Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_58C-26-2011.pdf
PDF · 105.09 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/26/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Blankou Malichovou vo veci navrhovateľa: C. W., bytom Na M. XX, A., proti odporcovi: INDEX NOSLUŠ s.r.o., IČO: 35 804 441, so sídlom Drieňová 34, Bratislava, zast. JUDr. Annou Líškovou, advokátkou so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, v konaní o vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov súdneho konania vo výške 125,80 €, na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Anny Líškovej, advokátky, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 07. 02. 2011, súdu doručeným dňa 09. 02. 2011, v spojení s jeho doplnením zo dňa 11. 03. 2011, súdu doručeným dňa 15. 03. 2011, domáhal voči odporcovi vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Dohoda o mimosúdnom urovnaní veci uzatvorená podľa § 585 Občianskeho zákonníka dňa 29. 10. 2010 v Nitre, medzi navrhovateľom a odporcom je podľa § 40 ods. 1 a § 586 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom a náhrady trov konania.
Podaný návrh odôvodnil tým, že dňa 29. 10. 2010 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená písomná Dohoda o mimosúdnom vyrovnaní veci, v záujme vyriešiť súdne spory vedené na Okresnom súde Bratislava II, a to konanie vedené pod sp. zn. 45C/70/2010 o určenie pracovného pomeru a konanie vedené pod sp. zn. 15C/90/2010 o uloženie povinnosti vydať doklad o príjme, v zmysle ktorej sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 491,50 € pozostávajúcu z finančnej náhrady za nočné príplatky vo výške 78,90 €, finančnej náhrady za zdravotné poistenie vo výške 269,30 € a z ostatných dohodnutých finančných náhrad vo výške 143,30 €, a to do troch dní od okamihu doručenia späťvzatia návrhu navrhovateľom v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 45C/70/2010 a sp. zn. 15C/90/2010 a navrhovateľ sa zaviazal k späťvzatiu návrhov na začatie konania v oboch uvedených veciach v lehote 10 dní od podpisu dohody a súčasne sa zaviazal uhradiť odporcovi v týchto konaniach vzniknuté trovy súdneho konania. Za odporcu dohodu podpisovala na základe splnomocnenia udeleného konateľom odporcu G.. H. Č., dňa 22. 10. 2010 jeho pracovníčka T. P., A.. XX. XX. XXXX, W. F. X, W.. Navrhovateľ považuje predmetné splnomocnenie za neplatné, a to z dôvodu absencie úradne overeného podpisu konateľa odporcu, v dôsledku čoho má za to, že ani dohoda o mimosúdnom urovnaní veci nenadobudla platnosť a účinnosť pre absolútne neplatný právny úkon. Vzhľadom k tejto skutočnosti navrhovateľ vyslovil svoj nesúhlas s obsahom dohody z dôvodu, že jej predmetom nie sú všetky záväzky vzniknuté počas výkonu prác navrhovateľom a záväzky, ktoré má odporca voči Sociálnej poisťovni, a.s., pobočka Nitra. Naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby vidí navrhovateľ v ním tvrdenej skutočnosti, že odporca ho uviedol do omylu tak, že ľsťou sa zbavil zodpovednosti za záväzky, ktoré vznikli z neplatného právneho úkonu "dohody o vykonaní prác", čo má za následok, že
odporca úmyselne poškodil navrhovateľov nárok na vyplatenie všetkých záväzkov, ktoré vznikli počas výkonu prác.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 07. 04. 2011 potvrdil, že s navrhovateľom uzatvoril dňa 29. 10. 2010 predmetnú dohodu o mimosúdnom vyrovnaní. Dohoda bola za odporcu podpísaná na základe riadnej plnej moci udelenej konateľom odporu jeho pracovníčke, T. P.. Odporca, ako uviedol vo svojom vyjadrení, absolútne nesúhlasí s hlavným právnym argumentom navrhovateľa spočívajúcim v namietanej absolútnej neplatnosti predmetného splnomocnenia z dôvodu neoverenia podpisu splnomocniteľa notárom a z toho plynúceho tvrdenia navrhovateľa, že podpísaná dohoda o mimosúdnom urovnaní veci nenadobudla platnosť a účinnosť. Zásadne popiera a vyvracia tvrdenia navrhovateľa o tom, že ho odporca uviedol do omylu a ani omyl nebol vyvolaný ľsťou v snahe zbaviť sa zodpovednosti za záväzky z Dohody o vykonaní práce. Obe strany pred uzatvorením dohody o mimosúdnom urovnaní na osobnom stretnutí v Nitre vzájomne prekonzultovali jej obsah, s tým, že výšku finančného vyrovnania navrhol samotný navrhovateľ a táto mu bola vyplatená v hotovosti v súlade s podpísanou dohodou. Navrhovateľ na znak súhlasu túto dohodu podpísal a pokiaľ nesúhlasil s jej obsahom z dôvodu, že jej predmetom neboli všetky záväzky, ktoré vznikli navrhovateľovi počas výkonu práce, a ktoré podľa navrhovateľa má odporca zaplatiť do Sociálnej poisťovne a.s., pobočka Nitra, mal tieto skutočnosti uviesť ešte pred podpisom dohody. Ako dôkaz pripojil odporca list navrhovateľa zo dňa 31. 10. 2010, adresovaný odporcovi, v ktorom uvádza, že uzatvorenie predmetnej dohody považuje za spravodlivé vyriešenie sporu. Záverom odporca namietol nepreukázanie naliehavého právneho záujmu pre podanie určovacej žaloby navrhovateľom.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, ako aj výpoveďami účastníkov konania a svedkyne, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 29. 10. 2010 bola medzi účastníkmi konania v záujme vyriešiť medzi nimi prebiehajúce súdne spory vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 45C/70/2010 (o určenie pracovného pomeru) a sp. zn. 15C/90/2010 (o uloženie povinnosti vydať doklad o príjme) uzatvorená Dohoda o mimosúdnom urovnaní veci. Predmetom tejto dohody bol záväzok odporcu uhradiť na bankový účet navrhovateľa v lehote do troch dní od doručenia späťvzatia návrhov na začatie konania sp. zn. 45C/70/2010 a sp. zn. 15C/90/2010, na súd s vyznačením pečiatky o prijatí týchto podaní podateľňou súdu, sumu vo výške 491,50 €, pozostávajúcu z finančnej náhrady za nočné príplatky vo výške 78,90 €, finančnej náhrady za zdravotné poistenie vo výške 269,30 € a z ostatných dohodnutých finančných náhrad vo výške 143,30 €. Navrhovateľ sa na druhej strane zaviazal ukončiť uvedené prebiehajúce súdne spory späťvzatím návrhov s priloženou dohodou o mimosúdnom urovnaní veci, a to písomným podaním na príslušnom súde v lehote najneskôr do desiatich dní od podpisu dohody a súčasne nahradiť odporcovi trovy konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmito spormi od začatia súdnych konaní. Odporca v dohode zároveň vyhlásil, že so späťvzatím návrhov na začatie konania súhlasí.
V čl. II. bod 2. dohody o mimosúdnom urovnaní veci účastníci dohody prehlásili, že splnením záväzkov podľa čl. I. tejto dohody budú všetky ich vzájomné finančné a iné nároky vyplývajúce zo súdnych sporov vedených na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 45C/70/2010 a sp. zn. 15C/90/2010, vysporiadané, a že ani v budúcnosti si iné finančné ani iné plnenie navzájom voči sebe nebudú uplatňovať.
Za odporcu bola dohoda o mimosúdnom urovnaní podpísaná pracovníčkou odporcu T. P., A.. XX. XX. XXXX, W. F. X, W., a to na základe splnomocnenia jej udeleného konateľom odporcu G.. H. Č., dňa 22. 10. 2010.
Navrhovateľ, aj vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na argumentácii, že spornú dohodu o mimosúdnom urovnaní uzatvoril s osobou, ktorá nie je oprávnenou konať v mene odporcu, nakoľko podpis konateľa odporcu na plnej moci zo dňa 22. 10. 2010 nie je úradne osvedčený. Ďalej uviedol, že plná moc bola pracovníčke odporcu udelená len na zastupovanie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 45C/70/2010. Z uvedeného má preto navrhovateľ za to, že ani nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu dohody o mimosúdnom urovnaní a plnenie poskytnuté z tejto, podľa neho absolútne
neplatnej dohody, je preto bezdôvodným obohatením, ktoré je on ochotný vrátiť a buď sa uzatvorí nová dohoda, alebo sa bude svojich nárokov domáhať súdnou cestou. Podľa navrhovateľa odporca by mohol kedykoľvek tento úkon vyhlásiť za neplatný a žiadať od navrhovateľa všetko, čo mu podľa dohody plnil. Zároveň poukázal na to, že ide o zásadnú vec aj vzhľadom k odvolaniu, ktoré podal proti uzneseniam o zastavení konania na základe späťvzatia návrhov v uvedených konaniach. Vo svojej výpovedi navrhovateľ zároveň potvrdil, že odporca mu po podaní späťvzatí na súde, vyplatil všetko, čo bolo predmetom dohody o mimosúdnom urovnaní. Odporca vo svojej výpovedi zaprotokolovanej v zápisnici z pojednávania uviedol, že keby odporca pristúpil k tomu, že mu vyplatí viac, tejto žaloby by nebolo.
Právna zástupkyňa odporcu vo svojej výpovedi k procesu uzatvorenia mimosúdnej dohody s navrhovateľom ozrejmila, že navrhovateľ prejavil snahu a iniciatívu skončiť prebiehajúce súdne konania mimosúdnou dohodou a sám navrhol výšku plnenia, ktoré požadoval od odporcu. Následne bolo odporcom pripravené písomné vyhotovenie dohody, ktorej obsah bol prekonzultovaný s navrhovateľom na osobnom stretnutí v Nitre s poverenou pracovníčkou odporcu, kde tento súhlasne a bez výhrad podpísal pripravenú dohodu. Vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľa, že v prípade, ak by súd v tomto konaní nevyslovil neplatnosť spornej dohody, mohlo by dôjsť k ďalšiemu súdnemu konaniu, v ktorom by sa odporca titulom bezdôvodného obohatenia domáhal plnenia zo strany navrhovateľa, práve z dôvodu, že by sám napadol neplatnosť dohody kvôli neplatnosti plnej moci, uviedla, že odporca má s navrhovateľom vysporiadané záväzky a nemá žiadny záujem vo vedení nezmyselných súdnych konaní. Odporca zastáva názor, že plná moc, ktorá bola dňa 22. 10. 2010 udelená konateľom odporcu jeho pracovníčke na zastupovanie v súdnom konaní, v spojitosti s ktorým došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, nie je osobitným druhom plnomocenstva, ktoré by si pre jeho platnosť vyžadovalo notárske overenie podpisu splnomocniteľa. Dôkazom toho, že odporca udelené splnomocnenie, ako aj uzatvorenú mimosúdnu dohodu akceptuje, je poskytnutie plnenia navrhovateľovi podľa predmetu dohody, čo bolo v konaní potvrdené aj výpoveďou samotného navrhovateľa. V neposlednom rade právna zástupkyňa odporcu poukázala na to, že navrhovateľ v žiadnom prípade nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu požadovaného pri podaní určovacej žaloby, ani ohrozenie jeho práva alebo právnej istoty. Pokiaľ navrhovateľ vidí existenciu naliehavého právneho záujmu v tom, že odporca sa chcel ľsťou zbaviť zodpovednosti za svoje záväzky, poukazuje na to, že zo strany odporcu bolo navrhovateľovi uhradené všetko, čo si vymienil.
Svedkyňa T. P., ako organizačná riaditeľka odporcu a osoba, ktorá v jeho mene uzatvárala s navrhovateľom dohodu o mimosúdnom urovnaní, potvrdila, že k výške finančného vyrovnania sa dospelo po vzájomnej súhlasnej dohode. Plnú moc, ktorá jej bola udelená konateľom odporcu dňa 22. 10. 2010 nedávali overovať, nakoľko takúto požiadavku zákon nestanovuje a mimosúdna dohoda bola uzatvorená práve v dôsledku súdneho konania vedeného pod sp. zn. 45C/70/2010, v ktorom bola poverená odporcu zastupovať.
Podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. má preventívny charakter a nachádza miesto tam, kde prostredníctvom nej možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo právnej neistoty, za predpokladu, že k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Uplatní sa tiež v prípadoch, kedy účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe daného právneho vzťahu a prostredníctvom nej možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi.
Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je z procesného hľadiska vecná legitimácia účastníkov, t. j. vo svojej podstate hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku, a preukázanie existencie tzv. naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Na podanie určovacej žaloby je vecne legitimovaný účastník právneho vzťahu alebo práva, o ktorého určenie v danom prípade ide alebo subjekt, ktorého právne postavenie môže byť priamo dotknuté určením existencie alebo neexistencie právneho vzťahu medzi žalovaným a treťou osobou. Procesný predpoklad spočívajúci v povinnosti navrhovateľa preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu nemožno požadovať len v prípadoch, kedy zákon expressis verbis priamo v hmotnoprávnej úprave pripúšťa, aby sa ten- ktorý subjekt hmotnoprávneho vzťahu domáhal určenia existencie (neexistencie) práva alebo dôsledkov existencie (neexistencie) určitej právnej skutočnosti (napr. pri neplatnosti výpovede z nájmu v zmysle § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka).
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude spravidla daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým a naopak, nebude daný spravidla v prípadoch, kedy možno žalovať priamo na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) O.s.p.). Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je preto nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. Pokiaľ súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie navrhovateľa, nemožno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, nemusí byť zákonite vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem nebude daný v prípadoch, kedy požadované určenie (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi by malo charakter (len) prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi. Z toho vyplýva, že žaloba na určenie neplatnosti dohody, ktorú možno riešiť ako predbežnú otázku v konaní o žalobe na plnenie, a ktorá nerieši sporné vzťahy medzi stranami tak, aby nedošlo k ďalším, nadväzujúcim sporom, patrí medzi tie žaloby, ktorých vecnému prejednaniu má požiadavka naliehavého právneho záujmu stanovená v citovanom ustanovení § 80 písm. c) O.s.p. brániť, aby nedochádzalo k zbytočnému a neúčelnému množeniu sporov. Z preventívneho charakteru určovacej žaloby tiež možno vyvodiť, že naliehavý právny záujem nebude spravidla daný, ak už došlo k porušeniu subjektívneho práva a reparácie škodlivých právnych následkov sa možno domáhať žalobou na plnenie. Výnimočne však môže byť preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na určení aj v takýchto prípadoch, avšak len za predpokladu, ak určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a naplní tak svoju preventívny účel, tým, že zabráni ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi konania.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného naliehavosť právneho záujmu, posudzovaná v spojení s riešením otázky, či sa žalobou s navrhovaným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu a viažúca sa vždy na konkrétny určovací petit, sa chápe jednak v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), a jednak v tom zmysle, že navrhovateľ nemá inú možnosť (žalovať na plnenie z toho istého právneho pomeru).
Nedostatok, resp. nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom zamietnutia žaloby, bez tohto, aby sa súd zaoberal vecou samou a zamietavé rozhodnutie súdu z dôvodu nepreukázaného naliehavého právneho záujmu netvorí prekážku veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) pre jej opätovné uplatnenie, ak tvrdený naliehavý právny záujem vychádza z iných, resp. ďalších skutočností, ktoré nastali až po právoplatnosti rozhodnutia, a ktoré predstavujú zásadne iný pohľad na právne postavenie alebo ohrozenie práv navrhovateľa.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dňa 29. 10. 2010 došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu Dohody o mimosúdnom urovnaní, určenia neplatnosti ktorej sa navrhovateľ domáha v tomto konaní. Navrhovateľ a odporca sú teda účastníkmi právneho vzťahu založeného uvedenou dohodou, o určenie neplatnosti ktorej v konaní ide, čo zakladá ich vecnú legitimáciu v konaní. Predmetom dohody bol záväzok navrhovateľa ukončiť súdne spory v tom čase prebiehajúce na Okresnom súde Bratislava II a vedené pod sp. zn. 45C/70/2010 o určenie pracovného pomeru a pod sp. zn. 15C/90/2010
o uloženie povinnosti vydať doklad o príjme, a to podaním späťvzatia návrhov na začatie konania v týchto veciach. Na druhej strane odporca sa zaviazal v lehote do troch dní od doručenia späťvzatia návrhov na začatie konania uhradiť navrhovateľovi finančnú sumu vo výške 491,50 €. Účastníci vo svojich výpovediach zhodne potvrdili, že navrhovateľ zobral oba návrhy na začatie konania späť, aj keď neskôr sa proti zastaveniu konaní z dôvodu späťvztia návrhu odvolal a odporca dohodnutú sumu vyplatil navrhovateľovi. Navrhovateľ však má za to, že úradne neoverený podpis konateľa odporcu na splnomocnení udelenom jeho pracovníčke na zastupovanie vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 45C/70/2010, spôsobuje jeho neplatnosť a v spojení s tým, preto nemožno považovať ani dohodu o mimosúdnom urovnaní, podpísanú zo strany odporcu touto pracovníčkou, za platnú a účinnú.
Pri posudzovaní naplnenia druhej procesnej podmienky určovacej žaloby, a to existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem, a preto bez toho, aby sa súd zaoberal meritom veci, jeho návrh zamietol.
Navrhovateľ jeho naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odôvodňuje hypotézou, že v prípade, ak by súd neurčil neplatnosť predmetnej dohody o urovnaní, mohol by odporca vyhlásiť kedykoľvek tento právny úkon za neplatný a domáhať sa voči nemu vrátenia vyplatenej finančnej náhrady, a to titulom bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s tvrdením danosti naliehavého právneho záujmu navrhovateľ argumentoval tiež tým, že podľa neho sa odporca chcel ľsťou zbaviť zodpovednosti za jeho záväzky. Tiež poukázal na možný význam vo vzťahu k ním podaným odvolaniam voči uzneseniam o zastavení oboch uvedených konaní, v ktorých zobral v zmysle dohody o mimosúdnom urovnaní návrhy na začatie konania späť.
Odporca na túto argumentáciu navrhovateľa reagoval tým, že záväzky voči navrhovateľovi považuje za vyporiadané a nemá akýkoľvek záujem vstupovať do nezmyselných sporov s navrhovateľom a absolútne vylučuje tvrdenia navrhovateľa, že ľsťou sa chcel zbaviť zodpovednosti za svoje záväzky voči nemu.
Navrhovateľom predostretú hypotézu, že v prípade nevyslovenia neplatnosti spornej dohody o mimosúdnom urovnaní, by odporca mohol kedykoľvek vyhlásiť, že túto považuje za neplatnú a uplatniť si voči nemu nárok na vrátenie podľa dohody poskytnutého plnenia ako bezdôvodného obohatenia, považuje súd za absolútne nelogickú, nakoľko nie je to odporca, ktorý sa domáha neplatnosti uzatvorenej mimosúdnej dohody, ale navrhovateľ a odporca, ako uviedol, si svoj záväzok v podobe vyplatenia finančnej náhrady riadne splnil, čo mimochodom nie je spochybnené a sporné, a čo nenasvedčuje tomu, že by považoval dohodu za neplatnú.
Navrhovateľ preukazuje naliehavý právny záujem v nelogickej hypotéze a subjektívnom tvrdení, ktoré samy o sebe, bez ďalšieho nepreukazujú a ani nemôžu založiť danosť naliehavého právneho záujmu.
Súd má za to, že rozhodnutie, ktorým by určil neplatnosť dohody sa nijako nepremietne a nie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, už vôbec by nemalo vplyv na rozhodovanie o jeho odvolaniach voči uzneseniam, ktorým boli konania v dôsledku späťvzatia návrhu zastavené, a o ktorých, ako je súdu z úradnej činnosti známe, už bolo druhostupňovým súdom zamietavo rozhodnuté. Prípadné určenie neplatnosti dohody o mimosúdnom urovnaní nebude mať za kauzálny následok žiadnu zmenu v hmotnoprávnych právach a povinnostiach navrhovateľa. Súd má tiež za to, že bez požadovaného určenia nie je navrhovateľove právne postavenie ani neisté, ani žiadne právo ohrozené. Ani zastavenie uvedených konaní v dôsledku späťvzatia návrhu, ani namietaná dohoda o mimosúdnom urovnaní (konkrétne čl. II. bod 2.) nie sú pre navrhovateľa prekážkou opätovného uplatnenia nárokov, o ktorých sa v tejto dohode mimosúdne dohodli, a v prípade obrany odporcu spočívajúcej v uzatvorenej dohode o mimosúdnom vyrovnaní, sa jej platnosť bude posudzovať a riešiť ako predbežná otázka. Požadované určenie by ani nezabránilo vzniku možných ďalších sporov, nakoľko sám navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že, ak bude súdom vyslovená neplatnosť mimosúdnej dohody, buď účastníci uzatvoria novú, alebo sa svojich nárokov bude domáhať súdnou cestou.
Súd záverom dáva do pozornosti aj vyjadrenie navrhovateľa na pojednávaní, zaprotokolované do zápisnice, ktorý uviedol, že "ak by odporca pristúpil k tomu, že vyplatí navrhovateľovi viac, nebolo by tejto žaloby", čo minimálne spochybňuje, ak nie vyvracia, resp. je v rozpore s naliehavým právnym záujmom pre podanie určovacej žaloby, bremeno preukázania ktorého zaťažuje navrhovateľa. Určovacia žaloba má preventívny charakter a navrhovateľovi nemôže slúžiť ako účinný prostriedok v prípade jeho nespokojnosti s výškou plnenia dohodnutou oboma stranami v dohode, určenia neplatnosti ktorej sa preto domáha.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal základnú procesnú podmienku určovacej žaloby, a to existenciu naliehavého právneho záujmu, a preto jeho návrh bez ďalšieho zamietol, a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy súdneho konania vo výške 125,80 €, ktoré predstavujú uplatnené trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby á 55,49 € (prevzatie a príprava veci, účasť na pojednávaní dňa 21. 04. 2011) a režijný paušál vo výške 2 x á 7,41 €. Súd priznal trovy právneho zastúpenia v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), c) a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01. 06. 2010, ako aj v súlade s uplatneným návrhom právnej zástupkyne odporcu, ktorým je súd viazaný, aj keď vychádzajúc z jednej trinástiny výpočtového základu za rok 2011, ktorá činí sumu 57 €, by jej prináležala odmena vo vyššej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.