Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/33/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: N. Q., bytom F. W., ul. P. č. XXX/X, zast. JUDr. Jaroslavou Starinskou, advokátkou so sídlom Národná 19, Žilina, proti odporcovi: LODOSLAV, s.r.o., so sídlom v Lodne č. 272, v konaní o porušenie pracovnoprávnych predpisov, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 27.2.2009 domáhal, aby súd rozhodol o návrhu za porušenie pracovnoprávnych predpisov a to rozhodol, že výpoveď daná navrhovateľovi listom zo dňa 16.7.2008 je neplatná a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 2.136,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 18.7.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 3.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 18.7.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd uznesením č.k. -58 zo dňa 1.2.2010 konanie o zaplatenie 2.136,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 18.7.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 3.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 18.7.2008 do zaplatenia zastavil.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že v zmysle pracovnej zmluvy vykonával pre zamestnávateľa prácu stavebného robotníka s hodinovou mzdou 1,99 eur. Výplatný termín bol stanovený na 15. deň v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, za ktorý prislúcha mzda. Od 18. 07. 2008 prestal u odporcu pracovať a odporca sním rozviazal pracovnú zmluvu dňa 18. 07. 2009. Zamestnávateľ mu mal v zmysle zaslať všetky potrebné doklady - zápočtový list, doklad o mzde za odpracované mesiace. Aj napriek viacerým výzvam mu doklady vydal až 30.12.2008 a dovtedy sa nemohol inde zamestnať. Pre absenciu dokladov sa nemohol prihlásiť ako nezamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a tým mu vznikol aj dlh na zdravotnej a sociálnej poisťovni. Z uvedených dôvodov nemal ani prostriedky na živobytie.

Odporca uviedol, že navrhovateľovi zaslal list z 30.12.2008, v ktorom mu zaslal zápočtový list i rovnopis výpovede, nakoľko si ho neprevzal vo firme mali záujem sa s sa vysporiadať zmierlivou cestou. Odporca neustále nariekal, že má zvýšené výdavky spojené s birmovkou v rodine, či s tým, že dlhodobo nepracoval, lebo bol PN apod.. Potom ako prevzal zálohu od konateľa vo výške 1500.- Sk, nenastúpil do práce vôbec. Aj predtým jeho pracovné výkony boli neuspokojivé. Odporcovi sa nechcelo pracovať.

Keďže odporca na tel. výzvu konateľa odmietol sa 16.7.2008 dostaviť do sídla firmy za účelom ukončenia prac. pomeru dohodou, vyhotovil odporca znenie výpovede a dňa 18.7.2008 mu ju doručili osobne v mieste jeho bydliska. Odporca si jedno vyhotovenie výpovede prevzal, ale odmietol podpísať jej prevzatie s odôvodnením, že už dal vec právnikovi a ten mu kázal nič nepodpisovať. Odovzdania výpovede a odmietnutia jej prevzatia bol osobne prítomný konateľ spoločnosti Q. C. a majster zo stavby H. S.. Uviedol, že danú skutočnosť má potvrdzovať aj navrhovateľ vo svojom podaní z 27.2.2009, keď tvrdí „zamestnávateľ mi rozviazal pracovnú zmluvu dňa 18.7.2008".

Súd neprihliadal na ďalšie ospravedlnenie právnej zástupkyne navrhovateľa, ktorá v konaní opätovne ospravedlňovala svoju neúčasť z dôvodu choroby, pričom pojednávanie už opätovne z toho dôvodu odročil a posledným ospravedlnením práceneschopnosť právna zástupkyňa nepreukázala. Navyše, diagnóza bola stanovená na chorobu iná psoriáza s povolenými vychádzkami a teda právna zástupkyňa sa mohla na pojednávanie zúčastniť, prípadne zabezpečiť substitučné zastúpenie.

Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich vyjadreniach. Navrhovateľ uviedol, že netrvá na ďalšom zamestnávaní. Obaja účastníci zhodne uviedli, že listom zo dňa 30.12.2008 doručil odporca navrhovateľovi návrh dohody na rozviazanie pracovného pomeru, nie výpoveď. Navrhovateľ udával, že výpoveď mu nikdy nebola doručená, odporca mu predložil na podpis dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, túto však nepodpísal. Odporca zotrval na tom, že výpoveď predložil navrhovateľovi, avšak ten odmietol potvrdiť prevzatie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ vymedzil predmet konania návrhom, ktorý po doručení uznesenia ktorým súd vyzval navrhovateľa na odstránenie vád č.k. -24 zo dňa 7.7.2009 upravil tak, že žiadal určiť neplatnosť výpovede danej navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 16.7.2008.

Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Súd vzhľadom na množstvo jednotlivých listín, ktorými by mohol byť ukončený pracovný pomer niekoľko krát zisťoval ich jednotlivé doručenie, resp. kedy sa navrhovateľovi dostali do dispozície.

Navrhovateľ v konaní tvrdil a tvrdil to aj listom Inšpektorátu práce zo dňa 1.12.2008, „... nakoľko som nebol spokojný s pracovnými podmienkami a vyplácaním mzdy bez výplatných pások som podal 10.7.2008 žiadosť rozviazanie pracovného pomeru. Od zamestnávateľa som nedostal žiadne písomné vyrozumenie ohľadom rozviazania pracovného pomeru ani poslanie mojich výplatných pások o ktoré som žiadal ...Po ukončení pracovného pomeru som sa hlásil na Úrade práce v Považskej Bystrici, kde ma nezaevidovali s odôvodnením, že nemám doklad o rozviazaní pracovného pomeru, znova som žiadal písomne aj telefonicky zamestnávateľa, aby mi poslal rozviazanie pracovného pomeru, doteraz mi ho neposlal. Zamestnávateľ so mnou pracovný pomer ukončil 18.7.2008 to som ani nevedel až na zdravotnej poisťovni som sa dozvedel, že pracovný pomer je ukončený....". Návrhom navrhovateľ tvrdil, že odporca ho poškodil tým, že dňa 18.7.2008 rozviazal pracovnú zmluvu a neposlala mu všetky písomnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru, rozviazanie pracovného pomeru mu poslal zamestnávateľ dňa 30.12.2008. Teda navrhovateľ jasne prezentoval záujem ukončiť pracovný pomer a nezáujem ďalej pracovať u odporcu. Túto skutočnosť potvrdil aj na otázku súdu v súvislosti s uplatňovanými nárokmi z neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Odporca však tvrdil, že navrhovateľ dňa 10.7.2008 nebol v spoločnosti a nežiadal rozviazanie pracovného pomeru dohodou. Teda dňa 10.7.2008 nemohol prijať návrh a nemohlo dôjsť k rozviazania pracovného pomeru medzi účastníkmi dohodou. Následný návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou datovaný dňa 18.7.2008, ktorý bol urobený v písomnej forme nebol prijatý navrhovateľom a teda k rozviazaniu pracovného pomeru nedošlo ani týmto spôsobom. Spis Inšpektorátu práce v Žiline síce obsahuje aj podpísanú dohodu a rozviazaní pracovného pomeru (čl. 100), ale navrhovateľ ako účastník na strane zamestnancu

podpis neautentifikoval, odporca skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom nedeklaroval, teda súd ukončenie pracovného pomeru týmto spôsobom (dohodou podľa ) nepredpokladal. Súd sa ďalej zaoberal skutočnosťou, kedy a či bola navrhovateľovi doručená výpoveď, ktorou odporca rozviazal pracovný pomer s navrhovateľom. Dôvod rozviazania pracovného pomeru je v tomto štádiu nepodstatný. Navrhovateľ udával, že výpoveď mu nebola doručená a to ani po opätovnom zisťovaní súdu ani po nahliadnutí na kópiu na čl. 75. Odporca uvádzal doručenie osobne pri stretnutí v Považskej Bystrici dňa 18.7.2008. Toto doručenie však popieral navrhovateľ. Súd však zhodnotil všetky dôkazy aj vo vzájomnej súvislosti s tým, čo účastníci uviedli počas pojednávania a čo počas pojednávania vyšlo najavo. Kópia listiny bola založená do spisu dňa18.10.2010 podaním odporcu zo dňa 18.10.2010. Nakoľko navrhovateľ bol nahliadnuť do spisu 19.10.2010, teda s týmto listinným dôkazom mohol byť oboznámený až týmto dňom. Výpoveď už však uvádza v podaní zo dňa 14.7.2009, ktorým odstraňoval vady návrhu. Obaja účastníci zhodne uvádzali, že výpoveď nebola doručovaná listom zo dňa 30.12.2008, hoci v sprievodnom liste bola uvádzaná. Teda výpoveď musela byť navrhovateľovi doručená odporcom dňa 18.7.2008 pri stretnutí v Považskej Bystrici. Iný spôsob doručenia teda nebol tvrdený a ani možný. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že navrhovateľovi bola doručená výpoveď dňa 18.7.2008, ktorej neplatnosti sa domáhal žalobou zo dňa 27.2.2009, teda o uplynutí prekluzívnej lehoty na uplatnenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Vzhľadom na možné nároky z neplatnosti rozviazania pracovného pomeru podľa , sú účinky možného rozhodnutia vyhovením alebo zamietnutím žaloby dosahom obdobné, pretože z dôvodu, že navrhovateľ netrvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer aj v prípade neplatnosti výpovede by skončil uplynutím výpovednej doby. Teda dosah je rovnaký či došlo k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou platne alebo neplatne. Povinnosťou zamestnávateľa, teda odporcu je zaplatiť mzdu do konca pracovného pomeru. Teda ak nedošlo k uspokojeniu tohto nároku (čomu nenasvedčujú listiny v spise s inšpektorátu práce) v prípade žiadosti navrhovateľa bude nevyhnutné daný nárok upokojiť. Na vznik alebo zánik tohto práva je bezvýznamný výrok v tomto konaní.

Nakoľko však súd ustálil, že navrhovateľ uplatnil nárok po uplynutí prekluzívnej doby, ktorá uplynula dňa 30.11.2008, súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Nakoľko si však úspešný odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu tento nárok nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).