Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-142-2010.pdf
PDF · 82.41 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/142/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: E.. A. R., narodený XX.X.XXXX, bytom J. XXX/X, T., zastúpený advokátom JUDr. Ľubošom Rackom so sídlom Námestie osloboditeľov 35, Liptovský Mikuláš proti odporcovi: UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť so sídlom Opatovská cesta 4, Bojnice, IČO: 31 625 657 o zaplatenie 2.202,97 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 721,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 617,79 eur od 7.9.2007 do zaplatenia a zo sumy 103,67 eur od 21.9.2007 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie sa sčasti o zaplatenie 1.384,29 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy od 15.9.2007 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Konanie sa sčasti o zaplatenie 103,20 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy od 7.9.2007 do zaplatenia z a s t a v u j e.
O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 6.9.2010 domáhal prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti odporcovi zaplatenia 2.207,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.384,29 eur od 15.9.2007 do zaplatenia, zo sumy 715,01 eur od 7.9.2007 do zaplatenia a zo sumy 103,67 eur od 21.9.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 2.2.2011 pred prvým pojednávaním zobral navrhovateľ návrh späť sčasti o zaplatenie 1.384,29 eur. Podaním doručeným súdu dňa 14.3.2011 navrhovateľ zobral návrh spať sčasti o zaplatenie 103,20 eur. Vychádzajúc z uvedeného súd konanie sčasti o zaplatenie 1.384,29 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy od 15.9.2007 do zaplatenia a sčasti o zaplatenie 103,20 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy od 7.9.2007 do zaplatenia podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil a v ďalšom konaní po čiastočnom pripustení zmeny návrhu konal o návrhu navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáhal zaplatenia 721,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 617,79 eur od 7.9.2007 do zaplatenia a zo sumy 103,67 eur od 21.9.2007 do zaplatenia. Navrhovateľ návrh v tejto časti zdôvodnil tým, že ako zamestnanec odporcu na základe dohody s odporcom vynakladal svoje peniaze na úhradu nákladov spojených s užívaním motorového vozidla navrhovateľa na služobné cesty, pričom odporca mu tieto náklady ako aj náklady na tzv. reprezentačné nenahradil, a to napriek tomu, že mu predložil účty o úhrade týchto nákladov.
Súd dňa 19.11.2010 vydal platobný rozkaz, ktorý bol odporcovi doručený dňa 14.12.2010 a proti ktorému odporca podal dňa 28.12.2010 odpor, v ktorom žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, pričom tvrdil, že
pohľadávku vo výške 3.123,20 Sk navrhovateľovi nikdy neuznal a nárok na preplatenie pokladničných blokov vo výške 21.540,60 Sk považoval za premlčaný.
Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi, a to pracovnou zmluvou (čl. 7), dohodou o skončení pracovného pomeru (čl. 8), mzdovým listom (čl. 9), prehľadom výdavkov (čl. 10), potvrdením o prevzatí (čl. 11), výpisom z účtu (čl. 26), faktúrou (čl. 38), smernicou generálneho riaditeľa (čl. 46 - 59), výsluchom navrhovateľa a výsluchom svedka O.. A. R..
Navrhovateľ bol ako odborný riaditeľ zamestnancom odporcu od 1.10.2004 do 5.9.2007, a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2004, ktorá obsahovala len dojednania o mieste výkonu práce, dni nástupu do práce, mzdových podmienkach a pracovnom čase. Počas obdobia zamestnania navrhovateľ na základe dohody s odporcom užíval na služobné účely osobné motorové vozidlo odporcu, pričom medzi navrhovateľom a odporcom bolo ústne dohodnuté, že náklady spojené s užívaním tohto motorového vozidla spočívajúce v nákupe pohonných hmôt a v ostatných bežných menších nákladoch bude zo svojich peňazí hradiť navrhovateľ. Bolo dohodnuté, že odporca navrhovateľovi tieto náklady nahradí po ich preukázaní spočívajúcom v predložení originálov účtov a ich kontrole vedúcim dopravy a schválení ekonomickým riaditeľom. Ďalej bol navrhovateľ vo svojom pracovnom zaradení oprávnený uhrádzať menšie účty za útratu v reštauráciách pri pohostení obchodných partnerov odporcu, tzv. reprezentačné, pričom s odporcom bol dohodnutý na tom, že tieto účty mu odporca uhradí po odsúhlasení predsedom predstavenstva, podpredsedníčkou predstavenstva, resp. ekonomickým riaditeľom. Doklady preukazujúce úhradu nákladov spojených s užívaním motorového vozidla navrhovateľ predkladal vedúcemu dopravy odporcu, ktorý ich kontroloval a po ich kontrole ich prekladal pokladníčke odporcu na zúčtovanie. Schválenie ekonomickým riaditeľom bolo potrebné len na zúčtovanie tejto pokladničnej operácie. Podľa vnútornej smernice odporcu sa zúčtovanie nákladov na pohonné hmoty malo realizovať vždy do piateho pracovného dňa nasledujúceho mesiaca. Navrhovateľ počas svojho zamestnania predkladal pokladničné bloky s oneskorením. Napriek tomu mu boli tieto ním vynaložené platby odporcom preplácané.
Navrhovateľ predložil vedúcemu dopravy O.. H. U. dňa 5.9.2007 pokladničné bloky za nákup pohonných hmôt, parkovné a ostrekovač za obdobie od 20.6.2007 do 28.7.2007 v celkovej výške 18.611,60 Sk. Navrhovateľ dňa 19.9.2007 predložil členovi predstavenstva a ekonomickému riaditeľovi odporcu O.. A. R. pokladničný blok vo výške 2.506,30 Sk za čerpanie pohonným hmôt dňa 16.8.2007 a pokladničné bloky z reštaurácií vo výške 286,- Sk a 331,- Sk, ktoré boli predtým podpísané podpredsedníčkou predstavenstva O.. J., pričom člen predstavenstva O.. A. R. k týmto pokladničným blokom uviedol, že Unipharma uznáva nárok vo výške 3.123,20 Sk (súčet uvedených pokladničných blokov) ako oprávnený.
Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Podľa § 43 ods. 4 Zákonníka práce v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.
Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Diskontná sadzba Národnej banky Slovenska predstavovala od 25.4.2007 do 28.10.2008 4,25 % ročne.
Z § 42 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že hoci sa pracovný pomer zakladá písomnou pracovnou zmluvou, písomná forma pracovnej zmluvy nie je podmienkou jej platnosti. Preto ani písomnou formou
nie je podmienená platnosť takých dojednaní zamestnanca a zamestnávateľa, v ktorých sa vzájomne dohodnú na ďalších podmienkach pracovného pomeru. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ ako zamestnanec a odporca ako zamestnávateľ sa dohodli na tom, že navrhovateľ bude užívať motorové vozidlo odporcu, pričom bude zo svojich peňazí uhrádzať náklady spojené s užívaním tohto motorového vozidla, ktoré mu odporca po ich predložení a následnej kontrole nahradí. Zároveň bolo medzi navrhovateľom a odporcom dohodnuté, že navrhovateľ bude môcť platiť zo svojich peňazí útraty na pohostenie obchodných partnerov odporcu, pričom tieto mu odporca po ich preukázaní nahradí. Medzi navrhovateľom a odporcom nebolo presne dohodnuté dokedy má odporca účty o týchto nákladov predkladať odporcovi, keďže z vydanej vnútropodnikovej smernice vyplýva len to, že tieto úhrady mali byť schvaľované najneskôr do piateho pracovného dňa nasledujúceho mesiaca. Z takéhoto ustanovenia vnútropodnikovej smernice nevyplýva povinnosť navrhovateľa predkladať účty do určitého dňa s tým, že by nepredloženie týchto účtov bolo spojené so zánikom nároku navrhovateľa na náhradu ním vynaložených nákladov. Podmienkou vzniku jednotlivých nárokov navrhovateľa na náhradu ním zaplatených výdavkov bolo len predloženie dokladov o týchto výdavkoch odporcovi, čo navrhovateľ preukázal a splnenie podmienky, že tieto výdavky boli skutočne vynaložené v súvislosti s výkonom jeho pracovných činností, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynuli a ani účastníkmi neboli tvrdené žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by navrhovateľ vynaložil zdokladované náklady inak ako v súvislosti s výkonom svojho pracovného zaradenia.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ dňa 5.9.2007 predložil poverenému vedúcemu dopravy odporcu na náhradu účty v celkovej výške 18.611,60 Sk, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali to, že tieto účty boli zaplatené v súvislosti s výkonom práce navrhovateľa. Preto bol odporca povinný podľa dojednania s navrhovateľom zaplatiť mu uvedenú čiastku, ktorej splatnosť nebola presne dohodnutá podľa § 563 Občianskeho zákonníka, teda nasledujúci deň 6.9.2007. Odporca tak neurobil, a preto súd návrhu v tejto časti o zaplatenie 617,79 eur vyhovel. Rovnako súd návrhu vyhovel v tej časti, v ktorej sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia úroku z omeškania z tejto sumy, keďže nasledujúci deň 7.9.2007 sa odporca dostal do omeškania so zaplatením tejto čiastky, a preto je navrhovateľovi povinný zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS, teda vo výške 8,5 % ročne.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ dňa 19.9.2007 predložil členovi predstavenstva a ekonomickému riaditeľovi odporcu na náhradu účty v celkovej výške 3.123,20 Sk, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali to, že tieto účty boli zaplatené v súvislosti s výkonom práce navrhovateľa, keďže i účty z reštaurácii boli schválené poverenou zamestnankyňou odporcu. Preto bol odporca povinný podľa dojednania s navrhovateľom zaplatiť mu uvedenú čiastku, ktorej splatnosť nebola presne dohodnutá podľa § 563 Občianskeho zákonníka, teda nasledujúci deň 20.9.2007. Odporca tak neurobil, a preto súd návrhu v tejto časti o zaplatenie 103,67 eur vyhovel. Rovnako súd návrhu vyhovel v tej časti, v ktorej sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia úroku z omeškania z tejto sumy, keďže nasledujúci deň 21.9.2007 sa odporca dostal do omeškania so zaplatením tejto čiastky, a preto je navrhovateľovi povinný zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS, teda vo výške 8,5 % ročne.
Neboli dôvodné námietky odporcu spočívajúce na tvrdeniach, že nárok navrhovateľa je premlčaný. Navrhovateľ sa svojho práva na zaplatenie tejto čiastky podaním návrhu na súd mohol domáhať dňa 6.9.2007, resp. 20.9.2007, pričom návrh podal dňa 6.9.2010, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Rovnako neboli správne tvrdenia, podľa ktorých v prípade nároku navrhovateľa ide o nárok z bezdôvodného obohatenia, ktorý sa premlčí uplynutím doby dvoch rokov. Nárok navrhovateľa nebol nárokom z bezdôvodného obohatenia, ale nárokom na základe platného dojednania v pracovnom vzťahu s odporcom. Preto sa na premlčanie tohto nároku vzťahuje všeobecná premlčacia doba v trvaní troch rokov.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté z dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.