Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-181-2010.pdf
PDF · 74.44 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/181/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa: D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. B. č. XX/X, obec O., proti odporcovi: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, I. o zákaze približovania sa, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.08.2010 domáhala, aby súd rozsudkom zakázal odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na dĺžku menej ako 100m. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámila v roku 2006, začali spolu intímne žiť a zo vzťahu sa im narodila dcéra D.. Vzhľadom k tomu, že odporca sa k nej začal správať agresívne, psychicky a fyzicky ju týral, odmietla sa s ním akokoľvek stýkať. Na odporcu podala päťkrát trestné oznámenie z dôvodu, že ju na rôznych miestach fyzicky a psychicky napadol, z toho trikrát oznámenie vzala späť na nátlak odporcu, ktorý sa jej vyhrážal, že ju poreže na tvári, prípadne fyzicky zlikviduje. V návrhu ďalej uviedla, že odporca bol niekoľkokrát trestne stíhaný a odsúdený a neplní si svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci bol v zmysle § 114 ods. 2 O.s.p. vyzvaný, aby sa k návrhu písomne vyjadril v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.05.2011. Odporca sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil.
Súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 02.05.2011 v neprítomnosti odporcu. Súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. môže pojednávať v neprítomnosti účastníka, ktorý bol riadne predvolaný a nedostavil sa na pojednávanie ani nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu. Odporca má riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. V danej veci mal súd za to, že neprítomnosť odporcu nie je prekážkou toho, aby súd mohol pojednávať a rozhodnúť na základe doposiaľ predložených dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: lekárskou správou zo dňa 11.06.2009, potvrdením OO PZ O. zo dňa 15.06.2010, potvrdením OO PZ K. zo dňa 11.06.2009, potvrdením OO PZ S. zo dňa 01.07.2009, uznesením OR PZ v S. ČVS: ORP-1149/OSV- SC-2010 zo dňa 14.11.2010.
Navrhovateľka v návrhu žiadala uložiť odporcovi zákaz priblížiť sa k osobe navrhovateľky, čo je svojou povahou obmedzením osobnej slobody. Podľa čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať zákonom, na základe zákona a v jeho medziach, pričom medze základných práv a slobôd možno
upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Z uvedených ustanovení vyplýva, že ide o obmedzenia zákonné, to znamená, že takéto obmedzenia musia byť upravené priamo v zákone. Občianskoprávne predpisy však takúto úpravu obmedzenia osobnej slobody neupravujú.
Uvedenú povinnosť (zákaz) nemožno subsumovať ani pod ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú ochranu osobnosti. V zmysle § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Zákaz priblíženia, ktorý navrhovateľka uplatnila v návrhu, však nemožno považovať za domáhanie sa upustenia od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, ani za odstránenie následkov takýchto zásahov, pretože zákaz priblíženia neobsahuje povinnosť odporcu upustiť od konkrétnych zásahov do určitých práv navrhovateľky, ani odstránenie konkrétnych následkov zásahov, ale predstavuje určitú sankciu, má povahu obmedzenia, ktoré je charakteristické pre ukladaní trestov a ochranných opatrení v trestnom konaní. Podľa § 51 Trestného zákona môže súd pri podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody uložiť probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, pričom zároveň uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou dohľadu, napríklad povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov. V zmysle uvedených ustanovení je takýto príkaz (zákaz) možný uložiť len v súvislosti s rozhodovaním o vine a treste, pričom obmedzenie je iba dočasné, teda stanovené na určitý časový úsek.
Uloženie určitých obmedzení spočívajúcich v tom, že sa osoba niečoho zdrží, niečo strpí alebo niečo vykoná, predpokladá aj Občiansky súdny poriadok, a to v rámci nariadenia predbežného opatrenia. Aj v tomto prípade však ide o obmedzenia, ktoré sú dočasné, nemajú však trvalý charakter tak, ako je to v prípade navrhovateľkou uplatneného petitu.
So zreteľom na uvedené právne závery možno zhrnúť, že uloženie povinnosti (zákazu) odporcovi tak, ako je obsiahnuté v žalobnom návrhu, nemá oporu v zákone a v rámci občianskeho súdneho konania je vylúčené. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že je potrebné návrh zamietnuť.
Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil a v konaní mu žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a ),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.