Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/46/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci navrhovateľky J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. č. XX, F., práv. zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti odporcovi A.. L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 3, F. v konaní o určenie manželského výživného takto

rozhodol:

Žalobný návrh zamieta.

V časti o určenie manželského výživného za obdobie po 27.7.2008 konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konanie, doručeným súdu dňa 1.2.2005, žiadala navrhovateľka, aby súd rozsudkom uložil odporcovi povinnosť platiť jej manželské výživné vo výške 30.000,- Sk vždy do 15. dňa v mesiaci počínajúc dňom podania návrhu na súd a uplatnila si náhradu trov konania. V návrhu uviedla, že účastníci konania sú manželia. Hneď po uzavretí manželstva účastníci konania hospodárili tak, že odporca mal finančné prostriedky na svojom vlastnom účte a navrhovateľka mala zriadený svoj účet a obaja z týchto účtov hradili potreby rodiny, avšak nie na základe dohody, ale u odporcu sa jednalo o používanie svojich vlastných kritérií. Situácia sa zhoršila, keď navrhovateľka bola prvý krát na materskej dovolenke a nepoberala iný príjem, než „materskú" a z tohto jej príjmu nebolo možné zabezpečovať všetko tak, ako to „bolo zvykom". Navrhovateľka uviedla, že po mnohých „prosíkaniach", niekedy odporca finančné prostriedky jej dal, ale navrhovateľka bola vždy v neistote či sa tak stane, alebo nie. Často sa stávalo, že odporca odišiel napríklad na služobnú 2-týždňovú cestu a navrhovateľka ostala bez finančných prostriedkov, alebo odporca prestal s navrhovateľkou úplne komunikovať, jednalo sa o obdobia i vyše dvoch mesiacov, kedy jej neposkytoval ani žiadne finančné prostriedky. Navrhovateľka uviedla, že takýto stav, jej existenčná neistota a odkázanosť na odporcu pretrváva už od r. 1999. Navrhovateľka v čase podania návrhu bola od r. 2002 opätovne na materskej dovolenke a jej príjem činil sumu 4.110,- Sk čistého mesačne (a rodinné prídavky vo výške 1.080,- Sk). Odporca podľa vedomostí navrhovateľky poberal mesačný príjem cca vyše 70.000,- Sk čistého a k tomu ročné jednorazové odmeny vo výške okolo 200.000,- Sk. Navrhovateľka uviedla, že je presvedčená, že životná úroveň odporcu je v zjavnom nepomere so životnou úrovňou navrhovateľky, pričom navrhovateľka v celosti zabezpečuje starostlivosť o deti aj o domácnosť účastníkov konania.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 2.10.2007 (č.l. 421) vzhľadom k prehodnoteniu a zmenám v poslednom období navrhla výšku výživného ňou požadovanú od odporcu upraviť za obdobie od 2/2005 -

09/2005 na sumu 16.000,- Sk, za 10/2005 na sumu 10.000,- Sk, za 11/2005 - 01/2006 na sumu 15.000,- Sk, za 02/2006 - 08/2006 na sumu 17.000,- Sk, za 09/2006 - 03/2007 na sumu 20.000,- Sk a od 04/2007 do budúcna na sumu 7.000,- Sk. Na pojednávaní dňa 3.10.2007 upresnila, že v prevyšujúcej časti čo do pôvodne uplatnenej výšky výživného berie návrh späť a navrhuje konanie zastaviť.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 16.6.2005, v ktorom uviedol, že skutočnosti a argumenty uvedené v návrhu sú v rozpore so skutočným stavom. Vychádzajúc zo znenia zákona, podľa odporcu, súdom by mali byť riešené prípady, ak jeden z manželov vzájomnú vyživovaciu povinnosť neplní. Odporca bol toho presvedčenia, že takáto situácia nenastala a životná úroveň účastníkov je v zásade rovnaká. Na vyvrátenie nepresných a zavádzajúcich skutočností predložil rozpis (č.l. 70), ako navrhovateľka mala na vlastné výdavky, ktoré výdavky bezprostredne nesúviseli s nákladmi rodiny, od neho finančné prostriedky. Uviedol, že všetky výdavky súvisiace s nákladmi rodiny - pravidelné mesačné platby za byt, náklady súvisiace s odievaním a stravou detí a rodiny, mimoškolskú činnosť syna, súkromnú škôlku dcéry, náklady súvisiace s prevádzkou vozidla, ktoré kúpil výlučne v prospech navrhovateľky (Citroen C3 v hodnote 480.000,- Sk) vrátane poistiek, zákonnej i havarijnej a nákladov na pohonné hmoty, ako aj úhrady za kúpu, rekonštrukciu a zariadenie bytu na E. ulici, ako aj úhrady súvisiace so stavbou rodinného domu znáša odporca zo svojich príjmov. Týmito výdavkami nezaťažoval navrhovateľku a znášal ich s úmyslom, že vytvára finančné a majetkové zázemie aj pre navrhovateľku rovnakým dielom. Poukázal na rozpis finančných úhrad, z ktorého je zrejmé, že finančná situácia navrhovateľky jeho príspevkami je veľmi blízka, ak nie rovnaká s jeho životnou úrovňou. Pokiaľ ide o pojem rovnakej životnej úrovne mal odporca za to, že by prichádzalo posudzovať rovnakú životnú úroveň len v prípade, keby nežili spoločne a navrhovateľka by trpela núdzou. Vyjadril presvedčenie, že to v súčasnom období ani v budúcnosti nenastane, minimálne z dôvodu, že má eminentný záujem na tom, aby spoločné deti účastníkov vyrastali v prostredí, ktoré im zabezpečí bezproblémový život, vrátane navrhovateľky. Uviedol, že navrhovateľka podala viacero návrhov (, ), ktoré on považuje za chvíľkovú nerozvážnosť a navrhovateľkou vyvolanú ingerenciu súdu v tejto oblasti za takú, ktorá by mohla len výrazne zhoršiť súčasné vzťahy účastníkov, viedla by k odcudzeniu a k možnému následnému rozvodu, čo si odporca neželal minimálne v záujme detí. Navrhol preto, aby súd návrh v plnom rozsahu zamietol, nakoľko jeho prispievanie do domácnosti, ako aj úhrady, ktoré má navrhovateľka, a sú založené výlučne na jeho dobrovoľnosti a ochote postupovať aj do budúcnosti rovnakým spôsobom, sú podľa neho dostatočnou garanciou, že navrhovateľkou uvádzaný zrejmý nepomer v zmysle zákona neexistuje.

Na pojednávaní uskutočnenom dňa 3.10.2007 odporca vyjadril svoj súhlas s čiastočným späťvzatím.

Vo veci rozhodol tunajší súd dňa 7.11.2007 rozsudkom č.k. -508 tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke výživné za obdobie od 1.4.2006 do 28.2.2007 vo výške 8.000,- Sk mesačne a od 1.3.2007 do 30.6.2007 vo výške 3.000,- Sk mesačne, t.j. spolu 100.000,- Sk a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. V časti o zaplatenie výživného vo výške 14.000,- Sk za obdobie od 02/2005 do 09/2005, vo výške 20.000,- Sk za obdobie 10/2005, vo výške 15.000,- Sk za obdobie od 11/2005 do 01/2006, vo výške 13.000,- Sk za obdobie od 02/2006 do 08/2006, vo výške 10.000,- Sk za obdobie od 09/2006 do 03/2007 a vo výške 23.000,- Sk za obdobie od 04/2007 do budúcna, t.j. v časti v ktorej vzala navrhovateľka návrh späť, súd konanie zastavil. Výrok o zastavení konania nadobudol právoplatnosť dňa 16.1.2008.

Na základe odvolaní podaných navrhovateľkou ako aj odporcom, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, uznesením zo dňa 30.7.2009 č.k. -607 v spojení s opravným uznesením zo dňa 5.10.2009, č.k. -625 rozhodol tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku, ktorým bolo konanie zastavené a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa, že nevykonal dôsledný a konštruktívny výsluch obidvoch účastníkov za účelom zisťovania ich majetkových pomerov, dôsledne nepreveril tvrdenia účastníkov ohľadom ich narušených medziľudských vzťahov a nevyžiadal rozhodnutie o ukončení priestupkového konania, nedostatočne zistil príjmové a majetkové pomery účastníkov, najmä odporcu, ako aj sa nezaoberal odporcom tvrdenou námietkou, že navrhovateľka bola schopná vlastnou prácou si zabezpečovať svoju výživu po dosiahnutí vlastného príjmu. Uviedol, že na správne určenie výšky výživného bude potrebné

opätovne dôsledne vypočuť účastníkov a listinnými dôkazmi zistiť ich príjmové a majetkové pomery a presne špecifikovať výšku finančných príspevkov, príp. vecných darov, ktorými odporca prispieval na maloleté deti pochádzajúce z manželstva. Uložil taktiež povinnosť súdu prvého stupňa odstrániť rozpory vo výpovediach účastníkov ohľadom ich vzájomného spolunažívania, vykonať komplexne celkovú analýzu vzťahov medzi manželmi, ich vývoja i príčin stavu, ku ktorému tieto vzťahy dospeli, zisťovať aj prípadný dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti medzi nimi. Uviedol, že bude povinnosťou súdu dôsledne zistiť odôvodnené potreby manželov za preskúmavané obdobie, ich prípadné záväzky vyhodnotiť, či boli urobené v záujme obidvoch manželov, aký obidvaja mali z nich prospech a v akej miere. Označil za nevyhnutné verifikovať aj všetky okolnosti tvrdené účastníkmi v odvolacom konaní.

Po vrátení veci odvolacím súdom, súd dovtedy vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, potvrdeniami zamestnávateľov účastníkov o ich mzde, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o poberaní rodičovského príspevku navrhovateľkou, vyjadrením lekárky MUDr. Evy Antónyovej o zdravotnom stave mal. U. K., listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou a odporcom a pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.zn.: , a doplnil a to v intenciách daných rozhodnutím odvolacieho súdu a to vykonaním opätovného výsluchu účastníkov konania, doplnením potvrdení zamestnávateľov účastníkov o ich mzde, vyžiadaním priestupkových spisov o riešení podaní navrhovateľky smerujúcich voči odporcovi a opakovaným pripojením spisov tunajšieho súdu sp. zn.: a a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka vypovedala, že už od uzavretia manželstva vznikali medzi účastníkmi konflikty z dôvodu, že odporca si osoboval právo rozhodovať o nakladaní s finančnými prostriedkami a nerešpektoval v tomto smere názory a požiadavky navrhovateľky. Účastníci žili v spoločnom byte na E. ulici v F. až do konca marca 2006, kedy navrhovateľka spolu s deťmi z bytu odišla. V čase podania návrhu na určenie manželského výživného bola navrhovateľka na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 4.110,- Sk mesačne a rodinné prídavky na obe deti vo výške 1.080,- Sk mesačne. Zabezpečovala osobne starostlivosť o domácnosť a o deti. Odporca uhrádzal všetky náklady na domácnosť aj náklady maloletých detí. Uviedla, že platil nájomné vo výške 3.800,- Sk, inkaso vo výške 1.300,- Sk, mesačné úhrady za pevnú telefónnu linku, poplatky za televíznu anténu vo výške 189,- Sk, životné poistky maloletých detí. Zabezpečoval a hradil nákupy potravín do domácností, aj keď navrhovateľka namietala, že vždy len podľa vlastného uváženia. Okrem zabezpečovania starostlivosti o rodinu, uviedla navrhovateľka, že z vlastného príjmu hradila svoju životnú poistku a mobilný telefón, platila si benzín a zároveň poistky na osobné motorové vozidlo, ktoré používala. Uviedla, že odporca často chodil na pracovné cesty, trvajúce niekedy aj 1 - 2 týždne a stávalo sa, že ju nechal bez finančných prostriedkov a následne sa jej ospravedlňoval, že to nebolo úmyselne. V takýchto situáciách žiadala o pomoc svojich rodičov.

Navrhovateľka potvrdila, že mala prístup k jednému zo spoločných účtov prostredníctvom platobnej karty, ktorú jej však odporca v januári 2005 „odobral". Potvrdila, že odporca od 05/2005 do 02/2006 posielal jej na účet mesačne sumu 15.000,- Sk, v 03/2006 poukázal jej sumu 13.500,- Sk a v 04/2006 sumu 9.932,- Sk, pričom uviedla, že odporca stanovil od 03/2006 na základe vlastného uváženia sumu 13.500,- Sk ako novú a v mesiaci 04/2006 z nej krátil navrhovateľke to, čo zaplatil za navrhovateľku za jej došlý balík a za kolkové známky, ktoré on musel vynaložiť na získanie svojich daňových priznaní z Daňového úradu, stratu ktorých mala spôsobiť navrhovateľka. Navrhovateľka uviedla, že sa jednalo o finančné prostriedky určené na výživu maloletých detí. Potvrdila, že od 9/2005 - 02/2006 hradil odporca školné za škôlku pre maloletú dcéru vo výške 3.600,- Sk. Od 02/2006 dcéra škôlku prestala navštevovať. Uviedla, že do 9/2005 tieto náklady uhrádzala ona. Taktiež potvrdila, že od 9/2005 odporca hradí náklady za tenis pre maloletého syna vo výške cca 5.000,- Sk mesačne. Do 9/2005 tieto náklady hradila navrhovateľka.

Dňa 31.3.2006 navrhovateľka zo spoločného bytu odišla aj s deťmi k svojim rodičom z dôvodu, že ju odporca fyzicky napadol, o ktorej skutočnosti predložila potvrdenia o ústnom oznámení o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na polícii a lekársku správu o ošetrení podráždeného oka. Vec bola prejednávaná ako priestupok a konanie bolo zastavené s odôvodnením, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo - t.j. fyzické napadnutie, nebolo odporcovi preukázané. Uviedla, že starostlivosť o deti zabezpečovala z finančných prostriedkov, ktoré jej posielal odporca. Potvrdila, že odporca uhradil

síce na požiadanie aj iné náklady resp. potreby v súvislosti s deťmi, ale odmietal o nich komunikovať s navrhovateľkou alebo dať jej na takú vec peniaze, kúpil vec priamo on.

Vypovedala, že odporca stále vyžadoval, aby sa o seba navrhovateľka starala sama. Navrhovateľka bola v čase nástupu na materskú dovolenku zamestnaná u toho istého zamestnávateľa ako odporca - ALES a.s., z predloženej kópie pracovnej zmluvy (č.l.745-746) vyplynulo, že s hrubým mesačným príjmom 12.000,- Sk. Tento pracovný pomer ukončila dohodou, podľa navrhovateľky z podnetu zamestnávateľa, podľa oznámenia zamestnávateľa bol pracovný pomer ukončený dohodou na základe podnetu navrhovateľky. Od 10/2005 sa zamestnala vo firme CONTEXTA SK, s. r. o. s dohodnutou mesačnou mzdou 6.900,- Sk mesačne, t.j. s minimálnou mzdou. Uviedla, že predzmluvné dohody o mzde boli iné. V 02/2006 pracovný pomer dohodou ukončila z dôvodu zabezpečovania starostlivosti o maloletú dcéru, ktorá bola opakovane chorá, mala oslabenú imunitu, a to na odporúčanie ošetrujúcej detskej lekárky. Predložila o tejto skutočnosti potvrdenie resp. doporučenie lekárky MUDr. Evy Antónyovej.

Navrhovateľka potvrdila, že až do 10/2006 odporca hradil všetky náklady za byt. Navrhovateľka sa do bytu vrátila až po úplnom odsťahovaní sa odporcu z bytu v 10/2006. Od 06/2006 sa v byte zdržiavala len sporadicky, tak isto sa tam v tom čase zdržiaval aj odporca. Od 11/2006 začala všetky náklady za byt uhrádzať navrhovateľka, ktorá byt užíva spolu s obidvomi maloletými deťmi. Odporca jej prispieval na výživu detí od 09/2006 do 02/2007 sumou 10.000,- Sk mesačne, v 03/2007 sumou 8.000,- Sk, od 04

- 06/2007 prispieval sumou 7.000,- Sk mesačne, v 08/ - 09/2007 prispel na výživu detí sumou 4.000,- mesačne. Od 1.3.2007 sa navrhovateľka zamestnala vo firme Pro Web Consulting, a. s. s dohodnutou mzdou vo výške 23.500,- Sk mesačne.

Od 11/2006 navrhovateľka sama hradí náklady za byt do 1.1.2007 vo výške 5.830,- Sk a od 1.1.2007 a vo výške 5.791,- Sk. Uviedla, že do času než sa zamestnala okrem finančných prostriedkov, ktoré jej poskytoval odporca na výživu detí poberala len rodinné prídavky vo výške 1.080,- Sk a preto musela v tomto období požiadať o finančnú výpomoc aj svojich rodičov. Z finančných prostriedkov, ktoré jej vo výške 10.000,- Sk poskytoval odporca, uviedla, že hradila stravu a ošatenie pre deti. Uviedla, že v r. 2007 začala ona hradiť štartovné za svojho syna, ktorý sa zúčastňoval tenisových turnajov. Od januára 2007 začala mal. dcéra navštevovať materskú škôlku, za ktorú navrhovateľka uhradila v 01/2007 poplatok 2.000,- Sk, v 02/2007 poplatok 3.000,- Sk, od 03/2007 uhrádza za škôlku sumu 250,- Sk mesačne, za obedy v materskej škôlke sumu 300,- Sk mesačne, za balet, ktorý maloletá navštevuje sumu 480,- Sk mesačne a za výučbu angličtiny sumu 560,- Sk. Navrhovateľka vo svojej výpovedi zároveň potvrdila, že odporca uhrádza maloletému synovi všetky náklady v súvislosti s tým, že hrá a trénuje tenis.

V období od 11/2007 (t.j. po rozhodnutí rozsudkom zo dňa 7.22.2007) navrhovateľka naďalej žila aj s deťmi v spoločnom byte účastníkov na E. ul. v F., za byt uhrádzala mesačne 4.500,- Sk a inkaso vo výške 1.200 resp. 1.800,- Sk (podľa toho či sa platil v danom mesiaci poplatok za odpad alebo nie), zamestnaná bola vo firme ProWeb Consulting a jej mesačný čistý príjem zo zamestnania bol vo výške približne 18.000,- Sk. Odporca prispieval len na výživu maloletých detí, tak ako o tom predložila výpis zo svojho účtu (č.l.766-768), pokiaľ sa jedná o obdobie vo výpise neobsiahnuté (01 -05/2008), uviedla, že jej odporca zasielal výživné na deti poštovými poukazmi vo výške 5.000,- Sk/mesačne. Vypovedala, že ich vzťahy sa v tomto období veľmi zhoršili, hoci ona sa snažila manželstvo zachrániť, ako argument uviedla, že návrh na určenie manželského výživného podala v 02/2005, ale až v 02/2006 podala návrh na rozvod. Uviedla, že odporca stupňoval svoju agresivitu voči nej, ako príklad uviedla, bez bližšej konkretizácie kedy sa tak stalo, že jej vulgárne vynadal keď sa stretli na tréningoch maloletého syna. Rozdielnosť životnej úrovne svojej a odporcu uviedla, že bola v tom, že odporca si mohol dovoliť všetko čo chcel, kým ona si to dovoliť nemohla a musela zvažovať čo si kúpi a čo nie. Potvrdila skutočnosť predostretú odporcom, že mala stále prístup k jednému zo spoločných účtov zriadených v Tatrabanke a mohla s prostriedkami na účte disponovať, tvrdila však, že na toto svoje oprávnenie zabudla a ani s účtom nedisponovala.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že od marca 2006 nežijú s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Od uzavretia manželstva spoločne hospodárili s finančnými prostriedkami, ktoré on zarobil. V tom čase praktizovali spoločné väčšie nákupy potravín jedenkrát v týždni, ktoré hradil práve odporca. Pokiaľ navrhovateľka potrebovala nejaké finančné prostriedky, tak jej ich odporca poskytol. Od r. 1999 disponovala navrhovateľka platobnou kartou k spoločnému účtu. Uviedol, že on sa venoval najmä práci a zarábaniu peňazí a navrhovateľka mala zabezpečovať starostlivosť o domácnosť. Hospodárili spoločne

a všetky zásadné výdavky spolu odsúhlasovali. Uviedol, že všetky náklady na domácnosť týkajúce sa platenia nájmu, inkasa, poplatkov za telefón sa hradili z príjmu, ktorý on zarobil.

V r. 2002 sa účastníci rozhodli vystavať si rodinný dom. Odporca potvrdil, že svojho času zainteresoval na stavbe rodinného domu aj svojho brata, avšak neposkytoval mu za to sumu 30.000,- Sk ako tvrdila navrhovateľka, ale platil mu náklady na benzín a mobilný telefón vo výške asi 4.000,- - 6.000,- Sk mesačne a krmivo pre psa. Trvalo to asi od 10/2004 do 9/2005.

V decembri 2004 vo vzťahoch účastníkov došlo k vážnemu zlomu a odporca bol vtedy sám so synom na vopred zabezpečenej dovolenke, na ktorú mali pôvodne ísť všetci spoločne. Keď sa vrátil, zistil, že navrhovateľkou bola z účtu vybratá suma 24.804,- Sk, o ktorej uviedol, že ju zrejme použila na zaplatenie poistného za havarijnú poistku motorového vozidla, ktorú on považoval za neefektívnu. V 1/2005 poskytol ešte odporca navrhovateľke sumu v hotovosti 8.000,- Sk, o ktorú ho požiadala. V 02/2005 poskytol postupne sumu 27.000,- Sk, ktorú mala použiť na úhradu nákladov v domácnosti, pritom odporca uhradil nájomné, telefón, inkaso a poistky a uskutočnil aj nákupy potravín do domácnosti za sumu spolu asi 7.000,- Sk. V 03/2005 poskytol navrhovateľke sumu 27.170,- Sk v hotovosti, keď ho o to požiadala. V 04/2005 dal navrhovateľke opätovne k dispozícii platobnú kartu k účtu, pričom na jej základe navrhovateľka spotrebovala sumu 60.000,- Sk. Navrhovateľka odmietla odporcovi uviesť na čo finančné prostriedky použila, odporca sa domnieva, že na stavanú skriňu do bytu a na žalúzie na zasklenie balkóna. V 05/2005 poskytol navrhovateľke bankovým prevodom sumu 15.000,- Sk, ktorú mala použiť na zaplatenie nákladov za tenis maloletého syna a poplatku za škôlku dcéry. Odporca naďalej zabezpečoval nákupy potravín do domácnosti. V tomto mesiaci zakúpil navrhovateľke autopríslušenstvo do motorového vozidla za sumu 12.500,- Sk. V 06/2005 navrhovateľke prevodom finančných prostriedkov poskytol sumu 15.000,- Sk v hotovosti, sumu 2.000,- Sk a sumu 20.000,- Sk si vybrala navrhovateľka sama platobnou kartou z bankomatu. V 07/2005 poskytol navrhovateľke 2 krát sumu 15.000,- Sk, a to prevodom finančných prostriedkov. Suma 15.000,- Sk bola určená na zabezpečenie bežných potrieb rodiny a suma 15.000,- Sk na pobyt navrhovateľky s maloletou dcérou v Tatrách. Zároveň naďalej trvalým príkazom odporca hradil životné poistky, nájomné, inkaso, poplatky za telefón. V 08/2005 navrhovateľka prostredníctvom bankomatovej karty vybrala z účtu finančné prostriedky vo výške 20.000,- Sk, preto odporca uviedol, že jej sumu 15.000,- Sk neposielal ale v hotovosti je poskytol sumu 10.000,- Sk. V 09/2005 jej poukázal na účet finančné prostriedky vo výške 15.000,- Sk a v hotovosti sumu 6.000,- Sk, upresnil, že suma 3.600,- Sk bola určená na škôlku a suma 2.400,- Sk na tenis syna. V 10/2005 poskytol navrhovateľke sumu 15.000,- Sk prostredníctvom svojej matky. V mesiacoch 11 a 12/2005 poskytol navrhovateľke sumu 15.000,- Sk mesačne. V tom čase už uhrádzal platby za tenis syna. V 01/2006 poskytol navrhovateľke prevodom finančných prostriedkov sumy 10.000,- Sk a 5.000,- Sk. V 02/2006 poskytol odporca navrhovateľke sumu 15.000,- Sk a zároveň zaplatil sumu 7.566,- Sk na úhradu nákladov za prázdniny, ktoré trávila navrhovateľka s deťmi na lyžovačke. V 03/2006 poskytol navrhovateľke prevodom finančných prostriedkov sumu 13.500,- Sk, hradil náklady na tenis svojho syna a za škôlku dcéry uhradil sumu 3.600,- Sk. V 04/2006 poskytol navrhovateľke prevodom finančných prostriedkov sumu 9.932,- Sk ( pričom nezaplatil do sumy 13.500,- Sk sumu 2.998,- Sk, ktorú zaplatil za navrhovateľku za balík z AMVAY vo februári 2006 a 600,- Sk, ktorú vynaložil na kolkové známky na získanie svojich daňových priznaní). V 05/2006 prevodom finančných prostriedkov poskytol navrhovateľke sumu 13.500,- Sk a zároveň jej previedol na účet finančné prostriedky vo výške 21.000,- Sk, ktoré mala použiť na zaplatenie stavebných prác a z ktorých si časť vo výške 6.000,- Sk ponechala. V 06/2006 zaslal odporca navrhovateľke sumu 2.490,- Sk na vyplatenie pobytu syna v škole v prírode, 2.500,- Sk uhradil za bicykel pre dcéru a navrhovateľke zaslal sumu 10.000,- Sk. V 07/2006 poskytol podľa svojho rozpisu navrhovateľke sumu 10.220,- Sk a sumu 8.000,- Sk (za Tatry). V 08/2006 zaslal navrhovateľke sumu 10.000,- Sk a zaplatil za dovolenku detí sumu 18.276,- Sk. Zároveň uviedol, že poskytol navrhovateľke sumu 50.000,- Sk, ktorú si podľa vzájomnej dohody mali započítať pri vyporiadaní BSM. Od 09/2006 do 02/2007 zasielal odporca navrhovateľke sumu 10.000,- Sk určenú na výživu detí, v 03/2007 zaslal sumu 8.000,- Sk, v 04/2007 sumu 7.000,- Sk, ku ktorým sumám odporca uviedol, že ich znížil z dôvodu, že mu navrhovateľka bránila v styku s deťmi. Zároveň poukázal, že uhrádzal ďalšie náklady v súvislosti s maloletými deťmi, ktorých rozpis predložil ( č. l. 311, 478, 483-486 a opakovane č.l.709-729). Navrhovateľka vynaloženie finančných prostriedkov odporcom na maloleté deti, tak ako ich predložil navrhovateľ (č.l.709-729) v celom rozsahu spochybnila, preto súd o vynaložení nákladov vykonal dokazovanie, výsledky ktorého však napokon vzhľadom na uplatnenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine pri posúdení nároku navrhovateľky ani nepoužil.

Odporca uviedol, že do 10/2006 hradil náklady za byt na E. ulici v F.. V lete 2006 sa odsťahoval z bytu do neskolaudovaného a neukončeného rodinného domu v J.. V súvislosti s týmto bývaním uhrádzal od 06/2006 zálohu na elektrickú energiu vo výške 3.000,- Sk mesačne a za plyn vo výške 1.000,- Sk mesačne. S udržiavaním záhrady mal náklady vo výške 1.000,- - 1.500,- Sk mesačne a keďže dom strážili psi, mesačné náklady na psov boli vo výške asi 2.000,- Sk. Uviedol, že stravoval sa rôzne, pretože v dome nevaril. Mal zvýšené náklady na benzín a mobilný telefón v súvislosti s dokončovacími prácami na rodinnom dome. Jednalo sa o sumy asi 2.000 - 3.000 Sk za mobil a 4.000 Sk za benzín. Za pevnú telefónnu linku hradil mesačne sumu 500,- Sk.

Uviedol, že počas trvania pracovného pomeru vo firme ALES, s.r.o. Strakonice v Českej republike mal vysoké náklady v súvislosti s výkonom zamestnania vo výške 6.000 - 8.000 Sk mesačne za mobilný telefón, z ktorých zamestnávateľ mu podľa platnej legislatívy vedel nahradiť sumu asi len 2.000 Sk a vo výške 5.000 - 6.000 Sk v súvislosti s dochádzaním do Čiech, ktoré mu zamestnávateľ nahradil len čiastočne.

Zo sobášneho listu vydaného Okresným úradom Košice I zo dňa 17.októbra 1996 súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 12.10.1996 v Košiciach I manželstvo, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu Košice I vo zväzku 106 ročníka 1996 na strane 66 pod poradovým číslom 602. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19.5.2008 č.k. -264 (č.l. 654) bolo manželstvo účastníkov rozvedené, ktorý výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2008. Za príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd v odôvodnení rozsudku uviedol nedorozumenia účastníkov v otázke hospodárenia.

Rodnými listami vydanými matričným úradom Okresného úradu Košice II resp. matričným úradom Mestskej časti Košice - Západ súd mal za preukázané, že z manželstva účastníkov narodil sa dňa X.X.XXXX syn L. a dňa X.X.XXXX dcéra U..

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.6.2007 č.k. -326 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.4.2008 č.k. -433 boli maloleté deti účastníkov L. a U. zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorý výrok nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2007 a odporcovi bola určená od 1.3.2007 vyživovacia povinnosť voči mal. L. vo výške 10.000,- Sk a voči mal. U. vo výške 5.000,- Sk mesačne, ktorý výrok nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2007.

Podľa potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach (č.l. 49) poberala navrhovateľka v mesiacoch január - august 2004 rodičovský príspevok vo výške 3.790,- Sk mesačne a v mesiacoch september - december 2004 vo výške 4.110,- Sk mesačne. Podľa potvrdenia rodičovský príspevok vo výške 4110,- Sk mesačne mal byť navrhovateľke vyplácaný až do dňa 30.9.2005.

Pri nástupe na materskú dovolenku bola navrhovateľka zamestnaná v obchodnej spoločnosti ALES a.s. so sídlom v Trenčíne, Soblahovská 2050, pracovný pomer bol skončený dohodou. Podľa oznámenia ALES a.s. (čl. 742) návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zák. práce podala navrhovateľka.

Z dohody o vykonaní práce zo dňa 1.8.2005 uzavretej medzi navrhovateľkou ako zamestnancom a Lujzou Flešárovou - A.L.E.X., Varšavská 15, Košice (č.l. 83), súd zistil, že v období od 8.8.2005 do 30.9.2005 navrhovateľka pre zamestnávateľa vykonávala prácu - predaj starších modelov, a to za dojednanú odmenu vo výške 2.300,- Sk.

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2005 uzavretej medzi navrhovateľkou ako zamestnancom a spoločnosťou CONTEXTA, spol. s.r.o., Cesta pod Hradovou 28, Košice ako zamestnávateľom (č.l. 82) vznikol dňom 1.10.2005 medzi zamestnávateľom a navrhovateľkou pracovný pomer v pracovnom zaradení - obchodný manažér, s miestom výkonu práce na Hlavnej ulici č. 20 v Košiciach a s dňom

nástupu do práce 3.10.2005. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú a za vykonanú prácu bola dohodnutá mzda vo výške 6.900,- Sk mesačne.

Z predloženej písomnosti označenej „Ukončenie pracovnej zmluvy dohodou" zo dňa 3.2.2006 (č.l. 110), mal súd za preukázané, že sa účastníci pracovného pomeru dohodli na jeho ukončení dohodou ku dňu 5.2.2006.

Podľa Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 24.2.2006, č.k.: K2/06/04761/IPS (č.l. 111) bola navrhovateľka dňom 6.2.2006 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.3.2006.

Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 19.6.2006 (č.l.182) navrhovateľka poberala v čase od 6.2.2006 do 5.8.2006 dávky v nezamestnanosti v sume 102,8491 Sk na kalendárny deň, t.j. priemerne mesačne vo výške 3.085,50 Sk.

Listom zo dňa 1.8.2006 (č.l.199) požiadala navrhovateľka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu celodennej starostlivosti o maloletú dcéru U. K..

Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 10.8.2006, č. k.: K2/06/04761/ IPS (č.l. 200) bola navrhovateľka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 6.2.2006 do 9.8.2006.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach listom zo dňa 25.5.2007 (č.l. 405), na základe dožiadania súdu oznámil, že navrhovateľka si uplatnila nárok na rodičovský príspevok z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, oddelenie posudkových činností posúdil zdravotný stav dieťaťa a vydal posudok č. K2/2006/03834 zo dňa 22.2.2006, podľa ktorého dieťa U. K. nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť a z uvedeného dôvodu preto Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamietol žiadosť o štátnu sociálnu dávku - rodičovský príspevok.

Listom zo dňa 14.8.2007 (č.l. 416) obchodná spoločnosť ProWeb Consulting, a. s., Komenského 11/ A, Košice oznámila, že navrhovateľka je v obchodnej spoločnosti zamestnaná v trvalom pracovnom pomere na plný pracovný úväzok od 1.3.2007 na dobu neurčitú. Podľa predloženého mzdového listu navrhovateľky za obdobie III. - VII./2007 (č.l.417) bola jej vyplatená čistá mzda vo výške 92.096,- Sk t. j. priemerná čistá mesačná mzda navrhovateľky v uvedenom období bola vo výške 18.419,20 Sk.

Doplnením dokazovania vyžiadaním opisu mzdových listov navrhovateľky za obdobie od 03/2007 do 07/2008 súd zistil priemernú čistú mesačnú mzdu navrhovateľky za obdobie 03-12/2007 vo výške 18.364,80 Sk (čl. 701) a za obdobie 01-07/2008 vo výške 17.706,14 Sk (čl. 700).

Podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti ALES a. s., Soblahovská 2050, Trenčín zo dňa 23.6.2005 (č.l.73) bol odporca jedným z minoritných akcionárov spoločnosti a do 25.2.2005 bol členom Dozornej rady. Vo výkonnom manažmente zastával funkciu riaditeľa oddelenia rozvoja projektov a zároveň dočasne funkciu projektového manažéra. Podľa vyjadrenia mzdového a personálneho oddelenia zamestnávateľa odporcu zo dňa 23.6.2005 bol priemerný čistý mesačný príjem za posledných 12 mesiacov vo výške 76.957,50 Sk. Zároveň odporcovi ako akcionárovi boli vyplatené dividendy za roky 2004 - 2005 vo výške 3.550.360,50 Sk a ako členovi dozornej rady tantiémy za roky 2004 - 2005 vo výške 1.097.706,67 Sk.

Podľa vyjadrenia odporcu došlo k skončeniu jeho pracovného pomeru v spoločnosti ALES, a. s. dňom 31.7.2005, a to dohodou. Podľa vyjadrenia obchodnej spoločnosti ALES a.s. zo dňa 8.12.2006 (č.l. 196), ktoré si súd vyžiadal, podnet na skončenie pracovného pomeru dohodou nepodal odporca a nepodal ho ani zamestnávateľ. Dôvod skončenia pracovného pomeru vyplynul zo vzájomnej dohody o prechode zamestnanca na ekvivalentnú pozíciu v spoločnosti ALES, s. r. o., Strakonice, Česká republika.

Podľa písomného vyjadrenia odporcu listom zo dňa 8.12.2006 odporca v čase od 29.7.2005 do 3.10.2005 nebol v žiadnom pracovnom či obdobnom pomere. V medziobdobí obdržal odstupné.

Z predloženej Pracovnej zmluvy zo dňa 3.10.2005 uzavretej medzi zamestnávateľom ALES, s. r. o., Náměstí 4, Strakonice, IČO: 48208388 a odporcom ako zamestnancom (č.l. 137) mal súd za preukázané, že touto pracovnou zmluvou došlo k založeniu pracovného pomeru s dňom nástupu do práce 3.10.2005 v pracovnom zaradení - odborný pracovník obchodu - projektový manažér s miestom výkonu práce v Strakoniciach, Veľké Náměstí 4. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú a za výkon práce bola účastníkmi dohodnutá hrubá mesačná mzda vo výške 60.000,- Kč.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa odporcu ALES, s.r.o., Veľké Náměstí 4, Strakonice zo dňa 23.6.2006 ( č.l. 183) odporca dosiahol v období od 10/2005 do 05/2006 priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 48.963,- Kč.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa odporcu ALES, s.r.o. zo dňa 12.12.2006 (čl. 204) odporca dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov ( 12/2005 - 11/2006 ) vo výške 43.060,41 Kč.

Podľa opisu mzdových listov odporcu za obdobie 12/2006 - 07/2007 (č.l. 414-415) priemerná čistá mesačná v tomto období dosiahla výšku 40.119,80,- Kč.

Odporca na pojednávaní dňa 3.10.2007 uviedol, že dohodou ukončil pracovný pomer so zamestnávateľom ALES, s. r. o., Strakonice ku dňu 31.8.2007 a odo dňa 1.9.2007 uzavrel pracovnú zmluvu so spoločnosťou ALES a. s. v Trenčíne. Z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2007 uzavretej medzi ALES a. s., Soblahovská 2050, Trenčín ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom (č.l. 480) mal súd za preukázané, že touto pracovnou zmluvou bol medzi jej účastníkmi dohodnutý pracovný pomer na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 1.9.2007, druhom práce: koordinátor obchodnej činnosti a s miestom výkonu práce v Košiciach. V bode 4. tejto pracovnej zmluvy bola dojednaná tarifná mzda vo výške 57.780,- Sk/mesačne. Táto tarifná mzda spolu s ďalšou zložkou mzdy - osobným ohodnotením mala byť uvedená na mzdovom výmere, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy. Mzdový výmer nebol predložený.

Doplnením dokazovania, z vyjadrenia ALES, s.r.o. (čl. 704) mal súd za preukázané, že odporca ukončil pracovný pomer v spol. ALES, s.r.o. dohodou. Jeho pracovný pomer v ALES, s.r.o. bol realizovaný na základe dohody spoločníkov ALES, s.r.o. a majoritných akcionárov ALES a.s. za účelom optimalizácie plnenia rozsiahleho zahraničného kontraktu uzatvoreného v ALES, s.r.o. Po splnení tejto úlohy bol odporca poverený úlohami koordinácie obchodu medzi ALES, s.r.o. a ALES a.s., kde sa preto vrátil. Z toho istého vyjadrenia bývalého zamestnávateľa odporcu vyplynulo, že v r. 2004 - 2008 boli odporcovi vyplatené podiely na zisku spoločnosti ALES, s.r.o. nasledovne: v r. 2004 čistý podiel vo výške 415.283,- Kč, v r. 2006 čistý podiel vo výške 2.027.175,-,Kč a v r. 2007 čistý podiel vo výške 1.275.000,- Kč.

Podľa oznámenia ALES, s.r.o. listom zo dňa 29.11.2010 (č.l.822), počas doby pracovného pomeru v spoločnosti, t.j. od 3.10.2005 do 31.8.2007, boli odporcovi vyplatené cestovné náhrady nasledovne: v r. 2006 stravné vo výške 1.170,- Kč, 2.400,- Sk, 1.356,75 eura a 475,70 USD a bola vyplatená základná náhrada za použitie súkromného motorového vozidla vo výške 45.571,- Kč a v r. 2007 stravné vo výške 1.500,- Kč, 7.700,- Sk, 147 eur a základná náhrada za použitie súkromného motorového vozidla 39.756,- Kč.

Súd doplnil dokazovanie aj vyžiadaním opisu mzdových listov odporcu za obdobie od 02 do 07/2005 a od 09/2007 do 07/2008 od jeho zamestnávateľa ALES a.s. Podľa oznámenia zamestnávateľa odporcu (čl. 705) bola odporcovi vyplatená v období 02/2005 (t.j. od uplatnenia nároku navrhovateľky na manželské výživné) do 07/2005 (do ukončenie pracovného pomeru odporcu v spoločnosti) čistá mzda celkom vo výške 509.120,- Sk, t.j. priemerne mesačne vrátane odstupného 84.853,30 Sk a v období od 09/2007 (od opätovného uzavretia pracovného pomeru odporcu v spoločnosti) do 07/2008 (do rozvodu manželstva účastníkov) čistá mzda vo výške celkom 566.457,- Sk, t.j. priemerne mesačne 51.496,09 Sk. Podľa toho istého oznámenia boli v r. 2006 vyplatené odporcovi dividendy a to dňa 25.5.2006 prostredníctvom pokladne vo výške 69.000,- Sk, dňa 6.12.2006 poukázaním na účet vo výške 20.337,- Sk a dňa 6.12.2006 poukázaním na účet vo výške 345.000,- Sk, spolu 434.337,- Sk. V rokoch 2007 a 2008 neboli odporcovi vyplatené žiadne dividendy ani iné plnenia vyplývajúce mu z vlastníctva akcií spoločnosti ALES a.s.

Vychádzajúc z jednotlivých potvrdení zamestnávateľov odporcu, na základe ich zosumarizovania, mal súd preukázanú: celkom vyplatenú čistú mzdu odporcu za r. 2005 (bez mesiaca 01/2005) vo výške 600.668,- Sk (príjem z ALES a.s. za 02-07/2005 vo výške 509.120,- Sk a príjem z ALES, s.r.o. za 10-12/2005 vo výške 91.548,- Kč), t.j. priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 54.606,- Sk, za r. 2006 celkom vyplatenú čistú mzdu vo výške 516.170,- Kč, t.j. priemerne mesačne 43.014,17 Kč, čo pri priemernom kurze slovenskej a českej koruny v r. 2006 -1,314 predstavuje 56.520,60 Sk, za r. 2007 (bez mesiaca 08/2007)celkom vyplatenú čistú mzdu vo výške 610.500,47 Sk (vychádzajúc z príjmu za 01-07/2007 vo výške 281.334,- Kč, t.j. pri priemernom kurze slovenskej a českej koruny za prvý polrok 1,211 zo sumy 340.695,47 Sk a z príjmu za 09-12/2007 vo výške 269.805,- Sk), t.j. čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 55.500,- Sk a za r. 2008 (za 01-07/2008) vo výške celkom 296.652,- Sk, t.j. priemernú mesačnú čistú mzdu odporcu vo výške 42.378,86 Sk. Do výpočtov priemernej čistej mesačnej mzdy odporcu za jednotlivé roky súd nezahrnul vyplatené príjmy z kapitálového majetku, t.j. ani podiely na zisku spoločnosti ani dividendy, ani tantiémy a ani vyplatené cestovné náhrady.

Podľa oznámenia Tenisového klubu Mladosť Košice, so sídlom v Košiciach, Popradská 84 (č.l.840-841), prijal tenisový klub v období od 02/2005 do 07/2008 platby od účastníkov vo forme klubových poplatkov za tréningový proces ich mal. syna L. a tiež s tým súvisiace poplatky, a to: zaplatené odporcom osobne do pokladne klubu v období od 02/2005 do 04/2006 vo výške celkom 47.550,- Sk, uhradené odporcom prevodom finančných prostriedkov na účet klubu v období od 05/2006 do 12/2006 vo výške 45.140,- Sk, v období od 01-12/2007 vo výške 41.590,- Sk a v období 01-05/2008 vo výške 14.185,- Sk. Klub potvrdil prijatie platieb od navrhovateľky z jej účtu na účet klubu za obdobie 06-07/2008 vo výške 5.500,- Sk.

Z výpisu z účtu, ktorý predložila navrhovateľka (č.l.766-768) vyplynulo, že odporca na účet navrhovateľky poukázal na výživu maloletých detí za mesiace 08/2006 -02/2007 sumu 10.000,- Sk/mesačne, za mesiac 03/2007 sumu 8.000,- Sk, za mesiace 04 -06/2007 -sumu 7.000,- Sk/mesačne, za mesiace 07

- 09/2007 sumu 4.000,- Sk/mesačne, za mesiace 10 -11/2007 sumu 8.000,- Sk/mesačne, za 12/2007 sumu 10.000,- Sk a za mesiace 06 -08/2008 sumu 15.000,- Sk/mesačne.

Súd doplnil dokazovanie vyžiadaním priestupkových spisov Obvodného úradu v Košiciach, odboru všeobecnej vnútornej správy vo veciach účastníkov konania. Predložené boli priestupkové spisy č. VVS- , VVS-Pr/1265/06, VVS-Pr/2855/06 a VVS-Pr/3389/06 (čl. 697).

Priestupkové konanie č. VVS-Pr/2670/04 bolo vedené proti obvinenému A.. L. K. na základe oznámenia navrhovateľky dňa 15.8.2004 na útvare OO PZ Košice - sídl. KVP. Podľa oznámenia navrhovateľky mal odporca dňa 15.8.2004 v čase asi o 8:30 hod. sa voči nej hrubo správať a to mal vyvolať hádku s tým, že navrhovateľka nemá právo kričať na jeho syna a strčiť do navrhovateľky a hneď na to ju udrieť rukou. Ďalej na navrhovateľku mal kričať, nadávať jej a vyhrážať sa jej. Vec týkajúca sa podozrenia z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu bola odložená v zmysle ust. § 66 ods. 2 písm. a/ zák. o priestupkoch vzhľadom na to, že nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty priestupku.

Podľa priestupkového spisu č. VVS-Pr/1265/06 sa začalo priestupkové konanie proti odporcovi ako obvinenému a to na základe oznámenia navrhovateľky na OO PZ Košice - sídl. KVP zo dňa 31.3.2006. Podľa oznámenia navrhovateľky ju uvedeného dňa odporca v čase o 21:30 hod. fyzicky napadol v byte účastníkov na ul. E. č. XX na 7. poschodí. Podľa oznámenia, po okúpaní syna ho vzal odporca do svojej pracovne, kde za ním pribehla aj mal. dcéra, ktorá sa dožadovala pozornosti otca, odporca ju odmietol a vtedy prišla navrhovateľka, chcela vziať dieťa preč, ale ono nechcelo odísť, povedala odporcovi, že dcéra potrebuje jeho pozornosť a vtedy jej odporca mal dať po ľavej strane tváre otvorenou dlaňou facku a následne päsťou úder do pravého oka. Konanie o priestupku bolo v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. c/ Priestupkového zák. zastavené, pretože spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku, t.j. odporcovi preukázané.

Priestupkové konanie vedené Obvodným úradom v Košiciach pod č. VVS-Pr/2855/06 proti obvinenému z priestupku - odporcovi, sa začalo na základe oznámenia navrhovateľky na OO PZ Košice - sídl. KVP dňa 13.9.2006, podľa ktorého oznámenia jej odporca bránil v užívaní spoločného domu, nedal jej kľúče od domu a ani jej ich nechcel dať, bránil jej do neho vstúpiť. Uviedla, že taktiež jej vo vstupe do domu bránila aj matka odporcu H. K.. Vec bola podľa § 66 ods. 1 písm. a/ zák. o priestupkoch, odložená, nakoľko konanie podozrivého z priestupku (odporcu) nenapĺňalo zákonné znaky ani jednej zo skutkových podstát priestupkov.

Podľa priestupkového spisu VVS-Pr/3389/06 (čl. 697) bolo začaté priestupkové konanie proti obvinenému - odporcovi na základe oznámenia navrhovateľky na OO PZ Košice - sídl. KVP zo dňa 27.10.2006, podľa ktorého oznámenia uvedeného dňa v čase okolo 11:00 hod. v F. - J. na ul. F., na pozemku pri novostavbe, mal odporca vytrhnúť navrhovateľke z rúk mobilný telefón, povedať jej, že jej ho vráti až keď opustí pozemok a následne do nej rukami sotiť a nadávať jej. Na základe oznámenia navrhovateľky bol odporca v priestupkovom konaní uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa 27.10.2006 v čase okolo 11:00 hod. na pozemku pri novostavbe na ul. F. v F. vulgárne vynadal manželke - navrhovateľke, čím iným hrubým správaním narušil občianske spolunažívanie. Za to mu bolo uložené pokarhanie podľa ust. Priestupkového zák. Konanie voči odporcovi obvinenému zo spáchania priestupku podľa na tom skutkovom základe, že uvedeného dňa v čase okolo 11:00 hod. na pozemku pri novostavbe na ul. F. v F. mal sotiť do navrhovateľky, čím mal iným hrubým správaním narušiť občianske spolunažívanie bolo podľa Priestupkového zák. bolo zastavené, nakoľko spáchanie skutku nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Podľa ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom len ZoR) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ods. 2 citovaného ust. výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné o maloleté dieťa.

K právnej stránke veci uviedol odvolací súd, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa smrťou, vyhlásením za mŕtveho niektorého z manželov alebo právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode manželstva. Uviedol, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či spolu žijú alebo nežijú a ich hmotná a kultúrna úroveň má byť v zásade rovnaká. Táto skutočnosť je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Uviedol, že pri určovaní manželského výživného je treba vždy prihliadnuť na ust. § 75 Zákona o rodine, t.j. na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a

majetkové pomery povinného. Uviedol, že na rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi nestačí len zistiť osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, príp. inými závažnými okolnosťami. Uviedol, že schopnosť manžela sám sa živiť neurčujú iba jeho zárobkové schopnosti a možnosti, ale aj jeho majetkové pomery po zohľadnení, či a v akej miere je nevyhnutná výživa manželov zabezpečená z jeho vlastného majetku. Uviedol, že základnou hmotnoprávnou podmienkou existencie a trvania nároku na manželské výživné je stav manžela, ktorý je zákonne charakterizovaný tým, že nie je schopný sám sa živiť. Ide o podmienky vzniku nároku na manželské výživné, nie však o hľadisko určujúce rozsah manželského výživného, ktorý je charakterizovaný tým, že životná úroveň oboch manželov má byť v zásade rovnaká. Uviedol, že ide o právnu povinnosť a nemožno ju považovať za príklad morálky. Uviedol, že do zákonnej úpravy sa premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým korektorom aplikácie ustanovení, ktorými je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov upravená.

Súd vo veci vykonal dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu (t.j. súd zisťoval príjmové a majetkové pomery účastníkov, vykonal dokazovanie na špecifikáciu výšky finančných príspevkov alebo vecných darov, ktorými odporca prispieval na maloleté deti, zisťoval plnenie si povinností manželov v zmysle ust. § 18 Zákona o rodine a priebeh vzájomných vzťahov účastníkov od začatia tohto konania) s cieľom a zámerom celkovej analýzy vzťahov medzi manželmi - ich vývoja i príčin stavu ku ktorému tieto vzťahy dospeli a rozhodol tak, že návrh na určenie manželského výživného vyhodnotil, za použitia ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine za nedôvodný.

Súd dospel k záveru, že nebol v čase podania návrhu na začatie konanie o určenie manželského výživného daný podklad pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti manželov a to jej určením odporcovi voči navrhovateľke. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca vyživovaciu povinnosť v čase podania žalobného návrhu navrhovateľkou vo februári 2005 si riadne plnil. Bolo preukázané, že na základe návrhov navrhovateľky boli súčasne začaté okrem tohto konania aj konanie o úprave práv a povinností k mal. deťom (sp. zn. ) a konanie o zrušenie BSM za trvania manželstva (). Ani začatie týchto súdnych konaní navrhovateľkou nespôsobilo na strane odporcu, že by bol prestal financovať, a v takom istom rozsahu ako dovtedy, potreby rodiny a spoločnej domácnosti. Odporca naďalej finančne zabezpečoval chod spoločnej domácnosti a rodiny, účastníci žili naďalej v spoločnom byte. Životná úroveň manželov sa ničím neodlišovala, bola rovnaká. Napriek postupu aký zvolila navrhovateľka (začatie súdnych konaní), ktorý postup je objektívne spôsobilý narušiť akékoľvek rodinné vzťahy, odporca proklamoval vo svojich počiatočných vyjadreniach (čl. 67) záujem a snahu o zotrvanie v manželstva a udržanie rodiny.

Oproti tomu ďalšie konanie a postoje navrhovateľky nesmerovali k zlepšeniu a stabilizácii vzájomných vzťahov účastníkov a tým aj vzťahov rodinných. Z výpovedí účastníkov vyplynulo, že síce navrhovateľka zabezpečovala osobne starostlivosť o maloleté deti, ale pokiaľ sa týkalo osoby odporcu, podľa jeho výpovede pre neho navrhovateľka ani nevarila, ani neprala, ... a to napriek tomu, že všetky potreby rodiny, včítane potrieb navrhovateľky boli financované síce zo spoločných príjmov, ale zo mzdy odporcu. Navrhovateľka pre spôsob nakladania s finančnými prostriedkami účastníkov, o ktorom nakladaní rozhodoval predovšetkým a najmä odporca, dospela k presvedčeniu, že životná úroveň manželov nie je rovnaká a je ju potrebné vyrovnať a to tým spôsobom, aby bola navrhovateľka oprávnená disponovať (t.j. rozhodovať o nakladaní) s jednou polovicou spoločných príjmov, ktorých zdrojom bola mzda odporcu. Jednalo sa však o problém spoločného hospodárenia a nakladania so spoločnými finančnými prostriedkami, na ktorom sa účastníci nevedeli dohodnúť a nie o nerovnakú životnú úroveň manželov, do ktorej polohy bol problém posunutý navrhovateľkou. Tento problém bol napokon konštatovaný ako príčina rozvratu manželstva účastníkov aj v rozsudku o rozvode ich manželstva (čl. 658). Vedená snahou môcť rozhodovať o nakladaní s jednou polovicou spoločných príjmov, navrhovateľka všetky svoje snahy smerovala k presadeniu získania manželského výživného, ako spôsobu dosiahnutia aj vlastného rozhodovania o naložení s finančnými prostriedkami.

Dňa 28.2.2006 podala navrhovateľka návrh na začatie konania o rozvod manželstva.

Dňa 31.3.2006 urobila na OO PZ - sídl. KVP oznámenie o fyzickom napadnutí zo strany odporcu. Priestupkové konanie bolo zastavené, pretože spáchanie skutku, t.j. fyzické napadnutie navrhovateľky odporcom, nebolo preukázané. Po oznámení svojho napadnutia na OO PZ navrhovateľka sama, z vlastnej iniciatívy, odišla zo spoločnej domácnosti spolu aj s maloletými deťmi.

Dňa 13.9.2006 navrhovateľka opätovne urobila oznámenie voči odporcovi na OO PZ z dôvodu, že jej mal brániť v užívaní spoločného domu v F. na F. ul. Vec bola odložená, pretože popísané konanie odporcu nenapĺňalo skutkovú podstatu žiadneho z priestupkov. Navrhovateľka sa domáhala vstupu do rozostavaného domu napriek tomu, že dohody účastníkov v tomto období smerovali k tomu, aby sa navrhovateľka a mal. deti vrátili do spoločného bytu účastníkov, a keďže podmieňovala návrat do bytu odsťahovaním sa odporcu z bytu, odporca zvolil, v snahe umožniť mal. deťom spôsob života taký, na aký boli navyknuté, svoje odsťahovanie sa na neukončenú stavbu (viď e-mailová komunikácia účastníkov z č.l. 255 - 261). Odporca pri tom naďalej znášal všetky náklady za byt, aj keď tento byt už neužíval a to až do 10/2006.

Dňa 27.10.2006 navrhovateľka iniciovala oznámením na OO PZ začatie ďalšieho priestupkového konania voči odporcovi a to z dôvodu, že jej mal na pozemku pri novostavbe vulgárne vynadať a sotiť do nej. V priestupkovom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie vrátane výsluchov svedkov prítomných na stavbe so záverom, že odporca spáchal priestupok voči občianskemu spolunažívaniu, keďže navrhovateľke vynadal, za ktorý skutok bolo mu uložené pokarhanie. Oznámený fyzický útok na navrhovateľku preukázaný nebol, v prípade tohto oznámeného skutku bolo konanie opätovne zastavené.

Je pravdou a bolo preukázané, že v období od 08/2006 (kedy navrhovateľka prestala poberať podporu v nezamestnanosti a bola na základe vlastnej žiadosti vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie) do 03/2007 (kedy sa navrhovateľka zamestnala v spoločnosti ProWeb Consulting) bola bez akéhokoľvek vlastného príjmu. Súd má za to, že v tomto období, keďže navrhovateľka bola bez akéhokoľvek vlastného príjmu a účastníci žili oddelene, ich životná úroveň nemohla byť a ani nebola rovnaká. Navrhovateľka zdôvodnila svoju žiadosť o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, poskytovaním osobnej starostlivosti maloletej dcére, ale vzhľadom na napätú situáciu vo vzťahoch účastníkov, ktorá sa vytvorila z dôvodov na strane navrhovateľky, navrhovateľka aj v čase, keď proti odporcovi „bojovala", manželstvo účastníkov bolo nefunkčné, spoliehala sa (keďže dobrovoľne požiadala o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie a neprejavila záujem o účasť na navrhnutej rekvalifikácii) na zabezpečenie svojej výživy zo strany odporcu. Tu mal súd za dôvodné uplatniť zákonné kritérium dobrých mravov.

Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Odôvodnenosť tohto spôsobu úpravy je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu.

Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Vo všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o „pocite súnáležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí". Pojem dobré mravy je ďalej časovo a miestne podmienený.

Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Rozpor s dobrými mravmi ako dôvod nepriznania výživného by mal byť spätý s konaním osoby, ktorá sa priznania výživného domáha. V zmysle striktného znenia normy súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť, napr. zníženie výživného, než výživné nepriznať.

V danom prípade súd vyhodnotil konanie navrhovateľky požadujúcej manželské výživné od odporcu, za okolností ňou viac-menej vyvolaných (ukončenie pracovného pomeru vo februári 2006 z podnetu navrhovateľky, odsťahovanie sa zo spoločnej domácnosti na základe vlastného rozhodnutia, ...) za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Bolo to práve konanie navrhovateľky (začatie súdnych konaní o určenie manželského výživného a o určenie vyživovacej povinnosti odporcu voči deťom, podávanie oznámení voči odporcovi na OO PZ o jeho údajnom napádaní navrhovateľky, ...), ktoré viedlo postupne k úplnému narušeniu vzájomných vzťahov navrhovateľky a odporcu. Preto, nebolo by spravodlivé, aby súd navrhovateľke ako osobe, ktorá sa pričinila o narušenie osobných vzťahov s odporcom, priznal manželské výživné, založené práve na takomto osobnom vzťahu v manželstve účastníkov, pričom navrhovateľka si povinnosti vyplývajúce z manželstva neplnila (odišla bez zjavnej príčiny zo spoločnej domácnosti, nenapomáhala vytvoreniu zdravého rodinného prostredia, podávaním rôznych oznámení, ktoré neboli preukázané nerešpektovala odporcu) a jej aktivity napokon viedli až k rozpadu manželstva. V súlade s vyjadrenou konštrukciou o „pocite súnáležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí", súd vyhodnotil, že ani navrhovateľka, za vymenených pozícií, nepovažovala by za spravodlivé, ak by mala platiť výživné odporcovi, ktorý by sa pričinil o rozvrat osobných vzťahov a ktorý by proti nej podával oznámenia o údajných fyzických atakoch, ktoré napokon neboli preukázané. Podľa ust. § 75 ods. 2 ZoR súd preto návrh na učenie manželského výživného navrhovateľky voči odporcovi zamietol.

Pokiaľ sa jedná o posúdenie námietok odporcu, že navrhovateľka sa cielene a účelovo vyhýbala zamestnaniu sa, súd sa s jeho názorom nestotožnil ani po doplnení dokazovania. Súd zastáva názor, že bolo na slobodnom rozhodnutí navrhovateľky za preukázania, a to lekárskymi potvrdeniami, nepriaznivého zdravotného stavu maloletej dcéry účastníkov, či využije zákonnú možnosť zostať s maloletou doma alebo zamestnať sa, pričom si zvolila osobnú starostlivosť o maloleté dieťa s tým, že o finančné zabezpečenie rodiny bol schopný a mal sa postarať odporca.

V časti, ktorej navrhovateľka netrvala na určení manželského výživného za čas po rozvode manželstva, súd posúdil toto ako čiastočné späťvzatie a konanie podľa ust. zastavil.

O trovách konania súd za použitia ust. rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa vzal súd v úvahu osobný charakter tohto sporu, existenciu lepších finančných pomerov na strane odporcu, ktorému nepriznanie zo súdneho spisu doposiaľ preukázaných trov konania, za zaplatený súdny poplatok vo výške 2.000,- Sk/66,39 eura, nespôsobí finančnú ujmu a prípadnú úhradu týchto trov by napokon navrhovateľka hradila len z tých finančných prostriedkov, z ktorých zabezpečuje aj výživu spoločných maloletých detí. Považoval za spravodlivejšie, aby si každý z účastníkov svoje trovy znášal sám.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.