Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-233-2010.pdf
PDF · 94.8 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/233/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: 1/ Z. H. rod. H., nar. XX.XX.XXXX bytom E. XXX 2/ mal. K. H., nar. XX.XX.XXXX bytom u matky zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov proti odporcovi F. Z., nar. XX.XX.XXXX bytom E. č. XXX v konaní o určenie otcovstva s príslušenstvom takto
rozhodol:
I, Súd určuje, že odporca F. Z. rod. Z., nar. XX.XX.XXXX v R., rod. č. XXXXXX/XXXX, štátne občianstvo SR, j e otcom mal. K. H., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX narodenej z matky Z. H. rod. H., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX.
II, Z.. K. H., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III, Odporca - F. Z., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu dcéry K. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima podľa ust. §62 ods. 3 Zákona o rodine mesačne, do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca, k rukám matky vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Dlžné výživné za obdobie od 16.05.2008 do 31.03.2011 vo výške 862,13-Eur sa povoľuje odporcovi splácať po 25,-Eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok.
IV, Navrhovateľke sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
V, Odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 10.12.2010 domáhala určenia, že odporca je otcom mal. K.; prostredníctvom kolízneho opatrovníka žiadala upraviť rodičovské práva a povinnosti t. j., aby bola mal. K. zverená do výchovy a opatery matky a žiadala zaviazať otca prispievať na výživu maloletej od jej narodenia.
Svoj návrh odôvodnila tým, že mal. K. sa jej narodila ako slobodnej matke z intímneho vzťahu s odporcom, ktorý udržiavali od r. 2007. V spoločnej domácnosti nikdy nebývali. V rozhodnom období sa s iným mužom pohlavne nestýkala. O dcéru sa v súčasnosti stará sama, je to zdravé dieťa, po jej
narodení sa odporca odmlčal, otcovstvo na matrike neuznal a ani nijakým spôsobom neprispieva na výživu a výchovu dcéry.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletej, správou kolízneho opatrovníka, dokladmi o príjmoch a výdavkoch účastníkov konania a zistil tento skutkový stav veci:
Z rodného listu maloletej K. súd zistil, že sa narodila XX.XX.XXXX z matky Z. H. rod. H., nar. XX.XX.XXXX a rodný list je evidovaný v knihe narodení matričného úradu Košice - Západ, zväzok 51, ročník 2008, strana 87, por. č. 566.
Z výpovede odporcu súd zistil, že sa s navrhovateľkou intímne stýkal v období r. 2007 - 2008, v auguste 2008 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Nepopiera, že je otcom maloletej, nakoľko o tom, že je navrhovateľka tehotná vedel už vtedy, keď bola v treťom mesiaci tehotenstva. Jediný dôvod, prečo neuznal otcovstvo k maloletej bolo, že v čase narodenia maloletej bol vo väzbe. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľka v rozhodnom období udržiavala intímny pomer s niekým iným. Po návrate z výkonu trestu odňatia slobody (25.01.2010) kontaktoval navrhovateľku a dieťa, dieťa naposledy videl v máji r. 2010. Je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi 125,-Eur, iný príjem nemá. Na spoločnú domácnosť matke prispieva sumou 50-70,-Eur, výdavky na telefón 9,-Eur mesačne, nemá pôžičky, poistky, výdavky na oblečenie uviesť nevedel. Má zdravotné problémy (epilepsia), z tohto dôvodu sú pravidelné výdavky na lieky vo výške 4,80-Eur. Na výživu dcéry pravidelne neprispieva, kúpil jej topánky a vetrovku.
Kolízny opatrovník v rámci šetrenia rodinných a výchovných pomerov účastníkov konštatoval, že otec má zabezpečené vhodné resp. optimálne východné podmienky na zdravý telesný a psychický vývin dieťaťa; nakoľko otec s návrhom na určenie otcovstva súhlasí, navrhol vyhovieť návrhu matky.
Matka maloletej vedie spoločnú domácnosť a hospodári spoločne s rodičmi, poberá rodičovský príspevok 190,10-Eur, prídavok na dieťa 22,01-Eur; maloletá je v celodennej starostlivosti matky. Matka maloletej má v marci 2011 porodiť druhé dieťa. Matka má zabezpečené vhodné resp. optimálne východné podmienky na zdravý telesný a psychický vývin dieťaťa, ktorému zabezpečuje celodennú, riadnu, osobnú starostlivosť. Nedostatky v starostlivosti o mal. dieťa zo strany matky neboli zistené.
Zo správy Obce E. súd zistil, že odporca je slobodný, evidovaný na úrade práce. Nie je vlastníkom nehnuteľností, býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, babkou a sestrou s rodinou.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov súd zistil, že odporca je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 26.01.2010, evidencia trvá, nebola mu poskytnutá práca. Je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od r. 2010, t. č. vo výške 125,57-Eur.
Zo správy Sociálnej poisťovne Trebišov súd zistil, že odporca nepoberá ani nepoberal žiaden dôchodok; po šetrení na oddelení nemocenského poistenia, oddelení úrazového poistenia a oddelení podpory v nezamestnanosti bolo zistené, že nepoberá žiadnu z uvedených dávok. Z výpisu jednotného výberu poistného bolo zistené, že menovaný nie je od 22.01.2010 prihlásený do poistenia.
Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:
Podľa ust. §84 zák. č. 36/2005 Zz o rodine /ďalej ZoR/, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa ust. §94 ods. 1 ZoR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa ust. §94 ods. 2 ZoR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania nebolo uzatvorené manželstvo. Z rodného listu mal. Sáry súd zistil, že sa narodila dňa 16.05.2008. Otcovstvo k maloletej nebolo určené na základe prvej domienky zakotvenej v zákone o rodine, na základe ktorej otcovstvo k dieťaťu svedčí manželovi matky dieťaťa ani na základe druhej domienky, kde možno otcovstvo určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Z výpovede odporcu súd zistil, že v rozhodnom období pre počatie dieťaťa odporca udržiaval intímny pomer s navrhovateľkou, odporca nemá pochybnosti o svojom otcovstve a to dobrovoľne potvrdil. Na základe uvedeného mal súd za to, že nie je medzi účastníkmi konania sporné otcovstvo odporcu k maloletej, preto dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný a návrhu v tejto časti vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa ust. §113 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa ust. §24 ods. 1 ZR, V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. §24 ods. 3 ZR, Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. §24 ods. 4 ZR, Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. §62 ods. 1,2 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. §62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. §2 písm. a, zák. č. 601/2003 Zz o životnom minime, v znení účinnom v čase rozhodovania súdu, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 84,52-Eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa ust. § 62 ods. 4,5 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. §77 ods. 1 ZoR, Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd zveril maloletú Sáru do osobnej starostlivosti matky vzhľadom na skutočnosť, že maloletá sa od narodenia aj v súčasnom období nachádza v celodennej starostlivosti matky. Súd prihliadol na tú skutočnosť, že mal. Sára otca nepozná, nakoľko otec s maloletou boli naposledy spolu v máji r. 2010, je citovo naviazaná na matku, je zvyknutá na starostlivosť a prítomnosť matky, od narodenia je v osobnej starostlivosti matky, žije v prostredí, kde je už adaptovaná, preto mal súd za to, že zveriť maloletú do starostlivosti otca by znamenalo pre dieťa vytrhnúť ho z prostredia jemu veľmi blízkeho na ktoré je zvyknuté a kde pociťuje istotu a stabilitu rodinného prostredia. Navyše súd zistil, že maloletá sa nikdy nenachádzala v priamej starostlivosti otca a napokon otec maloletej ani zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti nežiadal.
Čo sa týka otázky výživného, súd zaviazal odporcu na platenie výživného vo výške 30% zo sumy životného minima, čo v súčasnom období predstavuje sumu 25,40-Eur, nakoľko mal za to, že táto výška je primeraná veku maloletej, jej odôvodneným potrebám a v danom období dostačujúca a zároveň je určená s prihliadnutím na zárobkové možnosti a schopnosti a ostatné výdavky odporcu. Súd mal za to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Súd prihliadol na celkový príjem účastníkov konania a ich domácností ako aj výdavky domácností, v ktorých účastníci žijú a na podiel jednotlivých členov domácnosti na výdavkoch, berúc do úvahy skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Výživné súd priznal počnúc dňom narodenia maloletej 16.05.2008, nakoľko mal za to, že otec maloletej neprispieval na jej výživu žiadnou sumou, v priebehu tohto obdobia bola maloletá odkázaná výlučne na výživu zo strany matky a tá je na základe listinných dôkazov odkázaná iba na štátne sociálne dávky, ktorými mala zabezpečený príjem.
Výška dlžného výživného za obdobie od 16.05.2008 do 31.05.2008 bola vyčíslená nasledovne: 30% zo sumy životného minima od 01.07.2007 predstavuje sumu 23,30-Eur, od 01.07.2008 sumu 24,50-Eur, od 01.07.2009 sumu 25,35-Eur a od 01.07.2010 sumu 25,40-Eur mesačne.
Za mesiac 05/2008 (16.05.2008 - 31.05.2008) výživné v alikvotnej časti 23,30-Eur /31 dní v mesiaci*16 dní t. j. 12,03-Eur, za 06/2008...1 mesiac po 23,30-Eur, za obdobie 07-12/2008 ...6 mesiacov po 24,50-Eur t. j. 147,-Eur, za obdobie 01-06/2009 ...6 mesiacov po 24,50,-Eur t. j. 147,-Eur, za obdobie 07-12/2009 ...6 mesiacov po 25,35-Eur t. j. 152,10-Eur, za obdobie 01-06/2010 ...6 mesiacov po 25,35- Eur t. j. 152,10-Eur, za obdobie 07-12/2010 ...6 mesiacov po 25,40-Eur t. j. 152,40-Eur, za obdobie 01-03/2011....3 mesiace po 25,40-Eur, t. j. 76,20-Eur, spolu 862,13-Eur.
Súd umožnil odporcovi dlžné výživné v celkovej výške 862,13-Eur uhradiť v splátkach spolu s bežným výživným po 25,-Eur, tak, aby boli zabezpečené potreby maloletej a zároveň zohľadňujúc finančné potreby a možnosti otca s prihliadnutím na celkovú výšku dlžného výživného.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bol navrhovateľ úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Podľa ust. §2 ods. 2 prvá veta zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa ust. Položky 9 sadzobníka súdnych poplatkov, výška súdneho poplatku z návrhu na začatie konania o určenie rodičovstva a zapretie rodičovstva je 66,-Eur.
Navrhovateľ (mal. dieťa) je zo zákona oslobodené od súdneho poplatku, odporca bol rozhodnutím súdu oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku, z uvedeného dôvodu súd rozhodol o poplatkovej povinnosti odporcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie zo strany kolízneho opatrovníka a odporcu nie je prípustné, pretože účastníci konania prehlásili, že sa vzdávajú práva na podanie odvolania voči rozsudku.
Proti tomuto rozsudku môže navrhovateľka - matka podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.