Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-106-2010.pdf
PDF · 151.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/106/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Partizánskom v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom v právnej veci navrhovateľky T. Z., J.. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B., Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Milanom Petríkom, advokátom so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu č. 1069/4, proti odporcovi F.. J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo V. A., Č.. XX, zastúpenému Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského č. 1322/16, o zaplatenie 452,86 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 282,33 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 282,33 € od 01.07.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 62,81 € na účet JUDr. Milana Petríka, advokáta so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu č. 1069/4, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 11.08.2010 doručila navrhovateľka tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 30.07.2010, ktorým sa voči odporcovi domáhala zaplatenia sumy 452,86 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 01.07.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu náhrady škody. V návrhu uviedla, že dňa 24.01.2010 sa v ranných hodinách o 6:20 hod. vracala domov z nočnej zmeny, pričom po príchode za bránu jej pozemku, na ktorom má prístupovú cestu k domu dlhú asi 100 metrov, ju spoza plota uhryzol pes odporcu. V čase od 24.01.2010 do 14.02.2010 bola práceneschopná. Podľa potvrdenia zamestnávateľa jej čistá mzda činí 323,50 €. Za prvých 10 dní práceneschopnosti jej zamestnávateľ uhradil sumu 57,- €. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne jej bola od 11. dňa práceneschopnosti, t.j. od 03.02.2010 do 14.02.2010 uhradená suma 8,912145 € za každý deň práceneschopnosti, spolu suma 106,9452 €. Rozdiel za ušlú mzdu tak predstavuje sumu 141,56 € [323,50 € - (57,- € + 106,94 €)]. Lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia F.. V. X. zo dňa 20.04.2010 bolo určených 15 bodov bolestného, čo pri hodnote bodu 14,46 € predstavuje 216,90 €. Bolestné a ušlá mzda tak spolu činí sumu 358,46 €. Pri pohryznutí jej bolo poškodené aj oblečenie (zimná bunda a mikina) v sume 20,- €. V súvislosti s lekárskym ošetrením mala výdavky v sume 2,- € za úkony lekárskej pohotovosti, v sume 1,70 € a v sume 0,70 € za vystavenie tlačív o práceneschopnosti, v sume 10,- € za vyhotovenie tlačiva pre políciu a tiež v sume 60,- € za právne poradenstvo a zastupovanie na polícii. Dňa 01.06.2010 zaslala odporcovi pokus o zmier, na základe ktorého jej však odporca náhradu škody nezaplatil.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, keď najmä zdôraznil, že si nie je vedomý porušenia žiadnej právnej povinnosti vo vzťahu k navrhovateľke.
O návrhu navrhovateľky rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č.k. 21Ro/243/2010-15 zo dňa 18.08.2010, proti ktorému podal odporca včas odpor zo dňa 07.09.2010 (č.l. 19-20 spisu) s odôvodnením vo veci samej. V odpore uviedol, že „sa necíti byť zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke pohryznutím psa dňa 24.01.2010; vzhľadom na spôsob zabezpečenia pokladá za technicky vylúčené, aby k uhryznutiu navrhovateľky došlo niektorým z jeho psov; cesta, po ktorej mala ísť navrhovateľka je široká viac ako 3 metre a na oplotení má riadne viditeľné upozornenie „pozor pes“; za oplotením, ktoré oddeľuje jeho pozemok od cesty, sa nachádza ďalšie oplotenie, priestor medzi týmito oploteniami je vysadený stromčekmi, pričom psy sa pohybujú v priestore za týmto ďalším oplotením; poukázal tiež na narušené vzťahy s navrhovateľkou a vyjadril podozrenie, že navrhovateľka len využila zranenie, ktoré jej bolo s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené inak ako tvrdí, na ďalší z radu útokov na jeho osobu“. Včas podaným odporom došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona a súd nariadil vo veci pojednávanie (§ 174 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“).
Súd prejednal vec na pojednávaniach dňa 13.12.2010 (č.l. 57-60 spisu), dňa 10.01.2011 (č.l. 77-79 spisu), dňa 14.02.2011 (č.l. 100-102 spisu) a dňa 28.03.2011 (č.l. 139-140 spisu), na ktoré riadne a včas predvolal účastníkov konania a ich právnych zástupcov, ktorí sa pojednávaní osobne zúčastnili.
Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:
Z výpovede navrhovateľky ako účastníka konania (č.l. 57-59 spisu) súd zistil, že pokiaľ sa má vyjadriť k tvrdenému uhryznutiu psom odporcu stalo sa to 24.01.2010 v nedeľu v ranných hodinách asi o 06:20 hod. keď išla domov z nočnej zmeny, býva v B., v susedstve tam má odporca zriadenú veterinárnu ambulanciu, išla domov po chodníku, ktorý vedie popri plote odporcu, keď zacítila, že zozadu ju do ľavej ruky uhryzol cez plot veľký žltý pes odporcu a to v mieste, kde je prerušené vnútorné oplotenie. K uhryznutiu došlo cez medzeru v drevenom plote, o situácii na mieste uhryznutia predkladá fotodokumentáciu zo dňa 23.01.2010. Psa odporcu nevidela, neregistrovala jeho prítomnosť a ani nepočula, že by pes vrčal. Odporca má dvoch psov, obaja boli ticho. Išla popri tom plote, pravou rukou tlačila bicykel a ľavú mala voľne zvesenú. Keď zacítila, že ju pes chňapol do ľavej ruky do spodnej časti predlaktia, pustila bicykel. Najskôr myslela, že ju chňapol len za rukáv, snažila sa ruku si vytrhnúť zo zovretia, to sa jej po pár sekundách podarilo, keď psa udrela druhou rukou po „čumáku“. Bola v šoku, následne prišla do domu, videla roztrhnutú vetrovku, cítila niečo lepkavé na predlaktí a zistila, že má aj otvorenú ranu, ktorá krváca. Pri uhryznutí psom nebol prítomný nikto iný okrem nej, svedkov na to nemá. Manžel bol v práci, ich dve dcéry spali, nebudila ich, keď zistila, že je poranená, obliekla sa a zazvonila odporcovi, ktorý tam vtedy spal. Keď odporca vyšiel, povedala mu, čo sa stalo a nech si urobí poriadne oplotenie. Odporca povedal, že čo ta vrieska, že má vypadnúť, že ho nezaujíma. Vrátila sa domov, zobudila staršiu dcéru Q. Z. a volala na políciu, že čo sa jej stalo. Policajti povedali, že pošlú hliadku, rana však veľmi krvácala, preto poslala staršiu dcéru, nech ide pre brata P. A., aby ju tento zaviezol do nemocnice. Potom čakala pri bráne na príchod polície, keď však neprichádzali, brat ju odviezol na pohotovosť, išla s nimi aj staršia dcéra. Keď už čakali na pohotovosti, volala mladšia dcéra L. Z., že prišla polícia s odkazom, že sa má u nich zastaviť cestou od lekára, čo aj po ošetrení na pohotovosti spravila. Na polícii sa jej len spýtali, čo mala poškodené a že jej do 30 dní dajú vedieť, nespísal sa však žiadny záznam. Následne vyhľadala právneho zástupcu a podali sťažnosť, aby sa vec prešetrila. V dôsledku uhryznutia bola aj práceneschopná, bol jej vystavený aj lekársky posudok o bolestnom ošetrujúcim lekárom. Od policajtov musela ísť k odporcovi po doklad o tom, že pes je zdravý, ktorý odporca vystavil až keď poň prišiel jej brat, sám odporca naň napísal aj meno psa, vtedy nenamietal, že by ho jeho pes nebol pohryzol. Dokonca odporca jej bratovi ukazoval miesto, kde by ju podľa neho mohol jeho pes pohrýzť, čo vlastne bolo miesto, kde sa to stalo. Tabuľka „Pozor pes“ bola osadená až dodatočne a nachádza sa až v strede oplotenia, práve na mieste, kde došlo k uhryznutiu, nikde nie je odporcom tvrdené druhé oplotenie. Je pravda, že s odporcom majú nezhody, ktoré trvajú dlhšie, všetko vzniklo tak, že zákazníci odporcu parkujú pred ich bránou, ich psy vykonávajú potrebu pred ich bránou. Odporca zdravotnícky materiál hádzal do sudov, spaľoval ho, na čo podali aj sťažnosť, v súčasnosti im na pozemok behá aj hydina odporcu. Odporca napriek tomu stále tvrdí, že má všetko
zabezpečené, parkovisko aj oplotenie. Z jej zamestnania do miesta bydliska súd to asi tri kilometre, celú cestu išla na bicykli, nemala žiadnu nehodu a ani ju cestou neuhryzol žiadny pes, je to aj nelogické, že by ju uhryzol do ruky, pretože pes ide vtedy po nohách. Od oplotenia odporcu išla asi vo vzdialenosti 30 až 40 cm. Oplotenie odporcu fotografovala dňa 23.01.2010 hoci k uhryznutiu malo dôjsť dňa 24.01.2010 nakoľko dňa 23.01.2010 pohryzol pes odporcu ich psa, vlčiaka, keď ho schmatol cez plot a stiahol ho k sebe až na pozemok odporcu, videla to pri vysýpaní smetí, ich pes bol voľne pustený, chcela mať o tom dokumentáciu, na ošetrenie išiel s ich psom manžel. Pri tomto incidente na ich psa len kričala, aby išiel k nej, žiadnu metlu na psa odporcu nepoužila, metlu používa len na zametanie chodníka, práveže pes odporcu vtedy na ňu zúrivo šteká až jej pľuje do „ksichtu“. Odporca na útok jeho psa na ich psa nijako nereagoval, aj keď vyšiel z ambulancie, podľa nej musel počuť, že sa psy bijú, ale nijako nereagoval.
Z výpovede odporcu ako účastníka konania (č.l. 77-79 spisu) súd zistil, že ich vzťahy s navrhovateľkou nie sú dobré. Od začiatku, ako začal prerábať starý dom v jej susedstve na ambulanciu, sa začali množiť udania a osočovanie na rôzne inštitúcie napr. stavebný úrad, veterinárnu správu, tento stav sa v podstate len stupňuje. Dňa 24.01.2010 bol doma, pamätá si, že v nedeľu ráno zvonil zvonec, ktorý ho zobudil, keď otvoril, pred dverami stála navrhovateľka, ktorá nadávala, ukazovala mu roztrhnutú bundu a tvrdila, že ju uhryzol pes a že konečne „uvidí“. Nerozumel, čo vlastne od neho chce, tak sa jej spýtal, na čo ona nepovedala nič a preto zavrel dvere. O nejaký čas v to ráno, možno o pol hodinu alebo hodinu, opäť niekto zazvonil, bol to brat navrhovateľky P. A., ktorý prišiel s úsmevom, že aké „Palermo“ to zase robia, že on to ide urovnať. Pýtal si potvrdenie o očkovaní psa proti besnote. Tvrdil, že navrhovateľku pohryzol jeho pes, odpovedal mu, že o ničom takom nevie, P. A. povedal, že to mal byť jeho žltý pes. Má dvoch psov, na tohto psa, ktorý sa volá O., vystavil aj požadované potvrdenie, nakoľko brat navrhovateľky ho ubezpečoval, že danú situáciu upokojí a dohovorí navrhovateľke a že bude pokoj. Toto potvrdenie vydal v tejto dobrej vôli. Inak svedkom pohryznutia navrhovateľky nejakým psom nebol, je pravda, že má vo dvore dvoch psov, týchto konkrétne 3-4 roky, inak psov chová 6 rokov. Jeden je žltý, to je O., je to kríženec stredoázijského ovčiaka s nejakým ďalším plemenom a druhý je tmavý, volá sa B., tiež je to kríženec, sú to bratia. Zdá sa mu nepravdepodobné, že by navrhovateľku uhryzol niektorý z jeho psov. Má oplotenie po celej dĺžke pozemku. Ako uviedla navrhovateľka, jej cesta do práce je dlhá 3 km, z druhej strany prístupovej cesty oplotenie chýba, jeho psy sa zdržujú v priestore dvora, ktorý je na fotodokumentácii označený písmenom X so šípkou, v tomto priestore psy behajú voľne. Za celý čas nebol s nimi problém, že by niekoho pohrýzli alebo ušli. Pokiaľ tu navrhovateľka vypovedala, že 23.01.2010 došlo k napadnutiu jej psa niektorým z jeho psov, teraz to nevie konkrétne potvrdiť alebo vyvrátiť, či to bolo v tento deň. Celkove však je pravda, že k takýmto stretom medzi jeho psami a psom navrhovateľky dochádza. V oplotení je 15 cm široká medzera medzi latami, tie psy sa tam hryzú, navrhovateľka tam svojho psa púšťa. Je pravda, že na jednom mieste bola v januári 2010 v oplotení medzera, tak ako to vyplýva z fotodokumentácie na č.l. 45 spisu. V súčasnosti už to má zabezpečené inak. Je pravda, že tabule „Pozor pes“ dal na oplotenie až po tvrdenom incidente, nie je v jeho záujme, aby došlo k takýmto incidentom alebo aby psy ušli, preto tam dal tie tabule. Ak navrhovateľka tvrdí, že išla vo vzdialenosti 30 až 40 cm od plota, zdá sa mu nepravdepodobné, aby došlo k jej uhryznutiu, meral to, medzera medzi doskami má 15,50 cm, pes má ňufák dlhý 10-15 cm, lebku má 17-20 cm širokú, aj keby sa prepchal, sú tam stĺpiky oplotenia o šírke 15 cm, teda podľa neho tam pes nemôže dočiahnuť. Otočiť lebku na šikmo psovi neskúšal. Pes má krk dlhý asi 20 cm. Je pravda, že dňa 24.12.2010 mu volal kamarát, že má pred bránou psa B., ktorý ušiel, tento pes ušiel aj na druhý deň, tak ho musel dať do voliéry, je to však zákon schválnosti, pretože dovtedy nikdy neušiel.
Z výpovede svedka P. A. (č.l. 100-101 spisu) súd zistil, že navrhovateľka je jeho sestra, odporca je bratranec z druhého kolena. K udalostiam sa dostal tak, že koncom januára 2010, presný deň si už nepamätá, ráno okolo pol siedmej u neho doma zazvonila navrhovateľka s tým, že ju pohryzol pes, aby ju odviezol na pohotovosť. Videl, že si drží ľavú ruku a videl aj, že má roztrhnutú vetrovku v oblasti predlaktia, krv nevidel, ranu mu navrhovateľka tiež neukazovala. Vtedy mu navrhovateľka povedala, že ju pohryzol pes odporcu, keď sa vracala z roboty. Išli na pohotovosť, kde ošetrili navrhovateľku, potom išli na políciu zaniesť nejaké papiere a odtiaľ išli k odporcovi po potvrdenie o očkovaní psa. U odporcu zazvonil, tento vyšiel von, povedal mu, čo potrebuje, vošli dnu, kde mu odporca vystavil potvrdenie o očkovaní. S odporcom sa rozprával o tom, čo sa stalo, preberali to, išli sa pozrieť aj von a tam aj našli miesto, kde mohol pes pohrýzť navrhovateľku, pretože na jednom mieste, kde mal odporca vysadené jedličky, bola medzera asi trištvrte metra. Za celý čas, čo bol u odporcu, navrhovateľka čakala vonku za plotom. Postoj odporcu k tomu tvrdenému uhryznutiu navrhovateľky bol taký, že to ani nepopieral a
ani netvrdil. Počas jeho prítomnosti u odporcu boli psy zavreté vo voliére, boli tam dva psy. Potom to potvrdenie dal navrhovateľke a išiel domov. Odvtedy už nemá vedomosť, ako sa vec rieši. K odporcovi do domu vošiel len sám lebo si to odporca prial i keď s navrhovateľkou zazvonili spolu. K tomu, na ktorom mieste mohlo dôjsť k uhryznutiu navrhovateľky, dospeli tak, že jednoducho išli s odporcom od brány popri plote a došli na miesto, kde bola tá medzera, vlastne hľadali miesto, kde k tomu uhryznutiu mohlo dôjsť a našli sme len to jedno, zhodli sa na tom obaja. Podľa neho na tom mieste bol dostatok priestoru na prepchatie psa, boli tam také medzery medzi latami, hlavu a krk tam pes určite mohol prepchať až po hruď, nejako bližšie to však nemerali. Nebol svedkom udalosti, že by pes odporcu skutočne hlavu cez plot prepchal. Nepamätá sa, či na prístupovej ceste bol v tom čase sneh. Navrhovateľka mu vravela, že deň pred jej pohryznutím, pes odporcu pohryzol jej psa presne na tom mieste, ktoré opisoval. Osobne však nebol toho svedkom. Hovorila mu to hneď vtedy, ako odišiel od odporcu s tým potvrdením o očkovaní.
Z predloženej fotodokumentácie (č.l. 39-42 spisu, č.l. 45 spisu, č.l. 52-56 spisu, č.l. 73-75 spisu) súd zistil stav oplotenia pozemku odporcu v čase tvrdeného pohryznutia navrhovateľky.
Z potvrdenia F.. F. O. o ošetrení zo dňa 24.01.2010 (č.l. 47 spisu), potvrdenia F.. F. O. o kontrole zo dňa 20.01.2010 (č.l. 48 spisu) a potvrdení F.. V. X. o kontrolách zo dňa 01.02.2010, zo dňa 05.02.2010, zo dňa 09.02.2010, zo dňa 12.02.2010 a zo dňa 17.02.2010 (č.l. 48-49 spisu) súd zistil, že navrhovateľka absolvovala lekárske ošetrenie po uhryznutí známym psom zo dňa 24.01.2010, ktorý jej spôsobil dve rany po uhryznutí v oblasti ľavého predlaktia s tým, že navrhovateľka absolvovala aj následné kontroly v uvedených dňoch.
Z veterinárneho osvedčenia o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera zo dňa 24.01.2010 (č.l. 47 spisu) súd zistil, že ho odporca ako vlastník psa menom O. vystavil navrhovateľke ako poranenej osobe.
Z lekárskej správy F.. T. V. zo dňa 15.03.2010 (č.l. 50 spisu) súd zistil, že u navrhovateľky boli zistené dve rany po uhryznutí známym psom v oblasti ľavého predlaktia zo dňa 24.01.2010; podľa lekára mohlo byť zranenie spôsobené tak, ako to uvádza navrhovateľka, ktorá v čase poranenia nebola práceneschopná pre iné poranenia.
Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky E. Q..J..H.. zo dňa 22.04.2010 (č.l. 8-9 spisu) a záznamu o dávkach nemocenského poistenia (č.l. 12 spisu) súd zistil, že navrhovateľka bola v dôsledku nepracovného úrazu práceneschopná od 24.01.2010 do 14.02.2010, t.j. 22 kalendárnych dní; bola jej vyplatená náhrada príjmu za január 2010 v sume 56,72 € a za február 2010 v sume 17,83 €.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, č. 200-05973-CA02/2010 zo dňa 15.04.2010 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že navrhovateľke bolo pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 24.01.2010 priznané nemocenské za obdobie od 03.02.2010 do zániku nároku na nemocenské v sume 8,91214500 € na deň.
Z lekárskeho posudku F.. V. X. o bolestnom zo dňa 20.04.2010 (č.l. 11 spisu) súd zistil, že bolestné navrhovateľky spojené s poškodením zdravia zo dňa 24.01.2010 predstavuje 15 bodov.
Z potvrdenia F.. T. V. o dočasne pracovnej neschopnosti zo dňa 15.02.2010 (č.l. 82 spisu) súd zistil, že navrhovateľka bola neschopná práce od 24.01.2010 a schopná práce od 15.02.2010.
Z dokladov o zaplatení (č.l. 51 spisu) súd zistil, že navrhovateľka v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou zaplatila spolu sumu 11,99 €.
Zo zdravotnej karty (č.l. 88 spisu) vyplýva, že F.. D. H. dňa 25.02.2010 ošetril psa z dôvodu rán po uhryznutí na hornej strane ňufáku.
Z vyrozumenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Partizánske zn. H.-X.-XXX/PE-XXXX zo dňa 04.06.2010 (č.l. 44 spisu) súd zistil, že vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu bol podnet navrhovateľky zo dňa 24.01.2010 odstúpený na Obvodný úrad X., X.Q.H. X.Q.M., na došetrenie skutku.
Z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru X., odbor skráteného vyšetrovania X.Q.M. sp. zn. Č.V.: H.-XXX/X-H.-X.-XXXX (č.l. 67 spisu) súd zistil, že ide o konanie o trestnom oznámení navrhovateľky zo dňa 01.02.2010 na odporcu pre trestný čin neposkytnutia pomoci v súvislosti s uhryznutím psom zo dňa 24.01.2010, ktoré bolo uznesením vyšetrovateľa zo dňa 17.03.2010 odovzdané Obvodnému úradu X., odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko X.Q.M. na ďalšie konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Zo správy Obvodného úradu X., odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko X.Q.M. zo dňa 20.12.2010 (č.l. 68 spisu) spolu so záznamom o odložení veci zo dňa 16.06.2010 (č.l. 69 spisu) súd zistil, že priestupková vec proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť odporca dňa 24.01.2010 v dôsledku pohryznutia navrhovateľky jeho psom bola odložená po zistení, že vo veci koná iný príslušný správny orgán (Obecný úrad B.).
Zo správy Obce B. zo dňa 09.02.2011 (č.l. 80 spisu) súd zistil, že dostali priestupkový spis od obvodného oddelenia Policajného zboru X.Q.M., riešenie priestupku však obec pozastavila, pretože „pri ústnom pozvaní vo februári 2010 na riešenie priestupku manžel navrhovateľky povedal, že dávajú žalobu na príslušný súd tak načo pôjdu na obecný úrad“; nepokojný stav medzi vzdialenými príbuznými trval už predtým skoro dva roky, obec nepriviedla účastníkov konania k dohode, len „vo vzájomnej neústupčivosti voči jeden druhému všetko zariadil pes“.
Z výplatných pások navrhovateľky od zamestnávateľov O. T. E., Q..J..H.. za obdobie od januára 2009 do júna 2009 a E. Q..J..H.. za obdobie od júla 2009 do decembra 2009 (č.l. 105-112 spisu) súd zistil, že pre účely výpočtu denného vymeriavacieho základu na určenie úrazového príplatku dosiahla navrhovateľka v roku 2009 hrubý príjem v sume 5.888,83 €, keď za január 2009 v sume 524,53 €, za február 2009 v sume 434,84 €, za marec 2009 v sume 459,39 €, za apríl 2009 v sume 481,75 €, za máj 2009 v sume 458,30 €, za jún 2009 v sume 548,51 € (od celkového príjmu 1.485,92 € bolo potrebné v zmysle § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odpočítať odstupné v sume 937,41 €), za júl 2009 v sume 418,24 €, za august 2009 v sume 487,39 €, za september 2009 v sume 474,45 €, za október 2009 v sume 473,39 €, za november 2009 v sume 497,97 € (od celkového príjmu 527,97 € bolo potrebné v zmysle § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odpočítať príspevok zo sociálneho fondu v sume 30,- €) a za december 2009 v sume 630,07 €.
Listom zo dňa 01.06.2010 (č.l. 7 spisu) vyzvala navrhovateľka odporcu na zaplatenie sumy 358,46 € najneskôr do 5 dní od jeho doručenia, pričom list odporcovi doručila dňa 10.06.2010 prostredníctvom pošty (č.l. 6 spisu).
Z činnosti súdu je známe, že priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2009 dosiahla sumu 744,50 €.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov, za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 časť vety pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení účinnom ku dňu 24.01.2010), zamestnanec okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.
Podľa § 86 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení účinnom ku dňu 24.01.2010), úrazový príplatok sa poskytuje za dni.
Podľa § 87 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení účinnom ku dňu 24.01.2010), suma úrazového príplatku je a) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení účinnom ku dňu 24.01.2010), denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca neobmedzených podľa § 138 ods. 10 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. Denný vymeriavací základ zamestnanca sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 5 a 6 rovnako. Skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 54 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení účinnom ku dňu 24.01.2010), rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom
vznikol nárok na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poistencovi vzniklo nemocenské poistenie a) v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka, b) v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské, c) v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské. Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa odsekov 1 až 4 sa § 26 ods. 5 nepoužije. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.
Podľa § 138 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení účinnom ku dňu 24.01.2010), vymeriavací základ zamestnanca, ak tento zákon neustanovuje inak, je a) príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí, a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie určený v eurách pred jeho prepočtom platovým koeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom, b) príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, a podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu. Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení okrem podielu na zisku vyplateného obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru a náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 prvá veta zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“), náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku.
Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný.
Navrhovateľka sa voči odporcovi domáhala náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku uhryznutia psom odporcu dňa 24.01.2010. Odporca sa v konaní bránil tvrdením, že oplotenie jeho pozemku z technického hľadiska neumožňuje navrhovateľkou tvrdené uhryznutie jeho psom, súčasne odmietal svoju zodpovednosť tvrdením, že vo vzťahu k navrhovateľke neporušil žiadnu právnu povinnosť. V konaní nebolo sporné, že odporca je vlastníkom uvedeného psa, ktorý mal pohrýzť navrhovateľku.
Súd mal preukázané, že navrhovateľka dňa 24.01.2010 utrpela poranenie predlaktia ľavej ruky spôsobené uhryznutím, navrhovateľka od začiatku udávala, že išlo o pohryznutie známym psom, ošetrujúci lekári navrhovateľky aj lekárka, ktorá podávala správu polícii potvrdili, že navrhovateľka dňa 24.01.2010 utrpela zranenie po uhryznutí psom a že zranenie mohlo vzniknúť tak ako to popisuje navrhovateľka. Ďalej je zrejmé, že navrhovateľka bola z tohto dôvodu práceneschopná v období od 24.01.2010 do 14.02.2010, tiež že v dôsledku pohryznutia došlo k poškodeniu oblečenia navrhovateľky (č.l. 46 spisu). Na druhej strane sa nepreukázalo tvrdenie odporcu, že oplotenie jeho pozemku z technického hľadiska neumožňuje pohryznutie navrhovateľky, pretože z predloženej fotodokumentácie (najmä podľa č.l. 45 spisu a č.l. 55 spisu) a z výpovede svedka P. A. vyplýva, že vnútorné oplotenie bolo ku dňu 24.01.2010 prerušené a umožňovalo psovi odporcu dostatočný prístup k latovému plotu, ktorý oddeľuje pozemky účastníkov konania. Navrhovateľka dostatočne jasne a zrozumiteľne popísala priebeh udalostí zo dňa 24.01.2010, jej výpoveď plne korešponduje s ostatnými dôkazmi, keď priebeh udalostí potvrdil aj vypočutý svedok P. A., preto súd uveril navrhovateľke, že ju dňa 24.01.2010 v ranných hodinách pohrýzol pes odporcu. Odporca navrhovateľke vystavil aj veterinárne osvedčenie zo dňa 24.01.2010 o pohryznutí navrhovateľky jeho psom menom O., ktoré spochybňuje jeho presvedčenie, že k pohryzeniu navrhovateľky nemohlo z technického hľadiska dôjsť. Navyše samotný odporca pri svojom výsluchu potvrdil vedomosť o tom, že jeho pes a pes navrhovateľky sa cez uvedený plot napádajú. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti odporcu za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je súčasné (kumulatívne) splnenie štyroch podmienok: 1/ protiprávny úkon, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4/ zavinenie. Odporca za psa zodpovedá ako jeho vlastník. Odporca porušil prevenčnú povinnosť (§ 415 Občianskeho zákonníka), pretože nedostatočným oplotením svojho pozemku nezabránil pohryzeniu navrhovateľky jeho psom, pričom porušenie prevenčnej povinnosti postačuje na založenie zodpovednosti odporcu za škodu (R 5/1981). Medzi porušením tejto povinnosti a škodou navrhovateľky spôsobenou pohryznutím zo dňa 24.01.2010 je priama príčinná súvislosť. Na základe uvedeného mal súd ustálenú zodpovednosť odporcu za škodu, ktorá vznikla navrhovateľky uhryznutím jeho psom.
V konaní o náhradu škody súd z úradnej povinnosti skúma či škoda nevznikla aj zavinením samotného poškodeného. Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu vyplýva, že ku vzniku škody navrhovateľky nedošlo výlučne v dôsledku zavinenia odporcu. Z výpovede navrhovateľky je zrejmá jej vedomosť, že cez sporné oplotenie dochádzalo k napádaniu jej psa a psov odporcu, k poslednému malo dôjsť dokonca dňa 23.01.2010 (súd mal preukázané ošetrenie psa navrhovateľky u veterinárneho lekára len zo dňa 25.02.2010), teda jeden deň pred pohryzením samotnej navrhovateľky, napriek tomu išla navrhovateľka dňa 24.01.2010 po ceste v tesnej blízkosti oplotenia hoci cesta je dostatočne široká na to, aby išla od oplotenia vo väčšej vzdialenosti (ako to vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie). K vzniku škody teda podľa názoru súdu došlo čiastočne aj zavinením navrhovateľky, škodu musí teda pomerne znášať aj ona. Navrhovateľka si nepočínala tak, aby nedošlo k poškodeniu jej zdravia, čím tiež porušila preventívnu povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Pri určení pomeru, v akom škodu zavinil odporca a v akom navrhovateľka súd vychádzal z toho, že hlavnou príčinou vzniku škody bolo nedostatočné oplotenie pozemku odporcu. Konanie odporcu bolo teda závažnejšie ako konanie navrhovateľky, na spôsobení škody sa preto podieľal vyššou mierou, ktorú súd ustálil na 85 % spôsobenej škody (teda zodpovednosť navrhovateľky súd ustálil v rozsahu 15 % spôsobenej škody).
Na základe uvedeného uložil súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 282,33 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 282,33 € od 01.07.2010 do zaplatenia. Prisúdená suma 282,33 € pozostáva zo sumy 216,90 €, teda uplatnenej sumy bolestného navrhovateľky za 15 bodov podľa lekárskeho posudku zo dňa 20.04.2010 (č.l. 11 spisu) pri uplatnenej výške náhrady za jeden bod v sume 14,46 € (i keď 2 % z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2009 v sume 744,50 € predstavuje 14,89 €, súd však bol v tomto smere v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. viazaný návrhom navrhovateľky); ďalej prisúdená suma pozostáva z náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti navrhovateľky v sume 103,26 €, ktorú súd v zmysle § 446 Občianskeho zákonníka vyčíslil ako úrazový príplatok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov - denný vymeriavací základ navrhovateľky na určenie sumy úrazového príplatku ustálil súd z úhrnnej sumy vymeriavacích základov navrhovateľky dosiahnutých v roku 2009 zistených z jej výplatných pások po zohľadnení súm, ktoré podľa v zmysle § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nemožno do vymeriavacieho základu započítať (nebolo možné podľa návrhu navrhovateľky v zmysle č.l. 104 spisu vychádzať z jej príjmu v roku 2010, pretože podľa § 54 ods. 1 zákona č 461/2003 Z. z. rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, teda rok 2009), t.j. zo sumy 5.888,83 € : 365 = 16,1338 € denne, z ktorej sumy 55 % predstavuje 8,87359 € denne a 25 % predstavuje 4,03345 € denne; keďže navrhovateľka bola práceneschopná od 24.01.2010 do 14.02.2010 za obdobie od 24.01.2010 do 26.01.2010 (prvé tri dni práceneschopnosti) jej vynikol nárok na náhradu mzdy v sume 26,62 € (3 x 8,87359 €) a za obdobie od 27.01.2010 do 14.02.2010 (ostatné dni práceneschopnosti) nárok na náhradu mzdy v sume 76,64 € (19 x 4,03345 €), t.j. spolu v sume 103,26 €; ďalej prisúdená suma pozostáva z preukázaných nákladov spojených s liečením spolu v sume 11,99 €, ktorých vynaloženie navrhovateľka súdu preukázala predložením dokladov o ich zaplatení, keď išlo o zaplatený poplatok za ústavnú pohotovostnú službu v sume 1,99 € (č.l. 51 spisu) a úhrada za návštevu lekára a vyplnenie tlačiva v sume 10,- € (č.l. 51 spisu); spolu dôvodne uplatnená škoda predstavuje sumu 332,15 € (216,90 € + 103,26 € + 11,99 € = 332,15 €), z ktorej sumy 85 % predstavuje sumu 282,33 €, ktorú súd navrhovateľke prisúdil. Súd prisúdil navrhovateľke aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 282,33 € od 01.07.2010 do zaplatenia, keď mal za to, že odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, splatnosť náhrady škody nebola dojednaná a nie je ani určená právnym predpisom alebo rozhodnutím, odvíja sa preto od výzvy (§ 563 Občianskeho zákonníka), doručenie výzvy na zaplatenie zo dňa 01.06.2010 odporcovi navrhovateľka súdu preukázala dňom 10.06.2010 prostredníctvom pošty (č.l. 6 spisu), pričom poskytla odporcovi lehotu na plnenie 5 dní od doručenia výzvy, uplynutím lehoty dňom 16.06.2010 sa odporca dostal do omeškania, súd prisúdil navrhovateľke úroky z omeškania od 01.07.2010, pretože v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. bol viazaný jej návrhom, pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úroková sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 16.06.2010 predstavovala 1 % ročne (1 % + 8 % = 9 %).
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol, keď nárok na náhradu mzdy počas pracovnej neschopnosti nebol vyčíslený v súlade s § 446 Občianskeho zákonníka, ďalej navrhovateľka súdu žiadnym spôsobom nepreukázala ďalšie tvrdené náklady spojené s liečením, tiež nepreukázala uplatnenú hodnotu oblečenia, ktoré jej bolo poškodené v dôsledku pohryzenia psom
odporcu dňa 24.01.2010, keď v tejto súvislosti nenavrhla nariadiť ani znalecké dokazovanie (č.l. 139 spisu), súčasne zamietol súd návrh aj v časti uplatnených trov za právne služby v trestnom konaní, pretože tieto nemajú priamy súvis s prejednávanou vecou a teda netvoria príslušenstvo uplatnenej pohľadávky ako náklady spojené s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o návrhu navrhovateľky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vo veci bola pomerne úspešnejšia navrhovateľka, ktorej vzniklo voči odporcovi právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z celej uplatnenej istiny v sume 452,86 € bez príslušenstva. Z hľadiska náhrady trov konania bola tak navrhovateľka úspešná v časti o zaplatenie sumy 282,33 €, t.j. 62,34 %, v časti o zaplatenie sumy 170,53 € bol úspešný odporca (nakoľko neúspech navrhovateľky je úspechom odporcu), t.j. 37,66 %, navrhovateľke tak vzniklo právo na náhradu 24,68 % (62,34 % - 37,66 % = 24,68 %) jej účelne vynaložených trov, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu na súd v sume 27,- € (č.l. 1 spisu) a trov právneho zastúpenia za šesť úkonov právnych služieb (nárok za úkon podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. bol 31,54 €) - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v uplatnenej sume 30,94 € spolu s režijným paušálom v sume 7,21 €, 2. podanie návrhu na súd v uplatnenej sume 30,94 € spolu s režijným paušálom v sume 7,21 €, 3. účasť na pojednávaní dňa 13.12.2010 v uplatnenej sume 30,94 € spolu s režijným paušálom v sume 7,21 €, 4. účasť na pojednávaní dňa 10.01.2011 v uplatnenej sume 30,94 € spolu s režijným paušálom v sume 7,41 €, 5. účasť na pojednávaní dňa 14.02.2011 v uplatnenej sume 30,94 € spolu s režijným paušálom v sume 7,41 € a 6. účasť na pojednávaní dňa 28.03.2011 v uplatnenej sume 30,94 € spolu s režijným paušálom v sume 7,41 €, spolu trovy konania navrhovateľky v sume 254,50 €, z ktorej sumy 24,68 % predstavuje sumu 62,81 €, keď podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je odporca povinný zaplatiť ich právnemu zástupcovi navrhovateľky. I keď súdny poplatok za podanie žaloby na súd nebol uvedený vo vyčíslení trov právneho zastúpenia zo dňa 29.03.2011 (č.l. 141 spisu), tieto trovy konania navrhovateľky vyplývajú zo spisu, preto ich bolo potrebné zahrnúť do trov konania (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Za úkony právnych služieb poskytnuté do 31.12.2010 patrí režijný paušál len v sume 7,21 €, preto za tieto úkony ho súd priznal len v takejto sume. Právny zástupca navrhovateľky uviedol vo vyúčtovaní účet na zaplatenie trov konania vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Partizánske, číslo účtu 38450832/0900.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).