Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-59-2003.pdf
PDF · 84.5 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/59/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Helenou Kuzmovou v právnej veci navrhovateľky A. D., nar. XX. 7. XXXX, bytom R., L. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Stanislavom Bovanom, Advokátska kancelária Trebišov, M. R. Štefánika 1161/184, proti odporcovi Z. D. XX. 9. XXXX, bytom, S., E. XX, U. republika, zastúpeného JUDr. Petrom Jonášom, Advokátska kancelária Trebišov, M. R. Štefánika 2393/29, o vyporiadanie BSM takto
rozhodol:
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov konania sa vysporiadava tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje nehnuteľnosť trojizbový byt č. 29na 7. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX nachádzajúci sa na ulici L. č.. X v R., vedený na LV XXXX k. ú. R. ako spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v rozsahu 1/48 z celku, spoluvlastnícky podiel na pozemku na ktorom je bytový dom postavený par. č. 2160/3 v rozsahu 1/48 z celku a pivnica č. 29 ako príslušenstva k predmetnému bytu.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi titulom výplatnej povinnosti za vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov 6.376,78 € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku na adresu zamestnávateľa.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.
O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala, aby súd vyporiadal BSM tak, že do výlučného vlastníctva jej prikáže nehnuteľnosť - byt zapísaný na LV XXXX a pozemok, pričom žiadala vyporiadať bez povinnosti vyplatiť odporcu.
Odporca s návrhom na vyporiadanie BSM súhlasil a žiadal, aby súd zaviazal navrhovateľku na výplatnú povinnosť z predmetného bytu a to v sume podľa znaleckého posudku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu Trebišov 12C 920/01, LV XXXX k. ú. R., zmluvou o prevode vlastníctva bytu 2220/29 zo dňa 27. 10. 1995, čestným prehlásením odporcu zo dňa 20. 9. 2001, uznesením Okresného súdu Trebišov 6C 59/2006 zo dňa 25. 9. 2006 o povolení obnovy konania v uvedenej vec, uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.2. 2007 ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Trebišov, potvrdením Bytového podniku v Trebišove zo dňa 12. 12. 2006, výsluchom svedkyne A. D., protokolom o výsluchu odporcu v predmetnej veci zo dňa 17. 9. 2007 a 10. 12. 2007, znaleckým posudkom 15/2008 zo dňa 11. 11. 2008 vypracovaným znalcom Ing. Dušanom Šoltýsom, znaleckom
posudkom 10/2009 vypracovaným Ing. Ivetou Weissovu, ktorý predložila navrhovateľka, znaleckým posudkom č. 5/2009 znalca Ing. Dušana Šoltýsa (oprava znaleckého posudku 15/2008), výpoveďou svedkyne Ing. Ivety Weissovej, výpoveďou znalca Dušana Šoltýsa na čl. 262, potvrdením Bytového podniku Trebišov zo dňa 1. 4. 2009, pripojeným spisom tunajšieho súdu 11C 101/2004 a zistil tento skutkový stav veci:
Z podaného návrhu ako aj z výpovede navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že byt zapísaný na LV XXXX k. ú. R. nadobudla spolu s bývalým manželom, odporcom na základe kúpnej zmluvy. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 12C 920/01 zo dňa 14. 12. 2001 a rozsudok nadobudol právoplatnosť 18. 1. 2002. Ďalej navrhovateľka uviedla, že svojim návrhom sa domáha, aby byt bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva bez výplatnej povinnosti a to z dôvodu, že peniaze na byt jej dala jej mama a rovnako poukázala na to, že bývalý manžel sa vzdal akýchkoľvek práv na tento byt. Rovnako poukázala na to, že tohto času je byt vyplatený Bytovému podniku a zostatkovú hodnotu bytu 23.344,- Sk splatila sama a na splátky jej dávala jej matka. Rovnako poukázala na to, že aj sumu 11.193,- Sk jej dala matka a túto dala Mestu Trebišov za odkúpenie predmetného bytu. Ďalej navrhovateľka a jej právny zástupca poukázali na čestné prehlásenie, ktoré zaslal bývalý manžel navrhovateľke niekedy koncom roku 2002. Dal to overiť v S.. Bolo to po rozvode manželstva. Predmetom tohto čestného prehlásenia bola dohoda, že všetko patrí navrhovateľke a to zariadenie bytu, auto, byt.
Odporca s návrhom nesúhlasil pokiaľ sa týka vyporiadania BSM bez výplatnej povinnosti. Právny zástupca odporcu poukázal na to, že v čase keď bol nadobudnutý byt, ktorý je predmetom sporu boli účastníci konania manželmi. Navrhovali, aby súd určil výplatnú povinnosť trhovej hodnoty bytu prípadne ak sa preukáže, že navrhovateľka vložila do tohto bytu z prostriedkov darovaných alebo iných v tom prípade nech sa od tejto trhovej hodnoty táto čiastka odráta. Pri výsluchu odporca poprel resp. uviedol, aby matka jeho bývalej manželky im dávala nejaké financie. Pokiaľ sa týka dohody s dátum 9. 8. 2001 tak táto uzavretá bola a to v deň keď prišiel na Slovensko, keď sa vrátil a keď manželka chcela previesť byt na seba. Predmetom dohody bolo to, že odporca súhlasil, aby byt previedla navrhovateľka na seba a časom vyplatí nejakú čiastku. Bývala manželka túto dohodu podpísala.
Rovnako sa vyjadril pri výsluchu aj k čestnému prehláseniu a uviedol, že ho podpísal a ho aj koncipoval. Napísal ho preto, lebo manželka chcela disponovať s ich spoločným bytom, chcela mať papier, že ten byt bude jej. Požiadala ho o to a preto to podpísal. Nevie presne aké úmysly s bytom mala. Uviedol, že nemá záujem o byt, ale predpokladal, že sa to finančne vysporiada. Nemal v úmysle vzdať sa všetkého majetku čo patrí do spoločného majetku manželov. Poukázal na to, že si bývalá manželka nechala aj auto, ktoré s manželkou kúpili za peniaze, ktoré on získal od svojej matky z dedičstva po otcovi.
Z výpovede svedkyne A., matky navrhovateľky, súd zistil, že dala svojej dcére peniaze keď kupovala byt a dala jej 20.000,- Sk. Nevie presne v ktorom roku to bolo, ale rovnako jej dávala mesačne po 500,- Sk a to od 1996, pretože dcéra nemala peniaze, jej manžel narobil dlhy. Túto čiastku 500,- Sk dávala až do 2004, možno až 2005. O tom, že dávala dcére peniaze nemala žiaden doklad, dávala jej do ruky.
Zo znaleckého posudku č. 15/2008 Ing. Dušana Šoltýsa sa zisťuje, že všeobecné hodnota nehnuteľnosti bytu zapísaného na LV 5215 a par. č. 2106/3 (pozemok pod obytným domom) predstavuje 540.000,- Sk a z doplneného znaleckého posudku 5/2009 a zisťuje, že všeobecná hodnota bytu a pozemku predstavuje 418.751,40 Sk t. j. 13.900 €. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalec použil pri ohodnotení bytu metódu polohovej diferenciácie. Znalec nepoužil porovnávaciu metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ nehnuteľnosti v sledovanom období. Rovnako nemohol použiť ani kombinovanú metódu z dôvodu, že sa nejedná o typ nehnuteľnosti, ktorý je určený na komerčný predaj.
K veci bol vypočutý aj znalec Ing. Šoltýs, ktorý uviedol, že bolo potrebné urobiť doplnený znalecký posudok, lebo v jeho pôvodnom posudku č. 15/2008 došlo k chybám pri počítaní a iným nepresnostiam. Na vypracovaní doplneného znaleckého posudku znalec trvá a rovnako poukázal na to, že nenavyšoval hodnotu bytu tým, že navrhovateľka vymenila dve okná, teda zhodnotila byt.
Svedkyňa Ing. Weissová uviedla, že na požiadanie navrhovateľky vypracovala znalecký posudok, ktorý bol súdu navrhovateľkou predložený ako znalecký posudok 10/2009 a uviedla, že na tom zotrváva a
rovnako sa vyjadrila k vypracovanému znaleckému posudku Ing. Šoltýsa ku ktorému nemala zásadné pripomienky.
Z čestného prehlásenia zo dňa 20. 9. 2001 sa zisťuje, že toto je podpísané odporcom a z obsahu vyplýva, že odporca sa vzdáva akéhokoľvek majetku, ktorý spoločne nadobudli s manželkou s navrhovateľkou počas manželstva a prehlásil, že od februára 2001 nežijú v spoločnej domácnosti. Podpis bol overený 10. 4. 2002 v Plzni.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov 11C 101/2004 sa zisťuje, že odporca podal návrh na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva a toto konanie bolo zastavené a to z dôvodu, že už bolo o vyporiadaní BSM rozhodnuté právoplatne rozsudkom tunajšieho súdu pod sp. zn. 6C 59/2003. Súčasťou uvedeného spisu je aj záväzná dohoda medzi manželmi, ktorú predložil navrhovateľ a ktorá je z 9. 8. 2001 podpísaná v Trebišove a z uvedenej dohody vyplýva, že navrhovateľka vyplatí odporcovi čiastku 170.000,- Sk, ktorá túto sumu navrhla.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k tomuto právnemu záveru:
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Podľa § 149a Občianskeho zákonníka pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.
V konaní bolo preukázané, že BSM zaniklo rozvodom. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trebišov 12C 920/01, ktorý nadobudol právoplatnosť 18. 1. 2002. Rovnako bolo v konaní preukázané, že na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi Mesto R. a kupujúcimi navrhovateľkou a odporcom nadobudli do vlastníctva predmetný byt. Zmluva je zo dňa 27. 9. 1995 a z citovanej zmluvy vyplýva, že cena bytu so spoločnými časťami a spoločným príslušenstvom predstavuje 76.082,82 Sk. Súd čestné prehlásenie, ktoré podpísal odporca a ktoré je notársky overené dňa 10. 4. 2002 nemôže pokladať za dohodu o vysporiadaní BSM medzi manželmi, pretože takáto dohoda nadobúda účinnosť vkladom do katastra, lebo sa jedná o byt, teda nehnuteľnosť. Navrhovateľka tým, že v konaní 6C 59/2003 podala návrh na vyporiadanie BSM potvrdila, že k dohode o vyporiadaní BSM nedošlo. Inak by takýto návrh na súd nepodala ale podala by návrh na určenie vlastníckeho práva.
Manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 12C 920/01 a nadobudol právoplatnosť rozsudok 18. 1. 2002. Tak dohoda zo dňa 9. 8. 2001 ako aj čestné prehlásenie zo dňa zo dňa 20. 9. 2001 boli napísané a podpísané účastníkmi pred tým ako manželstvo bolo právoplatne rozvedené. Súd pri vyporiadaní BSM postupoval podľa ustanovení § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka v náväznosti na § 150 občianskeho zákonníka.
Súd vyhodnotil dokazovanie v uvedenej veci a bral v úvahu pri rozhodovaní skutočnosť, že navrhovateľke poskytla na kúpu bytu finančné prostriedky jej matka, tak ako to vyplýva z jej výpovede na pojednávaní a to vo výške 11.193,- Sk a rovnako sa stotožnil s tým, že 23.344,82 Sk uhradila v splátkach navrhovateľka od doby keď splácala splátky za byt. Čiastku 13.608,- Sk, teda splátky do prerušenia spolužitia nebral súd v úvahu, pretože podľa názoru súdu boli splácané zo spoločných finančných prostriedkov. Tvrdenia matky navrhovateľky, že poskytovala čiastku 500,- Sk mesačne nebral v úvahu, lebo to nebolo preukázané.
Súd pri vyporiadaní BSM bral ako dôkaz z ktorého vychádzal pri určení výplatnej povinnosti znalecký posudok č. 5/2009, teda vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti predmetného bytu a pozemku t. j. 13.900 € (418.751,- Sk). Od všeobecnej hodnoty predmetného bytu súd odrátal čiastku 1.146,44 €
(34.537,80 Sk t. j. 11.193,- Sk zaplatené za kúpu bytu a 23.344,80 Sk splátky vyplatené po prerušení spolužitia manželov). Čiastka 12.753,56 € je polovička, ktorá prináleží odporcovi ako výplatná povinnosť od navrhovateľky.
Súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky predmetnú nehnuteľnosť vychádzajúc z toho, že táto žiadala o takéto prikázanie, v predmetnom byte stále býva. Vychádzajú z ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi čiastku, ktorá je uvedená vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom trovy konania.
S prihliadnutím na to, že účastníci konania boli zastúpení advokátmi ktorých ustanovil súd s prihliadnutím na ich finančné pomery a že boli vypracované znalecké posudky súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené/ § 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní.