Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-5-2011.pdf
PDF · 85.15 KB
No categories available
27C/5/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky M. Š., bytom D. N. V., O. XXX/XX,. zast. O. G., bytom D. N. V., O. XXX/XX. proti odporcovi Ľ. Š., naposledy bytom Č. R., P., Ž. X,. t. č. na neznámom mieste, zast. súdom ustanovenou opatrovníčkou A. J., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. P 138/98-13 zo dňa 24.01.2000, ktorým bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke vo výške 16,60 € ( 500,- Sk ) mesačne s a m e n í tak, že toto výživné s a z v y š u j e na čiastku 134,- €, ktoré je odporca p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 11.01.2011.
Nedoplatok na výživnom takto vzniknutý za dobu od 11.01.2011 do 31.05.2011 vo výške 549,13 € je odporca p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- €, vždy spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu zo dňa 24.01.2000, č. k. P/138/98-13 bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke vo výške 16,60 € ( 500,- Sk ) mesačne.
Podaným návrhom zo dňa 11.01.2011 navrhovateľka požiadala o zvýšenie takto stanoveného výživného na čiastku 134,-€ mesačne počnúc dňom 01.09.2010 s odôvodnením, že od septembra 2010 bola prijatá na U. K. F. v N.. Jej náklady sú tvorené hlavne výdavkami na vysokoškolské štúdium. Zdravotnými problémy vážnejšieho charakteru netrpí, má však kožné ochorenie - psoriázu, z ktorého dôvodu pravidelne navštevuje dermatológa. Z mimoškolských aktivít sa nevenuje ničomu.
Odporcov pobyt sa súdu nepodarilo šetrením zistiť, preto mu bol v zmysle § 29 ods. 2 O. s . p. ustanovený opatrovník, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení žiadal rozhodnúť v zmysle platných právnych predpisov.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.01.2000, č. k. P 138/98-13 mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke bola naposledy upravená na sumu 16,50 € ( 500,- Sk) mesačne. Vtedy, v čase rozhodovania súd vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka bola vo veku 9 rokov a navštevovala základnú školu. Ďalej súd v čase rozhodovania zohľadnil i majetkové pomery oboch rodičov, a to tú skutočnosť, že obaja rodičia boli nezamestnaní, otec poberal dávky sociálnej pomoci vo výške 106,22 € ( 3.200,- Sk ) mesačne a matka podporu v nezamestnanosti vo výške 134,10 € ( 4.040,- Sk ) mesačne. Súd v čase ostatného rozhodovania taktiež zohľadnil i tú skutočnosť, že obaja rodičia ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali.
Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že navrhovateľka je v akademickom roku 2010/2011 študentkou 1. ročníka denného bakalárskeho štúdia na F. P. V. na U. K. F. v N..
Z potvrdenia zamestnávateľa matky navrhovateľky G. P., s. r. o., P. B. vyplýva, že jej priemerná čistá mzda za posledných 12 mesiacov činí 547,43 € mesačne.
Zo správy Ú. P. B. vyplýva, že odporca nie je v evidencii poberateľov dávky a príspevkov v hmotnej núdzi.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jednoznačne ustálil, že žalobný návrh bol podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov, a to najmä na strane navrhovateľa.
Pokiaľ sa jedná o situáciu navrhovateľky, k zvýšeniu jej nákladov došlo v súvislosti s tým, že v súčasnej dobe je už študentkou vysokej školy, pričom jej náklady na uspokojenie základných životných potrieb sú navyše zvýšené i v dôsledku ekonomického vývoja na Slovensku, keď sa celkovo zvýšili životné náklady a od poslednej úpravy výživného uplynulo už 11 rokov. Navrhovateľkine náklady sú navyše čiastočne zvýšené i tým, že trpí psoriázou, z ktorého dôvodu musí pravidelne navštevovať dermatológa.
Pokiaľ sa jedná o majetkové pomery matky navrhovateľky, od poslednej úpravy, kedy bola nezamestnaná a poberala len podporu v nezamestnanosti vo výške 134,10 €, sa matka navrhovateľky riadne zamestnala v spoločnosti G. P., s. r. o. P. B., kde dosahuje príjem 547,43 €.
Majetkové pomery odporcu sa súdu nepodarilo šetrením zistiť, preto za analogického použitia fikcie v zmysle § 63 ods. 2 Zákona o rodine v spojení s § 2 písm. a) zák. č. 601/2003 Z. z. súd vychádzal z toho, že odporca dosahuje mesačný príjem vo výške 3.707,60 €.
Vzhľadom na vyššie popísané zmeny pomerov, a to ako na strane oboch rodičov navrhovateľky, ale najmä však na strane navrhovateľky, keď nakoniec výživné už nebolo upravované takmer 11 rokov, súd dôvodil, že zvýšenie výživného zo sumy 16,60 € mesačne na čiastku 134,- € mesačne sa javí ako primerané, v súlade so zákonnými kritériami vyššie uvedenými. Ako už bolo vyššie naznačené, súd pri zvýšení výživného prihliadol najmä na zvýšenie nákladov navrhovateľky oproti poslednej úprave, keď od poslednej úpravy navrhovateľka prešla zo štúdia na základnej škole na vysokoškolský typ štúdia. Vychádzajúc z vyššie popísaných zmien, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a výživné v pôvodnej výške 16,60 € zvýšil na čiastku 134,-€ mesačne, a to počnúc dňom podania žalobného návrhu, t.j. od 11.01.2011, nakoľko pri plnoletých deťoch je možné zvyšovať výživné len od podania návrhu (nie teda spätne, ako sa navrhovateľka domáha od 01.09.2010). Pokiaľ sa teda navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného spätne, nezostávalo súdu iné, ako v tejto časti žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť.
S tým súvisí i otázka nedoplatku na výživnom. Pokiaľ bolo výživné zvýšené o čiastku 117,40 € mesačne, činí za dobu 4 mesiace a 21 dní nedoplatok na výživnom čiastku 549,13 € (117,40 x 4 + 21/31 x 117,40). Súd umožnil odporcovi úhradu tohto nedoplatku v mesačných splátkach po čiastkach 10,- €, pretože táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jak potrebám navrhovateľky, tak i celkovej situácii odporcu.
Navrhovateľke v zmysle § 141 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko navrhovateľka výslovne uviedla, že trovy konania nežiada, rozhodol súd ako je uvedené vo výroku a náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.