Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-9C/152/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou v právnej veci navrhovateľky R. Y., rod. U., narodenej X.XX.XXXX, bytom U. XX, zastúpenej JUDr. Mikulášom Buzgóom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti odporcovi L. Y., narodenému XX.X.XXXX, trvale bytom V., ul. L. V. X, prechodne bytom V. - Y.. O. X., Z. XXXX/X, toho času na neznámom mieste, zastúpenému L.. Y. E., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, za účasti maloletých detí F. Y., nar. XX.X.XXXX, a M. Y., nar. X.X.XXXX, oboch bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode

rozhodol:

Manželstvo navrhovateľky R. Y., rod. U., nar. X.XX.XXXX, a odporcu L. Y., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Moldave nad Bodvou, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

Maloleté deti F. Y., nar. XX.X.XXXX, a M. Y., nar. X.X.XXXX, z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti a výchovy

matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého F. sumou 60,- Eur mesačne a maloletej Kristíny sumou 60,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk otca s maloletými deťmi súd ponecháva bez obmedzenia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 66,- Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh na rozvod manželstva, ktorý odôvodnila najmä zvýšenou agresivitou odporcu z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov. Uviedla, že ich manželstvo bolo dobré asi do roku 1995, kedy odporca prišiel o zamestnanie, pretože zamestnávateľ zistil, že vo

veľkej miere požíva alkoholické nápoje aj na pracovisku, v rokoch 1995 - 1996 odporca pracoval v I. republike, ale všetky peniaze minul na alkohol. Nemal záujem o ňu ani o ich v tom čase tri maloleté deti a všetka starostlivosť o domácnosť a o výchovu a výživu maloletých detí bola na navrhovateľke. Pre čas po rozvode navrhla maloleté deti F. a M. zveriť do jej osobnej starostlivosti a výchovy a zviazať odporcu prispievať na ich výživu sumou 59,75 Eur na maloletého F. a rovnakou sumou na maloletú M..

Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení, ktoré súdu došlo dňa 15.12.2009, uviedol, že po narodení dcéry G. sa prisťahovali do domu jeho matky do V. a začali s prístavbou k rodinnému domu. O prácu v pekárni prišiel v júli 2004 z dôvodu reorganizácie podniku, nie z dôvodu požívania alkoholických nápojov, o čom svedčí fakt, že dostal odstupné

v sume cca 597,49 Eur. Potom nastúpil do zamestnania v spoločnosti D., kde pracoval až do dňa, kedy ho neprávom obvinili zo spáchania trestného činu (nie za požívanie alkoholických nápojov). Následne sa zamestnal vo firme Xawax, kde pracoval dva roky. Odporca žiadal, aby sa navrhovateľka spolu s deťmi k nemu vrátila.

Vzhľadom na to, že odporca súdne zásielky na adrese trvalého ani prechodného pobytu nepreberal a jeho pobyt sa nepodarilo súdu zistiť ani šetrením prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru v V. a Mestského úradu v V., súd mu na základe ustanovil opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.

Keďže s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode, súd podľa § 31 zákona o rodine ustanovil maloletým deťom opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní, nakoľko ich v konaní nemôže zastúpiť žiaden z rodičov, keďže pri rozhodovaní súdu o úprave pomerov rodičov k deťom by mohlo dôjsť k stretnutiu záujmov rodičov a detí.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí ako aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový a právny stav:

Podľa sobášneho listu uzavreli navrhovateľka a odporca manželstvo dňa 17.6.1989 v U. nad V.. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v U. nad V., vo zväzku 12, ročník XXXX, na strane 94, pod poradovým číslom 35.

Obaja účastníci konania sú národnosti slovenskej a ich posledné spoločné bydlisko bolo v meste V. na ul. L. V. č. XXXX/X. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo uzavreli asi po ročnej známosti. Spočiatku bývali u jej rodičov, po necelom roku sa presťahovali do V. do domu odporcovej matky. Vtedy začal odporca vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje, čo sa ešte viac zhoršilo, keď začal pracovať v I. republike. Vystriedal viacero zamestnaní, avšak stále s ním ukončili pracovný pomer pre alkohol. O výške jeho príjmu navrhovateľka informácie nemala, keďže jej výplatnú pásku neukazoval, pravda však je, že pokiaľ žili v V. a keď chodil do práce, prispieval na spoločnú domácnosť. Posledných deväť rokov na domácnosť

ani na výživu maloletých detí neprispieva. Navrhovateľka je na invalidnom dôchodku, jej zdravotné problémy sú podľa vyjadrení lekárov nervového pôvodu, vôbec nepočuje na jedno ucho, pred tromi

rokmi jej amputovali ruku a nemá obe nohy. Z dôvodu psychického a fyzického týrania odporcom sa navrhovateľka spolu s deťmi v januári 2009 presťahovala k svojim rodičom do U.. Plnoletá dcéra G. pracuje ako opatrovateľka navrhovateľky. Navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 333,59 Eur mesačne. Rodičom prispieva na bývanie a stravu cca 150,- Eur mesačne, na lieky vynakladá 50,- Eur mesačne, taktiež si musí ešte kupovať plienky a mastičky proti dekubitom, ktoré stoja 6,- Eur a nie sú na lekársky predpis.

Matka jednoznačne nesúhlasila s výškou príjmu otca, ktorú uviedol jeho zamestnávateľ, pretože otec si vie privyrobiť aj prácou načierno. Poukázala na to, že za posledné dva roky, odkedy s ním nežijú v spoločnej domácnosti, otec deťom ani raz nezatelefonoval. Uviedla, že odporca za posledné dva mesiace ako aj dvakrát predtým prispel na výživu maloletých detí po 120,- Eur na obe deti, preto je presvedčená o tom, že výživné, ktoré žiada, je v rámci jeho schopností a možností.

Z manželstva účastníkov konania pochádzajú tri deti - plnoletá G., nar. X.XX.XXXX., maloletý F., nar. XX.X.XXXX, a maloletá M., nar. X.X.XXXX.

Maloletá M. je žiačkou 8. ročníka Základnej školy v U. nad V.. Matka jej každé tri mesiace musí kupovať šošovky za 30,- Eur plus roztok za 12,- Eur. Cestovné v sume 10,- Eur mesačne jej prepláca škola.

Maloletý F. je študentom 2. ročníka SOU hutníckeho v M. - X.. Na cestovné mesačne potrebuje sumu 20 - 25,- Eur.

Všetky deti sú zdravé, zvýšené výdaje nevyžadujú.

Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec bol od 20.1.2009 do 26.1.2009, od 5.5.2009 do 17.5.2009 a od 18.5.2009 do 30.6.2009 zamestnaný v spoločnosti Y. F., s.r.o., od 1.7.2009 do 10.7.2009 bol zamestnancom spoločnosti P. Y. F., s.r.o.. Z opisu mzdových listov otca za obdobie roka 2009 súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný príjem bol za január 2009 vo výške 58,49 Eur, za máj 2009 vo výške 88,13 Eur, za obdobie od 18.5.2009 do 30.6.2009 v sume 379,52 Eur, za júl 2009 v sume 89,35 Eur. Od 16.3.2010 do 10.5.2010 bol otec zamestnaný ako montážny pracovník v prevádzke VW - V., v marci 2010 bol jeho čistý príjem 176,53 Eur, v apríli 2010 suma 323,47 Eur a v máji 2010 suma 73,78 Eur. Od 14.10.2010 do 14.1.2011 a následne počnúc dňom 24.1.2011 doposiaľ je otec zamestnaný v spoločnosti P. Y. F., s.r.o. Z potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 4.3.2011 je zrejmé, že jeho čistý mesačný príjem bol za október

2010 v sume 152,50 Eur, za november 2010 v sume 266,60 Eur, za december 2010 v sume 269,97 Eur, za január 2011 v sume 90,60 Eur, zároveň za toto obdobie poberal diéty spolu vo výške 581,- Eur, t.j. jeho priemerný čistý mesačný príjem bol za obdobie 10/10 - 1/11 vo výške 337,14 Eur.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 12.1.2010 súd zistil, že odporca nepoberá dávku v nezamestnanosti ani k tomuto dňu o ňu nepožiadal.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v V. zo dňa 11.1.2010 vyplýva, že odporca nepoberá dávku a príspevky k dávke v hmotnej núdzi.

Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v M. navrhol manželstvo rozviesť, maloleté deti F. a M. zveriť do osobnej starostlivosti a výchovy matky a zo strany otca určiť výživné vo výške 60,- Eur na jedno maloleté dieťa. Úpravu styku odporcu s maloletými deťmi navrhol upraviť bez obmedzenia.

Podľa o rodine ( ďalej len „Zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy

prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že manželstvo navrhovateľky a odporcu neplní svoj spoločenský účel, teda nevytvára harmonické, pevné a trvalé životné spoločenstvo, nakoľko manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2009. Vzhľadom k tomu, že za daného stavu nie je predpoklad, aby došlo k obnoveniu manželského spolužitia, súd toto manželstvo rozviedol.

Z manželstva pochádzajúce maloleté deti súd zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá aj doposiaľ riadne zabezpečuje starostlivosť o ne, čo mal súd preukázané tým, že kolíznym opatrovníkom neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti.

Vzhľadom k tomu, že maloleté deti nie sú schopné samé sa živiť, trvá zo strany oboch rodičov voči nim vyživovacia povinnosť. Keďže deti súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, zaviazal odporcu prispievať na ich výživu výživným, pri určovaní ktorého súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých ako aj zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov. Súd zohľadnil najmä tú skutočnosť, že navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 333,59 Eur mesačne, pričom sa osobne stará o dve nezaopatrené deti. Priemerný čistý mesačný príjem odporcu je vo výške 337,14 Eur a preto, aj vzhľadom na to, že otec dobrovoľne prispieva na obe deti spolu sumou 120,- Eur mesačne, súd dospel k záveru, že otcov príjem je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu maloletých detí výživným vo výške, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozsudku a ktorú súd považoval za primeranú možnostiam a schopnostiam otca.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Keďže navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdneho poplatku, súd rozhodol, že odporca, ktorý od poplatku oslobodený nebol, je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 66,- Eur na účet Okresného súdu Košice - okolie v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

U p o r n e n i e : Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.