Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50C/233/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľky: U. H., D. C. J., B. A. Č.. X, zastúpenej JUDr. Ľubicou Salamonovou, advokátkou, AK Vansovej č. 2, Bratislava, proti odporcovi: Slobodné fórum, so sídlom v Bratislave, ulica Krížna č. 47, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhrady mzdy takto

rozhodol:

Súd konanie v časti, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom skončil dňom rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z a s t a v u j e.

Súd návrh o zaplatenie náhrady mzdy vo výške 11.278,35 € z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.10.2006 domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany odporcu zo dňa 22.06.2006 z dôvodu, že jej doručená výpoveď nespĺňa zákonné podmienky, nakoľko absentoval výpovedný dôvod. Zároveň požadovala aby súd určil, že tak vzniklo právo na zotrvanie v pracovnom pomere u odporcu, ako aj náhrada mzdy v sume priemerného mesačného zárobku odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa mal pracovný pomer medzi účastníkmi skončiť.

Podaním doručeným súdu zo dňa 25.07.2007 doplnila navrhovateľka návrh v tom smere, že sa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a aby bol odporca zaviazaný na náhradu trov konania a na zaplatenie navrhovateľke náhrady mzdy v sume jej priemerného zárobku vo výške 25.000,-Sk mesačne odo dňa oznámenia zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní od 25.08.2006 do času, kedy jej odporca ako zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Čiastočným rozsudkom zo dňa 26.09.2007 č. k. -45 súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 22.06.2006 doručené navrhovateľke odporcom dňa 22.06.2006 je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Predmetný rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28.01.2009 č. k. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia, že pracovný pomer naďalej trvá zrušil a odvolanie v ostatnej časti zamietol.

Uznesením zo dňa 12.01.2001 č. k. -132 (právoplatným dňa 15.02.2011) tunajší súd pripustil zmenu návrhu tak, že odporca mal byť zaviazaný na povinnosť poskytnúť navrhovateľke náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku vo výške 756,73 € od 21.08.2006 až do 30.11.2009 v celkovej výške 11.278,35 €, ako aj náhradu trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na pojednávaní dňa 12.01.2011 navrhovateľka vzala prostredníctvom právneho zástupcu v časti návrh, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné, pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom skončil dňom rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou späť a žiadala konanie o tejto časti zastaviť.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to z časti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie , alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd konanie v časti, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom skončil dňom rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zastavil.

Podľa (ďalej len ), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa , ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať, súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tom čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Podľa , ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa , zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo

školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa o sociálnom poistení, zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných podľa osobitného predpisu na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 34 ods. 1 cit. zákona, zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti alebo odo dňa uznania invalidity, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len podporné obdobie ), ak tento zákon neustanovuje inak.

O neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou rozhodol súd čiastočným rozsudkom zo dňa 26.09.2007 č.k. -45 právoplatným dňom 24.10.2007. Pred súdom dňa 12.01.2011 však navrhovateľka vzala prostredníctvom právneho zástupcu návrh v časti, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné, pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom skončil dňom rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou späť a žiadala konanie o tejto časti zastaviť.

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že ak zamestnanec netrvá na ďalšom zamestnávaní, pokiaľ sa so zamestnávateľom písomne nedohodne inak, platí právna domnienka o skončení pracovného pomeru dohodou. Keďže navrhovateľka netrvala na tom, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával podľa platí, že pracovný pomer sa skončil uplynutím výpovednej doby, ktorá plynula od 01.07.2006 do 31.08.2006. Navrhovateľka zotrvala v časti návrhu o uloženie povinnosti odporcovi poskytnúť jej náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku vo výške 756,73 € od 21.08.2006 až do 30.11.2009 a to v celkovej výške 11.278,35 €. Súd zistil, že od 21.08.2006 do 31.12.2006 bola navrhovateľka práce neschopná a v zmysle za čas takejto prekážky na strane zamestnanca tomuto nepatrí náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Týmto osobitným predpisom je o sociálnom poistení, ktorý upravuje aj peňažné plnenie (podmienky nároku, výšku nemocenského) poskytované počas práceneschopnosti zamestnanca.

Z uvedených dôvodov súd návrh v časti zaviazania odporcu na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 11.278,35 € zamietol.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V súlade s citovaným ustanovením súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jeden z účastníkov konania nedosiahol vo veci úspech odôvodňujúci priznanie práva na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.