Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-224-2003.pdf
PDF · 137.6 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/224/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, vo veci navrhovateľov: 1/ O. U., bytom G. XX, T., 2/ W. U., bytom G. XX, T., obaja zast. ROWAN LEGAL, s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 11, Bratislava, proti odporcom : 1/ Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, zast. Kuráň & Marková, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hurbanovo nám. č. 7, Bratislava, 2/ Mestská časť Bratislava - Dúbravka, so sídlom Žatevná č. 2, Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Odporca v 1/ rade je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne peňažnú sumu vo výške 47.842,87 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
Súd návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade proti odporcovi v 1/ rade vo zvyšku, teda v časti o zaplatenie 312.373,73 € a návrh proti odporcovi v 2/ rade v celom rozsahu, zamieta.
Súd odporcovi v 2/ rade náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v 1/ rade náhradu trov konania vo výške 15.533,89.- eura , a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, právnemu zástupcovi odporcu v 1/ rade, Kuráň & Marková, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hurbanovo nám. č. 7, Bratislava, na účet vedený vo R., a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa v predmetnej veci svojim návrhom proti odporcom domáhali zaplatenia náhrady škody, pričom žiadali, aby súd odporcom uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom peňažnú sumu v celkovej výške 360.216,60.- eur. Celková suma náhrady škody pozostávala z viacerých čiastkových súm, a to sumy 79.352,42.- eura ako náhrady rozdielu medzi trhovou cenou nehnuteľností a ich nadobúdacou cenou, ďalej sumy 47.842,87.- eura ako náhrady zaplatených úrokov z úveru a napokon sumy 233.021,31.- eura ako náhrady ušlého nájomného. Navrhovatelia sa pôvodne v prejednávanej veci domáhali tiež vydania bezdôvodného obohatenia, a to v sume 1.321.000,- Sk s príslušenstvom od odporcu v 1/ rade a v sume 1.614.800,- Sk od odporcu v 2/ rade. Súd však vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom č.k. 8 C 224/2003-473a, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.2.2009 a ktorým súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5.480.114,73.- Sk a časti príslušenstva zastavil, odporcov zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia v uplatnenej výške s príslušenstvom, pričom v časti príslušenstva návrh zamietol.
Navrhovatelia vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody tvrdili, že konaním odporcov im vznikla škoda, keď kúpna zmluva zo dňa 30.9.1998 na základe ktorej mali od odporcov nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Dúbravka, parc. č. XXXX/X, XXXX/XX a diel č. 2 z parcely XXXX/XX bola neplatná z dôvodu, že odporcovia by ňou previedli na navrhovateľov viac práva ako sami mali. Na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, bol totiž pred uzavretím kúpnej zmluvy uplatnený reštitučný nárok zo strany Majiteľov urbáru a lesného spoločenstva Bratislava - Lamač. O uplatnení reštitučného nároku mali odporcovia nesporne vedomosť, čo bolo v konaní preukázané listinnými dôkazmi - Vyjadrenie Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 2.8.1995 v reštitučnej veci Lesného spoločenstva Lamač, Uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľností podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. zo dňa 30.11.1992 a Záznamom z obhliadky konanej dňa 11.5.1995 za účasti zástupcov Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy. V dôsledku neplatného právneho úkonu
- neplatnej kúpnej zmluvy, neplatnosť ktorej zavinili odporcovia vznikla navrhovateľom škoda.
Vo vzťahu ku škode, ktorá navrhovateľom vznikla ako rozdiel v cene nehnuteľností v čase, keď navrhovatelia zistili, že nie sú vlastníkmi pozemkov a cenou, za ktorú pozemky nadobudli, vo výške 79.352,42 EUR (5.326.571 - 2.936.000 = 2.390.571,-Sk) navrhovatelia uviedli, že trhová cena nehnuteľností, za ktoré by bolo možné pozemky predať, bola preukázaná znaleckým posudkom O.. D. F., znalca stavebníctvo, vyhotoveným ku dňu podania žalobného návrhu. Námietky odporcu v 1. rade, že znalecký posudok nezohľadňuje výstavbu diaľnice a pozemky boli z tohto dôvodu prakticky nepredajné, podľa navrhovateľov neobstoja. V prípade, že by pozemky boli vo vlastníctve navrhovateľov, boli by ich za trhovú cenu odpredali Slovenskej správe ciest rovnako ako budovy, prípadne by sa mohli domáhať náhrady za vyvlastnenie v cene blízkej trhovej cene. Navrhovatelia by v každom prípade boli získali cenu nehnuteľností, ktorá je obdobná cene stanovenej znaleckým posudkom, predloženým v súdnom konaní ako dôkaz.
Vo vzťahu ku škode v podobe zaplatených úrokov z úveru navrhovatelia uviedli, že dlhodobo žiadali o odpredaj pozemkov, na ktorých boli postavené stavby v ich vlastníctve. Tieto stavby boli zriadené ako dočasné, nakoľko pozemky, na ktorých boli vybudované, neboli vo vlastníctve navrhovateľov, ale vo vlastníctve a správe odporcov. Navrhovatelia tieto nehnuteľnosti užívali na základe nájomnej zmluvy a riadne za ich užívanie platili nájomné. Charakter stavieb však zodpovedal stavbám trvalým a po nadobudnutí pozemkov do svojho vlastníctva mali navrhovatelia záujem o prekvalifikovanie charakteru stavieb z dočasných na stavby trvalé. Keďže mali navrhovatelia dlhodobo záujem o kúpu pozemkov, každoročne o ňu žiadali. Až v roku 1998 odporcovia s predajom nehnuteľností súhlasili a uzavreli s navrhovateľmi kúpnu zmluvu. Lehota splatnosti kúpnej ceny na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy bola 30 dní. Nakoľko navrhovatelia touto sumou nedisponovali a vybavenie úveru si vyžadovalo dlhší čas, požiadali o pôžičku svojho rodinného priateľa A. E.. A. E. poskytol navrhovateľom pôžičku vo výške 3.500.000,-Sk, a to až do doby poskytnutia úveru v T. I. B. J. a.s., najneskôr však do uplynutia 1 roka od uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Po poskytnutí úveru z T. I. B. J. a.s. navrhovatelia poskytnutú pôžičku vrátili. Tieto skutočnosti boli potvrdené výpoveďou navrhovateľov, ale aj svedka A. E..
Napokon, vo vzťahu ku škode v podobe ušlého zisku - ušlého nájomného vo výške 233.021,31 EUR (7.020.000,- Sk) za obdobie od marca 2001, kedy nájomca ukončil nájomnú zmluvu, nakoľko nastali problémy s vlastníctvom pozemkov a jeho situácia bola neistá, do mája 2004, kedy navrhovatelia odpredali budovy autobazáru postavené na dotknutých pozemkoch Slovenskej správe ciest, poukázali na to, že navrhovateľ O. U. vo svojej výpovedi potvrdil, že areál autobazáru, ktorý navrhovatelia vybudovali na sporných pozemkoch, bol predmetom nájmu - navrhovatelia ho prenajímali spoločnosti I. R. a spol. s.r.o. na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej na jeseň 1998 (po uzatvorení kúpnej zmluvy s odporcami), pričom nájomné bolo podľa nájomnej zmluvy, ktorá bola predložená súdu ako dôkaz, vo výške 180.000,-Sk mesačne. Pohľadávky na nájomnom podľa tejto nájomnej zmluvy naviac slúžili ako zabezpečovací inštitút na zabezpečenie poskytnutého úveru od Bank I. B. J. a.s., keď podľa či. XII ds. 5 úverovej zmluvy bol úver zabezpečený okrem iného postúpením všetkých existujúcich a budúcich pohľadávok na nájomnom vyplývajúcich z tejto nájomnej zmluvy. Je teda nesporné, že nájomný vzťah existoval, v dôsledku neplatnosti kúpnej zmluvy a nejasných právnych vzťahov k nehnuteľnostiam bol ukončený a navrhovateľom tým vznikla škoda spočívajúca v ušlom zisku.
V konaní bolo teda podľa navrhovateľov riadne preukázané, že zo strany odporcov došlo k porušeniu právnej povinnosti, v dôsledku ktorej vznikla navrhovateľom škoda. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody je zrejmá, keď odporcovia vedome previedli na navrhovateľov viac práv, ako sami mali, zavinili teda vznik škody, ktorej náhradu navrhovatelia požadujú. Vznik aj výška škody boli preukázané rozsiahlym dokazovaním - jednak listinnými dôkazmi a tiež svedeckou výpoveďou navrhovateľov a svedka A. E..
Odporca v 1/ rade žiadal návrh voči nemu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že nezapríčinil absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.1998. Hlavné mesto SR Bratislava neevidovalo vo svojom archíve žiadnu výzvu na vydanie predmetných nehnuteľností. Hlavné mesto SR Bratislava je vlastníkom veľkého množstva pozemkov, ktoré sú v správe jednotlivých mestských častí, pričom ku dňu podpísania kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.1998 nebola na liste vlastníctva č. X pre katastrálne územie C., na ktorom bol zapísaný pozemok parc. č. XXXX/X, vyznačená plomba titulom Rozhodnutia č. 976/97-10/ J06/98, čo mohlo zabrániť prevodu tohto pozemku a odstráneniu neistoty v oblasti vlastníckych vzťahov v budúcnosti. Za uvedený nedostatok však nemožno viniť ani žalovaného v 1/ rade, ani žalovaného v 2/ rade. Dokonca žalovanému v 2/ rade, ktorý mal v tom čase predmetné nehnuteľnosti správe, Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV, Odboru pozemkového, poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva zo dňa 08.09.1998 nebolo ani len doručené, čo vyplýva zo samotného Rozhodnutia. Predmetné Rozhodnutie totiž bolo doručované Miestnemu úradu - Bratislava - Lamač. Čo sa týka rozdielu v cene pozemkov, cena určená znalcom je iba hypotetická a nezohľadňuje skutočnosť, že pozemky mali byť vyvlastnené, čo bola notoricky známa skutočnosť a k čomu aj došlo v roku 2002. Týmto sa pozemky stali prakticky nepredajnými a cena určená znalcom nezohľadňuje popísané skutočnosti. Navyše navrhovatelia kupovali pozemky s vedomosťou, že tam je hrozba vyvlastnenia, o čom svedčí aj žiadosť pána U. a o odkúpenie pozemkov zo dňa 28.1.1998. Pokiaľ ide o uplatňovanú náhradu škody z titulu ušlého nájomného, v prípade, ak by však išlo o nájomné za stavby, je tento nárok vylúčený, nakoľko predmetom kúpnej zmluvy boli pozemky a nie stavby, pričom by navrhovatelia nemali naň nárok aj z dôvodu, že stavby bolo povolené užívať len ako stavby dočasné do júna 2000. Od momentu, kedy boli predmetné pozemky vyvlastnené (rok 2002), nemohol objektívne existovať jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a to existencia (vznik) škody samotnej, k vyvlastneniu by totiž prišlo bez ohľadu na platnosť či neplatnosť kúpnej zmluvy a žiadna ďalšia škoda nemohla navrhovateľom vznikať. Ďalej k tejto náhrade škody namietali, že v danom prípade ide o zmluvu o prenájme nebytových priestorov, ktorá je absolútne neplatná z dôvodu, že zmluva bola uzatvorená pred založením obchodnej spoločnosti nájomcu. Plnenie z neplatného právneho dôvodu nezakladá nárok na náhradu škody. Zmluva o nájme bola uzavretá na dobu určitú, nebolo preukázané ani to, že navrhovatelia mali súhlas obce na tento prenájom, ktorý je zákonnou náležitosťou pre platnosť takejto zmluvy. Pokiaľ ide o požadované úroky z úveru, navrhovatelia predložili zmluvu s pánom E. až po spochybnení účelu, na ktorý mal byť úver použitý. Zmluva o pôžičke sa preto javí ako čisto účelová. Navrhovatelia pritom sami žalobe, ako aj v stanovisku zo 4.3.2008, uviedli, že úver použili na výstavbu a zveľaďovanie komplexu autobazáru a teda nemá nič spoločné s kúpou pozemkov.
Odporca v 2/ rade taktiež žiadal návrh voči nemu zamietnuť. Poukázal na to, že je správcom majetku hlavného mesta. V rámci výkonu správy postupoval v súlade so štatútom Zákona o majetku obcí, v rámci ktorého dal do nájmu navrhovateľom predmetné pozemky. Na základe tejto nájomnej zmluvy ich potom navrhovatelia každoročne žiadali o odpredaj pozemkov. Odporca v 2/ rade každoročne odpovedal, že ide o územie, ktoré má podliehať zmenám a preto nie je vhodné na odpredaj. Napriek tomu navrhovatelia požiadali o odpredaj, odporca v 2/ rade vypracoval kúpnu zmluvu, ktorú kataster následne považoval za vkladu schopnú, vklad bol povolený a toto bolo zrušené až na základe protestu prokurátora. Zmluva bola uzavretá v súlade so všetkými všeobecne záväznými predpismi aj internými predpismi. Zmluvu uzatvorili potom, čo si tesne pred podpisom vyžiadali výpis z katastra nehnuteľnosti, ktorý je verejnou listinou a táto verejná listina im potvrdzovala, že hlavné mesto je vlastníkom nehnuteľnosti. Mestská časť nebola účastníkom reštitučného konania, oprávnená osoba Lesné spoločenstvo Lamač ich nevyzvala na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľnosti, nedopustili sa protiprávneho ani zavineného konania a nenesú preto zodpovednosť za vznik škody. Ak by kataster nehnuteľnosti a pozemkový úrad riadne viedli svoje evidencie, tak by nedošlo k rozporu podľa reštitučného zákona. Sú toho názoru, že vedome, ani z nedbanlivosti nespôsobili neplatnú zmluvu. Na odpredaj tejto nehnuteľnosti mali aj súhlas magistrátu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Kúpna zmluva č. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, výpis z LV č. XXXX z XX.X.XXXX, Rozhodnutie OÚ Bratislava IV, Katastrálny odbor č. V-XXXX/ XX z XX.X.XXXX, Rozhodnutie OÚ Bratislava IV, Odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva z 8.9.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.1998, Rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave zo 6.3.2002, Rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Bratislava IV zo 4.4.2002, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 19S 202/02-14 z 24.10.2002, Úverová zmluva zo dňa 12.2.1999, Uplatnenie reštitučného nároku z 30.11.1992, Záznam z ohliadky zo dňa 11.5.1995, vyjadrenie odporcu v 1/ rade z 2.8.1995, Rozhodnutie OÚ Bratislava IV č. XXXX/ XXXX/vyvl/Zg/XXH z 2.4.2002, rozhodnutie KÚ v Bratislave, Odbor životného prostredia z 3.7.2002, výpisy z LV č. X zo dňa XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX, žiadosti navrhovateľa o odkúpenie pozemku zo dňa XX.XX.XXXX, X.X.XXXX a XX.X.XXXX, Rozhodnutie OÚ Životného prostredia Bratislava IV zo dňa 15.5.1995, OÚ Bratislava z 30.6.1999, výpisom z účtu odporcu v 2/ rade z 8.10.1998, Zmluva o nájme zo dňa 25.9.1998, Zmluva o pôžičke zo 6.10.1998, potvrdenie K. T. J., a.s. zo dňa 2.2.2011 a tiež výsluchom navrhovateľov a svedka A. E..
Po starostlivom vyhodnotení vykonaných dôkazov, a to jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a v kontexte podaní a prednesov účastníkov konania, súd ustálil skutkový stav veci nasledovne :
Navrhovatelia ako kupujúci a odporcovia v 1/ a 2 rade ako predávajúci uzavreli dňa 30.9.1998 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva pozemkov parc. č. XXXX/XX a XXXX/X a diel č. X z novovytvoreného pozemku parc. č. XXXX/XX, všetko v k.ú. C.. V tejto kúpnej zmluve bola dohodnutá kúpna cena vo výške 2.936.000,- Sk, z toho suma 1.321.200,- Sk pre odporcu v 1/ rade a suma 1.614.800,-Sk pre odporcu v 2/ rade, ktorá bola navrhovateľmi odporcom aj uhradená v plnej výške.
Ak to tiež vyplynulo z vyššie uvedených listinných dôkazov, ešte v roku 1992 (dňa 3.12.1992) uplatnilo na vyššie uvedené pozemky Lesné spoločenstvo Bratislava Lamač reštitučné nároky, čo malo za následok, že po rozhodnutiach OÚ Bratislava IV, Katastrálny odbor č. V-XXXX/XX z XX.X.XXXX, OÚ Bratislava IV, Odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva z 8.9.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.1998 a Katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa 6.3.2002, bol napokon návrh na vklad vlastníctva v prospech navrhovateľov rozhodnutím Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Bratislava IV zo 4.4.2002, zamietnutý a správnosť tohto rozhodnutia bola potvrdená aj Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 19S 202/02-14 z 24.10.2002. Dôvodom zamietnutia návrhu bola skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 30.9.1998 je neplatná pre rozpor so zákonom z dôvodu uplatnených reštitučných nárokov a ich priznania reštituentom. V súvislosti s reštitučným konaním a tiež rozhodnutiami predchádzajúcimi uzavretiu kúpnej zmluvy z 30.9.1998 treba uviesť, že ako je to zrejmé z predložených listín, odporcovi v 2/ rade neboli žiadne listiny, či rozhodnutia doručované ani len na vedomie a odporca nebol žiadnym zo zúčastnených subjektov upovedomený o prebiehajúcom reštitučnom konaní, aj rozhodnutie o vydaní nehnuteľností bolo doručené MÚ Mestskej časti A. a nie odporcovi v 2/ rade. Preto odporca v 2/ rade nemal o ňom vedomosť. Súčasne sa vykonanými dôkazmi potvrdila pravdivosť tvrdenia odporcu v 2/ rade, že krátko pred uzavretím kúpnej zmluvy si vyžiadal výpis z listu vlastníctva, z ktorého nevyplýva nič, čo by bránilo uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 30.9.1998. Dňa 11.5.1995 sa konala na mieste samom, teda na predmetných pozemkoch ohliadka, ktorej sa zúčastnili zástupcovia reštituentov, MÚ A., avšak aj odporcu v 1/ rade - konkrétne za neho O.. A. a D.. H.. Odporca v 2/ rade nebol prítomný ani na tejto ohliadke.
Odporca v 1/ rade sa o tom, že boli na predmetné pozemky uplatnené reštitučné nároky (okrem toho, že sa zúčastnil aj na ohliadke vykonanej v súvislosti s reštitučným konaním), dozvedel už v roku 1995, čo je zrejmé z jeho vyjadrenia zo dňa 2.8.1995, adresovaného Pozemkovému úradu v Bratislave, v ktorom odporca v 1/ rade v rámci reštitučnej veci Lesného spoločenstva A. uvádza, že pozemok parc. č. 1414 zasahuje aj do parc. č. XXXX/X, ktorá je zastavaná autobazárom a jeho príslušným areálom.
Dňa 6.10.1998 si navrhovatelia od A. E. požičali sumu 3.500.000,- Sk, a to za účelom zaplatenia kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti v súlade s kúpnou zmluvou zo dňa 30.9.1998. S veriteľom sa navrhovatelia dohodli, že dlžnú sumu mu vrátia z úveru, o ktorý požiadali v banke.
Navrhovatelia v súlade s ustanovením čl. III kúpnej zmluvy uhradili odporcom kúpnu cenu v plnej výške. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná ani medzi účastníkmi.
Dňa 12.2.1999 navrhovatelia uzavreli s T. I. B. J. a.s. zmluvu o úvere, na základe ktorej táto banka poskytla úver vo výške 3.500.000,- Sk za podmienok podrobnejšie dohodnutých v úverovej zmluve.
Navrhovatelia veriteľovi - A. E. vrátili pôžičku v sume 3.500.000,- Sk z úveru poskytnutého T. I. B. J. a.s., potom, čo obdržali peniaze z banky.
K týmto skutkovým zisteniam súd dospel na základe listinných dôkazov, výpovedí navrhovateľov, no tiež výpovede svedka A. E.. Uzavretie zmlúv a tiež realizácia peňažných transakcii sú zrejmé z listinných dôkazov v spojení s výpoveďami navrhovateľov a svedka E.. Tento svedok, o ktorého hodnovernosti nebol žiadny dôvod pochybovať, totiž jednoznačne potvrdil, že navrhovatelia si od neho potrebovali požičať prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, keďže vybavenie úveru, na ktorom sa svedok pritom tiež okrajovo podieľal, trvalo dlhšie. Za takýchto okolností je prirodzené, že navrhovatelia si od neho ako dlhoročného rodinného priateľa, ktorý disponoval potrebnou sumou požičali s cieľom preklenúť dočasnú neschopnosť uhradiť kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti. Rovnako je prirodzené, že za takýchto okolností potom p. E. mal vedomosť o účele použitia prostriedkov, ktoré požičal navrhovateľom (úhrada kúpnej ceny za nehnuteľnosti) ako to uviedol so svojej výpovedi.
Z predloženého potvrdenia K. T. J., a.s. zo dňa 2.2.2011 vyplýva, že navrhovatelia úverovej banke uhradili na základe zmluvy o úvere úroky z úveru v celkovej výške 47.842,87 €.
Ďalej treba uviesť, že navrhovatelia dňa 25.9.1998 uzavreli so spoločnosťou I. R., s.r.o. nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom plôch a objektov nachádzajúcich sa na parceliach č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX - zastavaná plocha , k.ú. T. - C., pričom obsahom je prenájom konkrétne : kancelárskych priestorov, autosalónu, 3 dielenských boxov, panelovej garáže, nezasklenej terasy, parkovacích plôch, Lapolu a 2 žúmp. Nájomné bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté na sumu 180.000,- Sk mesačne. Nájomný vzťah skončil na základe jednostranného skončenia zo strany I. R., s.r.o. Dôvodom tohto skončenia nájmu bolo, že, ako to uviedol samotný navrhovateľ v 1/ rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 24.11.2010, tam išla výstavba tunela Sitina.
Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne :
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Pre vznik nároku na náhradu škody je v súlade s citovaným ustanovením § 420 OZ nevyhnutné, aby došlo k porušeniu právnej povinnosti, vyplývajúcej zo zákona alebo dohody zmluvných strán, ďalej, aby poškodenému vznikla škoda, pričom tu musí existovať priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany škodcu a vznikom škody na strane poškodeného.
Pokiaľ chce byť navrhovateľ v konaní o zaplatenie náhrady škody úspešný, musí uniesť dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Pokiaľ v konaní nepreukáže existenciu čo i len jedného z týchto predpokladov, nemôže byť v konaní úspešný.
V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkou vzniku zodpovednostného vzťahu ako takého, a to osobitne vo vzťahu ku každému z odporcov, so zreteľom na splnenie predpokladov pre vznik zodpovednostného vzťahu v prípade každého z nich.
Po posúdení naplnenia predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu každého z odporcov so zreteľom na skutkový veci ustálený vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci prichádza do úvahy iba zodpovednosť odporcu v 1/ rade za škodu, ktorej náhrady sa navrhovatelia domáhali.
Základným predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu podľa ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka je preukázané porušenie právnej povinnosti škodcu. Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti danej veci však odporca v 2/ rade v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy, ktoré má byť podľa tvrdenia navrhovateľov príčinou vzniku ich škody neporušil žiadnu povinnosť. Odporca v 2/ rade mal pozemky, ktoré boli predmetom prevodu podľa predmetnej kúpnej zmluvy, zverené do správy a preto bol oprávnený takúto zmluvu uzavrieť. Súčasne možno so zreteľom na ustálený skutkový stav veci konštatovať, že odporca v 2/ rade nemal vedomosť a ani nemal na základe čoho mať vedomosť o tom, že predmetné pozemky sú predmetom reštitučného konania, teda že na ne boli uplatnené reštitučné nároky (čo bolo v konečnom dôsledku dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy). Odporca vychádzal z aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností, ktorý zistil z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností, ktorý si na tento účel vyžiadal a v čase uzavretia zmluvy mu ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemalo byť ako známe uplatnenie reštitučných nárokov. O tejto skutočnosti mal vedomosť odporca v 1/ rade, no tiež predstavitelia Mestskej časti A., ktorým sa celkom nesprávne tieto skutočnosti oznámili, no ktorí túto informáciu nesprostredkovali odporcovi v 2/ rade. V tejto súvislosti možno poukázať aj na to, že v súvislosti s uplatnenými reštitučnými nárokmi sa konala ohliadka pozemkov na mieste, ktorej sa zúčastnili predstavitelia reštituentov, odporcu v 1/ rade a tiež MČ A.. Taktiež však odporca v 2/ rade vedomosť o tejto skutočnosti nemal ani od odporcu v 1/ rade, a to aj napriek tomu, že odporca v 1/ rade mal vedomosť o uplatnení reštitučných nárokov a na druhej strane sa aktívne podieľal na predaji sporných pozemkov navrhovateľom.
Vzhľadom na uvedené preto odporca v 2/ rade, ktorý pri uzavretí kúpnej zmluvy vychádzal z aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností a v situácii, keď sa správal spôsobom, ktorý spĺňa znaky náležitej opatrnosti, ktoré treba od zmluvnej strany v takomto prípade vyžadovať, nemal dôvod pochybovať o tom, že prevodu sporných pozemkov nebráni žiadna právna či faktická prekážka. Preto odporca v 2/ rade v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 30.9.1998, no ani iným spôsobom, neporušil právnu povinnosť, ktorá mohla viesť k vzniku práva navrhovateľov na náhradu škody, uplatnenej v tomto konaní. Pre úplnosť možno konštatovať, že v prípade odporcu v 2/ rade nemožno hovoriť ani o porušení prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, keďže v tomto prípade postupoval s náležitou opatrnosťou a na prípadné predídenie neplatnosti zmluvy objektívne nemal dostatok informácii.
Preto keďže odporca v 2/ rade nemôže pre chýbajúci znak porušenia právnej povinnosti zodpovedať za škodu, ktorej náhrady sa navrhovatelia domáhajú v tomto konaní, súd návrh navrhovateľov proti odporcovi v 2/ rade v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Iná situácia je však v prípade odporcu v 1/ rade. Vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného vykonanými dôkazmi, možno konštatovať, že odporca porušil v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 30.9.1998 právnu povinnosť, a to minimálne všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Odporca v 1/ rade totiž po celú dobu mal a musel mať vedomosť o uplatnení reštitučných nárokov, nakoľko táto skutočnosť mu bola zrejmá a napriek tomu nevyvinul žiadnu aktivitu v záujme odvrátenia vzniku prípadnej škody navrhovateľov, ktorá mohla navrhovateľom vzniknúť v dôsledku neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy. Minimum, čo bolo možné od odporcu v 1/ rade za danej situácie očakávať, bolo oboznámenie odporcu v 2/ rade so skutočnosťou, že boli na predmetné nehnuteľnosti uplatnené reštitučné nároky, čo zo zákona bráni ich platnému prevodu. Možno preto zhrnúť, že medzi navrhovateľmi a odporcom v 1/ rade zodpovednostný vzťah vznikol.
Keďže navrhovateľmi uplatnená náhrady škody pozostáva z viacerých relatívne samostatných čiastkových položiek (nárokov), v prípade ktorých sú pri každej relevantné čiastočne iné skutkové okolnosti, je na mieste v záujme prehľadnosti sa týmito čiastkovými nárokmi z hľadiska splnenia predpokladov pre priznanie náhrady škody zaoberať samostatne.
1. K náhrade škody, ktorá mala vzniknúť ako rozdiel medzi trhovou hodnotou pozemkov
a kúpnou cenou pozemkov
Vo vzťahu k tomuto čiastkovému nároku súd dospel k záveru, že návrh v tejto časti nie je dôvodný. Je síce pravdou, že odporca v 1/ rade spôsobil neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej mali navrhovatelia nadobudnúť vlastníctvo predmetných nehnuteľností, avšak zo samotnej skutočnosti , že tu existuje rozdiel medzi výškou peňažnej sumy, za ktorú by boli predmetné nehnuteľnosti kúpili, nemožno vyvodiť, že navrhovateľom vznikla škoda, a to ani v podobe ušlého zisku, z čoho zrejme navrhovatelia vychádzali v prípade tohto čiastkového uplatneného nároku. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovatelia mali v úmysle predmetné nehnuteľnosti predať tretej osobe (a naviac práve za trhovú hodnotu nehnuteľností). Naopak, samotný navrhovateľ vo svojej výpovedi dňa 24.11.2010 uviedol, že predmetné pozemky kupovali s tým, že tam chcú prevádzkovať servis a predaj motorových vozidiel. Ak potom, pri absencii skutočného zmenšenia majetku v prípade tohto čiastkového nároku, vychádzame zo samotnej podstaty ušlého zisku, ktorý prichádza do úvahy iba vtedy, ak by bol inak (ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu) zisk dosiahnutý pri pravidelnom behu udalostí, možno konštatovať, že v tomto prípade by ani pri pravidelnom behu udalostí neboli navrhovatelia dosiahli zisk, ktorý žiadajú nahradiť od odporcov.
Preto súd dospel k záveru, že navrhovateľom ani voči odporcovi v 1/ rade nevzniklo právo na zaplatenie tejto náhrady škody a návrh je preto v tejto časti nedôvodný.
2. K náhrade škody v podobe ušlého zisku - nájomného
V tomto prípade žiadali navrhovatelia priznať náhradu ušlého zisku na nájomnom, ktorý by boli v prípade platného prevodu nehnuteľností dosiahli, a to v období od marca 2001. Tu však súd dospel k záveru, že hoci je pravdou, že navrhovateľom nájomca - spoločnosť I. R., s.r.o. za ďalšie obdobie už neplatila nájomné, keďže medzičasom nájomný vzťah zanikol, vzniku práva na náhradu za takto nevyplatenú sumu bránia viaceré skutočnosti. V prvom rade tu absentuje príčinná súvislosť medzi tvrdeným vznikom škody a škodovou udalosťou spôsobenou správaním odporcu v 1/ rade. Ako totiž samotný navrhovateľ v 1/ rade uviedol vo svojej výpovedi, p. R., resp. I. R., s.r.o. nájomný vzťah ukončila z dôvodu, že sa tam mala realizovať stavba tunela Sitina. Už len z tejto skutočnosti je zrejmé, že ukončenie nájomného vzťahu s Auto R., s.r.o. nebolo zapríčinené (v konaní nebolo preukázané, že hoci len nepriamo) tým, že kúpna zmluva ohľadne predmetných nehnuteľností bola uzavretá neplatne. Preto, keďže tu nebola v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany odporcu v 1/ rade a tvrdeným vznikom škody, navrhovateľom ani v tomto prípade nevzniklo právo na náhradu škody.
Ďalej však treba poukázať na to, že, vychádzajúc z obsahu nájomnej zmluvy, predmetom nájmu boli len stavby (kancelárske priestory, autosalón, 3 dielenské boxy, panelová garáž, nezasklená terasa, parkovacie plochy, Lapol a 2 žumpy), nachádzajúce sa na predmetných pozemkoch a nie pozemky samotné. Je síce pravdou, že na užívanie prenajatých stavieb bolo potrebné užívať aj pozemky, na ktorých tieto stavby boli postavené, to však ešte neznamená, že predmetom nájmu boli aj samotné pozemky. Tie pritom výslovne neboli zahrnuté do vymedzenia predmetu nájmu. Naviac, keďže v čase uzavretia nájomnej zmluvy (25.9.1998) neboli navrhovatelia vlastníkmi predmetných pozemkov, keď aj samotná kúpna zmluva bola uzavretá až dňa 30.9.1998 a mohli byť jedine nájomcami týchto pozemkov, nemohli platne so spoločnosťou nájomcu uzavrieť ohľadne pozemkov (na rozdiel od stavieb) nájomnú, ale len podnájomnú zmluvu. V takomto prípade by potom bolo treba nájomnú zmluvu zo dňa 25.9.1998 hodnotiť vo vzťahu k pozemkom (ak by aj boli predmetom nájmu) ako absolútne neplatný právny úkon a ušlé nájomné, na ktoré by v konečnom dôsledku nevznikol navrhovateľom nárok, nemôže predstavovať
ich škodu, ktorej vznik by zapríčinil odporca v 1/ rade. Uvedené potom predstavuje ďalší dôvod, pre ktorý navrhovateľom ani v tomto prípade nevzniklo právo na náhradu škody.
3. K náhrade škody v podobe zaplatených úrokov z úveru
V tomto prípade došlo nepochybne k zmenšeniu majetku navrhovateľov, keďže úroky z úveru boli banke v sume 47.842,87 eura skutočne zaplatené. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi konaním odporcu v 1/ rade a zmenšením majetku navrhovateľov možno konštatovať, že táto tu bola nepochybne preukázaná. Z vykonaných dôkazov totiž vyplynulo, že peňažné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny za predmetné pozemky navrhovatelia získali od ich priateľa A. E., ktorému následne, v súlade s ich dohodou, ktorá to výslovne predpokladala, túto pôžičku navrhovatelia vrátili z prostriedkov získaných úverom v banke. Je teda nesporné, že bez uzavretia spornej kúpnej zmluvy, by neboli navrhovatelia uzavreli následne úverovú zmluvu s T. I. B. J. a.s., na základe ktorej boli povinný zaplatiť (a aj zaplatili) úroky vo výške 47.842,87 eura. Ďalej, v dôsledku toho, že predmetná kúpna zmluva pre nerešpektovanie uplatnených reštitučných nárokov zo strany odporcu v 1/ rade (ktorý spomedzi zmluvných strán jediný mal o nich relevantnú vedomosť) bola uzavretá neplatne, navrhovatelia boli nútený v súlade s ich povinnosťami vyplývajúcimi z úverového vzťahu zaplatiť banke úroky z úveru, a to v situácii, kedy sa v konečnom dôsledku nestali vlastníkmi pozemkov a nemali k dispozícii ani peňažné prostriedky vynaložené na neplatný prevod, ktoré museli splácať, vrátane úrokov z úveru a ktoré splatili ešte skôr, než im odporcovia vydali bezdôvodné obohatenie získané v podobe navrhovateľmi zaplatenej kúpnej ceny podľa neplatnej kúpnej zmluvy.
Vzhľadom na uvedené preto možno uzavrieť, že preukázané (zbytočné) zmenšenie majetku navrhovateľov v rozsahu zaplatených úrokov z úveru v sume 47.842,87 eura bolo zapríčinené porušením právnej povinnosti zo strany odporcu v 1/ rade a preto je odporca v 1/ rade povinný navrhovateľom takto vzniknutú škodu nahradiť.
Záverom teda možno zhrnúť, že, vychádzajúc z jednotlivých čiastkových záverov vo vzťahu k uplatneným nárokom, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov proti odporcovi v 1/ rade je v časti 47.842,87 eura dôvodný, zaviazal odporcu v 1/ rade na zaplatenie tejto sumy a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách celého konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovatelia sa v prejednávanej veci pôvodne podaným návrhom domáhali tiež vydania bezdôvodného obohatenia, a to v sume 1.321.000,- Sk s príslušenstvom od odporcu v 1/ rade a v sume 1.614.800,- Sk od odporcu v 2/ rade. Súd vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom č.k. 8 C 224/2003-473a, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.2.2009 a ktorým súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5.480.114,73.- Sk a časti príslušenstva zastavil, odporcov zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia v uplatnenej výške s príslušenstvom, pričom v časti príslušenstva návrh zamietol. Súd pritom nerozhodol o trovách konania, súvisiacich s čiastočným rozsudkom. Preto bolo potrebné v tomto rozsudku rozhodnúť o trovách celého konania.
Odporca v 2/ rade bol v konaní v prevažnej časti úspešný, keď bol neúspešný v sume 53.601,54.- eura a vo zvyšku (360.216,60.- eur) bol úspešný. Boli preto splnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania tomuto odporcovi podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Nakoľko však odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Čo sa týka výsledku sporu medzi navrhovateľmi a odporcom v 1/ rade, v prevažnej časti bol úspešný odporca v 1/ rade. Navrhovatelia sa totiž celkovo domáhali priznania sumy 585.978,89.- eura a súd odporcu v 1/ rade zaviazal celkovo len na zaplatenie sumy 91.687,80.- eura. Preto boli splnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania odporcovi v 1/ rade, a to podľa zásady pomeru úspechu a neúspechu navrhovateľov a odporcu v 1/ rade. Vzhľadom na výšku peňažnej sumy v ktorej bol každý z účastníkov úspešný, resp. neúspešný, je výsledkom konania úspech navrhovateľov v 15,65 % a
úspech odporcu v 1/ rade v 84,35 %. Preto boli splnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania odporcovi v 1/ rade v rozsahu 68,70 % vzniknutých trov (84,35 % - 15,65 %)
Odporcovi v 1/ rade v konaní vznikli trovy za zaplatený súdny poplatok za odvolanie proti nariadenému predbežnému opatreniu v sume 33,19.- eura a trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, v celkovej výške 22.611,20.- eura, zo základu 585.978,89.- eura (celý predmet konania proti odporcovi v 1/ rade) za nasledovné úkony právnej pomoci :
1. prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 26.4.2006
2. odvolanie proti predbežnému opatreniu zo dňa 30.5.2006 - polovičná odmena v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) vyhlášky
3. písomné vyjadrenie zo dňa 6.2.2007
4. písomné vyjadrenie zo dňa 29.6.2007
5. účasť na pojednávaní 13.2.2008
6. účasť na pojednávaní 9.4.2008
7. účasť na pojednávaní 28.5.2008 (odročené bez prejednania) - štvrtinová odmena v zmysle § 14 ods. 4 druhá veta vyhlášky
8. účasť na pojednávaní 2.12.2008
9. účasť na pojednávaní 17.8.2010
10. účasť na pojednávaní 14.9.2010
11. účasť na pojednávaní 24.11.2010
12. účasť na pojednávaní 12.1.2011
13. účasť na pojednávaní 2.3.2011
pri odmene za jeden úkon právnej pomoci vo výške 1.595,17.- eura (celkovo 11 a 3 úkonu), + paušálna náhrada v sume 71,77.- eura - 2 x 5,44.- eura (164,- Sk), 2 x 5,91.- eura (187,- Sk), 4 x 6,31.- eura (190,- Sk), 3 x 7,21.- eura a 2 x 7,41,- eura, + 20 % DPH zo sumy 18.815,01.- eura, teda 3.763 eur, keďže právny zástupca odporcu v 1/ rade je platiteľom DPH.
Vychádzajúc z uvedeného výpočtu potom súd priznal odporcovi v 1/ rade podľa pomeru úspechu a neúspechu náhradu trov konania v sume 15.533,89.- eura, čo predstavuje 68,70 % trov, ktoré mu v konaní vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na tunajšom súde
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uvedené, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, alebo ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, alebo odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, alebo ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Rozsudok je vykonateľný, len čo je uplynie lehota na plnenie.