Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/81/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci navrhovateľa: Z. C., T.. X.X.XXXX, H. U. XXXX/X, XXX XX U. proti odporcovi: Z. C.-G., H. I..M..Š. XX, XXX XX U., V.: XXXXXXXX o zaplatenie mzdy a odstupného

rozhodol:

I. Odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľke 2.526,62€ do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a .

III. Odporkyňa je povinná uhradiť štátu na účet Okresného súdu Trebišov súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 151,50€ do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka v konečnom návrhu žiadala, aby súd uložil odporkyni povinnosť uhradiť pre ňu nedoplatok na nevyplatenej mzde za obdobie od 1.3.2004 do 31.5.2005 vo výške 2.719,84€ /81.938,- Sk/. Návrh odôvodnila tým, že v uvedenom období bola s odporkyňou v riadnom pracovnom pomere ako jej zamestnankyňa, odporkyňa jej vyplácala v uvedenom období mzdu iba formou zálohy a ku dňu skončenia pracovného pomeru jej preto vznikol nárok na doplatenie nevyplatenej mzdy, pričom mesačná výška mzdy bola medzi účastníkmi dohodnutá.

Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľky zamietnuť. Uviedla, že v uvedenom období na základe ich vzájomnej dohody navrhovateľka dostávala výplatu mzdy formou hotovosti z pokladne a to v nepravidelných intervaloch, pričom takto jej boli vyplatené čiastky dokonca v konečnej vyššej sume ako bola dohodnutá mzda v pracovnej zmluve. Podľa tvrdenia odporkyne od mesiaca novembra 2004 do mesiaca apríla 2005 dokonca na základe žiadosti navrhovateľky bolo poskytnuté navrhovateľke neplatené voľno a preto za tieto mesiace jej ani nárok na vyplatenie mzdy nevznikol.

Súd vykonal dokazovanie a zistil toto:

Dňa 18.2.2004 uzavreli účastníci pracovnú zmluvu, na základe ktorej mala navrhovateľka ako zamestnankyňa vykonávať pre odporkyňu ako zamestnávateľku prácu krajčírky. Nástup do pracovného pomeru bol dohodnutý na deň 18.2.2004 a zároveň bola dohodnutá mesačná mzda 6.200,- Sk so splatnosťou vždy 15-ty deň v každom mesiaci. Táto skutočnosť nie je medzi účastníčkami sporná.

Rovnako nie je sporné medzi účastníčkami, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo dňom 1.6.2005. Tieto skutočnosti súd zistil z pracovnej zmluvy účastníkov a tiež z listu odporkyne z 1.6.2005, ktorým oznamuje navrhovateľke, že vyhovuje jej žiadosti na skončenie pracovného pomeru ku dňu 1.6.2005.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o neplatené voľno na obdobie 6 mesiacov, avšak ako vyplýva z výpovedí účastníčok a tiež svedkyne I. K., ktorá bola tiež v tom čase zamestnankyňou odporkyne a pracovala spolu s navrhovateľkou, aj v uvedenom období navrhovateľka riadne vykonávala prácu pre odporkyňu v priestoroch, ktoré boli dohodnuté ako miesto výkonu práce. Odporkyňa priznala, že aj v tomto období navrhovateľka dostávala peňažnú odmenu za vykonanú prácu. Tvrdila však, že navrhovateľka túto odmenu nedostávala ako mzdu, ale len ako odmenu za konkrétne pracovné výkony, ktoré vykonávala v uvedenom období.

Medzi účastníčkami nie je sporné, že odporkyňa nielen navrhovateľke, ale aj ďalším zamestnankyniam vyplácala mzdu nepravidelne a to aj niekoľkokrát do mesiaca. Odporkyňa na preukázanie tejto skutočnosti predložila aj písomné záznamy, v ktorých viedla evidenciu, ktorej konkrétnej zamestnankyni a v ktorý konkrétny deň akú výšku peňažnej hotovosti vyplatila. V prípade navrhovateľky sa vyskytli prípady, že v čase neprítomnosti odporkyne na pracovisku si navrhovateľka dokonca sama z pokladne vybrala hotovosť a v niektorých prípadoch sama vykonala písomný záznam vlastnoručne o tom, v akej výške hotovosť z pokladne pre seba vybrala. Tieto skutočnosti nie sú medzi účastníčkami sporné a potvrdila ich aj svedkyňa K.. Táto svedkyňa potvrdila vierohodnosť výpovede navrhovateľky v tom, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou v niektorých prípadoch dochádzalo k nezhodám o tom, či záznamy vedené odporkyňou o vyplatených sumách v hotovosti pre navrhovateľku zodpovedajú skutočnosti. Svedkyňa K. potvrdila, že navrhovateľka po oboznámení sa so záznamami odporkyne vyčítala vo viacerých prípadoch odporkyni, že do záznamov uviedla odporkyňa aj údaje o platbách pre navrhovateľku, ktoré podľa navrhovateľky tejto nikdy neboli odporkyňou poskytnuté. Rovnako nie je sporné medzi účastníčkami, že na žiadnom zázname odporkyne o vyplatení hotovosti pre navrhovateľku sa nenachádza podpis navrhovateľky, ktorý by potvrdzoval pravdivosť a správnosť údajov, ktoré odporkyňa ohľadne vyplatenia hotovosti pre navrhovateľku uviedla. Svedkyňa K. síce uviedla, že záznamy, ktoré vyhotovila odporkyňa v prípade, keď bola poskytnutá hotovosť zamestnankyne K., boli v súlade so skutočnosťou, avšak nevedela jednoznačne potvrdiť, že by tomu tak bolo aj v prípade preberania hotovosti u navrhovateľky. Naopak potvrdila, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou boli ohľadne pravdivosti záznamov vykonávaných odporkyňou ohľadne výplaty hotovosti pre navrhovateľku nezhody.

Medzi účastníčkami nie je sporné a potvrdila to aj svedkyňa K., že odporkyňa nevydávala zamestnancom žiadne potvrdenia o mesačnom vyúčtovaní mzdy. Stále im len oznámila, na akú výšku mzdy v konkrétnom mesiaci im vznikol nárok, aká výška mzdy im bola v mesiaci uhradená v hotovosti a teda či konkrétny zamestnanec má ku koncu mesiaca preplatok na mzde alebo nedoplatok na mzde. Tieto informácie však podávala odporkyňa zamestnankyniam iba ústne a nevydávala im o tom žiadne písomné vyúčtovanie.

Navrhovateľka pôvodne žiadala, aby súd uložil odporkyni vyplatiť pre ňu mzdu vo výške 93.000,- Sk, avšak potom, čo bola podrobne oboznámená s každým jednotlivým záznamom ohľadne poskytnutia hotovosti ako zálohy na mzdu vyhotoveným odporkyňou alebo aj samotnou navrhovateľkou uznala pravdivosť a vierohodnosť niektorých záznamov a preto vzala sčasti späť návrh o tieto sumy. Išlo o rozdiel medzi 93.000,- Sk a 81.938,- Sk.

Odporkyňa nepopiera, že pri výkone zamestnávateľskej činnosti a s tým súvisiacim vyúčtovaním mzdy u navrhovateľky dochádzalo k závažným nedostatkom a to aj pri plnení povinností ako zamestnávateľa vo vzťahu k sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni. V priebehu konania bolo zistené, že neboli ohlasované zmeny u navrhovateľky v prípade vzniku a trvania jej pracovného pomeru ako aj neboli riadne a včas realizované odvody do týchto poisťovní podľa platnej právnej úpravy. Odporkyňa odôvodňovala tieto nedostatky pochybením jej zmluvného partnera, ktorý pre odporkyňu vykonával všetky účtovné a evidenčné operácie aj v súvislosti so zamestnávaním zamestnancov. Súd vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie na zistenie, v akej výške by navrhovateľke prináležala čistá mzda za

predpokladu, ak by odporkyňa postupovala pri vyúčtovaní a výplate mzdy v súlade s platnými právnymi a mzdovými predpismi. Vychádzajúc z dostupných podkladov pre výpočet tejto čistej mzdy, hlavne z dohody účastníkov o výške mesačnej mzdy ako aj z platných právnych predpisov, ktoré v uvedenom období upravovali výšku minimálnej mzdy, znalec V.. N. Š. C.. v znaleckom posudku č. 12/2010 z 12.12.2010 a v doplnku tohto posudku z 27.1.2011 určil, že za uvedené obdobie vznikol navrhovateľke nárok na výplatu čistej mzdy vo výške 85.349,- Sk. Za obdobie od 1.3.2004 do 31.12.2004 ide o sumu 53.919,- Sk a za obdobie od 1.1.2005 do 31.5.2005 sumu 31.430,- Sk. Tento znalecký posudok bol doručený obom účastníčkam a žiadna z nich nevzniesla námietky proti postupu znalca pri výpočte čistej mzdy, na ktorú navrhovateľke vznikol nárok od 1.3.2004 do 31.5.2005.

Podľa zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

Podľa mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze.

Podľa mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce

Podľa zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd uložil odporkyni uhradiť pre navrhovateľku časť nevyplatenej mzdy za obdobie od 1.3.2004 do 31.5.2005 vo výške 2.526,62€ /76.087,- Sk/ ako čistú mzdu.

Súd v prvom rade pri rozhodovaní v tejto veci poukazuje nato, že sa nestotožnil s tvrdením odporkyne, že navrhovateľka čerpala neplatené voľno od 1.11.2004 po dobu 6 mesiacov. Aj keď navrhovateľka požiadala o neplatené voľno, v skutočnosti riadne do práce chodila, vykonávala prácu pre odporkyňu a

preto jej za vykonanú prácu patrí dohodnutá mzda. Pokiaľ tvrdí odporkyňa, že malo ísť len o jednorázové výkony práce, ktoré neboli vykonávané v rámci dohodnutej pracovnej zmluvy, tak súd poukazuje nato, že odporkyňa nepreukázala, žiadnu inú dohodu s navrhovateľkou, ktorou by potvrdila vierohodnosť svojich tvrdení, že navrhovateľka vykonávala prácu v čase čerpania neplateného voľna. Nič nebránilo odporkyni, aby takúto písomnú dohodu s navrhovateľkou uzatvorila. Skutočnosť, že aj po 1.11.2004 navrhovateľka vykonávala prácu v pracovnom pomere za rovnakých podmienok ako pred 1.11.2004 je preukázaná aj tým, že odporkyňa aj v období po 1.11.2004 vykonávala záznamy o tom, že navrhovateľka dostávala výplatu v hotovosti, teda rovnaké záznamy ako v prípade pred 1.11.2004. Odporkyňa ani neviedla žiadne záznamy, aké konkrétne činnosti navrhovateľka po 1.11.2004 vykonávala. Ak teda tvrdila, že navrhovateľka vykonávala prácu mimo pracovného pomeru po 1.11.2004, jej povinnosťou bolo súdu preukázať zoznam jednorázových pracovných výkonov, ktoré mala navrhovateľka v uvedenom období vykonať a v akej výške jej prináležala dohodnutá a vyplatená odmena za každý z týchto pracovných výkonov. Odporkyňa však ani v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno.

Odporkyňa nepreukázala, že by navrhovateľke ako zálohu na mzdu vyplatila aj iné čiastky, než ktoré navrhovateľka v konaní priznala. Záznam, ktorý odporkyňa vykonala o tom, kedy a v akej výške mala poskytnúť hotovosť navrhovateľke nie je podpísaný navrhovateľkou, navrhovateľka popiera okrem priznaných prevzatých hotovostí, že by tieto hotovosti prevzala od odporkyne alebo sama z pokladne a rovnako svedkyňa K. potvrdila, že navrhovateľka v uvedenom období mala vážne výhrady voči pravdivosti a vierohodnosti záznamov, ohľadne poskytovania hotovosti pre navrhovateľku, ktoré vykonávala odporkyňa do príslušného písomného dokumentu. V tomto prípade je dôkazné bremeno na strane odporkyne a teda, ak by odporkyňa aj prevzala niektoré hotovosti, prevzatie ktorých popiera a ktoré sú vedené v záznamoch odporkyne, odporkyňa nevie inak preukázať ňou zaznamenané skutočnosti a preto ani v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno.

Súd teda vychádzal z toho, že preukázaným je iba nárok navrhovateľky na výplatu čistej mzdy za obdobie od 1.3.2004 do 31.5.2005, že odporkyňou je preukázaná poskytnutá záloha v uvedenom období pre navrhovateľku na mzdu vo výške 9.262,- Sk, teda vo výške, ktorú uznala navrhovateľka a nevyplatená časť mzdy predstavuje sumu 76.087,- Sk, t.j. 2.526,62€ /85.349,-Sk - 9.262,- Sk/.

Keďže navrhovateľka žiadala podľa vlastného výpočtu 81.938,- Sk /2.719,84€/ súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.

Súd v prípade výšky vyčíslenej mzdy sa stotožnil so záverom znalca, ktorý previedol podrobný výpočet podľa vtedy platnej právnej úpravy a podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve účastníkov z 18.2.2004. Ani účastníčky nemali žiadne pochybnosti ohľadne výpočtu mzdy, ktorú znalec previedol. Súd len poznamenáva, že okrem dohodnutej výšky mzdy znalec zohľadňoval zmeny, ktoré po uzavretí dohody z 18.2.2004 nastali v súvislosti s výškou minimálnej mzdy určenej právnym predpisom a došlo k zvýšeniu tejto minimálnej mzdy nad hranicu dohodnutej mzdy medzi účastníkmi vo výške 6.200,- Sk mesačne.

Keďže podľa odporkyne táto už zrealizovala všetky odvody a zrážky zo mzdy navrhovateľky, súd uložil odporkyni povinnosť vyplatiť pre navrhovateľku 2.526,62€ ako čistú mzdu.

Žiadna z účastníčok nežiadala náhradu trov konania a preto súd o trovách konania nerozhodoval.

Podľa súd totiž o náhrade trov konania rozhoduje iba na návrh účastníka.

Súd priznal navrhovateľke oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, odporkyňa nebola vo veci úspešná a preto podľa z. súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok odporkyni, ktorá vo veci nebola úspešná. Podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 71/1192 Z.z. o súdnych poplatkoch je výška súdneho poplatku 6% z ceny predmetu konania. Predmet konania je v tomto prípade suma, ktorú súd uložil odporkyni vyplatiť pre navrhovateľku, t.j. sumu 2.526,62€.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie odporkyňa do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na odvolanie.

Navrhovateľka sa odvolania proti rozsudku vzdala.