Sv. Egídia 37 Poprad, kde sa nachádza cestovná kancelária žalobcu a kde pracujú jeho zamestnanci, avšak i táto sa vrátila neprebratá. Žalobca bol však o podaní výpovede žalovaným riadne informovaný i telefonicky, ešte pred pokusom o jej doručenie i následne. O tom že žalobca o výpovedi vedel svedčí i skutočnosť, že vykonal kroky smerujúce k uzavretiu novej podnájomnej zmluvy a to tým, že vyvesil na predajňu oznam, že priestory sú na prenájom s uvedením svojho mobilného telefónneho čísla. To že priestory ponúkal záujemcom potvrdzuje i čestné vyhlásenie p. B., ktorá si bola obchodné priestory pozrieť, po telefonickom kontakte s konateľom žalobcu. Napriek tomu že od uvedenej doby žalovaný nebytové priestory neužíval k protokolárnemu odovzdanie došlo až dňa 30.10.2010, kedy žalobca konečne poskytol potrebnú súčinnosť. Spochybňoval i zákonnosť žalovaného úroku z omeškania a to čo do požadovanej výšky 0,1 % denne, čo je podľa jeho názoru neúmerne vysoké a taktiež platbu úrokov do 1.4.2010, pretože podnájomný vzťah vznikol až k tomuto dátumu.
Vykonaným dokazovaním, výsluchmi účastníkov konania, predložením listinných dôkazov a oboznámením sa s obsahom spisu súd zistil nasledovný skutkový stav:
Zmluvou o podnájme nebytových priestorov zo dňa 11.1.2010, prenechal žalobca ako nájomca žalovanému ako podnájomcovi do podnájmu nebytové priestory v k.ú. M., a to budovu č. súp. XX, nachádzajúcu sa na parcele č. XXX/X a pozemok na parcele č. XXX/X o výmere 333 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX a tento bol povinný riadne uhrádzať nájomné vo výške 900,- Eur bez DPH a štvrťročne zálohy za energie a služby spojené s užívaním predmetu podnájmu,
pričom tieto platby boli splatné štvrťročne dopredu, najneskôr k 15-tému dňu v mesiaci, ktorý predchádza fakturovanému štvrťroku. Podkladom pre platby bola zmluva a vystavená faktúra. Podnájom sa uzatvoril na dobu neurčitú od 1.4.2010 a bolo ho možné ukončiť výpoveďou, pričom výpovedná lehota bola dohodnutá na 30 dní a táto začínala plynúť od prvého dňa v mesiaci, ktorý nasledoval po mesiaci, v ktorom bola výpoveď druhej strane doručená. Pri podpise zmluvy prebral žalobca od žalovaného zálohu 1.000,- Eur, ktorá by v prípade bezdôvodného odstúpenia od zmluvy podnájomcom prepadla v prospech nájomcu, v opačnom prípade mala byť odpočítaná z nájomného za I. štvrťrok, t.j. z nájomného za obdobie od 4-6/2010.
Z faktúry č. 22010001, zo dňa 4.3.2010 súd zistil, že žalovanému bolo fakturované nájomné a réžia za obdobie od 4 -6/2010 vo výške 3.570,- Eur. Faktúra bola splatná 15.3.2010 a ako vyplýva z poštovej knihy žalobcu odoslaná žalovanému bola dňa 4.3.2010.
Z faktúry č. 22010002, zo dňa 8.6.2010 súd zistil, že žalovanému bolo fakturované nájomné a réžia za obdobie od 7-9/2010 vo výške 3.570,- Eur. Faktúra bola splatná 15.6.2010, a ako vyplýva z poštovej knihy žalobcu odoslaná žalovanému bola dňa 8.6.2010.
Z výpovede zmluvy o podnájme nebytových priestorov, zo dňa 28.6.2010 súd zistil, že žalovaný vypovedal žalobcovi podnájom z nebytových priestorov v zmysle čl V, bod 5.2 zmluvy. Zásielka bola žalobcovi doručovaná na adresu sídla firmy v zmysle Obchodného registra dňa 28.6.2010, pričom túto doručovala dňa 30.6.2010 poštová doručovateľka, avšak bezvýsledne.
Z podania označeného ako "Ukončenie nájomnej zmluvy - vysporiadanie", zo dňa 12.7.2010 súd zistil, že žalovaný žiadal žalobcu o vystavenie faktúry za nájomné za mesiac júl 2010 vzhľadom k tomu, že túto riadne neobdržali. V tejto zároveň uviedol, že 10.6.2010 bol konateľ firmy informovaný o doručení výpovede z podnájomnej zmluvy. Zásielka bola žalobcovi doručovaná opätovne na adresu sídla firmy v zmysle Obchodného registra dňa 12.7.2010, pričom túto doručovala dňa 14.7.2010 poštová doručovateľka, avšak bezvýsledne.
Z podania označeného ako "Výzva" zo dňa 2.8.2010 súd zistil, že žalovaný požiadal o súčinnosť pri odovzdaní predmetu podnájmu s tým, že konštatoval, že nebytové priestory boli vypratané dňa 31.7.2010 a od tohto obdobia im nebola poskytnutá riadna súčinnosť pri prebratí priestoru. Zároveň v nej žiada o písomné vyrozumenie akým spôsobom bude vyporiadaná čiastka 1.750,- Eur bez DPH za rekonštrukciu priestoru a 275,- Eur bez DPH za opravu reklamnej tabule. Táto zásielka už bola doručovaná na adresu I. O..U..L.. C. O.. K. XX, M., kde má žalobca denne prevádzkovanú cestovnú kanceláriu dňa 5.8.2010, pričom táto sa napriek pokusu o doručenie poštovou doručovateľkou dňa 6.8.2010 vrátila ako neprebratá v odbernej lehote.
Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že tento dňa 27.9.2010 uhradil žalobcovi sumu 580,- Eur a dňa 27.10.2010 sumu 1.180,- Eur.
Z nájomnej zmluvy zo dňa 30.3.2009 súd zistil, že žalovaný ma uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu na obchodné priestory s prenajímateľom D. O. O. X..O.. S., I. C. X/A, vrátane Dodatku č. 1, zo dňa 1.4.2010.
Z fotografií obchodných priestorov, ktoré boli predmetom podnájmu súd zistil, že na výklade boli vyvesené oznamy, že predajňa je od 29.6.2010 presťahovaná do hypermarketu TESCO a zároveň ponuka na prenájom priestorov s uvedením telefónneho čísla konateľa žalobcu.
Z čestného prehlásenia T. B., zo dňa 29.3.2010 súd zistil, že táto začiatkom júna 2010 kontaktovala konateľa žalobcu za účelom prenájmu nebytových priestorov, pričom priestor si bola následne osobne prezrieť.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.
Podľa § 6 ods. 1,2 citovaného zákona, nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa. Práva a povinností vyplývajúce z § 5 za vzťahujú aj na toho komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.
Podľa § 7 citovaného zákona, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 45 ods. 1 Obč. zák. prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu keď jej dôjde.
Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastavil. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu platnej zmluvy o podnájme nebytových priestorov, pričom zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, počnúc od 1.4.2010. V zmluve bol dohodnutý aj zánik podnájmu nebytových priestorov a to okrem iného aj výpoveďou podľa čl. V. ods. 5.2 písm. c zmluvy, pričom výpovedná lehota bola dohodnutá na 30 dní a táto začínala plynúť od prvého dňa v mesiaci, ktorý nasledoval po mesiaci, v ktorom bola výpoveď druhej zmluvnej strane doručená. Žalovaný nemal záujem ďalej prevádzkovať obchodnú činnosť v prenajatých priestoroch a tak dňa 28.6.2010 zmluvu riadne vypovedal po tom, čo na túto skutočnosť telefonicky upozornil konateľa žalobcu. Poštová doručovateľka dňa 30.6.2010 doručovala výpoveď žalovaného na jedinú známu adresu žalobcu z obchodného registra, avšak bezúspešne. Následne boli taktiež neúspešne doručované zásielky žalovaného týkajúce sa vzájomného vysporiadania účastníkov konania a to dňa 14.7.2010, ako aj poskytnutia súčinnosti na odovzdanie obchodných priestorov dňa 6.8.2010, ktorá bola dokonca z opatrnosti doručovaná na adresu denne otvorenej prevádzky žalobcu. Vzhľadom na podľa názoru súdu účelové konanie žalobcu, súd teda postupoval v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého prejav vôle dôjde k žalovanému vtedy, keď sa ocitne v sfére jeho dispozície. Žalobca mal konkrétnu možnosť oboznámiť sa s výpoveďou i následnou výzvou na vzájomné vysporiadanie, nakoľko tieto boli adresované na jedinú známu adresu jeho obchodného sídla v zmysle platného výpisu z obchodného registra. Pritom je právne bezvýznamné, či sa žalobca s dôjdeným prejavom vôle žalovaného aj skutočne oboznámil. V rámci náhradného doručenia bola výpoveď dňa 30.6.2010 a výzva dňa 14.7.2010 uložená na pošte. Z uvedených príčin teda súd konštatuje, že výpovedná lehota uplynula dňa 31.7.2010, teda nájomné a poplatky za služby spojené s podnájmom žalobcovi za mesiace 8 a 9/2010 v celkovej čiastke 2.380,- Eur nepatria, a preto bola žaloba v tejto časti ako neopodstatnená zamietnutá.
Nárok žalobcu bol však pri podaní žaloby dôvodný čo do sumy 1.760,- Eur. Predmetná suma však bola žalobcom v priebehu konania uhradená a to tak, že dňa 28.9.2010 bolo uhradené 570,- Eur z faktúry č. 22010001, následne v ten istý deň 10,- Eur z faktúry č. 22010002 a dňa 28.10.2010 suma 1.180,- Eur a preto súd z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu žalobcom, žalobu čo do sumy 1.760,- Eur zastavil, v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p..
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, pričom podľa Čl. VI ods. 6.7. si žalobca uplatnil voči žalovanému 0,1 % denný úrok z dlžnej
čiastky za každý deň omeškania. Žalovaný úrok teda predstavuje 36,5 % ročne. Keďže zmluva o podnájme bola medzi účastníkmi konania uzavretá v zmysle Občianskeho zákonníka, súd považoval požadovanú výšku úrokov z omeškania za odporujúcu dobrým mravom poukazujúc na ust. § 3 Obč. zákonníka. Preto dohodu o výške úroku z omeškania medzi účastníkmi v časti nad úrok uvedený v § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. považoval súd neplatnú. Poukazuje aj na rozhodnutie NS SR č. 1 Cdo 58/1998 /Rc 5/2000/, z ktorého vyplýva, že horná hranica úrokov z omeškania je stanovená kogentne a jej prekročenie nie je prípustné. Žalobcovi zároveň nepriznal ani úrok z omeškania zo sumy 2 570,- Eur za obdobie od 16.3.2010 do 30.3.2010, pretože samotný podnájomný vzťah vznikol až 1.4.2010, a bolo by nelogické a odporujúce dobrým mravom, ak by sa žalovaný dostal do omeškania pred jeho vznikom. Žalobcovi však priznal právo na zákonný úrok z omeškania zo sumy 1.370,- Eur počnúc od 1.4.2010 do 10.5.2010, zo sumy 570,- Eur od 11.5.2010 do 28.9.2010, zo sumy 1.200,- Eur od 16.6.2010 do 28.9.2010 a zo sumy 1.190,- Eur od 29.9.2010 do 28.10.2010, pretože platby boli realizované po dohodnutom termíne splatnosti. Nezohľadnil argumentáciu žalovaného, že mu žalovaný predmetné čiastky riadne nevyúčtoval, pretože splatnosť nájomného a poplatkov za služby boli dohodnuté v Čl. VI zmluvy a ako vyplýva z knihy odoslanej pošty žalobcu tieto boli žalovanému i riadne vyfakturované faktúrami č. 22010001 a 22010002, bez ohľadu nato, že tieto boli označené ako predfaktúry.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Ich náhradu priznal žalovanému podľa pomeru jeho úspešnosti v spore. Žalobca bol v konaní úspešný čo do sumy 1.760,- Eur, čo po zaokrúhlení prestavuje 43%, pretože napriek tomu, že konanie bolo v tejto časti zastavené, žaloba bola v tejto časti dôvodná pretože k plneniu došlo až po jej podaní. Žalovaný bol úspešný čo do sumy 2.380,- Eur, čo po zaokrúhlení predstavuje 57%. Rozdiel percentuálnej úspešnosti žalovaného (57% mínus 43%) činí 14%. Právna zástupkyňa žalovaného uplatnila trovy konania v celkovej výške 1.275,78 Eur, pozostávajúce zo zaplateného poplatku za podaný odpor 249,- Eur, a 5 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie, pojednávanie 18.11.2010, 9.2.2011, 31.3.2011 a 5.5.2011) po 151,05 Eur a ?-inu úkonu (pojednávanie dňa 29.9.2010 kedy súd vo veci nepojednával) 37,76 Eur, režijný paušál 3x7,21 Eur a 3x7,41 Eur, náhradu cestových výdavkov 69,62 Eur a náhradu za stratu času 120,29 Eur, v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z.z. . Z uvedenej čiastky činí úspech žalovaného vo výške 14 % sumu 178,60 Eur, ktorú zaviazal súd žalobcu uhradiť k rukám právnej zástupkyne žalovaného do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1, 2 O.s.p. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom
vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného
konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) ( zákona č. 233/1995 Z. z.
v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku. )