Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43C/203/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci navrhovateľa: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.C. XX, X., v zastúpení ustanoveného zástupcu: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, IČO:30 798 841 proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO:00 166 073, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom vo výške celkom 10 108,17 eura s príslušenstvom/ náhrada majetkovej ujmy 1 809,69 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 1 809,69 eura od 15.02.2001 do zaplatenia a náhrada nemajetkovej ujmy zadosťučinením v peniazoch vo výške 8 298,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 8 298,48 eura od 25.01.2007 do zaplatenia / , takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd náhradu trov konania odporcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa pôvodne v návrhu na začatie konania zo dňa 25.01.2007 /doručený súdu/ domáhal podľa , aby súd zaviazal odporcu k náhrade škody vo výške celkom 304 519,- Sk /304 519 Sk = 10 108,17 eura/ za prieťahy Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom sp.zn: za dobu od 23.10.2001 do 13.2.2003, za dobu od 11.3.2003 do 22.6.2005 a za dobu od 22.8.2005 do 12.1.2007. Spôsob a rozsah náhrady škody navrhovateľ vyčíslil ako finančnú škodu vo výške 54 519,- Sk = 1 809,69 eura a nemajetkovú ujmu vo výške 250 000,- Sk = 8 298,48 eura/, a to všetko spolu s bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom.

Písomným podaním zo dňa 03.09.2009 /čl.40/ navrhovateľ žiadal, aby súd rozsudkom namiesto pôvodne žalovanej sumy celkom 10 108,17 eura / pôvodne 304 519,- Sk / s bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom, uložil odporcovi povinnosť náhrady škody celkom 9 277, 24 eura bez príslušenstva. Oproti pôvodne požadovanej náhrade, túto uplatnil vo výške 978, 76 eura náhradou skutočnej škody, t.j. žiadal menej o sumu 830,94 eura /1 809,69 - 978,76 = 830, 94 eura/ a titulom nemajetkovej ujmy žiadal naďalej priznať peňažnú náhradu, uplatnenú podľa vo výške 8 298,48 eura / spolu 8 298,48 eura + 978,76 eura = 9 277,24 eura/.

O tomto podaní navrhovateľa súd rozhodol uznesením č.k: - 53 zo dňa 17.03.2010 v spojení s opravným uznesením č.k.: -89 zo dňa 05.08.2010 podľa , , tak, že zastavil konanie sčasti o sumu 830, eura z istiny 1 809, eura /1 809,-978, = 830, eura/

vrátane príslušenstva celkom z istiny 1 809,70 eura a z istiny 8 298,48 eura (Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.6.2010).

Uznesením č. k. - 65 zo dňa 3.6.2010 súd ustanovil navrhovateľovi podľa , na jeho žiadosť zástupcu: Centrum právnej pomoci na ochranu jeho záujmov.

Neúplným podaním zo dňa 06.07.2010 / čl.88/ navrhovateľ zmenil petit návrhu a proti odporcovi sa domáhal zaplatenia sumy 1 201,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 15.02.2001 do zaplatenia a sumy 8 298,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 25.01.2007 do zaplatenia.

Podaním zo dňa 24.8.2010 / čl.110/ navrhovateľ v zastúpení ustanoveného zástupcu doplnením zmeny návrhu (č.l. 110) žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.201,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 1.201,11 eura od 15.2.2001 až do zaplatenia a sumu 8.298,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 8.298,48 eura od 25.1.2007 do zaplatenia.

Skôr, než súd rozhodol o tejto zmene návrhu, navrhovateľ ústne do zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.09.2010 / čl.116/ opätovne zmenil návrh tak, že žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 1 809,69 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 1.809,69 eura od 15.2.2001 až do zaplatenia a sumu 8.298,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 8.298,48 eura od 25.1.2007 do zaplatenia.

Súd zmenu návrhu pripustil uznesením na pojednávaní dňa 30.09.2010 v prítomnosti odporcu / čl.117/.

Pripustenú zmenu návrhu navrhovateľ v zastúpení ustanoveného zástupcu doplnil podaním zo dňa 25.11.2010 (č.l. 121 - 123), v podaní ktorom zároveň vzal späť návrh sčasti príslušenstva k istine 8.298,48 eura a k istine 1 809,69 eura a v tejto časti súd konanie zastavil uznesením č.k.

- 127 zo dňa 16.3.2011

Skutkovo túto zmenu návrhu odôvodnil tvrdením, že:

1/ OS Bratislava III rozsudkom č.k:7C/176/00-75 zo dňa 14.2.2001 zaviazal navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky Eurotel a.s. Bratislava, vo výške 608,59 eur spolu so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 11.9.1999 do zaplatenia a náhrady trov konania, celkom na plnenie 1 809,69 eur / pôvodne 54 519,- Sk/

2/ OS Bratislava III rozsudkom č.k:10C/23/01 zo dňa 7.10.2008 / právoplatnosť 31.10.2008/ zaviazal V. L. na zaplatenie úhrady pohľadávky navrhovateľa vo výške 608, 59 eur spolu so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 11.9.1999 do zaplatenia.

3/ V čase nečinnosti súdu konajúceho vo veci sa V. L. dostala do stavu insolventnosti a priznanú pohľadávku citovaným rozsudkom nemôže navrhovateľovi zaplatiť.

Vzhľadom na nečinnosť súdu vo veci napriek podaniam navrhovateľa:

- dňa 28.01.2002 návrh na predbežné vyjadrenie prejednávanej veci platobného rozkazu

- dňa 6.11.2002 žiadosť o urýchlené konanie

- dňa 11.3.2003 oznámenie, že na podanom návrhu trvá,

zostal súd v konaní nečinný, preto navrhovateľ dňa 19.6.2006 podal predsedovi OS Bratislava III sťažnosť na prieťahy v tomto súdnom konaní. Dňa 24.7.2006 podal návrh na KS v Bratislave na prešetrenie sťažnosti na prieťahy v tomto konaní. V upovedomení o vybavení sťažnosti predseda OS Bratislava III pod spr.č.2157/06 zo dňa 26.07.2006 konštatoval, že sťažnosť navrhovateľa na zbytočné prieťahy v konaní je dôvodná a vyplýva z nej, že OS Bratislava III vo veci nekonal za dobu od 23.10.2001 do 13.2.2003, za dobu od 11.3.2003 do 22.6.2005, za dobu od 22.8.2005 do 26.7.2006. Z odpovede na prešetrenie sťažnosti zo dňa 16.8.2006 predseda KS v Bratislave konštatoval, že sťažnosť bola vyhodnotená správne a z hľadiska jej dôvodnosti ako dôvodná.

4/ Zodpovednosť odporcu na náhradu škody navrhovateľ právne odôvodnil podľa , tým, že jeho nárok na náhradu škody nebol uspokojený v lehote 6 mesiacov od prijatia jeho žiadosti, rozsah a výšku náhrady škody, uplatnenú voči odporcovi v petite návrhu odôvodnil s odkazom k tvrdením, že predstavuje majetkovú ujmu, t. j. zmenšenie majetku vo výške priznanej pohľadávky rozsudkom v konaní , ktorú nemôže úspešne vymôcť proti povinnej V. L. pre jej nemajetnosť, hoci rozsudkom -75 zo dňa 14.2.2001 bol navrhovateľ zaviazaný k úhrade tohto plnenia. Nesprávnym úradným postupom bola navrhovateľovi spôsobená nielen skutočná škoda, ale aj morálna ujma, ktorú nemožno uspokojiť len konštatovaním, že došlo k porušeniu jeho práva, preto navrhovateľ zároveň uplatňuje aj nemajetkovú ujmu ako dostatočné zadosťučinenie pre stratu dôvery navrhovateľa v spravodlivosť a skutočnosť, že skutočnú škodu musel splácať v splátkach ako invalidný dôchodca s malým dôchodkom, čo pociťoval nielen ako psychickú ujmu ale aj ako hmotnú núdzu.

Na pojednávaní dňa 4.4.2011 súd pripustil zmenu petitu návrhu tak, že ďalej konal o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške celkom 1.809,69 eura spolu so 17,6% úrokom z omeškania od 15.2.2001 do zaplatenia a sumu 8.298,48 eura spolu s 9,5% úrokom z omeškania od 25.1.2007 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; na tom skutkom a právnom vymedzení, ako je uvedené v písomnom doplnení zmeny návrhu navrhovateľa zo dňa 25.11.2010.

S prihliadnutím na pripustenú zmenu žaloby, náhradu škody čo do istiny 1.809,69 eura s príslušenstvom, ustanovený zástupca navrhovateľa túto bližšie špecifikoval na pojednávaní dňa 04.04.2011 ako súčet pôvodne uplatnenej náhrady škody, pozostávajúcej zo sumy 18.334,50 Sk tak, ako to vyplýva z exekučného príkazu zo dňa 21.12.2006, ktorý exekučný príkaz pripojil navrhovateľ k žalobe zo dňa 14.05.2007, rovnako tento exekučný príkaz je aj súčasťou spisu (č.l. 62) a zároveň pozostáva aj z tohto exekučného príkazu uplatnená náhrada škody vo výške celkových trov exekúcie 11.958,80 Sk, t.j. spolu 54.519,- Sk po prepočte konverzným kurzom eura potom výška náhrady škody predstavuje sumu 1.809,69 eura. Čo do uplatneného príslušenstva náhrady škody, zástupca navrhovateľa v tejto časti pripustenú zmenu návrhu odôvodnil tým, že už od podania samotnej žaloby dňa 15.02.2001 vo veci vznikla navrhovateľovi táto škoda, ktorú mu titulom nesprávneho úradného postupu odporca doposiaľ nezaplatil. Čo do výšky uplatnený úrok z omeškania predstavuje dvojnásobok v tom čase platnej základnej diskontnej sadzby NBS, pričom.

1/ Žalovaná výška škody predstavuje zmenšenie majetku navrhovateľa na úkor štátu tým, že navrhovateľ musel túto škodu aj zaplatiť namiesto dlžníka V. L., pričom v konaní vedenom na tunajšom súde sp.zn:10C 23/01, ktorého účastníkmi boli navrhovateľ proti V. L. o zaplatenie sumy 18.334,50 Sk spolu s úrokom z omeškania, súd meritórne rozhodol rozsudkom v mene SR č. k. - 16 zo dňa 7.10.2008, rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.10.2008, a ktorým súd uložil odporkyni (V. L.) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (T. L.) sumu 18.334,50 Sk spolu so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 11.09.1999 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na tom skutkovom vymedzení, že odporkyňa od navrhovateľa prevzala na základe ich dohody zo dňa 26.4.1999 mobilný telefón zn. Motorola D 520 a zaviazala sa platiť mesačné poplatky za hovorné a vyúčtovacie faktúry poskytovateľovi služieb v tom čase pod obchodným menom Eurotel, a.s. Bratislava, pričom si túto povinnosť voči navrhovateľovi riadne nesplnila a poskytovateľ služieb svoju pohľadávku z exekučného titulu vymáhal od navrhovateľa celkom vo výške 18.334,50 Sk, vrátane trov exekučného konania tak, ako to vyplýva z exekučného príkazu.

2/ Príčinná súvislosť podľa navrhovateľa je v tom, že v čase nečinnosti súdu v konaní sp. zn. sa skutočná dlžníka p. L. stala nemajetnou.

Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody zástupca navrhovateľa bližšie odôvodnil tým, že keby súd konal rýchlo a hospodárne v konaní , v čase podania tohto návrhu bola odporkyňa V. L. majetná, a až prieťahmi v konaní spôsobené súdom od 23.10.2001 až po rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosti 31.10.2008, sa stala V. L. nemajetnou, v dôsledku čoho žalovanú sumu z tohto právoplatného rozsudku navrhovateľovi doposiaľ nezaplatila. Podľa tvrdení navrhovateľa odporkyňa v rozhodnej dobe podania návrhu t.j. 15.2.2001 pracovala a bola vlastníčkou bytu na X. XX, X.. Zamestnávateľa odporkyne navrhovateľ nevedel označiť, avšak z počutia vedel, že pracovala. Či v riadnom pracovnom pomere, alebo dohodou alebo načierno však uviesť rovnako nevedel.

3/ Porušenie právnej povinnosti odporcu spočíva v nečinnosti Okresného súdu Bratislava III, konajúceho vo veci tak, ako je skutkovo vymedzená v návrhu a v doplňujúcej zmene návrhu zo dňa 25.11.2010 na č. l. 3 (č. l. 122 spisu).

Porušenie právnej povinnosti odporcu spočíva v nečinnosti súdu v konaní , čo preukazuje aj vyjadrenie predsedu OS Bratislava III k Spr. č. 2157/06 zo dňa 26.07.2006, ktorým konštatuje prieťahy v konaní súdom I. stupňa za obdobie od 23.10.2001 do 13.02.2003; od 11.3.2003 do 22.6.2005; od 22.8.2005 až po 26.7.2006 v spojení s preskúmaním vyjadrenia k tejto sťažnosti na námietku navrhovateľa aj predseda Krajského súdu v Bratislave pod Spr. č. 2183/06 zo dňa 16.8.2006, ktorým prieťahy v konaní konštatované predsedom OS Bratislava III potvrdil.

Na preukázanie skutkových tvrdení navrhovateľ žiadal vykonať listinné dôkazy: spis a všetky listinné dôkazy, ktoré tvoria súčasť spisu predložené navrhovateľom, resp. ustanoveným zástupcom navrhovateľa.

Odporca žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný.

Na pojednávaní dňa 4.4.2011 odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľom vymedzený dôvod náhrady škody, t. j. ujmu v majetkovej sfére navrhovateľa, ktorou sa zmenšil majetok navrhovateľa na úkor štátu, navrhovateľ skutkovo ani právne nijak nepreukázal k nútenému výkonu rozhodnutia v rámci exekučného konania, v ktorom navrhovateľ vystupoval ako osoba povinná, pričom s prihliadnutím k exekučnému príkazu pripojenému k návrhu šlo o plnenie, resp. vymoženia plnenia, ktoré bolo vykonané v prospech oprávneného Eurotel, a.s. Bratislava, trovy exekúcie boli v prospech exekútora. Navrhovateľ zároveň v skutkovom vymedzení návrhu uviedol, že využil všetky opravné prostriedky voči prieťahom v konaní . Odporca však poukázal na to, že navrhovateľ nevyužil všetky opravné prostriedky, nakoľko podľa SR mohol podať ústavnú sťažnosť, čo však neurobil, t. j. nesplnil podmienky náhrady škody . /vzhľadom k obrane odporcu, súd poukazuje na uznesenie ÚS SR 78/2007 zo dňa 26.04.2007: „Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí sama o sebe viesť k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa na ďalšie konanie, pretože Ústavný súd Slovenskej republiky pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.“/. Odporca ďalej poukázal na bežnú prax, že ak mala navrhovateľovi vzniknúť nemajetková ujma v súvislosti s prieťahmi v konaní, mal si nemajetkovú ujmu žiadať pred Ústavným súdom SR, nakoľko neobsahuje žiadnu zákonnú lehotu, do doby ktorej má súd vec prejednať a rozhodnúť. Rovnako odporca sporoval príčinnú súvislosť medzi údajne vzniknutou škodou na strane navrhovateľa a samotnými prieťahmi v konaní tým, že povinná V. L. v čase podania návrhu na začatie konania bola majetná. Prípadne jej následná nemajetnosť je vo vzťahu k zodpovednosti Slovenskej republiky ako odporcu bez právneho významu. Odporca zároveň namietal aj uplatnený úrok z omeškania po pripustení zmeny návrhu na pojednávaní, vzhľadom k tomu, že bol navrhovateľom uplatnený odo dňa 15.2.2001, pričom ide o

deň, kedy navrhovateľ len podal samotnú žalobu, takže súd konajúci vo veci nemohol mať prieťahy.

Odporca nežiadal vykonať žiaden dôkaz.

Odporca výslovne neuplatnil náhradu trov konania proti navrhovateľovi.

Na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie podľa , na návrh navrhovateľa. Bez návrhu účastníkov súd nevykonal iné dôkazy, ich vykonanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z listinných dôkazov, tvoriacich spis sp. zn. , súd zistil:

1. Exekučným príkazom zo dňa 21.12.2006, bol na základe vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. zo dňa 14.02.2001 a na základe návrhu oprávneného ( T-Mobile Slovensko a.s., pôvodne pod obchodným menom Eurotel a.s.Bratislava) vydaný exekučný príkaz proti povinnému T. L. na vykonanie exekúcie formou zrážok zo mzdy, predajom hnuteľných vecí a prikázaním pohľadávky na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške istiny 18 334,50 Sk +17,6% úroku z omeškania ročne z istiny od 11.9.1999 do zaplatenia vo výške 23 493,70 + trovy súdneho konania 732,- Sk = spolu 42 560,20 Sk ako aj trov exekúcie celkom 11.958,80 Sk., tj. spolu 54 519,- Sk / t.č. 1 809,69 eura/

2. Sťažnosťou na prieťah v konaní zo dňa 06.08.2001, bez označenia veci, ktorej sa sťažnosť týka, navrhovateľ namietal v uvedenom konaní prieťahy dôvodiac, že odo dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (15.02.2001) do dňa podania sťažnosti neobdržal vyjadrenie k návrhu ani stanovenie termínu pojednávania. Navrhovateľ uviedol, že odporca mu spôsobil škodu, ktorú musí sám uhrádzať, celkom vo výške 18.334,50 Sk, na základe právoplatného rozsudku tunajšieho súdu vo veci sp. zn. , v pravidelných mesačných splátkach, čím sa znižuje jeho už tak nízky príjem. Žiadal o urýchlené stanovenie termínu pojednávania. K sťažnosti bola pripojená Odpoveď predsedu tunajšieho súdu č. Spr. 2119/01 zo dňa 5.10.2001, v ktorej bolo uvedené, že vo veci sp. zn. sa prieťah nekonštatuje.

3. Sťažnosťou zo dňa 19.06.2006, vo veci vedenej pod sp. zn. , navrhovateľ opätovne namietal prieťahy v uvedenom konaní. Ako sťažovateľ žiadal, aby konajúci súd vydal uznesenie, ktorým vysloví, že:

- bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

- urýchlene vo veci konať

- sťažovateľovi sa priznáva vzniknutá finančná škoda z prieťahov zo sumy18. 334,50 Sk a na úrokoch 20.437,- Sk

K sťažnosti bola pripojená Odpoveď predsedu tunajšieho súdu č. Spr. 2157/06 zo dňa 26.07.2006, v ktorej bolo uvedené, že sťažnosť je dôvodná, keďže o návrhu navrhovateľa zatiaľ nebolo rozhodnuté a súd nekonal vo veci meritórne najmä v čase od 23.10.2001 do 13.02.2003, od 11.03.2003 do 22.06.2005 a od 22.08.2005 do dňa vybavenia sťažnosti.

4. V listine, označenej ako Prešetrenie vybavenia sťažnosti, zo dňa 20.07.2006, ktorú navrhovateľ ako sťažovateľ adresoval Krajskému súdu v Bratislave, sťažovateľ uvádza, že Okresný súd Bratislava III svojim postupom dlhodobo porušuje zákon, z čoho následne vznikajú prieťahy. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby Krajský súd v Bratislave:

- uznal, že sťažnosť na prieťahy je dôvodná

- prikázal Okresnému súdu Bratislava III urýchlene vo veci konať bez ďalších prieťahov

- priznal sťažovateľovi vzniknutú finančnú škodu zo sumy18. 334,50 Sk a na úrokoch sumu 20.437,- Sk

- priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk

Na sťažnosť odpovedal navrhovateľovi Krajský súd v Bratislave listom zo dňa 16.08.2006, ktorý skonštatoval opodstatnenosť žiadosti sťažovateľa o prešetrenie vybavenia sťažnosti pre nedodržania 30 lehoty na vybavenie sťažnosti, zároveň však skonštatoval, že jeho sťažnosť bola predsedom Okresného súdu Bratislava III správne vyhodnotená ako dôvodná.

5. Sťažnosťou zo dňa 14.01.2008, vo veci vedenej pod sp. zn. , navrhovateľ opätovne namietal prieťahy v uvedenom konaní, poukazujúc na skutočnosť, že od podania návrhu uplynulo sedem rokov, avšak vo veci dosiaľ nebolo meritórne rozhodnuté. Sťažovateľ žiadal, aby bola vec vyriešená v súlade so zákonom. K sťažnosti bola pripojená odpoveď predsedu tunajšieho súdu č. Spr. 2004/2008 zo dňa 29.01.2008, v ktorej bolo uvedené, že sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná.

6. Sťažnosťou zo dňa 07.07.2008, vo veci vedenej pod sp. zn. , navrhovateľ opätovne namietal prieťahy v uvedenom konaní, poukazujúc na skutočnosť, že od podania návrhu uplynulo sedem rokov, avšak vo veci dosiaľ nebolo meritórne rozhodnuté. Sťažovateľ žiadal, aby bola vec vyriešená v súlade so zákonom. K sťažnosti bola pripojená odpoveď podpredsedu tunajšieho súdu č. Spr. 2108/2008 zo dňa 07.07.2008, v ktorej bolo uvedené, že sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná.

7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III spisová zn. účastníkov konania EuroTel Bratislava a.s. c/a T. L. /odporca/ o zaplatenie 18 334,50 Sk s príslušenstvom súd zistil, že rozsudkom bola v tomto konaní navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 18.334,50 Sk istiny so 17,6 %-ným úrokom z omeškania od 11.09.1999 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania celkom vo výške 1.912,- Sk, pričom istinu aj trovy konania povolil súd odporcovi splácať v 200,- Sk mesačných splátkach, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Z odôvodnenia cit. rozsudku vyplýva, že navrhovateľ bol zaviazaný na peňažné plnenie voči Eurotel za poskytnuté telekomunikačné služby od 22.4.1999 do 21.7.1999 vo výške 13 304,50 Sk + zmluvnú pokutu. Navrhovateľ nepodal proti rozsudku odvolanie. Skutkovo však ako účastník konania, voči ktorému smerovala žaloba odôvodňoval tým, že svoj zmluvný záväzok voči poskytovateľovi postúpil a mobilný telefón daroval V. L. .

8. Zo spisu Okresného súdu Bratislava III spisová značka súd zistil, že dňa 15.2.2001 podal navrhovateľ návrh na začatie konania proti odporkyni: V. L., bytom X. XX, X. o zaplatenie sumy 18 334,50 Sk s príslušenstvom. Skutkovo návrh vymedzil tvrdením, že s odporkyňou uzavrel dohodu, na základe ktorej V. L. prevzala dňa 26.04.1999 mobilný telefón značky Motorola D520 a zaviazala sa platiť mesačné poplatky za hovorné a uhrádzať faktúry vyúčtované EuroTel. a.s. Bratislava

- túto skutočnosť uviedla p. L. v písomnom čestnom vyhlásení zo dňa 20.11.2000. Navrhovateľ bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. -75 zo dňa 14.02.2001 voči EuroTel Bratislava a.s. zaviazaný na uhradenie pohľadávky vo výške 18.334,50 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17.6 % ročne z dlžnej istiny od 11.09.1999 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Pred vydaním rozsudku súd vo veci samej vydal platobný rozkaz, ktorý napadla odporom s odôvodnením odporkyňa.

9. Z podaného odporu s odôvodnením /č.22 spisu 10C/23/01/ označenom ako zrušenie platobného rozkazu súd zistil, že už dňa 23.10.2001 v tomto odpore odporkyňa poukazuje na svoju nemajetnosť z dôvodu, že je sama s maloletým dieťaťom, príjem má len 3 470,- Sk, iný príjem nemá, majetok žiaden nemá. Odpor bol navrhovateľovi doručený spolu s predvolaním na dňa 25.2.2003, túto písomnosť navrhovateľ prevzal dňa 17.2.2003, na pojednávaní bol prítomný a do zápisnice oznámil súdu, že v lehote do 4 týždňov oznámi súdu, či na žalobe proti odporkyni trvá.

10. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 23.08.2006, / čl.44b spisu 10C/23/01/ doručeným Okresnému súdu Bratislava III k sp. zn. , oznámilo tunajšiemu súdu, že v predmetnej veci im bola dňa 9.8.2006 doručená žiadosť T. L. zo dňa 7.8.2006, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom - prieťahmi v konaní Okresného súdu Bratislava III vo veci sp. zn. . K listu bola priložená žiadosť T. L.Č. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, z ktorej vyplýva, že žiadateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu/ prieťahov vo veci vedenej pod sp. zn. za obdobie od 23.10 do 13.02.2003, od 11.03.2003 do 22.06.2005 a od 22.08.2005 do „súčasnosti“ žiadal, aby mu bola priznaná náhrada skutočnej škody vo výške istiny 18 334,50 Sk spolu so 17,6% úrokom z omeškania ročne z tejto istiny podľa rozsudku , ktorú výšku škody ku dňu podania žiadosti /t.j. vrátane úrokov z omeškania vyčíslil sumou 18 789,- Sk/ a náhrada nemajetkovej škody zadosťučinením vo výške 250 000,- Sk.

11. Listom zo dňa 18.10.2006 sa predseda tunajšieho súdu k žiadosti T. L. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody voči Ministerstvu spravodlivosti SR vyjadril tak, že aj napriek skutočnosti, že v konaní sp. zn. došlo k prieťahom, nepovažuje nárok žiadateľa za opodstatnený, a to predovšetkým z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal žiadnu škodu, resp. ušlý zisk s uvedenými prieťahmi v konaní, ktoré by mali príčinnú súvislosť.

12. Rozsudkom č. k. - 96 zo dňa 07.10.2007 (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2008) súd rozhodol tak, že uložil odporkyni V. L. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 18.334,50 Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 11.09.1999 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

13. Zo spisu Okresného súdu Bratislava III spisová značka súd zistil, že návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 11.12.2006 sa navrhovateľ T. L. proti Slovenskej republike

- Ministerstvu spravodlivosti SR domáhal priznania náhrady škody vo výške 205.698,10 Sk spolu so 17,6%- úrokom z omeškania, bez ďalšej špecifikácie príslušenstva, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III (prieťahmi) bez ďalšej špecifikácie konania. Uznesením č.k. -29 zo dňa 29.01.2008 (nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2008) súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.

14. Zo spisu Okresného súdu Bratislava III spisová značka súd zistil, že návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 10.04.2007 sa navrhovateľ T. L. proti Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR domáhal priznania:

- sumy 36.184,50 Sk titulom vzniknutej škody

- sumy 250.000,- Sk titulom náhrady nemajetkovej ujmy z prieťahov v konaní,

pričom návrh na začatie konania odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. nesprávne postupoval, čím vznikli v uvedenom konaní prieťahy, následkom ktorých prieťahov v exekúcii , vedenej proti navrhovateľovi mu vznikli úroky z omeškania, rovnajúce sa uplatnenej vzniknutej škode. Nárok na náhradu škody spôsobenej uvedeným nesprávnym postupom si navrhovateľ v zákonnej 6-mesačnej lehote uplatnil na Ministerstve spravodlivosti SR žiadosťou zo dňa 09.08.2006, pričom Ministerstvo spravodlivosti SR v lehote šiestich mesiacov nezačalo o nároku na náhradu škody konať. Uznesením č.k. -97 zo dňa 20.11.2009 súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu na začatie konania.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Ods. 1, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Ods. 2, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa , bod 1/ o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.07.2004 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.07.2004 do 31.08.2007, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.07.2004 do 31.08.2007, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov , zrušuje sa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

/ v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1.7.1969 do 1.7.2004 nepriznával poškodenému voči štátu vôbec právo náhrady nemajetkovej ujmy zadosťučinením v peniazoch./

Podľa , / v znení neskorších predpisov/, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa , , úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

Podľa , , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa , , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa / v znení neskorších predpisov/, v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa , , len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.

Podľa , , účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle nie je absolútnym, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

V prejednávanej veci otázkou zásadného právneho významu bolo posudzovanie právnej úpravy, ktorú bolo potrebné súdom aplikovať vo veci samej a to ku okamihu vzniku škody, t.j. kedy v občianskom súdnom konaní ku škode došlo, a nie okamihom, kedy si navrhovateľ ako poškodený uplatnil nárok na jej náhradu žalobou. Navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorá mu vznikla zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní počínajúc od 23.10.2001 t.j. aj za vymedzené obdobie účinnosti Tento zákon nevyžadoval pred podaním žaloby predbežné prejednanie náhrady škody, ak bola spôsobená nesprávym úradným postupom. Až účinnosťou bolo potrebné náhradu škody, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom predbežne prerokovať, a až po márnom uplynutí lehoty, ustanovenej týmto zákonom, ak nebolo nároku vyhovené, bolo možné podať žalobu na súd. Splnenie podmienky predbežného prerokovania uplatneného nároku na náhradu škody pred podaním žaloby navrhovateľ dôkazne súdu preukázal z písomnej žiadosti, doručenej príslušnému orgánu podľa , písm.a,. citovaného zákona dňa 9.8.2006, v ktorej žiadosti zároveň uplatnil aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za vzniknuté prieťahy nečinnosťou súdu aj za dobu spätne, t.j. obdobie počas účinnosti

Medzi účastníkmi konania nebolo ani sporné, že uplatnené právo náhrady škody vymedzené v žalobe titulom majetkovej ako aj nemajetkovej ujmy nebolo v rámci predbežného prerokovania vôbec uspokojené, rovnako medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľom rozšírený dôvod o ďalšie prieťahy, ako aj vyšší nárok náhrady škody uplatnený v žalobe a po pripustených zmenách tak, ako ich vymedzil za konania vo veci samej t.j. aj za obdobia po 9.8.2006 a nasl. mal byť s odkazom k , Z.z pred podaním žaloby navrhovateľom predbežne prerokovaný ako ďalší nárok na náhradu škody, pretože podmienku predbežného prerokovania náhrady škody nevyžadoval len vo vzťahu k zbytočným prieťahom v súdnom konaní, ak viedli k vzniku škody, ku ktorej došlo výlučne za dobu účinnosti tohto zákona t.j. do 1.7.2004. Uplatnenie ďalších prieťahov a nárok vyššej náhrady škody za konania pred súdom, než bola navrhovateľom uplatnená v jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a jej neuplatnením vopred, t.j. pred podaním žaloby nebola prekážkou postupu súdu v tejto časti podľa , z dôvodu, že navrhovateľom uplatnená vyššia škoda za ďalšie prieťahy, ktoré neboli predbežne prerokované, nepredstavuje prekážku nedostatku podmienky konania súdu z dôvodu, že nejde o prednosť iného konania, ktoré malo predchádzať tomuto súdnemu konaniu, pretože predbežné preskúmanie nároku na príslušnom orgáne ani nepredstavuje formu správneho konania, jeho účelom je len predchádzať prípadným sporom.

Zodpovednosť štátu za majetkovú ujmu, upravená v ako aj v je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá za škodu podľa oboch citovaných zákonov za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1) existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2) nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Až výslovne definoval, že zbytočné prieťahy v občianskom súdnom konaní sú nesprávnym úradným postupom.

V občianskom súdnom konaní zákon výslovne určuje právnym predpisom lehotu, v ktorej je povinný súd vec prejednať a meritórne rozhodnúť len v taxatívne vymedzených konaniach, do ktorých nemožno vzhľadom na predmet sporu a charakter účastníkov zahrnúť konanie , ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn. . Pre toto občianske súdne konanie preto z hľadiska dĺžky jeho vedenia platilo len všeobecne ust. Toto významné právo pre každého účastníka súdneho konania však nemožno považovať za právo absolútne, ktoré by malo prevažovať nad zákonnou požiadavkou pre samotné rozhodnutie súdu, ktorého povinnosť bolo spoľahlivo zistiť skutkový stav, o ktorý skutkový stav oprel svoje rozhodnutie vo veci samej. Preto za porušenie rýchlosti súdneho konania možno považovať len taký postup súdu v konaní, keď dĺžka konania spočíva výlučne v príčinách samotného súdu.

Nesprávnym úradným postupom mohlo byť v tomto občianskom súdnom konaní len nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia súdu, výlučne v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť súdu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" ( ).

1. Čas na konanie bez zbytočných prieťahov nie je možné presne ohraničiť. Neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej postup štátneho orgánu môže mať povahu zbytočných prieťahov v konaní. Rýchlosť a účinnosť konania je podmienená objektívne charakterom prejednávanej veci. Dĺžka konania môže poukazovať nielen na zbytočné prieťahy v konaní, ale aj na zložitosť veci. Preto je dôležité rozlíšiť konanie pomalé a neúčinné, to znamená konanie so zbytočnými prieťahmi a konanie, ktoré trvá dlho z dôvodu zložitosti prejednávanej veci. Základnými kritériami pre hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná právna úprava relevantná pre rozhodnutie o veci.

Štát však nemôže zodpovedať za prieťahy, ktoré sú spôsobené nedostatočnou súčinnosťou, či dokonca zámernými prieťahmi zo strany účastníka konania.

2. Správanie sa účastníka konania súd môže zbaviť zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní len vtedy, ak v dôsledku tohto správania došlo k spomaleniu postupu konania. Pasívne správanie sa účastníka konania, jeho spoľahnutie sa na správnosť postupu súdu nie je však tou okolnosťou, ktorou možno ospravedlniť nečinnosť alebo neprimerane zdĺhavý postup sudcu. Prieťahy v konaní, ktoré možno pripísať správaniu sa účastníka konania, však nevylučujú zodpovednosť orgánu, ktorý vo veci koná. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. marca 1998, Podobne rozhodnutie ústavného súdu )

V tomto rozsahu nebolo medzi účastníkmi konania ani sporné, že v konaní vo veci Okresného súdu Bratislava III sp.zn. vznikli zbytočné prieťahy nečinnosťou súdu, resp. jeho pomalým a neúčinným konaním a to za obdobia vymedzené nielen v návrhu na začatie konania a pripustenej zmene návrhu, ale aj dôkazne preukázané v rámci prešetrenia sťažnosti navrhovateľa na postup súdu tak, že ich nebolo možné pripísať k správaniu sa navrhovateľa ako účastníka tohto konania.

Uvedený bližšie nedefinuje ani pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení ( a nasl.) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Pretože tento bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, treba aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy ( a nasl. ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá

a) nastala v majetkovej sfére navrhovateľa ako poškodeného,

b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch

c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Náhrada škody má predstavovať počínajúc účinnosťou celkom „spravodlivé zadosťučinenie“ a zahŕňať za podmienok vymedzených v tomto zákone aj peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy. Táto peňažná náhrada má zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, ujmu spôsobenú poškodením dobrej povesti, ujmu v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia alebo inú preukázanú nemajetkovú ujmu, ak ju nemožno napraviť inak.

Podľa sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Skutočnou škodou môže byť aj ujma, spočívajúca v poskytnutí finančných prostriedkov na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov konania pred ním, ktoré sa v dôsledku jeho nesprávneho postupu ukázali ako zbytočne vynaložené. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku nesprávneho úradného postupu zbytočnými prieťahmi v konaní.)

Reálna (majetková) hodnota pohľadávky, ktorá bola navrhovateľovi ako veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností vplývajúcich na možnosť uspokojiť vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade od solventnosti dlžníka a možností uspokojenia pohľadávky z jeho majetku.

Majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup, lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak.

V prejednávanej veci navrhovateľ dôkazne nijak nepreukázal svoje skutkové tvrdenie, že samotným nesprávnym úradným postupom súdu v konaní sp.zn.10C/23/01 sa jeho, v tomto konaní priznané právo na peňažnú pohľadávku proti odporkyni V. L. stalo nevymožiteľným. V tomto rozsahu skutkové tvrdenie o nevymožiteľnosti tohto priznaného práva pre nemajetnosť dlžníčky ani bližšie nedefinoval a neodôvodnil, hoci zaťažený dôkazným bremenom bol povinný preukázať súdu najneskôr ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, že podal návrh na exekučné konanie proti V. L., pričom po začatí exekúcie bola exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinnej V. L. nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

Na viac je potrebné súdom uviesť, že toto právo navrhovateľa, priznané právoplatným rozsudkom súdu č.k: zo dňa 7.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2008 nie je právom doposiaľ premlčaným, vrátane priznaných úrokov z omeškania vo výške 17,6% za dobu od 11.9.1999 do zaplatenia, z dôvodu, že od zročností úrokov z omeškania, priznaných po právoplatnosti citovaného rozsudku a zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti tohto citovaného rozsudku doposiaľ neuplynula lehota 3 rokov.

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide len vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Z hľadiska príčinnej súvislosti v danom prípade bolo preto významné, či zbytočné prieťahy súdu v konaní sp. zn. boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že sa pohľadávka oprávneného (žalobcu) neuspokojila z majetku jeho dlžníčky V. L..

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou citované zákony nevysvetľujú. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť ani znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (aký následok) a akou skutočnosťou (aká príčina) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu štátu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková, nemajetková ujma), za ktorú je náhrada navrhovateľom v prejednávanej veci požadovaná.

Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou navrhovateľa ako poškodeného a konkrétnym konaním súdu v súvislosti s jeho zbytočnými prieťahmi sa zisťuje príčinná súvislosť.

Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť štátu však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

V prejednávanej veci mal súd z vykonaného dokazovania preukázané že hlavnou príčinou, ktorá predchádzala vzniku škody na strane navrhovateľa bol právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k: -75 zo dňa 14.2. 2001, /právoplatnosť dňa 22.3.2001/, z ktorého bol navrhovateľ povinný zaplatiť svojmu veriteľovi pohľadávku vo výške istiny 18 334,50 Sk spolu

so 17,6% úrokom z omeškania od 11.9.1999 do zaplatenia, porušením jeho zmluvnej povinnosti. Týmto rozsudkom súd meritórne rozhodol o návrhu na začatie konania zo dňa 3.4.2000, v tomto konaní navrhovateľ sporoval svoju vecnú pasívnu legitimáciu, za dlžníka označil V. L., hoci k zmene osoby dlžníka na menovanú poskytovateľ neudelil navrhovateľovi súhlas. Tento rozsudok navrhovateľ nenapadol odvolaním, rovnako však z toto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu si riadne neplnil uloženú povinnosť pravidelne a vo výške povolených splátok, dôsledkom čoho bol voči navrhovateľovi vydaný exekučný príkaz zo dňa 21.12.2006 a vykonané zrážky z príjmu navrhovateľa, v príčinnej súvislosti s ktorým vznikla navrhovateľovi majetková ujma v žalovanej výške. Skutočnosť, že navrhovateľovi v konaní začatom na jeho návrh zo dňa 15.2.2001 v konaní uplatnil totožnú pohľadávku voči V. L., vzniknuté prieťahy v súdnom konaný tento následok priamo a bezprostredne nevyvolali a teda neboli priamou príčinou vzniku majetkovej škody na strane navrhovateľa.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu a zmarením uspokojenia jeho pohľadávky. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, lebo smeruje proti nesprávnemu úradnému postupu súdu, v danej veci v ktorej nie sú naplnené všetky v spojení so v znení neskorších predpisov.

Preto súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

Odporca mal v konaní plný úspech s právom náhrady trov konania podľa , proti navrhovateľovi, ktorý úspech vo veci nemal žiaden. Odporca sa za konania vo veci samej, účinne voči súdu pred vyhlásením rozsudku vzal prisúdenia náhrady trov konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech vo veci nemal žiaden. Preto súd o náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa , tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť toto rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

( ).

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže -odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.