Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-121-2009.pdf
PDF · 101.42 KB
No categories available
24Cb/121/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Holičom, v právnej veci navrhovateľa: S., spol. s r.o., so sídlom T. C. XXX/X,. XXX. XX. S., IČO: XX. XXX. XXX,. zast. advokátom Mgr. O. J., T. XXX/X,. XXX. XX. L., Česká republika, proti odporkyni: J. L., nar. XX.XX.XXXX,. bytom C. XXX/XX,. XXX. XX. M., zast. advokátom JUDr. Ľ., Š., M. X, Š., o zaplatenie 33 876,85 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 3.416,65 Eur, k rukám advokáta odporkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.05.2009 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 33.876,85 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, z titulu neuhradenia faktúr za dodaný tovar.
Tunajší súd vydal platobný rozkaz č.k. 24Cb/121/2009-99 zo dňa 07.10.2009. Odporca podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý bol podaný včas a s odôvodnením, preto sa platobný rozkaz ex lege zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Odporca žiadal návrh ako v celom rozsahu nedôvodný zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka J. H., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä kúpnou zmluvou zo dňa 25.08.1998, komisionárskou zmluvou zo dňa 31.05.2001, faktúrami a dodacími listami, prehlásením o uznaní dlhu zo dňa 25.10.2004, splátkovým kalendárom zo dňa 01.03.2005, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.08.1998 dodal odporcovi tovar a vystavil mu faktúru č. 132228 splatnú dňa 20.02.2004 na sumu 87.757,30 Sk, č. 132227 splatnú dňa 20.02.2004 na sumu 137.829,90 Sk, č. 132224 splatnú dňa 20.02.2004 na sumu 137.474,50 Sk, č. 132223 splatnú dňa 20.02.2004 na sumu 158.463,- Sk, č. 132222 splatnú dňa 20.02.2004 na sumu 119.869,80 Sk, č. 132220 splatnú dňa 19.02.2004 na sumu 149.504,40 Sk a č. 132226 splatnú dňa 20.12.2003 na sumu 251.124,80 Sk. Z celkovej fakturovanej sumy 1.464.600,30 Sk zostala neuhradená časť vo výške 1.020.574,- Sk, t.j. 33.876,85 eur. Odporca dňa 25.10.2004 uznal svoj dlh a zaviazal sa ho
splatiť v mesačných splátkach, splátkový kalendár však nedodržal. K námietkam odporkyne navrhovateľ uviedol, že vzťah medzi účastníkmi sa po predaji predmetného tovaru riadil režimom kúpnej zmluvy. Odporkyňa čiastočne plnila svoj dlh aj v rokoch 2007 a 2008. preto nemohlo dôjsť k premlčaniu. K ukončeniu komisionárskej zmluvy nedošlo. Je pravda, že navrhovateľ časť tovaru odviezol, v tomto konaní si však uplatňuje zaplatenie za ten tovar, ktorý odporkyni bol dodaný, a ktorý nebol odvezený naspäť.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť s odôvodnením, že tovar od navrhovateľa prevzala nie na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.08.1998 ale na základe komisionárskej zmluvy zo dňa 31.05.2001, čo vyplýva aj z priložených faktúr. Navrhovateľovi uplatnený nárok nikdy nevznikol, predmetný dodaný tovar si prevzal späť z bývalej prevádzky v S.. Odporkyňa ako komitent nepredala všetok dodaný tovar ale iba jeho časť, zvyšok tovaru si navrhovateľ ako vlastník prevzal späť, preto odporkyňa pristúpila v minulosti iba k úhradám tých záväzkov, ktoré považovala za oprávnené, uhrádzala dôvodné nedoplatky za tovar, týmto však nemala v úmysle uznať celý dlh. Uznanie dlhu sa odvoláva na prílohu, ktorá nie je jeho súčasťou. Odporkyňa tiež vzniesla námietku premlčania. Spolupráca medzi účastníkmi prebiehala 6 rokov, až v auguste 2004 urobil zamestnanec navrhovateľa u odporkyne inventúru, výsledkom bola existencia predmetného dlhu, odporkyňa až dodatočne zistila, že manko bolo na strane navrhovateľa a takto ho vyriešil. Navrhovateľ si troma Aviami zobral všetok nepredaný tovar v novembri 2004 za prítomnosti manžela odporkyne, odporkyňa prítomná nebola. Pri podpísaní prehlásenia o uznaní dlhu sa odporkyňa domnievala, že ide o spísanie vráteného tovaru, nemalo to žiadnu prílohu. K vypovedaniu komisionárskej zmluvy nedošlo. V danom období mala odporkyňa zložitú životnú situáciu, bola v rozvodovom konaní, starala sa o malé dieťa, spoliehala sa na to, že spolupráca s navrhovateľom prebiehala zhruba 6 rokov bez problémov, a preto mu dôverovala. Realizovala čiastkové úhrady z toho dôvodu, že chcela už mať pokoj, tieto peniaze prišli vymáhať rôzne osoby, z ktorých mala strach. Týmito čiastkovými úhradami v žiadnom prípade neuznala celý zvyšok dlhu. K Prehláseniu o uznaní dlhu z 25.10.2004 nebola priložená žiadna príloha a ani žiaden zoznam faktúr. Navrhovateľ doposiaľ neuznal, že časť tovaru si zobral naspäť, a teda nie je zrejmé, z akého dôvodu sa domáha zaplatenia žalovanej sumy. Ešte predtým, ako bola ukončená spolupráca s navrhovateľom a predtým, ako si odviezol svoj tovar, odporkyňa mala určitý dlh voči nemu z titulu dodania tovaru, ohľadom tohto komunikovala s p. Š. za navrhovateľa a jednotlivými platbami uhrádzala práve tento dlh v takom rozsahu, v akom ho považovala za dôvodný. Ak by aj uznanie dlhu bolo platné, od jeho podpísania uplynula doba viac ako 4 roky, a preto sa odporkyňa domáha premlčania. Za účelom doplnenia dokazovania odporkyňa navrhla ako svedkyňu vypočuť p. A. A., ktorá bola predavačkou v prevádzke v S., ktorá by sa vedela vyjadriť k otázke aký tovar navrhovateľ z prevádzky odviezol a tiež by sa mal navrhovateľ vyjadriť k tomu, kto a aký tovar od odporkyne prevzal.
Svedok J. H. k veci uviedol, že vie, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ dodával odporkyni tovar, ktorý ona komisionálne predávala, odporkyňa od navrhovateľa tovar nekupovala. Keď odporkyňa ukončovala podnikanie, všetok nepredaný tovar sa vrátil navrhovateľovi na sklad, svedok bol pri vrátení tovaru prítomný, išlo o tovar v množstve 2-3 plných Avií, svedok poznal vodičov a závozníkov, ktorí pravidelne vozili tovar od navrhovateľa.
Účastníci konania dňa 25.08.1998 uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo dodanie hnuteľných vecí špecifikovaných v objednávke k zmluve.
Účastníci konania dňa 31.05.2001 uzavreli komisionársku zmluvu, ktorej predmetom bolo dodávať tovar podľa objednávky, pričom odporca ako komisionár sa zaviazal predávať tovar komitenta a hlásiť mu informácie o predanom tovare, dodaný tovar je majetkom komitenta do doby predania tovaru komisionárom tretej osobe. Podľa čl. VII. zmluvy v prípade ukončenia zmluvy z dôvodu porušovania zmluvy podľa čl. VI. sa komisionár zaväzuje zaplatiť zásoby tovaru, ktoré k dátumu ukončenia zmluvy neboli nahlásené k fakturácii. Komitent sa zaväzuje prevziať späť nepredaný tovar komisionárom v prípade, že sa bude jednať o tovar v metráži dodaný v jednotlivých druhoch (celé balíky) a nepoškodené skladovaním. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
Dňa 25.10.2004 odporkyňa podpísala prehlásenie o uznaní dlhu, ktorým uznala peňažný záväzok voči navrhovateľovi vo výške 1.036.347,40 Sk, ktorý dlh vznikol titulom neuhradenej faktúry č. podľa prílohy.
Peňažný záväzok bude plniť formou splátok nasledovne: samostatný splátkový kalendár. Splátkový kalendár bol podpísaný dňa 01.03.2005.
Navrhovateľ preukázal dodanie tovaru faktúrami a dodacími listami, na ktorých bolo uvedené, že sa jedná o komisiu.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 387 ods. 1 a 2 ObZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 ObZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 392 ods. 1 ObZ, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 407 ods. 1 a 3 ObZ, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 409 ods. 1 ObZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec / tovar/ určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 577 ObZ, komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.
Podľa § 583 ods. 1 ObZ, k hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba. Vlastnícke právo k hnuteľným veciam získaným pre komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému a spoľahlivému záveru, že žalobný návrh nebol podaný dôvodne, a to hneď z niekoľkých dôvodov.
V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkou právnej kvalifikácie vzťahu medzi účastníkmi. Z predložených listinných dôkazov - najmä z komisionárskej zmluvy zo dňa 31.05.2001, dodacích listov a faktúr, ako aj z výpovede účastníkov a svedka J. H. nepochybne vyplýva, že obchodno-právny zmluvný vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa ustanovení o komisionárskej zmluve podľa § 577 a nasl. Obchodného zákonníka. Komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. K hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba. Z komisionárskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 31.05.2001 teda vyplýva, že povinnosťou navrhovateľa bolo dodávať odporkyni objednaný tovar, odporkyňa sa zaviazala tento tovar predávať a hlásiť mu informácie o predanom tovare pre účely fakturácie. Dodaný tovar bol majetkom navrhovateľa do doby predania tovaru odporkyňou tretej osobe. Navrhovateľ svoj žalobný návrh právne odôvodnil príslušnými ustanoveniami o kúpnej zmluve. Inštitút kúpnej zmluvy a komisionárkej zmluvy je však značne odlišný a z oboch zmlúv vyplývajú zmluvným stranám odlišné práva a povinnosti. Základný rozdiel spočíva v tom, že navrhovateľovi ako dodávateľovi tovaru v prípade komisionárskej zmluvy nevzniká právo na zaplatenie jeho ceny okamihom dodania tovaru odporkyni, ale až okamihom, keď odporkyňa dodaný tovar predá tretej osobe, dovtedy navrhovateľ zostáva vlastníkom dodaného tovaru.
Navrhovateľ v danom prípade faktúrami a dodacími listami preukázal, že odporkyni dodal špecifikovaný tovar, nepreukázal však, že tento tovar aj bol predaný tretej osobe a teda že mu vzniklo voči odporkyni právo domáhať sa zaplatenia ceny tovaru. Z výsluchu účastníkov ako aj z výsluchu svedka J. H. vyplynulo, že zmluvná spolupráca medzi účastníkmi bola fakticky ukončená, avšak bez toho, že by došlo k ukončeniu platnosti aj komisionárskej zmluvy zo dňa 31.05.2001, keď podľa čl. VII. zmluvy v prípade ukončenia zmluvy by odporkyni vznikla povinnosť zaplatiť zásoby tovaru, resp. navrhovateľovi by vznikla povinnosť prevziať späť nepredaný tovar. V skutočnosti aj k takémuto fyzickému prevzatiu nepredaného tovaru došlo, čo potvrdila odporkyňa a aj svedok J. H.. V tomto smere je ťažisko dôkazného bremena na navrhovateľovi, aby preukázal, aký tovar odporkyni dodal a aký zvyšný tovar od nej prevzal späť, resp. kedy a ako došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Podľa názoru súdu navrhovateľ toto dôkazné bremeno neuniesol, keď preukázal len tú skutočnosť, že odporkyni dodal tovar z titulu komisionáskej zmluvy - pričom však až do jeho predaja tretej osobe zostal vlastníkom tohto tovaru a keďže sa nepreukázal jeho predaj tretej osobe, nemohlo mu vzniknúť ním uplatnené právo na zaplatenie kúpnej ceny, ale mohlo mu vzniknúť len právo na vydanie nepredaného tovaru. Navrhovateľ nepreukázal ukončenie zmluvného vzťahu a nepreukázal, v akom rozsahu si tovar od odporkyne vzal späť. Za takejto skutkovej situácie teda nebolo možné ustáliť, či a v akom rozsahu došlo k predaju dodaného tovaru tretej osobe a v akom rozsahu došlo k vráteniu tovaru navrhovateľovi. Odporkyni teda nevznikla povinnosť zaplatiť za dodaný tovar jeho cenu tak, ako si ju uplatnil navrhovateľ jednotlivými faktúrami.
Súd sa ďalej zaoberal otázkou uznania záväzku a s ním súvisiacou otázkou premlčania. Inštitút uznania záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka je jednou z foriem zabezpečenia záväzku, je jednostranným právnym úkonom, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania záväzok trvá. Nevyhnutnou platnosťou uznania záväzku je jednak jeho existencia, a jednak splnenie podmienok pre platnosť právneho úkonu - a to najmä určitosť a zrozumiteľnosť. V danom prípade odporkyňa podpísala dňa 25.10.2004 prehlásenie o uznaní dlhu, ktoré však nespĺňa vyššie uvedené podmienky platnosti uznania záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka. Ako bolo konštatované už v predchádzajúcom odseku, odporkyni nevznikol voči navrhovateľovi peňažný záväzok vo výške 1.036.347,40 Sk, a preto aj keby odporkyňa takýto záväzok uznala, nič by to nezmenilo na jeho neexistencii. Uznanie záväzku je tiež absolútne neplatné pre jeho neurčitosť, keď je síce formulovaná jeho výška, nie je však formulovaný dôvod, keď prehlásenie odkazuje na prílohu, ktorá však nebola k nemu priložená. Pochybnosť o určitosti dôvodu vyplýva už aj zo samotnej formulácie, keď malo ísť o dlh vzniknutý titulom neuhradenej faktúry, z podaného návrhu je však jednoznačné, že nešlo o jednu faktúru ale o viacero faktúr. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť uznania záväzku nemôže spĺňať atribúty platnosti ani súvisiaci splátkový kalendár zo dňa 01.03.2005.
V neposlednom rade je tiež potrebné priznať úspech vznesenej námietke premlčania. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia jednotlivých faktúr, ktorých splatnosť nastala v dňoch 20.12.2003, 19.02.2004 a 20.02.2004, premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň po splatnosti každej jednotlivej faktúry, tak
ako to vyplýva z § 392 Obchodného zákonníka. Všeobecná 4-ročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka teda začala plynúť 21.12.2003 a uplynula 21.12.2007, 20.02.2004 a uplynula 20.02.2008, 21.02.2004 a uplynula 21.02.2008. Žalobný návrh bol podaný na súde až dňa 11.05.2009, teda jednoznačne až po uplynutí premlčacej doby, a preto podľa § 388 takéto právo nemožno priznať, keďže odporkyňa premlčanie namietla.
Ak by aj súd považoval uznanie záväzku zo dňa 25.10.2004 za platné, aj v takomto prípade by došlo k premlčaniu podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ sa snažil prelomiť účinky premlčania poukázaním na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, keď odporkyňa čiastočne plnila svoj záväzok aj v rokoch 2007 a 2008, tejto jeho argumentácii však nebolo možné priznať úspech, nakoľko čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku záväzku len vtedy, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Vzhľadom na nepreukázanie samotnej existencie dlhu, ako aj výsluch odporkyne v súvislosti s čiastočným plnením, ktoré sa podľa nej viazalo výlučne na uhradenie záväzkov, ktoré považovala za nesporné, nijakým spôsobom nemožno na základe preukázaného čiastočného plnenia usudzovať, že tým odporkyňa uznala aj zvyšok záväzku, a že by teda týmto došlo k posunutiu plynutia premlčacej doby. Čiastočné plnenie záväzku, keď odporkyňa uhradila dňa 12.06.2007 sumu 3.919,- Sk, 08.10.2007 sumu 10.000,- Sk, 16.01.2008 sumu 8.000,- Sk atď., (porovnaj č.l. 74 a 132), nevykazuje žiadnu spojitosť so splátkovým kalendárom zo dňa 01.03.2005, podľa ktorého mala odporkyňa uhradiť mesačné splátky počnúc dňom 01.03.2005 vo výške 5.000,- Sk a od 01.09.2005 najmenej 30.000,- Sk.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody nebolo možné žalobnému návrhu vyhovieť, ale bolo ho potrebné v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
Súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie navrhnuté odporkyňou, nakoľko už vykonané dokazovanie poskytlo dostatočný a vyčerpávajúci základ pre rozhodnutie vo veci, preto súd návrhy na doplnenia dokazovania zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., odporcovi ako úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania v celkovej výške 3.416,65 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 3.416,65 Eur za 5 úkonov po 492,93 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu, účasť na pojednávaní dňa 01.12.2009, 13.07.2010 a 31.03.2011), 1 úkon za 246,46 Eur (podanie odvolania proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov), režijný paušál 3 x 6,95 Eur, 2 x 7,21 eur, 1 x 7,41 Eur, cestovné na pojednávania na trase Šaľa - Galanta a späť, 30 km, dňa 01.12.2009 30 km x 0,183 Eur, spotreba 8,6l/100 km a priemerná cena nafty 1,132 Eur/l, spolu 8,41 Eur, dňa 13.07.2010 30 km x 0,183 Eur, spotreba 8,6l/100 km a priemerná cena nafty 1,134 Eur/l, spolu 8,42 Eur, dňa 31.03.2011 30 km x 0,183 Eur, spotreba 8,6l/100 km a priemerná cena nafty 1,350 Eur/l, spolu 8,97 Eur, náhrada za stratu času za každú začatú polhodinu - 2 x 11,59 Eur, 2 x 12,02 Eur, 2 x 12,35 Eur, 20% DPH vo výške 565,14 Eur, podľa § 10 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.