Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/12/2007

Potvrdené rozhodnutím 1Co/229/2011
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne V.U. U., G. V., N. N. I. V., J. G. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Martinom Kubincom, PhD., advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 17, proti žalovaným 1. S. L.U. N. V., N. N. I. G., X. Č.. X, 2. W. J. X.. K. I. H., N. N.O. I. H., V. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 32, o vydanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, zo dňa 11.4.2011, č. k. 6C/12/2007-241 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyňa j e p o v i n á nahradiť žalovanej v 2. rade trovy odvolacieho konania v sume 130,73 eur a tieto zaplatiť advokátke JUDr. Alene Zadákovej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Rožňava, Námestie baníkov č. 20, IČO:00179108, zastúpeného JUDr. Martinom Kubincom, PhD., advokátom so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným: 1.) Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 00165565 a 2.) Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice, Rastislavova 43, 041 90 Košice, IČO: 00606707, zastúpenej JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom Kováčska č. 32, 040 01 Košice, o vydanie nehnuteľností, takto

rozhodol:

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou voči žalovanému v 1. rade domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by mu súd uložil povinnosť vydať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. V., parcelu KNC 440 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2 a KNC 446/3 - ostatné plochy o výmere 898 m2 a budovu súpisné číslo XXX nachádzajúcu sa na parcele č. 440 s príslušenstvom v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd Rožňava rozsudkom -80 zo dňa 16.4.2008 žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo výške 6.645,- Sk. Na podané odvolanie žalobcu Krajský súd Košice uznesením -110 zo dňa 3.9.2009 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že v čase účinnosti k 1.5.2005 bol žalovaný v 1. rade správcom sporných nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve Slovenskej republiky. Žalovaný v 1. rade uzatvoril so žalovaným v 2. rade dňa 30.1.2006, teda po účinnosti Zákona Zmluvu o prevode správy vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a previedol ich na Fakultnú nemocnicu L. Pasteura v Košiciach. Poukázal na ustanovenie a uložil súdu I. stupňa zisťovať skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku žalobcu na vydanie nehnuteľností, nakoľko žalovaný v 1. rade bol povinnou osobou. Zároveň zdôraznil, že pokiaľ sa bude riešiť platnosť Zmluvy o prevode správy vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam z 30.1.2006 medzi žalovanými v 1. a 2. rade, bude sa potrebné vyporiadať aj s okruhom hmotnoprávne legitimovaných subjektov pre také konanie.

Žalobca zmenil žalobu tak, že označil za žalovaného v 2. rade Fakultnú nemocnicu L. Pasteura v Košiciach a žiadal uložiť povinnosť vydať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. V., parcelu KNC

440 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2 a KNC 446/3 - ostatné plochy o výmere 898 m2 a budovu súpisné číslo XXX nachádzajúcu sa na parcele č. 440 s príslušenstvom žalovanými v 1. a 2. rade.

Žalobca v konaní zdôraznil, že je oprávnenou osobou podľa ako právny nástupca Rožňavských humanistických rímskokatolíckych súkromných základinových ústavov, ktoré vlastnili nehnuteľnosti pôvodne vedené vo vložke č. XX k.ú. V., parcelu č. 164 - záhrada o výmere 3382 m2. Na parcele sa nachádza budova, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie č. 16000/1937 zo dňa 13.10.1937. Novopostavená administratívna budova pozostávala z bytu riaditeľa, kancelárskych priestorov a vrátnice. Právny predchodca žalobcu začal stavbu užívať k 1.9.1938. K zápisu stavby do pozemkovej knihy nedošlo. Na základe Zákona č. 185/1948 Sb. a následne Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 1053/1949 prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným vo vložke č. XX pre k.ú. V. na Československý štát v správe Štátnej zdravotnej správy. Toto vyplýva zo zápisu vo vložke č. XX pod B7. Budova so súpisným číslom XXX, ktorá sa nachádza na parcele č. 440, bola vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu a na Československý štát prešla bez právneho dôvodu, resp. na základe Zákona č. 185/1948 Sb.. Podľa súčasného stavu KN bol pozemok - bývalá parcela 164 - rozdelená na parcelu KNC parcelu 440 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2 a KNC parcelu 446/3 - ostatné plochy o výmere 898 m2, pričom na parcele č. 440 sa nachádza budova so súpisným číslom XXX. Žiadané nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. V..

Žalobca ďalej zdôraznil, že ku dňu účinnosti bola povinnou osobu Slovenská republika v správe Ministerstva zdravotníctva SR, Limbová 2, Bratislava, IČO: 00165565. Žalobca ako oprávnená osoba si uplatnil právo na navrátenie vlastníckeho práva v súlade s ust. výzvou zo dňa 24.3.2006. Žalovaný v 1.rade na výzvu reagoval dňa 29.3.2006 a žiadal žalobcu o doplnenie aktuálneho listu vlastníctva na sporné nehnuteľnosti. Žalobca listom zo dňa 10.4.2006 doplnil svoju výzvu. Žalovaný v 1.rade listom zo dňa 15.5.2006 oznámil žalobcovi, že nesúhlasí s uzatvorením dohody o vydaní sporných nehnuteľností a preto žalobca opätovne listom zo dňa 8.6.2006 požiadal žalovaného v 1.rade o vydanie sporných nehnuteľností a uzatvorenie dohody, s čím žalovaný v 1.rade opäť nesúhlasil listom zo dňa 23.6.2006.

Žalobca zdôraznil, že vlastnícke právo k žiadaným nehnuteľnostiam prešlo na štát na základe v zmysle u parciel a v zmysle u budovy a to bez právneho dôvodu. Ďalej poukázal na ustanovenie , kde vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti. Mal zato, že sporná stavba svojim zameraním slúžila pôvodnej hospodárskej usadlosti, ktorá prináležala k nemocničnému areálu pôvodnej Rožňavskej rímskokatolíckej nemocnice. Poukázal na konanie o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a kde sa nachádzajú dôkazy o tom, že sa jedná o administratívnu budovu, ktorá slúžila ako kancelárske priestory a byt správcu a skladové priestory na spisy s tým, že v čase odňatia nemocnice, táto mala svoju hospodársku časť, kde mala polia, lúky a dobytok a uvedená nehnuteľnosť slúžila pre správcu. Zo Zápisnice o prevzatí nehnuteľnosti z 11.1.1949 vyplýva, že sa prebrala nemocnica, ako aj príslušné hospodárstvo, kde súčasťou zápisnice bol súpis živého a mŕtveho inventára na poľnohospodársku výrobu. Sporná nehnuteľnosť nebola hospodárska budova, kde by sa vykonávala priama hospodárska činnosť, ale jednalo sa o inú stavbu patriacu k hospodárskej usadlosti, kde bolo vedené účtovníctvo a bol tu byt správcu a vrátnica. Ďalej poukázal na konanie , kde sa riešili ostatné nehnuteľnosti bývalej nemocnice a v prípade pochybností ohľadom charakteru stavby navrhol vykonať znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva na posúdenie, či nehnuteľnosť spĺňa náležitosti na to, aby sa jednalo o hospodársku budovu, resp. inú stavbu v zmysle reštitučného zákona, čo sa týkalo jej využitia. Žalobca poukázal na písomnú korešpondenciu a listinné dôkazy ohľadom spornej stavby, kde sa spomínajú hospodárske budovy v areáli nemocnice. Podobne v rozsudku Okresného súdu Rožňava z výpovede svedka X. vyplynulo, že sporná budova slúžila ako ubytovanie pre lekára a správcu. Na parcelách 445/3 a 442 boli zastavané plochy a na nich sa nachádzali drevené chlievy, ktoré sa museli kvôli hygiene zlikvidovať. Ďalší svedok, Ľ. V., potvrdil, že za pľúcnym pavilónom sa nachádzala hospodárska budova v areáli nemocnice. V čase poštátnenia majetku bývalej nemocnice bol odňatý hospodársky majetok a to zvieratá, krmivá, osivá a poľnohospodárska technika, z čoho vyplýva, že nemocnica vykonávala aj hospodársku činnosť.

Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia je povinnou osobou právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti zákona spravuje nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky. V zmysle odseku 2 citovaného §-u je povinná osoba s nehnuteľnými vecami až do navrátenia vlastníctva nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže nehnuteľnú vec previesť odo dňa účinnosti zákona do vlastníctva iného, pričom takýto úkon je neplatný. Žalovaný v 1.rade previedol dňa 30.1.2006 správu k sporným nehnuteľnostiam na žalovaného v 2.rade. Žalovaný v 1.rade tak konal v rozpore s ustanovením citovaného zákona, čím založil absolútnu neplatnosť uvedeného právneho úkonu. Súd musí na takýto právny akt prihliadať v rámci predbežnej otázky z úradnej povinnosti. Žalovaný v 1.rade nielenže neoznámil oprávnenej osobe, že došlo k prevodu správy k sporným nehnuteľnostiam, ale naďalej s ňou písomne komunikoval, ako keby bol povinnou osobou.

Žalovaný v 1.rade navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si trovy konania vo výške 632,71 Eur ako náhradu cestovných nákladov pri účastiach na pojednávaní dňa 1.3.2010 a 9.3.2011, ako aj trovy priznané rozsudkom zo dňa 16.4.2008. Žalobu navrhol zamietnuť najmä z tých dôvodov, že neboli splnené podmienky v zmysle ustanovenia , nakoľko žiadané nehnuteľnosti neboli nikdy súčasťou žiadnej pôvodnej hospodárskej usadlosti, prípadne inou stavbou patriacou k pôvodnej hospodárskej usadlosti, nakoľko vždy slúžili výlučne na zdravotnícke účely, bola v nich vybudovaná nemocnica a podľa dokladov išlo o Rímskokatolícku verejnú nemocnicu v Rožňave, čo preukazujú technické nákresy, ako aj zápisnice zo stavebných povoľovacích konaní. Neprichádzal by do úvahy ani postup podľa citovaného zákona, nakoľko predmetné nehnuteľnosti vždy slúžili zdravotníckym účelom, na tento účel boli postavené a v súčasnej dobe sú v správe žalovaného v 2.rade. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku.

Žalovaný v 2.rade navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si trovy konania vo výške 3.293,68 Eur z titulu trov právneho zastúpenia. Poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby a neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností ohľadom splnenia podmienok v . Žiadané nehnuteľnosti nie je možné vydať z dôvodu, že sa nejedná o hospodársku budovu alebo inú stavbu patriacu k pôvodnej hospodárskej usadlosti. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že sporná nehnuteľnosť sa nachádza v areáli nemocnice a nie v hospodárskej usadlosti. Pôvodná Rímskokatolícka verejná nemocnica v Rožňave nebola nikdy samostatnou hospodárskou usadlosťou, resp. inou stavbou patriacou k pôvodnej hospodárskej usadlosti. Predmetné nehnuteľnosti stále slúžili na zdravotnícke účely, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že v čase účinnosti zákona boli v správe žalovaného v 1.rade a svedčí o tom aj zápis na LV č. XXXX k.ú. V., kde je nehnuteľnosť zapísaná ako budova nemocnice. Keďže nehnuteľnosti slúžili na zdravotnícke účely aj pred prechodom na štát a aj po prechode, nebola splnená zákonná podmienka na vydanie nehnuteľností.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Z výzvy na vydanie nehnuteľností žalobcu adresovanej žalovanému v 1.rade z 24.3.2006 vyplýva, že požiadal o vydanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. V., parcely KNC 440 o výmere 399 m2 a parcely KNC 446/3 o výmere 898 m2 a budovy súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele č. 440 a to v zmysle .

Z odpovede žalovaného v 1.rade rade pre žalobcu zo dňa 29.3.2006 vyplýva, že žalobca si uplatnil vydanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, pričom LV nebol priložený k výzve.

Z listu žalobcu pre žalovaného v 1.rade z 10.4.2006 vyplýva, že žalobca dopĺňa žiadosť o vydanie nehnuteľností zaslaním LV č. XXXX k.ú. V..

Z LV č. XXXX k.ú. V. vydaného k 26.4.2006 vyplýva, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam svedčí žalovanému v 1.rade.

Z listu žalovaného v 1.rade z 15.5.2006 vyplýva, že tento nesúhlasí s vydaním nehnuteľností, nakoľko nehnuteľnosti nie sú veci, na ktoré sa vzťahuje .

Z opätovnej žiadosti o vydanie nehnuteľností zo dňa 8.6.2006 vyplýva, že žalobca opätovne požiadal žalovaného v 1.rade o uzavretie dohody o vydaní nehnuteľností z dôvodu, že sporná nehnuteľnosť je v kontexte reštitučného zákona inou stavbou patriacou k pôvodnej hospodárskej usadlosti, nakoľko zabezpečovala administratívny chod aj hospodárskej časti ústavu.

Z listu žalovaného v 1.rade z 23.6.2006 vyplýva, že odmietol vydať nehnuteľnosti z dôvodu, že nie sú nehnuteľnými vecami, ktoré sa majú vrátiť v zmysle .

Žaloba v uvedenej veci bola podaná dňa 16.1.2007 voči žalovanému v 1.rade.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava vyplýva, že žalobca - Rímskokatolícke biskupstvo v Rožňave, IČO: 179108, podal žalobu voči Nemocnici s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, IČO: 17335922, o vydanie vecí podľa pôvodne zapísaných v pozemnoknižných vložkách č. XXX, XXX, XX a XX k.ú. V.. Z výzvy na vydanie vecí z 30.12.1994 vyplýva, že predchodca žalobcu požiadal Nemocnicu s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave o vydanie nehnuteľností pôvodne zapísaných v pozemnoknižných vložkách č. XX, XX, XXX, XXX, XXX a na LV č. XXX k.ú. V.. Z rozsudku -166 zo dňa 22.12.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.3.1998, vyplýva, že súd vyhovel žalobe žalobcu ohľadom vydania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. V. v časti a časť vylúčil na samostatné konanie, kde vec bola zapísaná ako .

Rozsudkom -126 zo dňa 29.10.2004 vydal ďalšie nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, v časti žalobu zamietol ohľadom vydania garáží a prevádzkových budov a zastavil konanie ohľadom vydania nehnuteľnosti KN 440 - zastavaná plocha, dom, dvor o výmere 399 m2, KN 446 - ostatná plocha o výmere 898 m2 a KN 446/24 - zastavaná plocha súpisné číslo 3653 - murovaná trafostanica o výmere 86 m2. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.9.2005. Dôvodom zastavenia konania ohľadom vydania nehnuteľnosti - parcely KN 440 včítane domu a parcely 446/3 bolo späťvzatie žaloby.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava vyplýva, že žalobca Rímskokatolícke biskupstvo Rožňava, IČO: 179108, podal žalobu voči Slovenskej republike - Všeobecnej zdravotnej poisťovni Bratislava, IČO: 17333954, o určenie vlastníckeho práva k budove nachádzajúcej sa na parcele č. 440 o výmere 399 m2, súpisné číslo XXX, k.ú. V.. Z rozsudku -245 zo dňa 12.9.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.4.2001 vyplýva, že súd žalobu žalobcu zamietol (rozsudok potvrdený rozsudkom Krajského súdu Košice -322 zo dňa 27.3.2001 a dovolanie odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.9.2001). Z oboznamovaného spisu vyplýva, že žalobca listom zo dňa 17.11.1994 vyzval žalovaného na vydanie spornej nehnuteľnosti v zmysle , avšak nepredložil relevantné doklady, ktoré by osvedčovali jeho vlastnícke právo. Sporná budova nachádzajúca sa na parcele 164 len 28.5.1993 získala kolaudačné rozhodnutie, kde jej bolo udelené aj súpisné číslo. Z dôvodov rozsudkov vyplýva, že žalobca si uplatnil svoj nárok v zmysle proti Nemocnici s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, v ktorom konaní žalobu zobral späť a mimosúdne jednal aj so všeobecnou zdravotnou poisťovňou, avšak v zákonnej lehote podľa nepodal žalobu na súde a preto došlo k preklúziu na jeho nároku v zmysle ustanovenia .

Z vložky č. XX k.ú. V., kde bola, okrem iných, zapísaná parcela č. 164 - záhrada, z ktorej boli vytvorené parcely KNC 440 a KNC 446/3, na ktorých stojí budova so súpisným číslom XXX, v časti pod B7 vyplýva, že 16.10.1951 č.d. XXX došlo podľa § 2 Zákona č. 185/1948 Sb. a Vyhlášky č. 1053/1949 k poštátneniu k 1.1.1949 a vlastnícke právo sa vkladá Československému štátu v správe Štátnej zdravotnej správy v podiele 1/1.

Zo Stanov Rožňavskej Dr. Kósa Schoppera verejnej rím. kat. nemocnice, z článku 3, § 3, vyplýva, že nemocnica na základe nariadenia zakladajúcich je vlastníctvom Rožňavskej rímskokatolíckej cirkvi a s nehnuteľnosťou disponuje rožňavský sídelný biskup za užívania Rožňavskej sídelnej kapituly. Ďalší zakladatelia majú právo dávať podmienky pri zakladaní svojich základín, podľa tejto podmienky budú prijaté výborom základín.

Z prílohy Zápisnice č. 426-45/1949 zo dňa 11.1.1949 o prebratí nemocnice na základe ustanovení Zákona č. 185/1948 Sb. vyplýva, že v rámci hospodárstva nemocnica disponovala ošípanými - 1 ks kanec, 2 ks kŕmniky, 4 ks ošípané menšie, 2 ks ošípané veľké matky a 11 ks stredné, kravy dojné 2 ks, jalovička 1 ks, 1 ks kôň, 1 ks žriebä, veľké vozy 2 ks, stroje na rezanie sečky 1 ks, elektrický šrotár s remeňom 1 ks, ručný šrotár 1 ks, kosa 1 ks, kladivo 1 ks, kliešte 1 ks, železné lopaty 2 ks, ručný brús 1 ks, vidly 2 ks, šajtár 1 ks, sudy 2 ks, kožený chomút 1 pár, rovné rebríky 2 ks, murovaný sporák 2 ks, medený kotol na ohrievanie pomyjí 1 ks, veľký oplechovaný stôl 1 ks, veľký stôl drevený 1 ks, koryto na obáranie ošípaných 1 ks, betónový válov na napájanie dobytka 1 ks, jačmeň 300 kg, šrot 50 kg, slama na postelenie a na kŕmenie 600 kg, ďatelina a seno 2500 kg. Zo stavebných plánov budovy súpisné číslo XXX vyplýva, že boli vypracované v septembri 1937 s označením Prijímacia budova pri nemocnici v Rožňave s tým, že na poschodí boli dve izby, kúpeľňa, predsieň, komora a kuchyňa, na prízemí prijímacia miestnosť, čakáreň, ordinácia, správca, kancelária a portýr s predsieňou a schodiskom a v suteréne archív, pivnica a ústredné kúrenie.

Z potvrdenia Mesta Rožňava z 23.6.1939 vyplýva, že obecná rada svedčí, že v pozemnoknižnej vložke č. XX, XXXX a XXXX na nehnuteľnostiach rožňavských humanistických rímskokatolíckych dobročinných súkromnozákladinových ústavov je vystavená rímskokatolícka nemocnica, kostol, márnica, hospodárska budova, obytný dom - vila a obytný dom.

Z vložky č. XX k.ú. V. vyplýva, že na parcele č. 174/2 sa nachádza hospodárska stavba - márnica.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju zamietol.

Žalobca sa domáhal vydania nehnuteľností v zmysle ustanovení a to nehnuteľností pôvodne zapísaných vo vložke č. XX, parcela mpč. 164 - záhrada o výmere 33 árov a 82 m2, z ktorej boli vytvorené parcely 440 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2 a 446/3 - ostatné plochy o výmere 898 m2, pričom na parcele 440 sa nachádza budova so súpisným číslom XXX.

V čase podania výzvy na vydanie nehnuteľností vlastnícke právo svedčilo v prospech žalovaného v 1.rade a po uzavretí zmluvy o prevode správy nehnuteľného majetku štátu zo dňa 30.1.2006 potvrdenej Ministerstvom financií SR z 10.5.2006 vlastnícke právo svedčí v prospech žalovaného v 2.rade.

Súd dospel k záveru, že sporné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu podľa stanov verejnej rímskokatolíckej nemocnice a to Rožňavskej rímskokatolíckej cirkvi so zápisom v pozemkovej knihe v prospech Humanitných rímskokatolíckych dobročinných inštitúcií súkromnej nadácie v Rožňave. K prechodu nehnuteľností na štát došlo na základe Zákona č. 185/1948 Sb. v spojení s Vyhláškou č. 1053/1949, kde dňom 1.1.1949 podľa § 1 bod. 19 okrem iných došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát aj u Rímskokatolíckej nemocnice v Rožňave, ktorá bola vo vlastníctve Rozsnyavai humanistikus róm. kath. jótekony magan álapytvány intézet a podľa § 2 bod 19 okrem iných nehnuteľností sem patrila parcela č. 164 - záhrada ako aj všetky príslušenstvá, hnuteľností a práva týchto majetkov. Bolo preukázané, že na parcele mpč. 164 sa nachádzala administratívna budova, v súčasnej dobe nehnuteľnosť súpisné číslo XXX, a to na základe nasledovných skutočností:

Dňa 13.10.1937 pod č. 16000/1937 bolo vydané stavebné povolenie v prospech Rímskokatolíckej nemocnice Dr. Kósu Schoppera v Rožňave na stavbu administratívnej budovy pre umiestnenie kancelárií a bytu vrátnika na stavebnej parcele č. 164 s výškou stavebného nákladu 140.000,- Kč. Vyplýva to aj

z projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. M. H., diplomovaným architektom zo septembra 1937. Z technického popisu z 2.11.1937 Ing. M. H. vyplýva, že v pôvodnom projekte bolo poschodie len čiastočne zastavané a po preskúmaní projektu po začatí stavby bolo zistené, že pôvodný projekt nevyhovuje, nakoľko stavba by nebola hospodárna a ukázali sa nové potreby a zmeny nastali v suteréne, kde sa vytvorí nová miestnosť na spisy a umiestnený kompletný byt vrátnika. Na prízemí podstatné zmeny nie sú a poschodie bude celé vybudované bez terasy, kde bude umiestnený byt správcu s príslušenstvom s konferenčnou izbou a dvomi rezervnými miestnosťami.

Zo Zápisnice z 22.6.1949 vyplýva, že v areáli nemocnice sa okrem iných nachádza administratívna budova.

Podľa dejín rožňavskej nemocnice sa v roku 1938 administratívna budova dokončila.

Z vyššie uvedeného je teda možné konštatovať, že na pôvodnej parcele mpč. 164 bola postavená v roku 1938 sporná budova súpisné číslo XXX, ktorá je predmetom tohto konania. Uvedená budova bola vo vlastníctve predchodcu žalobcu a v zmysle prešla do vlastníctva štátu. Jednalo sa o administratívnu budovu, ktorá slúžila nemocnici a bola v uzavretom oplotenom areáli, v ktorom sa nachádzali chirurgický pavilón a gynekologickopôrodnický pavilón, internoinfekčný pavilón, jedna hospodárska budova, dom s riaditeľským bytom, dom pre zamestnancov s ovocnou záhradou. Žalobcovi teda vzniklo právo uplatniť si nároky na vydanie spornej nehnuteľnosti v zmysle ako oprávnenej osobe v zmysle , resp. písm. h) citovaného zákona. Žalobca si aj uplatnil reštitučný nárok voči Nemocnici s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, ako bolo vyššie citované, avšak v tejto časti zobral žalobu späť, nakoľko v čase účinnosti Zákona , teda ku dňu 1.1.1994, užívateľom, resp. vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti bola Všeobecná zdravotná poisťovňa. U tejto si žalobca uplatnil reštitučný nárok, avšak nebol uspokojený a v lehote podľa citovaného zákona nepodal žalobu na súde. Preto mu zaniklo právo na vydanie uvedenej nehnuteľnosti. Žalobca sa domáhal v konaní určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti tvrdiac, že nedošlo k prechodu nehnuteľnosti na štát, pričom v tomto konaní bol neúspešný.

Žalobca v tejto prejednávanej veci si uplatnil nároky v zmysle tvrdiac, že sporná budova je v zmysle hospodárska budova, resp. iná stavba patriaca k pôvodnej hospodárskej usadlosti.

Podľa :

Tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu, 1) a prechod vlastníctva k niektorým nehnuteľným veciam.

Podľa § 2 citovaného zákona:

(1) Vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria

a) poľnohospodársku pôdu, 2)

b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti,

c) lesný pôdny fond, 3) hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním,

d) podiely spoločnej nehnuteľnosti. 4)

(2) Právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, 5) ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.

Podľa § 3 citovaného zákona:

(1) Oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe

a) odňatia bez náhrady postupom podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. SNR o poštátnení školstva na Slovensku, nariadenia Slovenskej národnej rady č. SNR o poštátnení majetku pri školách poštátnených nariadením Slovenskej národnej rady č. SNR a nariadenia Slovenskej národnej rady č. SNR o poštátnení internátov,

b) odňatia bez náhrady postupom podľa o poštátnení liečebných a ošetrovacích ústavov a o organizácii štátnej ústavnej liečebnej starostlivosti,

c) odňatia bez náhrady postupom podľa o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde),

d) darovacích zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých darcom v tiesni,

e) kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

f) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,

g) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

h) prevzatia bez právneho dôvodu,

i) prevzatia podľa opatrenia Povereníctva financií a Povereníctva školstva a kultúry z 20. apríla 1960 č. 53/774/60 a rozhodnutia Mestského národného výboru v Bratislave, finančného odboru z 10. januára 1961 č. 293/1961 v spojení s rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava-Staré Mesto z 27. februára 1961,

j) SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov a SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov.

(2) Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku dňu účinnosti tohto zákona.

(3) S lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné cesty alebo ich časti podľa osobitného predpisu 6) vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha.

Súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal, že žiadané pozemky KNC 440 a KNC 446/3 sú poľnohospodárskou pôdou podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona a budova súpisné číslo XXX by bola hospodárska budova, resp. iná stavba, ktorá patrí k pôvodnej hospodárskej usadlosti podľa § 2 ods. 1 písm. b) citovaného zákona.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena.

Z vyššie vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplýva, že budova aj sporné pozemky sa nachádzajú v oplotenom areáli bývalej Rímskokatolíckej nemocnice Dr. Kósu Schoppera v Rožňave, pričom na uvedenú stavbu bolo vydané stavebné povolenie ako na administratívnu budovu, takto aj bola postavená a takto aj bola užívaná až doteraz. Ak žalobca odvodzoval pôvod alebo účel tejto stavby ako hospodárskej z dôvodu, že v areáli sa v čase odňatia nemocnice nachádzal živý aj mŕtvy inventár, súd môže len konštatovať, že súčasťou nemocnice bola aj hospodárska jednotka, ktorá produkovala potraviny pre nemocničnú kuchyňu, avšak nie je možné z nemocničného zariadenia umiestneného v strede mesta vytvoriť hospodársku usadlosť len preto, že žalobca tvrdí, že uvedenú nehnuteľnosť užíval správca nemocnice, ktorý okrem iného spravoval aj hospodársku časť nemocnice. Je jednoznačné aj zo , že tu došlo k poštátneniu liečebných a ošetrovacích ústavov, čo bolo titulom odňatia nehnuteľnej veci. Keďže súd v konaní nezistil, že by sporná nehnuteľnosť bola hospodárskou usadlosťou, alebo že by bola hospodárskou budovou, alebo inou stavbou patriacou k pôvodnej hospodárskej usadlosti, ako to má na mysli ustanovenie , nebolo možné žalobe vyhovieť. Zánik práva na vydanie nehnuteľností podľa nemožno napravovať , ak nehnuteľnosť nespadá k veciam popísaným v tohto zákona.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie , podľa ktorého:

(1) Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, aj zo zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Použitie tohto ustanovenia dopadá na toho účastníka, ktorý by mal inak nárok na náhradu trov konania. V každom prípade súd musí zvážiť okolnosti nie len na strane toho, v prospech koho sa ustanovenie § 150 ods. 1 použije, ale aj na druhej strane, či od neho je možné spravodlivo požadovať, aby niesol náklady konania sám bez nároku na ich náhradu, aj keď mal v konaní úspech.

Súd dospel k záveru, že predmetom konania je reštitučný nárok žalobcu na vydanie nehnuteľností, ktoré mu boli odňaté. Práve v predmete konania súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania. Bolo by krajne nespravodlivé, aby ten, ktorému bol odňatý majetok štátom platil náhradu trov konania štátu, ak sa pokúsil získať nehnuteľnosti na základe právneho dôvodu a to reštitučného zákona. Iná je však situácia, že súd nevyhovel žalobe z dôvodu, že neboli splnené podmienky vydania veci ohľadom charakteru nehnuteľností, pričom žalobca sa mohol dôvodne domnievať, že podmienky splnené sú. Zároveň žalobca musel rozšíriť žalobu aj voči žalovanému v 2.rade a to z dôvodu správania sa žalovaného v 1.rade, keď ten nerešpektoval ustanovenia zákona o tom, že nesmie nakladať s nehnuteľnosťami, voči ktorým bol uplatnený reštitučný nárok. Napriek tomu previedol správu

hospodárenia k uvedeným nehnuteľnostiam na žalovaného v 2.rade a tým nepriamo spôsobil to, že žalobca musel žalovať obidvoch žalovaných. Preto súd nepriznal trovy konania žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.