Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4C/22/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci navrhovateľa J. J., nar. XX.XX.XXXX,. bytom P., G.. S. XXX/X. proti odporkyni A. J., nar. XX.X.XXXX,. bytom P., G.. S. XXX/X,. zastúpenej JUDr. J. D., advokátom v T., Š. XXXX/X,. o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 332,04 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporkyni domáhal zrušenia príspevku na výživu rozvedenej manželky od podania návrhu na začatie konania. Návrh odôvodnil tým, že ich manželstvo bolo rozvedené dňa 31.8.2010 rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. -28. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. mu bolo uložené platiť na výživu rozvedenej manželky sumu 70 €. Žiada súd o zrušenie povinnosti prispievať na výživu bývalého manžela nakoľko je od 7.3.2011 nezamestnaný a nemá to z čoho platiť.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že s návrhom nesúhlasí a žiada, aby ho súd zamietol. Je pravdou, že jej manželstvo s navrhovateľom uzavreté 26.9.1998 trvalo do 15.10.2010, kedy bolo právoplatne rozvedené rozsudkom OS Partizánske . Faktom je, že rozsudkom OS Partizánske zo dňa 20.1.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 22.2.2011 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na jej výživu po 70,- eur mesačne, ako na rozvedenú manželku. Zameškané výživné za obdobie od 1.12.2010 do dňa rozhodnutia vo veci, t.j. do 20.1.2011 v sume 70,- eur súd povolil splácať odporcovi v mesačných splátkach po 5 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok. Ku dňu podania návrhu, resp. ku dňu spísania tohto vyjadrenia odporca splnil svoje povinnosti prispievať na jej výživu v takej výške, ako mu súd nariadil, t.j. zaplatil jej plné štyri mesiace po 70,- eur, to znamená 280,- eur. Navrhovateľ nemá žiadne nedoplatky na tejto dávke, zaplatil naraz, v hotovosti aj to, čo mal súdom povolené splácať v mesačných splátkach. S návrhom na zrušenie tejto vyživovacej povinnosti nesúhlasí. Prvý dôvod, pre ktorý nemôže s tým súhlasiť je ten, že od rozhodnutia v tejto veci neuplynul v podstate ani jeden mesiac a už navrhovateľ žiada zrušenie tejto povinnosti. Je nemožné, aby po tak krátkej dobe mohol súd meniť rozhodnutie, ktoré

vydal ani nie pred jedným mesiacom. Chce poukázať na to, že k zrušeniu tohto príspevku môže dôjsť len vtedy, keď sa podstatne zmenia pomery na strane navrhovateľa, resp. na jej strane . Je absolútne nemožné predpokladať, že k zmene týchto pomerov môže dôjsť v priebehu dvoch týždňov, ktoré uplynuli od právoplatnosti pôvodného rozsudku do podania návrhu na zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Navrhovateľ tvrdí, že zmena pomerov na jeho strane je v tom, že skončil pracovný pomer u svojho posledného zamestnávateľa a že je teraz vedený ako uchádzač o zamestnanie na Ú. v P.. Skutočnosť je taká, že skončenie pracovného pomeru zo strany navrhovateľa je účelovým prvkom, ktorý má vytvoriť dojem, že je nemajetný, že je chudobný a z toho dôvodu nie je schopný prispievať na jej výživu. Navrhovateľ zrušil pracovný pomer u svojho zamestnávateľa z vlastnej iniciatívy. Navrhovateľ mal zrušiť svoj pracovný pomer dohodou, ale nevie to zagarantovať, pretože navrhovateľ jej nikdy nepovedal pravdu a vždy len prekrucoval fakty, nielen v majetkovej oblasti, ale aj v oblasti ich manželského života. Ďalšou podmienkou pre zrušenie vyživovacej povinnosti je nielen možnosť navrhovateľa prispievať na jej výživu, ale aj schopnosť navrhovateľa na túto výživu prispievať. Ak teda bol navrhovateľ ešte pred dvoma týždňami schopný zarábať toľké peniaze, aby jej vedel zaplatiť príspevok na výživu rozvedenej manželky, tak táto schopnosť mu nezanikla a súd by nemal akceptovať navrhovateľovu požiadavku z toho dôvodu zrušiť príspevok na výživu rozvedenej manželky. U zamestnávateľa, s ktorým navrhovateľ skončil pracovný pomer, pracoval 9 rokov bez akýchkoľvek problémov v súvislosti s výkonom práce, takže jediným dôvodom, pre ktorý skončil pracovný pomer je len to, že umele vytvára situáciu, že nemá peniaze a preto si myslí, že súd mu to bude akceptovať a zruší priznaný príspevok na výživu rozvedenej manželky. Navrhovateľ nerobí nič iné, len realizuje svoje predchádzajúce vyhrážky, ktoré jej adresoval ešte v priebehu rozvodového konania, kedy tvrdil, že radšej pôjde na úrad práce, ako by jej mal platiť nejaké peniaze. Navrhovateľ podniká isté kroky, ktorými sa snaží zbaviť majetku, napríklad údajným predajom a prepisom auta na inú osobu napriek tomu, že auto nezmenilo ani šoféra, ani majiteľa, ani parkovisko a stále ho používa navrhovateľ.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu správ Ú. P., posledného zamestnávateľa navrhovateľa, potvrdenia o príjme navrhovateľa, správy M. Ú. P., potvrdení o poberaní rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa, posudku o zdravotnom stave mal. K. J. , spisov Okresného súdu Partizánske sp. zn. a sp. zn. a zistil, že účastníci boli manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 31.8.2010, č.k. -28, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.10.2010. Týmto rozsudkom boli dve mal. deti pochádzajúce z manželstva zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľovi bolo určené výživné 120 € mesačne na obe deti. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 20.1.2011, č.k. -14, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.2.2011 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu odporkyne sumou 70,- € mesačne vždy do 20. dňa daného mesiaca vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 1.12.2010.

Navrhovateľ v čase určenia príspevku na výživu pracoval u zamestnávateľa S. P. F. S. s.r.o. , u ktorého bol zamestnaný od 4.6.2001 do 7.3.2011. U tohto zamestnávateľa pracoval v pracovnom zaradení robotník, na oddelení výroby topánok. Jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 493,86 €. Podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 20.1.2011 býval sám v podnájme , v 3-izbovom byte. Vyživovaciu povinnosť mal k dvom mal. deťom.

Navrhovateľ pracovný pomer skončil dohodou podľa zo strany zamestnanca. Od 8.3.2011 je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie Ú. P.. Nepoberá žiadnu dávku alebo príspevky k dávke. Má vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom v sume 120,- € mesačne, ktorú si plní. Od rozvodu manželstva nežije v spoločnej domácnosti s odporkyňou. Spláca hypotéku na byt, v ktorom býva odporkyňa v sume 100,- € mesačne a pôžičku na auto v sume 50,- € mesačne. Býva podľa jeho vyjadrenia u rodičov. Z jeho výpovede na pojednávaní vyplýva, že pracovný pomer skončil, pretože zamestnávateľ mu ponúkal sekanie stielok, pri ktorom by zarobil len minimálnu mzdu, čím ho donútil dať výpoveď, lebo oni by mu ju nedali, aby mu nemuseli zaplatiť odstupné. Hľadá si preto výhodnejšie zamestnanie. Zo správy posledného zamestnávateľa navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ pracoval na oddelení výroby topánok ako robotník - vychystával kožu a materiál pre výrobu topánok. Bol odmeňovaný hodinovou mzdou 3,- € brutto. Od 1.3.2011 mu bola ponúknutá iná práca v rámci oddelenia - sekanie kože, na tejto pozícii by bol odmeňovaný úkolovou mzdou. Výška mzdy by závisela od jeho výkonu, teda

nedá sa presne určiť, či by bola vyššia alebo nižšia. Dobrý vysekávač kože zarobí približne toľko, ako zarábal navrhovateľ na pôvodnej pozícii.

Odporkyňa v čase určenia príspevku na výživu bola na predĺženej materskej dovolenke, do 31.12.2010 poberala rodičovský príspevok v sume 164,22 € mesačne, prídavky na dve deti a výživné. Za byt platila viac ako 200,- € mesačne. Mala výdavky na deti - cestovné a stravné a telefón pre syna. Vyživovaciu povinnosť mala k dvom mal. deťom.

Odporkyňa je stále na predĺženej materskej dovolenke, stará sa o mal. K. J., ktorý má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, býva často chorý, preto si odporkyňa nemôže nájsť prácu. V súčasnosti dostáva rodičovský príspevok 190,10 €, rodinné prídavky v sume 44,02 € mesačne a výživné, pričom výdavky má v rovnakej výške. Odporkyňa nepoberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke. Nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Obýva s deťmi 3-izbový byt s bytovým zariadením. Vyživovaciu povinnosť má k dvom mal. deťom.

Podľa § 72 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia príspevku na výživu odporkyne ako rozvedenej manželky nie je podaný dôvodne. Dôvodom, pre ktorý navrhovateľ žiadal o zrušenie príspevku na výživu odporkyne bolo skončenie jeho prac. pomeru dohodou a skutočnosť, že je od 8.3.2011 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a zatiaľ nemá žiadny príjem. Súd tieto skutočnosti nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa odôvodňujúcu zrušenie príspevku na výživu odporkyne. Vychádzal pritom z toho, že rozsudok, ktorým bol navrhovateľovi určený príspevok na výživu nadobudol právoplatnosť len 22.2.2011 a návrh na začatie konania v tejto veci bol podaný dňa 11.3.2011. Je pravdou, že v uvedenom období došlo k ukončeniu prac. pomeru navrhovateľa a k tomu, že sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie a zostal bez príjmu. Súd však v tejto súvislosti musel prihliadnuť na to, že k ukončeniu pracovného pomeru na strane navrhovateľa došlo dohodou na základe jeho žiadosti a to bez toho, aby navrhovateľ mal zabezpečené iné zamestnanie u iného zamestnávateľa. Rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že možnosti a schopnosti navrhovateľa platiť odporkyni príspevok na výživu rozvedeného manžela sa nezmenili, pretože k podstatnej zmene jeho schopností a možností plniť vyživovaciu povinnosť voči odporkyni nedošlo. Na zmenu majetkových pomerov navrhovateľa v dôsledku toho, že skončil zamestnanie, súd neprihliadal, pretože navrhovateľ sa skončením pracovného pomeru na vlastnú žiadosť vzdal bez dôležitého dôvodu príjmu, ktorý predtým dosahoval. Zo správy bývalého zamestnávateľa navrhovateľa vyplýva, že v prípade, ak by prijal ponúkanú prácu, mohol dosahovať rovnaký zárobok ako na svojom pôvodnom pracovnom mieste, čo však navrhovateľ odmietol. Navrhovateľ je vo veku 33 rokov, je zdravý, nestará sa osobne o mal. deti, ani o inú osobu, preto je v jeho schopnostiach a možnostiach nájsť si zamestnanie a dosiahnuť príjem , z ktorého bude schopný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči odporkyni i mal. deťom. K zmene pomerov na strane odporkyne došlo len v tom, že od 1.1.2011 poberá rodičovský príspevok v sume 190,10 €. Odporkyňa je stále na materskej dovolenke, stará sa osobne o mal. K., ktorý podľa posudku Ú. v P. má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. Keďže od určenia príspevku na výživu odporkyne k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov, ktorá by odôvodňovala zrušenie príspevku na výživu odporkyne nedošlo, súd návrh navrhovateľa na zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky ako nedôvodný zamietol.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 50,- € súd rozhodol podľa . Súdny poplatok je vo výške 2% z ceny predmetu konania. V súlade s citovaného zákona je cenou predmetu konania 3-násobok ročného plnenia, t.j. 2 520,- €.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že odporkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal náhradu trov konania v sume 332,04 €, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 57 € (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní dňa 31.3.2011 a dňa 19.4.2011) a z náhrady za 4 režijné paušály po 7,41 €, z náhrady za stratu času za 4 polhodiny po 12,35 € a z náhrady za cestovné motorovým vozidlom na trase T. - P. a späť (2 x 50 km pri paušálnej náhrade 0,18 € / km, cene PHM 1,337 € a spotrebe 5,2l/100 km) v sume 25,- €. Odporkyňa si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia celkom v sume 708,24 € ( 4 úkony po 151,05 € = 604,20 € , 4x režijný paušál 7,41 € = 29,64 €, za stratu času 4 polhodiny po 12,35 € = 49,40 € a cestovné v sume 25 €). Pri stanovení výšky odmeny za úkon právnej služby vychádzala z , vyhl. č. Súd pri priznaní odmeny za úkony právnej služby vychádzal z ustanovenia vyhl.č. , pretože pre určenie výšky odmeny za úkon právnej služby podľa , vyhl. č. 655/2004 Z.z neboli splnené podmienky. Podľa vyhl.č. je možné určiť odmenu za úkon právnej služby v prípade, ak predmetom právnej služby je opakujúce sa plnenie, kedy sa tarifná hodnota určí súčtom hodnôt týchto plnení; v prípade, ak ide o plnenie na čas dlhší ako 5 rokov alebo o plnenie na čas neurčitý , tarifnou hodnotou je 5-násobok ročného plnenia . V danom prípade je síce predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie , v ktorom prípade by sa mala tarifná hodnota určiť súčtom hodnôt týchto plnení ale v tomto prípade nie je možné zistiť dokedy bude vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni trvať tak, aby bolo možné predmet právnej služby určiť súčtom týchto plnení . Súd k tomuto záveru dospel na základe toho, že podľa Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode s tým, že vyživovaciu povinnosť takto určenú môže súd len výnimočne ( v ďalšom súdnom konaní ) predĺžiť. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nejde o plnenie na čas dlhší ako 5 rokov a ani o plnenie na neurčitý čas . V danom prípade nemôže byť základom pre výpočet odmeny za úkon právnej služby ani súčet všetkých plnení po dobu 5 rokov vzhľadom na to, že rozsudok o rozvode manželstva sa stal právoplatným už dňa 15.10.2010 z čoho vyplýva, že lehota 5 rokov plynie od uvedeného dňa. Okrem toho dôvodom určenia príspevku na výživu v prospech odporkyne bola jej osobná starostlivosť o mal. dieťa, ktoré však už je vo veku viac ako 4 rokov, chodí do materskej škôlky, aj keď nie trvale z dôvodu jeho zdravotného stavu, preto je predpoklad, vzhľadom na vek, že v roku 2012 začne povinnú školskú dochádzku a tým osobná starostlivosť odporkyne o maloletého prestane byť dôvodom trvania vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( ).