Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/257/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1109224603

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa Ing. S. V., bývajúceho v A. J., K. XX, zastúpeného JUDr. Františkom Beňom, advokátom so sídlom v Žiline, Nám. M. R. Štefánikova č. 1, proti odporcovi Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, o zaplatenie 8.236 Eur s prísl., takto

rozhodol:

-40-

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 3. júla 2009 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 8.236 Eur a nahradiť mu trovy konania. Uviedol, že rozsudkom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom na strane navrhovateľa a odporcu vystupovali totožní účastníci konania, súd určil, že pri odvolaní navrhovateľa z funkcie prednostu Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne nebola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania. V rámci nároku na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 Eur súd konštatoval, že nemohol odškodňovať aj hmotnú ujmu vzniknutú navrhovateľovi v podobe škody ako rozdielu medzi zárobkom, ktorý mohol dostávať do veku 65 rokov v štátnej službe a jeho predčasným starobným dôchodkom. S poukazom na túto skutočnosť a ustanovenie o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (ďalej len "") sa navrhovateľ domáhal zročnej náhrady hmotnej ujmy ako rozdielu medzi zárobkom, ktorý mohol dostávať do 65 rokov veku a jeho predčasným starobným dôchodkom za obdobie od apríla 2007 do mája 2009 samostatnou žalobou.

- 2 -

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Namietal, že súd v konaní o porušenie zásady diskriminácie a náhrady nemajetkovej ujmy (sp. zn.17C 92/2007) nemohol prejudikovať, že navrhovateľovi patrí aj právo na náhradu hmotnej ujmy, ktorej sa domáha v tomto konaní. Súd totiž len v odôvodnení rozsudku konštatoval, že pri odškodňovaní nemajetkovej ujmy nemožno kumulovať aj odškodnenie ujmy hmotnej. Ďalej uviedol, že žiadne z ustanovení o štátnej službe negarantuje navrhovateľovi trvanie štátnozamestnaneckého pomeru až do veku 65 rokov. Tento zákon deklaruje len ako jednu z možností skončenia pomeru štátneho zamestnanca dovŕšenie 65 roku veku. Navrhovateľ požiadal o predčasný odchod do starobného dôchodku slobodne, právne predpisy platné v Slovenskej republike nestanovujú povinnosť zamestnávateľa hradiť v takom prípade dôchodcovi, ktorý sa dobrovoľne rozhodne pre odchod do dôchodku rozdiel medzi dosiahnutým príjmom počas aktívnej pracovnej činnosti a dôchodkom, na ktorý mu vznikol nárok za podmienok určených zákonom.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok vo veci samej. Dokazovanie súd vykonal výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s jeho písomným vyjadrením z 22. marca 2011, s ústnym prednesom zástupcu odporcu, s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 23.3.2009, č.k. -93, ako aj s celým spisovým materiálom patriacim k rozsudku, rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 30.5.2007, ročným zúčtovaním preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za rok 2006, s korešpondenciou účastníkov konania a ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľa a jeho písomného vyjadrenia súd zistil, že navrhovateľ porušenie právnej povinnosti odporcu odvodzoval od diskriminačného konania odporcu, ktorým ho odvolal z funkcie prednostu obvodného lesného úradu. Skutočnosť, že odporca porušil ustanovenia diskriminačného zákona potvrdil aj Okresný súd Bratislava I vo svojom rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn.17C 92/2007. V príčinnej súvislosti s konaním odporcu mu vznikla škoda v celkovej výške 8.236 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi zárobkom, ktorý by naďalej dostával zastávajúc funkciu prednostu obvodného lesného úradu a súčasne dosahovanou výškou predčasného starobného dôchodku. Táto suma za ostatných 22 mesiacov narástla o ďalších 6.970 Eur, avšak úhrady aj tejto čiastky sa v prebiehajúcom konaní navrhovateľ nedomáhal. Táto škoda by mu nevznikla nebyť diskriminačného postupu odporcu. Zaužívaná prax v tejto oblasti štátnej správy je totiž taká, že najskôr sú odvolávaní zamestnanci pracujúci na pozíciách krajského lesného úradu a až následne tí, ktorí pracujú vo funkciách na obvodnom lesnom úrade. Keďže zvyšní traja prednostovia obvodných úradov ostali vo svojich funkciách, navrhovateľ vyvodil, že predmetnú pozíciu by mohol zastávať až do veku 65 rokov, tak ako to pripúšťa aj samotný zákon o štátnej službe.

Zástupca odporcu vo svojom ústnom prednese zotrval na nedôvodnosti žaloby navrhovateľa. Odporca neporušil žiadnu právnu povinnosť, navrhovateľovi nevznikla nijaká škoda, a nie je daný ani kauzálny nexus medzi škodou a porušením právnej povinnosti odporcu. Vychádzajúc z obsahu rozsudku v diskriminačnej veci si odporca splnil riadne všetky povinnosti z neho plynúce. Nesúhlasil však s tým, aby

predmetné rozhodnutie bolo spájané aj s konaním, v ktorom navrhovateľ žiada o doplatenie rozdielu medzi poberaným dôchodkom a fiktívnym

- 3 -

platom, ktorý by dosahoval v štátnej službe. Štátnozamestnanecký pomer s navrhovateľom bol totiž riadne ukončený a tým pre odporcu zanikli akékoľvek záväzky a povinnosti vo vzťahu k navrhovateľovi. Zákon o štátnej službe negarantoval dožitie v štátnozamestnaneckom vzťahu do veku 65 rokov, keď rozoznával len ako jednu z možností ukončenia tohto typu pracovného pomeru dovŕšenie 65 rokov. Pokiaľ išlo o prax v odvolávaní, na ktorú poukazoval navrhovateľ, uviedol, že tak menovanie, ako aj odvolávanie konkrétnych osôb z jednotlivých postov vedúcich úradov je v plnej kompetencii ministra pôdohospodárstva.

Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , súd zistil, navrhovateľ sa v ňom žalobou smerujúcou proti odporcovi domáhal určenia, že pri jeho odvolávaní z funkcie prednostu Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne boli porušené jeho práva a právom chránené záujmy nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, a určenia, že toto odvolanie je protiprávne. Zároveň žiadal o priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 16.596, 96 Eur (500.000,-Sk). Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím vedúceho služobného úradu - Krajského lesného úradu v Žiline z 8.2.2005 bol ako štátny zamestnanec, vymenovaný do funkcie prednostu obvodného lesného úradu počnúc od 10. februára 2005, keďže vyhovel požiadavkám výberového konania a umiestnil sa na 1. mieste. Listom z 11.9.2006 ho minister pôdohospodárstva v súlade s o lesoch odvolal z funkcie prednostu Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne s platnosťou od 14. septembra 2006. Odvolanie z funkcie považoval navrhovateľ za politický počin, pretože po predčasných voľbách v júni 2006 nespĺňal požadovanú politickú príslušnosť a na základe dohody vládnych politických strán mala byť funkcia obsadená nominantom jednej z koaličných strán. Súčasťou súdneho spisu bolo rozhodnutie vedúceho služobného úradu z 14. 9.2006, ktorým v súlade s a zákona o štátnej službe potvrdil odvolanie navrhovateľa z pozície vedúceho obvodného lesného úradu z dôvodu jeho predchádzajúceho odvolania ministrom podľa osobitného predpisu. Zástupca vedúceho Krajského lesného úradu v Žiline dňa 29.9.2006 skončil s navrhovateľom štátnozamestnanecký pomer odvolaním podľa zákona o štátnej službe, keďže navrhovateľ nebol zaradený na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu, pretože služobný úrad takým miestom nedisponoval a s navrhovateľom sa nedohodol inak. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že po odvolaní navrhovateľa z postu predstaveného lesného úradu zrealizoval nadriadený lesný úrad dve stretnutia v prítomnosti navrhovateľa, na ktorých ho oboznámil so stavom voľných štátnozamestnaneckých miest v jeho obvode. Na tri voľné posty prednostov obvodných lesných úradov navrhovateľa nemohol zaradiť, keďže ich obsadenie záviselo od vymenovania ministrom pôdohospodárstva. Pokiaľ išlo o voľné miesto samostatného radcu, služobný úrad bol povinný viesť ponukové konanie ohľadne tohto miesta pre X.. K. P.. Služobný úrad vyzval navrhovateľa, aby navrhol dohodu, prípadne podal vyjadrenie alebo návrh na riešenie danej situácie, keďže nemal možnosť dohodnúť sa s ním inak, čím naplnil podmienky stanovené zákona o štátnej službe. Štátnozamestnanecký pomer s navrhovateľom odporca skončil k 30. septembru 2006. V období od 1.10.2006 do 10.6.2007 bol navrhovateľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Počnúc od 1.4.2007 odišiel do predčasného starobného dôchodku a poberal dôchodok vo výške 12.117,-Sk. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že podaním z 5.1.2009 navrhovateľ zobral žalobu v časti určenia protiprávnosti odvolania späť a zmenil petit návrhu, keď žiadal určiť, že pri odvolaní z funkcie prednostu

- 4 -

Obvodného lestného úradu v Dolnom Kubíne boli porušené jeho práva a právom chránené záujmy nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania.

Rozsudkom z 23. marca 2009 súd návrhu navrhovateľa vyhovel a určil, že pri jeho odvolaní z funkcie prednostu Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne nebola dodržaná zásada rovnakého

zaobchádzania. Súd preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 10.000 Eur a náhradu trov konania a vo zvyšnej časti návrhu na nemajetkovú ujmu tento zamietol. Súd svoje právne závery vyvodil z toho, že možno dôvodne predpokladať, že pri odvolávaní navrhovateľa z funkcie prednostu skutočne bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, keď na rozdiel od ostatných prednostov obvodných lesných úradov v porovnateľnej situácii po voľbách, bol navrhovateľ ako prvý odvolaný, a to v bezprostrednej súvislosti s voľbami, ktorými došlo k politickým zmenám vo vedení ministerstva pôdohospodárstva. Vo výkone jeho funkcie neboli zistené žiadne nedostatky, či pochybenia, za vykonanú prácu bolo navrhovateľovi vyslovené aj poďakovanie. Navrhovateľ spĺňal navyše osobitné predpoklady v podobe dlhodobého pôsobenia v oblasti štátnej správy, na úseku lesného hospodárstva, mal osvedčenie o osobitnej odbornej spôsobilosti na výkon funkcie na úseku štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva a osvedčenie o splnení osobitných kvalifikačných predpokladov na samostatné zabezpečovanie odborných a riadiacich činností na úseku odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Tieto zistenia vylučovali odvolanie navrhovateľa z postu pre nedostatočné plnenie svojich povinností vo funkcii. So zreteľom na tieto závery, súd s vysokou pravdepodobnosťou usúdil menej priaznivé zaobchádzanie s navrhovateľom z dôvodu jeho apolitického zmýšľania a nestranných postojov v súvislosti s výkonom ním zastávanej funkcie. Pokiaľ ide o peňažnú satisfakciu túto súd priznal, keďže dospel k záveru, že satisfakcia v podobe deklaratórneho určenia porušenia zásady rovnakého zaobchádzania nie je scela postačujúca pre eliminovanie ujmy na právach navrhovateľa. Keďže zistil reálne negatívne dopady diskriminačného konania odporcu na spoločenské uplatnenie navrhovateľa v ďalšom jeho profesijnom živote, ale aj v jeho rodinnej a súkromnej sfére priznal navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 Eur, keď túto považoval za dostatočné zmiernenie následkov vzniknutej ujmy s ohľadom na okolnosti prípadu. Hoci navrhovateľ do sumy nemajetkovej ujmy zahrnul aj finančnú ujmu od roku 2007 do 2011 ako rozdiel medzi platom v štátnej službe a dôchodkom, ktorý poberal, súd vrámci nároku na nemajetkovú ujmu nemohol odškodňovať túto hmotnú ujmu, ktorá navrhovateľovi vznikla v podobe škody.

Podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ""), každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

Podľa právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov nie je týmto zákonom dotknuté.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

- 5 -

Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ právne kvalifikoval žalobný nárok z titulu zodpovednosti za škodu podľa ustanovení .

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa , ktoré musia byť naplnené kumulatívne, sú 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4/ zavinenie. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, kým zavinenie je subjektívnej povahy a jeho existencia vo forme nedbanlivosti sa predpokladá. Ak má škodca za to, že škodu nezavinil, má dôkazné bremeno v preukázaní, že na jeho strane nedošlo k porušeniu právnej povinnosti ani z nedbanlivosti.

Navrhovateľ odvodzoval nárok na náhradu škody od porušenia právnej povinnosti odporcu, ktoré spočívalo v jeho diskriminačnom postupe pri odvolaní navrhovateľa z funkcie prednostu Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú z konania na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. , a vyplýva aj z rozsudku vo veci samej z 23. marca 2009 v tomto konaní, v ktorom súd určil, že pri odvolaní navrhovateľa z funkcie prednostu Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne nebola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania. Tým navrhovateľ preukázal naplnenie prvej z podmienok zodpovednosti za škodu podľa , a to porušenie právnej povinnosti.

Pokiaľ ide o druhý a tretí predpoklad všeobecnej zodpovednosti za škodu, navrhovateľ definoval vzniknutú škodu ako rozdiel medzi zárobkom, ktorý mohol dostávať ako zamestnanec v štátnej službe do 65 roku veku a jeho predčasným starobných dôchodkom, keďže pre diskriminačný postup odporcu ostal nezamestnaný a bol nútený požiadať o predčasný starobný dôchodok.

Súd sa nestotožnil s tvrdeniami navrhovateľa o existencii príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti odporcu a škodou, tak ako ju špecifikoval navrhovateľ. Samotným odvolaním navrhovateľa z vedúcej funkcie prednostu mu totiž ešte nevznikla škoda v deklarovanom rozsahu. Navrhovateľ aj po odvolaní z funkcie prednostu obvodného lesného úradu, t.j. po protiprávnom konaní odporcu naďalej ostal štátnym zamestnancom, a teda zotrval v štátnozamestnaneckom pomere s odporcom. Ako z odôvodnenia rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z 29.9.2006 vyplýva, štátnozamestnanecký pomer s odporcom ukončil nie v dôsledku diskriminačného konania odporcu, ale z dôvodu, že odporca nemal k

- 6 -

dispozícii vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by mohol navrhovateľovi ponúknuť. Pokiaľ navrhovateľ teda argumentoval, že nebyť diskriminačného konania odporcu, naďalej by ostal štátnym zamestnancom so zodpovedajúcim príjmom až do veku 65 rokov, tu súd poukazuje na to, že dôvodom, pre ktorý došlo k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru nebolo jeho odvolanie z funkcie prednostu lesného úradu, ale skutočnosť, že po odvolaní z funkcie nebol zaradený na iné voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by mohol zastávať a so služobným úradom sa nedohodol inak. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za to, že medzi porušením právnej povinnosti odporcu a škodou, tak ako ju definoval navrhovateľ, absentuje kauzálny nexus, keď škoda uvádzaná navrhovateľom nevznikla v príčinnej súvislosti s odvolaním navrhovateľa z funkcie prednostu Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne.

Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, ktorý z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 23.marca 2009, č.k. -93, vyvodil, že v rámci nároku na vznik nemajetkovej ujmy súd nemohol odškodňovať hmotnú ujmu vzniknutú navrhovateľovi, ktorej sa domáha v tejto veci, tu sa súd nestotožnil s jeho tvrdeniami. Súd v danej veci nemohol prejudikovať vznik nároku navrhovateľa na hmotnú škodu vo výške rozdielu medzi fiktívnym zárobkom a predčasným starobným dôchodkom, keďže sa týmto nárokom v konaní vôbec nezaoberal.

Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal existenciu takej ujmy, resp. škody, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti

odporcu. S poukazom na túto skutočnosť súd návrhu navrhovateľ nevyhovel a v celom rozsahu ho zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca nepodal návrh na ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

- 7 -

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 1. apríla 2011 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť:

Henčeková A.