Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/460/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci navrhovateľa: mal. E. Ľ. J., nar. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, proti odporcovi: C. H., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, V., zast. JUDr. Janou Blahovou, advokátkou AK, Mlynárska 19, Košice, za účasti matky Ľ. J., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, V., zast. JUDr. Petrom Sklenárom, advokátom AK, Rázusova 21, Košice, o určenie otcovstva takto

rozhodol:

Určuje, že odporca je otcom maloletého E. Ľ. J., nar. XX.X.XXXX z matky Ľ. J., nar. X.X.XXXX.

Zveruje maloletého E. Ľ. J., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaväzuje prispievať na jeho výživu mesačne sumou 80 EUR od 7.8.2009 do budúcna, vždy do 15.dňa každého mesiaca vopred k rukám matky počínajúc právoplatnosťou rozsudku.

Dlžné výživné vzniklé za obdobie od 7.8.2009 do 24.3.2011 v sume 1.661,92 EUR súd povoľuje odporcovi splácať v 60 EUR mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok.

Odporca je oprávnený stretávať sa s maloletým každú párnu nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, ktorá je povinná maloletého pripraviť riadne a včas v mieste bydliska matky.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 66 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 16.11.2009 sa maloletý navrhovateľ zastúpený matkou domáhal, aby súd určil, že odporca je otcom maloletého s odôvodnením, že jeho matka sa od leta 2005 intímne stýkala s odporcom a odporca napriek tomu, že vie, že má syna, odmieta otcovstvo dobrovoľne uznať.

Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že je v záujme maloletého, aby bolo určené otcovstvo, v prípade určenia otcovstva maloletého doporučuje zveriť do osobnej starostlivosti matky, odporcu zaviazať

prispievať na výživu maloletého podľa jeho možností a schopností a styk odporcu s maloletým upraviť v rozsahu troch hodín každú párnu nedeľu za prítomnosti matky, aby si maloletý zvykol na odporcu.

Odporca súhlasil s určením otcovstva v prípade, že jeho otcovstvo preukáže znalecký posudok. Súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, bol ochotný prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 50 EUR odo dňa doručenia znaleckého posudku. Od apríla 2006 do novembra 2006 čo do určenia výživného vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že výživné možno priznať najviac 3 roky spätne a to len z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v danom prípade nie sú dané. Súhlasil s úpravou styku s maloletým raz za dva týždne 3 hodiny za prítomnosti matky.

Matka žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 70 EUR od apríla 2006 a upraviť styk odporcu s maloletým každú párnu nedeľu 3 hodiny za jej prítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie rodným listom E. Ľ. J., rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 2.7.2009 č.k. -44, výpoveďou matky, výpoveďou odporcu, znaleckým posudkom Prof. RNDr. R. F., PhD., potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, potvrdením Daňového úradu Košice III, súpisom výdavkov a zistil tento skutkový stav:

Z rodného listu E. Ľ. J. súd zistil, že maloletý E. Ľ.G. J. sa narodil dňa XX.X.XXXX z matky Ľ. J., nar. X.X.XXXX, ako otec je zapísaný C. H., nar. X.XX.XXXX.

Z rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 2.7.2009 súd zistil, že Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 2.7.2009, č.k. -44, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2009 určil, že C. H., nar. X.XX.XXXX nie je otcom maloletého E. Ľ. J., nar. XX.X.XXXX z matky Ľ. J., nar. X.X.XXXX.

Z výpovede matky súd zistil, že v čase, keď otehotnela, žila s pánom H. a predpokladala, že on je otcom dieťaťa. S odporcom sa stretávala v mesiacoch júl až október 2005, stretli sa asi 10 krát v priebehu 4 mesiacov a intímne sa stýkali. V septembri až októbri 2005, keď zistila, že je tehotná, ukončila vzťah s odporcom, keďže predpokladala, že otcom dieťaťa je pán H.. Potom, ako sa rozišla s pánom H., ju rodinní príslušníci na základe fyzickej podoby maloletého s odporcom nabádali, aby vyzvala odporcu, aby sa podrobil testom určenia otcovstva, čo odporca odmietol a preto si na vlastné náklady dala urobiť znalecký posudok, ktorý otcovstva pána H. vylúčil. Od narodenia maloletého je s ním matka na materskej dovolenke, toho času na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu, že maloletý je alergik. Býva s maloletým vo vlastnom 1,5 izbovom byte, za ktorý platí mesačne 112 EUR, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky, spolu vo výške 230 EUR. Maloletý navštevuje škôlku 4 hodiny denne, za ktorú platí matka 25 EUR mesačne, má zvýšené výdavky s maloletým z dôvodu zdravotného stavu, na spreje, vitamíny a prípravky na podporu imunity mesačne asi 50 EUR.

Z výpovede odporcu súd zistil, že sa s matkou stretol asi 10 krát a potvrdil, že sa intímne stýkali a to v období, v akom uviedla matka. Keď sa dozvedel, že je tehotná, chcel sa o tom s ňou rozprávať a situáciu riešiť, avšak povedala mu, aby to nechal tak, že za ňou nemá chodiť, aby na ňu zabudol. Ozvala sa mu až pred 3 rokmi, že sa ním chce stretnúť. Odporca býva u rodičov, do domácnosti prispieval sumou 150 EUR mesačne, v súčasnosti 100 EUR mesačne, keďže sa jeho príjem znížil. V súčasnosti je samostatne zárobkovo činný a jeho príjem je minimálny. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani motorové vozidlá, spláca úver 50 EUR mesačne.

Zo znaleckého posudku Prof. RNDr. R. F., PhD. č. 31/2010 súd zistil, že na základe porovnania DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo odporcu. Pravdepodobnosť otcovstva vypočítané na základe údajov o frekvencii vyšetrovacích znakov v našej populácii má číselnú hodnotu 99,99 %. Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 37.296.118,72. Otcovstvo odporcu k maloletému možno preto pokladať za prakticky dokázané. Z kombinovaného paternitného indexu CPI vyplýva, že je viac ako 37.296.118 krát pravdepodobnejšie otcovstvo odporcu k maloletému ako otcovstvo netestovaného muža

náhodne vybraného z našej populácie. Pri porovnaní genetických znakov maloletého, matky, odporcu bola zistená zhoda všetkých 15 testovaných genetických systémov, čím bolo otcovstvo odporcu k maloletému potvrdené.

Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že matka poberala rodičovský príspevok od apríla 2006 vo výške 4.230,- Sk do augusta 2006, od septembra 2006 do augusta 2007 vo výške 4.440,- Sk, od septembra 2007 do augusta 2008 vo výške 4.560,- Sk, od septembra 2008 do decembra 2008 vo výške 4.780,- Sk, od januára 2009 do augusta 2009 vo výške 158,67 EUR, od septembra 2009 do decembra 2010 vo výške 164,22 EUR a od januára 2011 do súčasnosti vo výške 190,10 EUR. Od apríla 2010 do februára 2011 poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 44,08 EUR mesačne a za mesiac marec 2011 vo výške 18,20 EUR mesačne a rodinné prídavky vo výške 540,- Sk od apríla 2006 do decembra 2008, od januára 2009 do decembra 2009 vo výške 21,25 EUR, od januára 2010 do decembra 2010 21,99 EUR a od januára 2011 do súčasnosti vo výške 22,01 EUR mesačne.

Z potvrdenia Daňového úradu Košice III súd zistil, že príjem odporcu za rok 2006 činil 2.623,71 EUR, výdavky 435,17 EUR, za rok 2007 príjem 3.810,70 EUR plus 877,12 EUR, výdavky 625,61 EUR, daň 5,61 EUR. Za rok 2008 príjem činil 2.640,93 EUR plus 1.256,59 EUR, výdavky 783,08 EUR. Za rok 2009 príjem 6.085,40 EUR plus 893,12 EUR, výdavky 389,57 EUR, daň 295,08 EUR. Príjem za rok 2010 činil 3.470,08 EUR plus 4.797,17 EUR, výdavky 2.231,97 EUR, daň 67 EUR.

Zo súpisu výdavkov súd zistil, že výdavky matky na maloletého do jedného roka činili 2.599 EUR, z toho výbava pre novorodenca 1.133 EUR, výdavky do dvoch rokov na plienky, stravu, hygienické potreby a oblečenie 34.000,- Sk, do troch rokov veku 35.000,- Sk, do štyroch rokov veku 40.000,- Sk a do piatich rokov veku 45.000,- Sk, 3 krát liečenie 20.000,- Sk, za 5 rokov spolu 9.062 EUR, mesačne priemerne 154 EUR bez výdavkov na bývanie a poistenie.

Podľa ust. s konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa ust. o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa ust. § 94 ods. 1,2 cit. zák. ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa ust. § 65 ods. 1 cit. zák. ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 cit. zák. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zák. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 cit. zák. výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 77 ods. 1 cit. zák. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 36 ods. 1 cit. zák. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 25 ods. 1 cit. zák. rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia.

Predmetom konania je určenie otcovstva. S konaním o určenie otcovstva je v súlade s ust. § 113 ods. 2 spojené konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 10.4.2006 sa narodil E. Ľ. J. z matky Ľ. J.. Otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením matky a C. H.. Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 2.7.2009 bolo zapreté otcovstvo C. H. voči maloletému E. Ľ.M. J. s poukazom na znalecké dokazovanie, ktoré vylúčilo otcovstvo C. H. k maloletému. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2009. Zo zhodných tvrdení účastníkov mal súd za preukázané, že účastníci sa intímne stýkali od júla do októbra 2005. V tom čase sa matka Ľ. J. intímne stýkala aj so svojím priateľom C. H.. Po tom ako zistila, že je tehotná, ukončila vzťah s odporcom, keďže predpokladala, že otcom dieťaťa je pán H.. Po ukončení vzťahu s C. H. si matka dala vypracovať znalecký posudok za účelom určenia otcovstva C. H. k maloletému, ktorý vylúčil jeho otcovstvo. Odporca nepoprel, že by mohol byť otcom maloletého, žiadal, aby súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia, či je otcom maloletého. Zo znaleckého posudku RNDr. R. F. mal súd za preukázané, že pravdepodobnosť otcovstva odporcu voči maloletému je 99,99%, jeho otcovstvo možno pokladať za prakticky dokázané a znalkyňa potvrdila otcovstvo odporcu k maloletému.

Rozhodnou dobou, teda obdobím 180 dní až 300 dní od narodenia maloletého, bolo obdobie od 16.6.2005 do 13.10.2005, pričom súd mal za jednoznačne preukázané, že v predmetnom období sa navrhovateľka a odporca intímne stýkali.

Keďže z výsledkov znaleckého dokazovania vyplynulo, že otcovstvo maloletého je potvrdené, odporca sa s matkou maloletého intímne stýkal v rozhodnej dobe a súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by jeho otcovstvo vylučovali, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania a citovanými zákonnými ustanoveniami určil, že odporca je otcom maloletého.

Keďže účastníci spolu nežijú a nedošlo medzi nimi k úprave práv a povinností k maloletému, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zákona o rodine upravil práva a povinnosti účastníkov k maloletému.

Starostlivosť o maloletého od jeho narodenia zabezpečuje matka. V zmysle vyjadrenia kolízneho opatrovníka je starostlivosť riadne zabezpečovaná a odporca do dnešného dňa nebol v kontakte s maloletým. Preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená zastupovať ho a spravovať jeho majetok.

Pri určovaní vyživovacej povinnosti zo strany odporcu voči maloletému súd vychádzal z citovaných zákonných ustanovení zákona o rodine, pričom prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, ktorý navštevuje materskú škôlku, za ktorú platí matka 25 EUR mesačne, pričom okrem bežných výdavkov na maloletého má matka zvýšené výdavky z dôvodu zdravotného stavu maloletého na zakúpenie liekov a vitamínov na podporu imunity. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti rodičov, matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu zdravotného stavu maloletého, poberá dávku v hmotnej núdzi 44,08 EUR a rodičovský príspevok vo výške 190,10 EUR, rodinné prídavky na maloletého 22,01 EUR mesačne, býva s maloletým v 1,5 izbovom byte, ktorého je výlučnou vlastníčkou, za byt platí 112 EUR mesačne. Odporca od narodenia maloletého žiadnym spôsobom neprispieva na jeho výživu, býva u rodičov, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani motorové vozidlá, do domácnosti prispieva 100 EUR mesačne, spláca úver vo výške 50 EUR mesačne. Jeho príjem za rok 2009 činil 6.293,87 EUR, čo mesačne činí 524,49 EUR, za rok 2010 jeho príjem činil 5.968,29 EUR, mesačný priemer činí 497,36 EUR.

Pri určení doby, od kedy je odporca povinný prispievať na výživu maloletého, súd vychádzal z ust. § 77 ods. 1 zák. o rodine, v zmysle ktorého možno priznať výživné len od začatia súdneho konania s tým, že pre maloleté dieťa možno priznať výživné najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 16.11.2009. Matka žiadala, aby súd určil výživné 3 roky spätne od začatia návrhu. Odporca namietal, že žiada, aby súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu až odo dňa doručenia znaleckého posudku, ktorým bolo potvrdené jeho otcovstvo.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca nemal vedomosť o tom, že sa narodil maloletý E. Ľ. Ľ. J. a že by mohol byť jeho otcom. V čase, keď matka zistila, že je tehotná s maloletým, oznámila odporcovi, že dieťa nie je jeho a že ju nemá viac kontaktovať. Potom ako sa matka rozišla s pánom H., ktorého otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov po narodení maloletého, si dala matka vyhotoviť znalecký posudok, ktorý vylúčil otcovstvo pána H.. Rozsudok o zapretí otcovstva nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2009.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že otcovstvo k maloletému bolo do 6.8.2009 určené a vyplývali z neho práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona o rodine a trvala vyživovacia povinnosť pána H. voči maloletému. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 16.11.2009, teda v krátkej lehote potom, ako nadobudol právoplatnosť rozsudok o zapretí otcovstva, preto súd ustálil deň nasledujúci po právoplatnosti zapretia otcovstva t.j. 7.8.2009 ako deň, od ktorého uložil odporcovi prispievať na výživu maloletého. Preto dôvody uvádzané matkou dieťaťa neuznal ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by určil výživné spätne za dobu 3 rokov pred podaním návrhu a určil vyživovaciu povinnosť odporcu až od 7.8.2009.

Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, vzhľadom na príjmy a výdavky odporcu ako aj jeho majetkové pomery, súd dospel k záveru, že výživné vo výške 80 EUR mesačne zodpovedá možnostiam a schopnostiam odporcu ako aj oprávneným záujmom maloletého v období od 7.8.2009 do súčasnosti.

Keďže do dnešného dňa odporca žiadnym spôsobom neprispel na výživu maloletého, vznikol mu dlh na výživnom vo výške 1.661,92 EUR, t.j. za 4 mesiace a 24 dní za rok 2009, 12 mesiacov za rok 2010 a 4 mesiace za rok 2011, vzhľadom k tomu, že výživné je splatné mesačne vopred, t.j. 20 mesiacov x 80 EUR plus alikvotná časť za 24 dní mesiaca august 2009 61,92 EUR - 24 dní x 2,58 (80 EUR : 31 dní).

Vzhľadom na návrh odporcu s poukazom na jeho majetkové a zárobkové pomery súd v súlade s ust. povolil odporcovi dlh splácať v 60 EUR mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

Pokiaľ ide o úpravu styku, matka aj odporca žiadali, aby súd upravil styk s maloletým, pričom kolízny opatrovník taktiež doporučil upraviť styk maloletého s odporcom. Vzhľadom k tomu, že sa odporca do dnešného dňa s maloletým nestretol, je potrebné, aby pri styku odporcu s maloletým došlo na začiatku k adaptačnej fáze, aby si maloletý zvykol na odporcu, aby sa vzájomne spoznali a preto súd upravil styk odporcu s maloletým raz za dva týždne, každú párnu nedeľu na 3 hodiny za prítomnosti matky. Po uplynutí určitej doby, v prípade, že sa odporca a maloletý spoznajú, že si zvyknú na seba a odporca bude mať záujem stýkať sa s maloletým, môže dôjsť k rozšíreniu styku odporcu s maloletým.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. a contrário a nepriznal maloletému navrhovateľovi náhradu trov konania, napriek skutočnosti, že mal v konaní úspech, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Matka bola účastníčkou konania iba čo do úpravy práv a povinností k maloletému, pričom v súlade s ust. nemá v takomto konaní žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, preto s cit. zák. ust. čo do konania úpravy práv a povinností náhradu trov konania účastníkom súd nepriznal.

Keďže maloletý navrhovateľ je v konaní o určenie otcovstva oslobodený od platenia súdneho poplatku, v súlade s ust. v platnom znení o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov, súd v súlade s ust. cit. zák. zaviazal odporcu, ktorý v konaní o určení otcovstva nemal úspech, zaplatiť podľa výsledku konania súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 66 EUR, 9 prílohy k cit. zákonu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( )