Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-193-2010.pdf
PDF · 90.85 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/193/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. mája 2011 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
W. J., L.. XX.XX.XXXX E. Poprade, P. J. D., C. Č.. XXX/XX, P. Č. J. K. Č.. XXX, M. O., bez pracovného pomeru
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
v dobe od februára 2010 doposiaľ v D. L. E., E. Poprade a inde, ako otec maloletého D. J., L.. X.X.XXXX neprispieval riadne na jeho výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9P 98/2005, právoplatného dňa 16.8.2005 mal prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci sumou 29,88 k rukám K. J., matky dieťaťa, čím mu vznikol dlh na bežnom výživnom najmenej v sume 167,88 €, a tak konal, pretože vlastným zavinením prichádzal o zamestnania, ktoré mu plnenie vyživovacej povinnosti umožňovali, pričom pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 127/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.2.2009 k trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov nepodmienečne, ktorý dňa 29.12.2009 vykonal,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal uvedený hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu za taký čin prepustený,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona a
z a t o m u u k l a d á
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona a § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podal na tunajší súd obžalobu na obžalovaného W. J. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona pre skutok uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní súd konal v neprítomnosti obžalovaného, keďže boli splnené podmienky podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku a obžalovaný svoju neúčasť súdu neospravedlnil.
Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výsluchu obvineného z prípravného konania zo dňa 23.8.2010, kde obžalovaný W. J. uviedol, že využíva svoje právo odoprieť vypovedať k osobe aj k veci.
Svedkyňa K. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedla, že obžalovaný od februára 2010 doposiaľ neprispieval riadne a včas na maloletého syna D. určeným výživným ani inou formou. Syna nekontaktoval a neposielal mu darčeky. Maloletý D. chodí do druhého ročníka základnej školy. So synom svedkyni pomáhajú matka a brat, s ktorými býva. Jej mesačný príjem tvorí materský príspevok v sume 230 €, na materskej dovolenke je od roku 2008 s druhým synom. Uviedla, že obžalovaný z titulu výživného uhradil poštovou poukážkou dňa 1.3.2011 sumu 230 € a dňa 21.4.2011 sumu 50 €.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy: Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 4.5.2010, ktoré podala K. J. na polícii, vyplynulo, že trestné oznámenie bolo podané z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti od 1.2.2010 obžalovaným.
Z rodného listu maloletého D. J. (č. l. 29) vyplynulo, že sa narodil dňa X.X. XXXX rodičom W. J. S. Dagmar , O.. N.. Z rozhodnutí D. Š. W. E. Levo zo dňa 26.3.2010 a 7.4.2010 vyplynulo, že maloletý bol od 7.4.2010 prijatý do Spojenej školy internátnej a od 8.4.2010 aj do zariadenia školského stravovania školskej jedálne, ktoré je súčasťou tejto školy.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade (č.l. 31-37) vyplynulo, že obžalovaný od januára 2010 nebol a nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol a nie je evidovaný ako občan v hmotnej núdzi a neuplatnil si nárok na štátne sociálne dávky. Súčasťou správy je aj zoznam voľných pracovných miest na tomto úrade práce.
Zo správ Sociálnej poisťovne pobočka Poprad (č.l. 38,39) vyplynulo, že obžalovaný nie je evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako dobrovoľne poistená osoba a za obdobie od januára 2010 do augusta 2010 mu neboli vyplatené nemocenské dávky.
Súd prečítal aj správy bývalých zamestnávateľov obžalovaného (č.l. 45,47): Prípis spoločnosti P. D..O..M.. D. D. E. D. preukazuje, že obžalovaný bol v spoločnosti zamestnaný na dohodu o vykonaní práce od 5.8.2008 do 30.9.2008 a v pracovnom pomere bol od 13.10.2009 do 3.11.2008. Pracovný pomer s ním bol ukončený z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny. V sledovanom období nebol zamestnancom uvedenej spoločnosti. Vo firme G. E., D.. D. r.M.. D. D. E. G. obžalovaný pracoval na dohodu o vykonaní práce od 15.2.2010. Pracovný vzťah s ním bol ukončený dňa 11.5.2010 pre zlú pracovnú morálku.
Zo správy Obvodného úradu Poprad na č. l. 41 vyplynulo, že obžalovaný nie je evidovaný v živnostenskom registri. Zo správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. pobočka Poprad na č.l. 40 bolo zistené, že obžalovaný nie je poistencom ich poisťovne.
Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9P 98/2005 zo dňa 6.7.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 16.8.2005, bolo zvýšené výživné na maloletého D. zo strany otca zo sumy 23,24 € (700 Sk) na sumu 29,88 € (900 Sk) mesačne počnúc dňom 1.4.2004, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky dieťaťa.
Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 127/2007 zo dňa 1.12.2008, právoplatným dňom 6.2.2009 bol obžalovaný W. J. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov nepodmienečne, ktorý vykonal dňa 29.12.2009.
Trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 42/2006 zo dňa 17.5.2006, právoplatným dňom 27.7.2006 bol obžalovaný W. J. uznaný za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorého výkon bol nariadený 28.9.2009. Z výkonu trestu bol obžalovaný podmienečne prepustený dňa 11.2.2010 rozhodnutím Okresného súdu Martin sp. zn. 3Pp 3/2010 so skúšobnou dobou v trvaní troch rokov.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrnne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil a tak, ako je popísaný vo výroku rozsudku.
Z rodného listu maloletého D. J. bolo preukázané, že tento sa narodil dňa X.X. XXXX rodičom W. J. S. Dagmar , O.. N.. Otcom maloletého je teda obžalovaný W. J.. Z rozhodnutia o prijatí na školu a z výpovede matky dieťaťa bolo preukázané, že maloletý je žiakom základnej školy. Vzhľadom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na vek maloletého, neboli v konaní pochybnosti o trvaní vyživovacej povinnosti obžalovaného, keďže dieťa nie je schopné sa samo živiť.
Rozsah a spôsob úhrady vyživovacej povinnosti obžalovaného na maloleté dieťa bol naposledy určený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní sp. zn. 9P 98/2005, na základe ktorého bol obžalovaný povinný prispievať na výživu maloletého sumou 29,88 € mesačne vždy do 15teho dňa k rukám matky dieťaťa.
Z výpovede svedkyne K. J. vyplynulo, že obžalovaný od februára 2010 až doposiaľ (dňa 6.5.2011) si neplnil vyživovaciu povinnosť riadne, pretože výživné na syna neplatil, ani inak neprispieval na jeho výživu, neposielal mu žiadne darčeky a nebol s ním v kontakte. Vec oznámila na polícii dňa 4.5.2010, ako vyplynulo z trestného oznámenia. Z výpovede svedkyne K. J., ako aj z predložených poštových poukážok (č.l. 78, 81) vyplynulo, že obžalovaný po začatí trestného stíhania uhradil matke dieťaťa z titulu výživného sumu 230 € (dňa 1.3.2011) a sumu 50 € (dňa 21.4.2011).
Zo správ Sociálnej poisťovne, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad bolo preukázané, že obžalovaný W. J. v žalovanom období nebol v evidencii nezamestnaných a nebol ani poberateľom dávok v hmotnej núdzi či dávky v nezamestnanosti. Z vyjadrenia bývalého zamestnávateľa obžalovaného G. E., spol. s r.o. bolo preukázané, že obžalovaný subjektívne svojou zlou pracovnou morálkou zavinil ukončenie tohto pracovného vzťahu dňom 11.5.2010. Po uvedenej dobe obžalovaný nepožiadal o sprostredkovanie zamestnania, napriek tomu, že v zozname voľných pracovných miest vedenom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad sú evidované miesta, o ktoré by vzhľadom na svoje vyučenie a predchádzajúce zamestnania mohol úspešne uchádzať.
Vyživovacia povinnosť obžalovaného ako otca maloletého D. J. mu vyplynula z ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. ( Zákon o rodine), podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Povinnosť vyživovať pritom nespočíva len v poskytovaní peňažného plnenia, ale aj povinnosti vyživovať oprávnenú osobu v naturálnej podobe, t. j. vo faktickej starostlivosti o jej bývanie, ošatenie, hygienu, zdravie, vrátane starostlivosti o výchovu a všestranný rozvoj.
Obžalovaný W. J. neuviedol žiadne dôvody, ktoré by mu objektívne bránili v plnení si vyživovacej povinnosti a ani vykonaným dokazovaním nebola existencia takých dôvodov zistená. Naopak v konaní bolo preukázané, že obžalovaný v rozhodnom čase si svojim nevhodným správaním privodil stratu zamestnania, následne sa nenahlásil do evidencie uchádzačov o zamestnanie a nevyužíval systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri hľadaní zamestnania či obsadzovaní voľných pracovných miest, čím je dané zavinenie obžalovaného za neplnenie jeho vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z., ktorým bol stanovený minimálny rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 30% zo sumy životného minima
pre nezaopatrené dieťa, ktorú je povinný plniť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti obžalovaného súd vychádzal z výšky výživného, tak ako bolo určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9P 98/2005 zo dňa 6.7.2005.
Súd upravil výšku nezaplateného dlžného výživného oproti obžalobe na sumu 167,88 €. Táto suma predstavuje dlh na výživnom za obdobie od februára 2010 doteraz (ku dňu vyhlásenia rozsudku) po zohľadnení platieb obžalovaného z titulu výživného v celkovej sume 280 €, ktoré boli preukázané z výpovede svedkyne K. J. a z predložených fotokópií poštových poukážok.
Keďže vina obžalovaného bola v konaní nepochybne a jednoznačne preukázaná, súd ho uznal vinným zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku.
Po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaný W. J. tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal uvedený čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona. Obžalovaný sa uvedeného prečinu dopustil tým, že počas obdobia od februára 2010 doposiaľ úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať maloletého syna D. J., hoci mu táto vyplynula z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a jej rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9P 98/2005 zo dňa 6.7.2005 a rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 127/2007 zo dňa 1.12.2008 bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov nepodmienečne, ktorý vykonal dňa 29.12.2009. Konal pritom v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, keďže neplnením zákonnej vyživovacej povinnosti chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu nároku potomkov na zabezpečení riadnej výživy a výchovy zo strany rodičov.
Obžalovaný W. J. je z miesta trvalého pobytu charakterizovaný všeobecne. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že okrem odsúdenia Okresným súdom Poprad v konaní sp. zn. 5T 127/2007, ktoré tvorí súčasť kvalifikovanej skutkovej podstaty prejednávaného prečinu, bol obžalovaný v minulosti päť krát súdne trestaný s tým, že v štyroch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený (prihliada sa na vyššie uvádzané odsúdenie Okresným súdom Poprad v konaní sp.zn. 5T 42/2006).
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Obžalovaný W. J. už bol za trestný čin odsúdený (recidíva trestnej činnosti), čo je priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností došlo podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona k zvýšeniu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (z 12 na 28 mesiacov). Horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby je v trvaní 5 rokov, t.j. 60 mesiacov.
Obžalovanému súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom vychádzal z ustanovenia § 49 ods. 1, 2 Tr. zákona, podľa ktorého bolo obžalovanému nutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože obžalovaný sa dopustil úmyselného prečinu počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 42/2006. Dĺžku trestu určil vo výmere osemnásť mesiacov, čo predstavuje mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom pri použití ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, pretože má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Ako okolnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu súd vyhodnotil najmä skutočnosť, že obžalovaný väčšiu časť dlžného výživného zaplatil, pričom prihliadol aj na dobu neplnenia výživného, na následky trestnej činnosti (nemala trvalo nepriaznivé následky) a možnosti obžalovaného. Takýto výrok o treste považuje
súd za dostačujúci na dosiahnutie tak prevýchovného, ako aj preventívneho účelu trestu sledovaného Trestným zákonom.
Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prečinu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Podľa § 86 písm. a) Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.