Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-61-2011.pdf
PDF · 94.67 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/61/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a. s., so sídlom v Bratislave, Strakova č. 1, IČO: 36 816 337, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Antovszká, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Žabotova č. 2/B, IČO: 36 866 881 proti žalovanej: J. J., Q.. XX. XX. XXXX, U. T. U., S. U. Č.. XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 1.045,76 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a.
Žalovanej s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 12. 1. 2011 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.045,76 eur, pozostávajúcu z úveru 797,92 eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 164,04 eur, poistného vo výške 48,38 eur a poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 35,42 eur ku dňu 30. 11. 2010, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli na predtlačenom formulári dňa 26. 9. 2008 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX, pričom všeobecné obchodné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a obsahovali údaje o úrokovej sadzbe 2,14 % mesačne, hodnote RPMN 29 %. Žalovanej poskytol úverový limit vo výške 995,82 eur. Účastníci konania si dohodli výšku minimálnej mesačnej splátky, dátum splatnosti mesačnej splátky do 15. dňa, výšku poistného za poistenie schopnosti splácať úver 0,65 %. Žalovaná nezaplatila riadne a včas, čím porušila ustanovenia zmluvy. Podľa všeobecných podmienok bola žalovaná povinná uhradiť poplatok z omeškania vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa ocitla v omeškaní viac ako pätnásť dní. Žalovaná uhradila sumu 616,94 eur, žiadnu ďalšiu splátku neuhradila. Na upomienku zo dňa 13. 12. 2010 žalovaná nereagovala.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie listinami: kópiou návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere COFIDIRECT, výpisom druhov a popisov operácií, odstúpením od zmluvy zo dňa 1. 10. 2010, pokusom o zmier zo dňa 13. 12. 2010, formulárom zmluvných podmienok, všeobecnými obchodnými podmienkami, zistiac nasledovné:
Z kópie návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere COFIDIRECT zo dňa 18. 9. 2008 bolo zistené označenie dlžníka: J. J., údaje týkajúce sa úverového limitu boli prekryté inou listinou, rukou dopísaná suma 30.000,-, pričom návrh obsahoval adresu dlžníka, spôsob bývania dlžníka, súčasné zamestnanie dlžníka, čisté mesačné príjmy, poistenie, dohodu o zrážkach zo mzdy, spracovanie osobných údajov.
Výpis z druhu a popisu operácie obsahoval obdobie od septembra 2008 do decembra 2010 s označením debet a kredit, pričom jednotlivé sumy boli uvedené bez konkrétneho výpočtu. Listom zo dňa 1. 10. 2010 žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia čl. 4.1 všeobecných podmienok, aktuálny dlh činil 1.031,41 eur. Pokusom o zmier zo dňa 13. 12. 2010 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie sumy 1.209,089 eur. Z formuláru zmluvných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli zistené úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky denne, poplatok z omeškania vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa klient ocitol v omeškaní viac ako pätnásť dní, ročná úroková sadzba 25,68 %, RPMN 29 %, môže sa meniť v závislosti na výške úrokovej sadzby. Zo všeobecných obchodných podmienok, účinných (nečitateľný dátum) bolo zistené, že v zmysle článku 5.4 ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľa súvisiacich s týmto úverom (RPMN) je sadzba, ktorá sa počíta na základe hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa v spojení so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Miera RPMN je zverejnená na internetovej stránke B..O..Y.. Ročná úroková miera je 12-násobkom mesačnej úrokovej miery uvedenej v zmluve o úveru. Podľa článku 5.1.2. všeobecných obchodných podmienok úver je úročený a klient sa zaväzuje okrem istiny platiť veriteľovi úroky z úveru, podľa aktuálnej úrokovej sadzby veriteľa.
Súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol aj v neprítomnosti účastníkov konania, ako aj právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní, neospravedlnili sa, nepožiadali o odročenie súdneho pojednávania, nevzniesli dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov:
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o úvere.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania, poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku:
Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 114 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku:
Ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení konania podľa tohto zákona, alebo osobitného predpisu, pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jej dôvodnosť. Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a predložiť o nich dôkazy, je zásadne vecou účastníkov konania. Iniciatíva pri uvádzaní relevantných skutkových tvrdení a zhromažďovaní dôkazov spočíva na účastníkoch konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Zistený skutkový stav je preto výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. V danom prípade žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne bol opakovane vyzvaný na doplnenie opisu rozhodujúcich skutočností o špecifikáciu žalovanej istiny, ako aj uvedenie relevantných skutočností umožňujúcich posúdiť oprávnenosť nároku žalobcu podľa príslušných ustanovení právnych noriem. Osobitne uvedený postup je dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv, medzi ktoré patrí aj predmetná zmluva, vzhľadom na judikatúru Európskeho súdneho dvora, predstavujúcu prameň práva, podľa ktorej súd z úradnej činnosti skúma vyváženosť jednotlivých zmluvných dojednaní (vrátane neprijateľných podmienok). Podľa rozsudku ESD vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicationes SL zo dňa 6. 10. 2009 je vnútroštátny súd povinný ex offo preskúmať nekalé podmienky. Žalobca, ako ani právny zástupca, nielen nedoplnili relevantné tvrdenia, neustanovili sa na súdne pojednávanie (na ktorom by predniesli relevantné tvrdenia a predložili relevantné dôkazy). Z dôvodu, že súd ex offo skúma adekvátnosť, primeranosť navýšenia splácaného úveru o úroky a poplatky, v danom prípade to nebolo možné pre absenciu tvrdení na strane žalobcu. Predovšetkým žalobca neuviedol tvrdenie, z čoho pozostáva súčet nezaplatených splátok do splatnosti celého spotrebiteľského úveru (z dôvodu nastalej strany lehôt), keďže výška poskytnutého úveru predstavovala 995,82 eur, výška poskytnutého plnenia žalovanou 616,94 eur, dlžná suma tak činila 428,82 eur, avšak žalobca uviedol výšku zostatku dlžného úveru 797,92 eur. V konaní absentovali aj tvrdenia ozrejmujúce nastalú splatnosť celého dlhu (dňom 31. 12. 2008), ako aj spôsob prijatia splátok predstavujúcich čiastočné plnenie zo strany žalovanej. Žalobca neuviedol taktiež tvrdenia odôvodňujúce výšku úroku za poskytnutie úveru 164,- eur (z akých jednotlivých súm bol úrok vypočítaný a za aké časové obdobie), ako ani výpočet poistného 48,38 eur a poplatkov z omeškania 35,42 eur. Je potrebné uviesť, že podľa občianskoprávnej úpravy ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľovi prislúcha právo požadovať od dlžníka úroky z omeškania, poplatok z omeškania je dlžník povinný platiť len v prípadoch podľa Občianskeho zákonníka, napr. v prípade omeškanie s plnením nájomného, čo však nie je daný prípad. Žalovaná ako spotrebiteľka sa nemohla vzdať výhodnejšej úpravy podľa občianskeho zákonníka.
Zmluva o poskytnutí úveru bola predložená len vo forme kópie (neoverenej), pričom z kópie tejto listiny vyplýva jej neúplnosť (prekrytie, prerušenie textu v rubrike úverový limit a rukou dopísaná suma 30.000,-). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere mali byť všeobecné obchodné podmienky, ktoré by mali byť vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy o úvere, ktorú skutočnosť žalobca nepreukázal. Všeobecné obchodné podmienky predložiť žalobca len vo forme neúplnej kópie (niektoré ustanovenia podmienok boli nečitateľné, vrátane dátumu vydania a teda účinnosti obchodných podmienok). S poukazom na uvedené žalobca nepreukázal ani poskytnutie finančných prostriedkov v tvrdenej výške žalovanej. Pokiaľ žalobca nepreukázal základ nároku, nemohol sa úspešne domáhať ani priznania príslušenstva, príp. iných akcesorických záväzkov, vrátane poistného. Súd preto nemohol žalovanú zaviazať na požadované plnenie v prospech žalobcu. Súd je viazaný vymedzením skutkových okolností v žalobe, z ktorých odvodzuje povinnosť žalovanej. Vymedzením týchto skutkových okolností si žalobca plní povinnosť tvrdenia, ktorá je úzko spojená s dôkazným bremenom. Dôkazná povinnosť preukázať skutkové tvrdenia zaťažuje žalobcu. Je vecou žalovanej, či sa v konaní bude brániť skutkovými
tvrdeniami, alebo sa k nim nevyjadrí, príp. sa konania nezúčastní. Jej nečinnosť však nemôže mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pokiaľ žalobca neunesie dôkaznú povinnosť, teda nečinnosť žalovanej v súdnom konaní nezbavuje žalobcu povinnosti dôkazného bremena (uznesenie Krajského súdu v Žilina č. konania 7Co/3/2011 zo dňa 9. 3. 2011). Keďže do dňa vyhlásenia súdneho rozhodnutia žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a s tým spojené dôkazné bremeno, dôsledkom je zamietavé rozhodnutie súdu.
K základu nároku, úroku, poplatku a úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne z dlžnej sumy je potrebné uviesť, že prioritná aplikácia spotrebiteľských právnych noriem znamená, že sa musia aplikovať ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá. Vzhľadom na tvrdenie žalujúcej strany o obchodnoprávnom charaktere zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania je potrebné uviesť, že dohoda o voľbe práva podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako ani skutočnosť, že ide o zmluvu predstavujúcu tzv. absolútny obchod, nespôsobuje vylúčenie noriem určených na ochranu spotrebiteľa (vrátane komunitárneho práva a rozsudkov ESD, predstavujúce prameň práva, majúce prednosť pred vnútroštátnymi právnymi normami). Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku z hľadiska výšky úrokov z omeškania je pre spotrebiteľa výhodnejšia. V spotrebiteľských zmluvách je poskytovateľ povinný pristupovať k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a dobrými mravmi. Výklad každej spotrebiteľskej zmluvy musí byť v súlade s obsahom a cieľom smernice Rady č. 93/19/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zásadou komunitárneho práva o vysokej ochrane spotrebiteľa. V súlade s judikatúrou ESD prostredníctvom eurokonformnej interpretácie, je nevyhnutné uvedenú smernicu používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Uvedenému zodpovedá aj legislatívny vývoj ustanovení Obchodného zákonníka. Oblasť ochrany spotrebiteľa sa formuluje ako samostatná politika vlastná Spoločenstvu ako celku. Vychádza sa pritom z nerovnakej pozície spotrebiteľa z hľadiska úrovne poznania (kvalita úsudku a informovanosti) a pozície sily druhej strany (nemožnosť individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy). Spotrebiteľské normy a eurokonformný výklad týchto noriem sledujú nahradenie formálnej rovnováhy zmluvných subjektov rovnováhou skutočnou.
Vzhľadom na uvedené žalovaná ako spotrebiteľ sa nemohla vzdať výhodnejšej občianskoprávnej právnej úpravy.
Súd rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami nemôže za žalobcu plniť jeho procesné povinnosti, ako ani vyčítavať z listinných dôkazov (listinné dôkazy len preukazujú tvrdenia uvádzané účastníkmi konania, nenahrádzajú však povinnosť tvrdenia účastníka), čím by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní neúspešnému. Súd rozhodol, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania, keďže si túto náhradu neuplatňovala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.