Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/183/2010

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00151866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., o vymoženie 49,78 eur, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -20 zo dňa 19.8.2019 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 19.11.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 8.11.2010, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 9.11.2010 a exekučného titulu - rozhodnutia č.k. -474 pr z 12.9.2008, právoplatného dňom 9.10.2008 a vykonateľného dňom 24.10.2008, ktoré vydal Obvodný úrad v Starej Ľubovni, odbor všeobecnej vnútornej správy. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 26.11.2010 pod číslom 5710 019728*. Následne súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 9.3.2018 uplatnil nárok na trovy exekúcie spolu vo výške 47,53 eur, a to s poukazom na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, z ktorého dôvodu tiež navrhol zastaviť exekúciu. Uznesením č. k. - 20 zo dňa 19.8.2019 Okresný súd Stará Ľubovňa, prostredníctvom povereného vyššieho súdneho úradníka, zastavil exekúciu a priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad so sídlom Nám. generála Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, trovy exekúcie vo výške 43,97 eur, pričom uložil oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Proti uvedenému uzneseniu bola súdu podaním zo dňa 30.8.2019, doručeným dňa 6.9.2019, podaná sťažnosť oprávneného, ktorú oprávnený odôvodňoval tým, že podľa Exekučného poriadku, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.marca 2017, pričom podľa oprávneného pre potreby exekučného konania je potrebné použiť právny predpis účinný ku dňu začatia exekúcie, čo sa stalo podľa oprávneného vydaním poverenia pre súdneho exekútora dňa 26.11.2010, teda podľa oprávneného je potrebné použiť časovú verziu exekučného poriadku účinnú od 1.7.2010 do 31.5.2011, kedy exekučný poriadok neobsahoval , teda možnosť zaviazania oprávneného na náhradu jej trov súdnemu exekútorovi z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Oprávnený poukazoval na to, že vyhlásením konkurzu sa povinný síce zbavuje všetkých dlhov, ale len tých, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu, uvedené sa netýka dlhov, ktoré vzniknú do budúcna a takýmto je aj jeho povinnosť nahradiť trovy exekúcie, tento záväzok vzniká až právoplatnosťou uznesenia súdu o jej zastavení a priznaní súdnemu exekútorovi, pričom nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu, súd je povinný skúmať, koho je možné zaviazať na jej náhradu, pričom zaviazanie účastníka exekučného konania - oprávneného na jej náhradu voči súdnemu exekútorovi musí mať oporu v právnom predpise, ktorý v tomto konkrétnom prípade absentuje. Platí všeobecné ustanovenie Exekučného poriadku, podľa ktorého trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný.

Oprávnený preto navrhol napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušiť, resp. zmeniť v tom zmysle, že súd prebiehajúcu exekúciu síce zastaví, ale na náhradu trov exekučného konania zaviaže povinného – úpadcu, alternatívne trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi neprizná.

3. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej tiež len „EP“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

4. Podľa (ďalej tiež iba“ „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

5. Podľa , sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

6. Podľa , v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

7. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 57 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

13. Podľa § 166a ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze a reštrukturalizácii - v znení platnom a účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej tiež iba „ZKaR“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).

14. Podľa § 167a ods. 3 ZKaR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. 15. Podľa § 167f ods. 1 ZKaR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

16. Podľa § 167f ods. 2 ZKaR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

17. Podľa § 200 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

18. Podľa § 200 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

19. Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

20. Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.

21. Podľa § 196 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

22. Podľa § 203 ods. 3 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

23. Súd po zistení, že sťažnosť proti napadnutému uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom bola podaná včas a osobou na jej podanie oprávnenou, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že podaná sťažnosť je v celom rozsahu nedôvodná.

24. V danom prípade začalo exekučné konanie podaním návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. dňom 9.11.2010 (§ 36 ods. 1 EP), pričom následne bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, a to uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 14.2.2018, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 36/2018 pod K011531 dňa 20.2.2018. Je teda zrejmé, že v danom prípade tak už vymáhaná pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, mohla byť uspokojená iba v konkurze a preto správne vyšší súdny úradník s poukazom na ustanovenia § 167 ods. 1, ods. 2 ZKaR a § 57 ods. 2 EP napadnutým uznesením rozhodol o zastavení exekúcie.

25. Zároveň je preukázané, že v zastavenej exekúcii nedošlo k žiadnemu výťažku, ktorá skutočnosť by bola dôvodom na prípadný postup súdneho exekútora podľa § 167f ods. 2 vety druhej ZKaR, pričom správne v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie vyšší súdny úradník rozhodol aj o trovách exekúcie.

26. Čo sa týka priznania trov exekúcie súdnemu exekútorovi a uloženia povinnosti oprávnenému na ich úhradu, súd poukazuje na to, že v súvislosti s podanou sťažnosťou jednak výšku týchto trov, ani ich jednotlivých častí, oprávnený podanou sťažnosťou nenamietal a v tomto ohľade neboli zistené pochybenia v rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka ani sudcom v súvislosti s rozhodovaním o podanej sťažnosti.

27. Oprávnený namietal tú skutočnosť, že nemal byť zaviazaný na úhradu týchto trov, a to poukazujúc na to, že v danom prípade podľa jeho názoru nebolo možné postupovať podľa EP. Uvedené sťažnostné námietky oprávneného sú však nedôvodné, a to bez ohľadu na to kedy v danom prípade samotné exekučné konanie a exekúcia ako taká začali. Ustanovenie bolo do EP doplnené síce až účinným od 1. januára 2012, avšak v súvislosti s touto zmenou EP neboli súčasne prijaté žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by jeho použitie vylučovali v konaniach začatých pred 1.1.2012 a keďže išlo o zmenu procesného právneho predpisu, jej účinnosťou sa toto ustanovenie musí aplikovať na príslušné prípady aj v konaniach, ktoré začali pred prijatím tejto právnej úpravy a preto v danom prípade vyšší súdny úradník správne rozhodol nielen o trovách exekúcie (ich priznaní a výške) ale vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie aj o povinnosti práve samotného oprávneného na ich úhradu vo vzťahu k súdnemu exekútorovi (v tomto smere viď obdobne napr. aj uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. -29 zo dňa 27.6.2013).

28. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto súd podanú sťažnosť oprávneného proti uzneseniu tunajšieho súdu č.k -20 zo dňa 19.8.2019, ako nedôvodnú, v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.