Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/154/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: M. A., s.r.o., so sídlom L. XXXX/XX, Q. XXX XX, D. : XX XXX XXX, právne zastúpený Mgr. Milanom Sadloňom, advokátom so sídlom v Senici, V. Paulínyho - Tótha 30, , Senica 905 01, proti odporcovi : X. F., bytom A. XX, XXX XX Q., nar. XX. XX. XXXX, právne zastúpený AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., E.B. Lukáča 2, 036 01 Martin, IČO : XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 14.292,57 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Súd konanie v časti protinávrhu v sume 1.690,47 € s príslušenstvom zastavuje.

III. Súd protinávrh odporcu vo zvyšku zamieta.

IV. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 08. 10. 2004 doručeným na tunajší súd dňa 10. 02. 2004 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže odporcu zaplatiť sumu 430.578,- Sk ( 14.292,57,- € ), titulom náhrady škody, spočívajúcej z dohody o hmotnej zodpovednosti uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom, vrátane trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca bol zamestnancom navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy vrátane dodatku č.1 od 01. 01. 2002 na pozícii obchodný zástupca pre ambulantný predaj s miestom výkonu práce - územie SR a to na dobu neurčitú. Dňa 01. 01. 2002 bola medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty. V dňoch 3.3 - 4.3. 2003 bolo fyzickou inventúrou na pracovisku odporcu - V. XXX I., zistené manko v celkovej výške 440.667,23, za ktoré zodpovedá podľa dohody o hmotnej zodpovednosti. S odporcom navrhovateľa bolo manko prejednané dňa 07. 03. 2003, pričom s ním vyjadril nesúhlas a podľa navrhovateľa neuviedol žiadne konkrétne námietky. Za správnosť inventúry zodpovedá inventarizačná komisia, ktorá manko zistila a inventarizačný zápis podpísala. Časť škody podľa navrhovateľa odporca vo výške 10.089,- Sk uhradil, a listom zo dňa 26. 07. 2004 bol opätovne vyzvaný na náhradu škody, na ktorú však nereagoval.

Listom zo dňa 28. 01. 2005, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04. 02. 2005 sa odporca vyjadril k návrhu na začatie konania. V celom rozsahu neuznával nárok na náhradu škody a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Odporca vo vyjadrení nepopiera, že pracoval na základe pracovnej zmluvy a, že medzi navrhovateľom a odporcom bola podpísaná predmetná dohoda o hmotnej zodpovednosti.

Vo vyjadrení uvádza, že jemu zverené hodnoty zamestnávateľom, riadne odovzdal a nespôsobil žiadnu škodu, tak ako to uvádza navrhovateľ, pričom poukázal nato, že sa vyjadril k vypočítanému manku s tým, že nebol riadne zistený skutkový stav a neboli riadne zúčtované všetky doklady. Podľa odporcu nebol zistený celkový skutkový stav, nie je preukázané odovzdanie zverených hodnôt. Škodu vo výške 10.089,- Sk neuhradil, tak ako to uvádza navrhovateľ, bola vykonaná zrážka zo mzdy bez súhlasu odporcu. Odporca si v predmetnom vyjadrení uplatnil vzájomným návrhom podľa voči navrhovateľovi svoj peňažný nárok v celkovej výške 111.357,- Sk s úrokom z omeškania, ktorý pozostáva z nevyplatenej mzdy za mesiac január, február, marec a apríl 2003 a náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, vrátane uplatnenia trov konania.

Uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 25. 10. 2005, právoplatným dňa 23. 11. 2005, č.k. XX-XX, bolo konanie prerušené a to až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na Úrade justičnej a kriminálnej polícii v Q. pod č.k. H.-XXX/OEK-SE-XXXX. Jednalo sa o trestné konanie vedené voči odporcovi, začatého na základe trestného oznámenia zo dňa 04. 08. 2004 podaného navrhovateľom na H. prokuratúru v Q. a to z dôvodu, že zisteným mankom vo výške 440.667,- Sk, vzniklo podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery podľa , . Trestné konanie bolo uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Senici, sp. zn. XXX/XX zo dňa 27. 05. 2010 proti obvinenému X. F., vedené vyšetrovateľom ÚJaKP v Q., pod sp. zn. G. : H.-XXX/OEK- SE-XXXX zastavené. Sťažnosť proti uzneseniu o zastavení trestného konania podanú spoločnosťou M. A., s.r.o., Krajská prokuratúra Trnava uznesením zo dňa 02. 07. 2010, č.k. XKPt XXX/XX-XX zamietla. Rozhodnutie o zastavení trestného konania tak nadobudlo právoplatnosť.

Odporca na konanom pojednávaní zobral časť vzájomného návrhu a to v časti nároku za nevyplatenú mzdu za mesiace január až apríl 2003 vo výške 50.927,- Sk ( 1.690,47 € ) späť, s čím navrhovateľ súhlasil. Nevyplatená mzda bola odporcovi uhradená k 01. 12. 2005. V časti nároku na náhradu mzdy za dva mesiace ostal vzájomný návrh odporcu voči navrhovateľovi nezmenený.

Listom zo dňa 16. 12. 2009, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 12. 2009, navrhovateľ oznámil, že poštovou poukážkou na adresu odporcu zaslal sumu 50.927,-Sk ( 1.690,47,- € ). Jednalo sa o mzdu za mesiac január až apríl 2003 a dvojmesačné odstupné, zníženú o sumu 19.137,- Sk na základe dohody o uznaní dlhu a splátkach, o sumu 6.000,- Sk, ktorá predstavuje zrážku zo mzdy na základe súdneho rozhodnutia, o sumu 1.642,- Sk, ktorá predstavuje zrážky za stravné a o sumu 6.647, ktorá predstavuje zrážky za mzdy za nadlimitné telefonické hovory.

Odporca listom zo dňa 02. 08. 2010 súdu oznámil, že dohodu o zrážkach zo mzdy na sumu 19. 137,- Sk považuje za neplatnú, a to z toho dôvodu, že bola odporcom podpísaná pod nátlakom. Vykonanie zrážok zo mzdy navrhovateľa považuje za jeho svojvôľu, nie je zrejmý právny dôvod na ich vykonanie ako aj to, že na zrážky zo mzdy navrhovateľom nie sú splnené podmienky v zmysle .

Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä s pracovnou zmluvou, dohodou o hmotnej zodpovednosti, vyšetrovacím spisom sp. zn. G.: H.-XXX/OEK- SE-XXXX, a ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v spise a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci.

Medzi odporcom a navrhovateľom vznikol dňa 01. 01. 2002 na základe nimi podpísanej pracovnej zmluvy zo dňa 01. 01. 2002 pracovný pomer s druhom práce - obchodný zástupca pre ambulantný predaj. Dňa 01. 01. 2002 bola medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti, a to za zverené hodnoty, ktoré odporca prevzal k preprave a ktoré je povinný vyúčtovať. V dňoch 03. 03. 2003 a 04. 03. 2003 bola vykonaná fyzická inventúra u odporcu - pracovné stredisko V. XXX za obdobie od 01. 01. 2003 do 04. 03. 2003, kde osoby vykonávajúce inventúru, a to F. A., T. F., K. V. a P. B. svojími podpismi potvrdili, že pri inventúre bolo zistené manko hmotného tovaru vo výške 440.667,23,- Sk. Odporca z výškou manka nesúhlasil, pričom do zápisu vykonanej inventúry uviedol, že s mankom nesúhlasí, nakoľko nebol riadne zistený skutkový stav a neboli zaúčtované všetky doklady, a nemal vedomie, žeby na zverených hodnotách spravil schodok.

Podľa prvej vety , ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

Podľa , dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa , zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Tento osobitný druh zodpovednosti zamestnanca za škodu je založený na tom, že zamestnanec, s ktorým bola uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty zverené na základe tejto dohody, hoci ich bol povinný vyúčtovať, takže došlo k vzniku schodku. Je to zodpovednosť za predpokladané zavinenie spočívajúce v tom, že zamestnanec nesplnil povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty. Predpokladmi vzniku zodpovednosti podľa sú existencia pracovnoprávneho vzťahu, vznik škody vo forme schodku, uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a zavinenie zamestnanca. Základným predpokladom zodpovednosti za schodok je uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti za tieto hodnoty. Táto zodpovednosť trvá zásadne od uzavretia takejto dohody až do skončenia pracovného pomeru, pokiaľ však nedôjde k odstúpeniu od dohody. Charakteristickým znakom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, je ich určenie na obeh alebo obrat po celú dobu, po ktorú sú mu zverené. Schodok pritom predstavuje účtovný rozdiel medzi celkovou hodnotou vecí riadne zverených a zúčtovaných na jednej strane a medzi hodnotou vecí jednak zistených a jednak vyúčtovaných. Tento rozdiel sa zisťuje za určité obdobie, začínajúce prevzatím zverených hodnôt a končiace vyúčtovaním, počas ktorého zverené hodnoty podliehajú zmenám, ktoré sa musia premietnuť do konečného vyúčtovania. Hmotne zodpovedný zamestnanec musí mať počas tohto obdobia vo svojej dispozícii tieto hodnoty, ktoré podľa dokladov nevydal, t.j. kedykoľvek preukázať účtovnými dokladmi, že v čase vyúčtovania sa u neho nachádzajú, prípadne že sa u neho nachádza ich peňažná hodnota. Zamestnanec teda musí zachovať bilančnú rovnováhu jemu zverených hodnôt.

Dôležitým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu za schodok na zverených hodnotách, sú skutočností preukazujúce, že zo strany zamestnanca došlo bez pochybností k prevzatiu zverených hodnôt, ktoré tvoria predmet dohody o hmotnej zodpovednosti, čo patrí do rozsahu dôkaznej povinností zamestnávateľa a že počas daného obdobia nedošlo, resp. nemohlo dôjsť zo strany tretích osôb vrátane samotného zamestnávateľa k zásahu do dispozičnej oprávnenosti so zverenými hodnotami zamestnanca.

Pracovný pomer ako aj dohoda o hmotnej zodpovednosti uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom nebola účastníkmi konania či už v otázke ich existencie alebo platnosti spochybňovaná. Súd preto v konaní upriamil svoju pozornosť na zisťovania následných predpokladov vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu na zverených hodnotách, ako aj na existenciu pracovných podmienok, ktoré môžu brániť riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Išlo najmä o splnenie podmienky prevzatia tovarov, ktoré tvoria predmet dohody o hmotnej zodpovednosti ako aj otázku výlučnej dispozície s tovarom tak, aby mohol byť naplnený jeden z predpokladov zodpovednosti zamestnanca za schodok.

Odporca X. F. uviedol, že výkon práce obchodného zástupcu pre navrhovateľa spočíval v tom, že tovar, ktorý bol určený na predaj si preberal od zamestnávateľa na základe zv. chystačiek, žiadne listiny ani potvrdenky pritom pri prevzatí tovaru nepodpisoval, u navrhovateľa sa účtovníctvo viedlo v elektronickej podobe. Q. D.. T. H., ekonóm navrhovateľa, uviedol, že predajcovia si tovar fyzicky preberali u koordinátora, odporca konkrétne u koordinátora v Žiline, údaje o tovare koordinátor vložil do systému

- zariadenia PSION, pričom pri prevzatí tovaru si predajca tieto údaje mohol v systéme skontrolovať. Z výsluchu svedka T. F., koordinátorky pobočky spoločnosti v Žiline, vykonaného v trestnom konaní dňa 16. 07. 2007, je zrejme, že preberanie tovaru predajcami, t.j. aj odporcom sa nikomu nepodpisovalo, skladníkom bola vytlačená iba výdajka, podľa ktorej si predajca kontroloval nakladanie tovaru na auto a následne bol tovar nahratý do systému X.. Podľa jej vyjadrenia bol systém X. v tom čase iba v skúšobnej prevádzke a neustále sa v ňom vyskytovali chyby. Stavalo sa, že po nahratí údajov z počítača X. sa našli veľké rozdiely, či v účtovaní peňazí alebo v druhoch tovaru. V prípade, ak sa problém so systémom

X. nahlásil do centrály zo Senice, centrála mala možnosť vstúpiť do programu X. a vykonať do neho zásahy a takto na diaľku faktúru v počítači opraviť. Do programu X. mohli vstupovať oprávnené osoby v Senici a mohli tam urobiť jednak fakturačné a množstevné korekcie. Koordinátor mal možnosť si kontrolovať stav na prevádzke so stavom evidenčným v počítači, vodiči však takúto možnosť nemali. Koordinátorka nevylúčila ani tú možnosť, že do systému X. mohol byť nahratý tovar, ktorý zamestnanec

- predajca nemusel vôbec prevziať a túto skutočnosť nemal šancu ako zistiť, objavilo by sa to až následne pri vykonanej inventúre ako manko. Všetci predajcovia, tak ako aj odporca, každý deň po návrate predaja odovzdávali koordinátorke alebo jej asistentke X., dennú uzávierku, vytlačené faktúry, hotovostné doklady a príjmové doklady. Systém X. sa následne pripojil k centrálnemu počítaču a ten z programu X. stav predaja odpísal.

Znalecký posudok obsiahnutý v trestnom spise možno v súvisiacom občianskom súdnom konaní o náhradu škody využiť ako listinný dôkaz podľa , ale s ohľadom na špecifičnosť tohto konania, v ktorom majú byť niektoré otázky riešené inak než v trestnom konaní, bol znalec D.. F. A. ako svedok v civilnom konaní vypočutý, pričom uviedol, že z predložených účtovných dokladov navrhovateľa neboli zistené žiadne nezrovnalosti ani anomálie, ktoré by nasvedčovali tomu, že systém vykazuje nejaké poruchy. K otázke vstupu do systému X. sa znalec nevedel vyjadriť, pretože to nebolo predmetom úlohy znalca v konaní.

Po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov súd presvedčivo dospel k názoru, že konaním zamestnanca nebola naplnená jedná z podmienok zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách a to existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat, a to z dôvodu, že zamestnávateľom - navrhovateľom nebolo dostatočne preukázané, aké hodnoty - resp. tovar na ktorý zamestnávateľ poukazuje a tvoria ním uvádzané manko, tvoria predmet dohody o hmotnej zodpovednosti, t.j. zamestnávateľ nepreukázal prevzatie tovaru zamestnancom, ktorý bol povinný vyúčtovať. Tento záver súdu potvrdzuje aj tá skutočnosť, že so systémom X., z ktorého údajov sa pri vykonávaní inventúry vychádzala, bolo možné manipulovať inými osobami ako odporcom a to aj bez jeho vedomia. Súd sa v tejto otázke stotožnil s tvrdením odporcu a nemohol vzhľadom existujúce nedostatky navrhovateľa v systéme práce a v pracovných podmienkach priznať jeho nároky voči odporcovi.

Námietka premlčania uplatnená odporcom na pojednávaní konanom dňa 10. 11. 2010 k žalovaným nárokom navrhovateľa, nie je dôvodná, pretože navrhovateľ si nárok náhradu škody v celkovej výške 440.667,- Sk uplatnil s uvedením právneho titulu v návrhu. Nárok bol uplatnený u oprávnenej osoby a v zákonnej lehote. Inventarizácia bola vykonaná v dňoch 03. 03.- 04. 03. 2003, čím došlo k zisteniu navrhovateľom, že škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá.

Odporca po podaní vzájomného návrhu podľa voči navrhovateľovi uplatňujúc peňažný nárok v celkovej výške 111.357,- Sk s úrokom z omeškania, z titulu nevyplatenej mzdy za mesiac január, február, marec a apríl 2003 a náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, potom čo dňa 01. 12. 2005 došlo zo strany navrhovateľa k úhrade 50.927,- Sk, zobral na konanom pojednávaní dňa 02. 12. XXXX svoj vzájomný návrh v tejto časti späť, vo zvyšku ostal vzájomný návrh nezmenený a žiadal priznať už len náhradu priemerného zárobku za dva mesiace.

Podľa vyjadrenia navrhovateľa uhradená suma vo výške 50.927,-Sk ( 1.690,47,- € ) predstavovala mzdu za mesiac január až apríl 2003 a zároveň odporcom požadované dvojmesačné odstupné, zníženú o sumu 19.137,- Sk na základe dohody o uznaní dlhu a splátkach, o sumu 6.000,- Sk, ktorá predstavuje zrážku zo mzdy na základe súdneho rozhodnutia, o sumu 1.642,- Sk, ktorá predstavuje zrážky za stravné a o sumu 6.647, ktorá predstavuje zrážky za mzdy za nadlimitné telefonické hovory.

Spornou medzi stranami ostala otázka vykonaných zrážok navrhovateľom odporcovi a to o sumu 19.137,- Sk , ďalej o sumu 1.642,- Sk, a o sumu 6.647.

Navrhovateľ považuje dohodu o uznaní dlhu a o splátkach na sumu 19.137,- Sk za neplatnú a to z dôvodu, že bola zo strany odporcu podpísaná pod nátlakom, nakoľko nemá náležitostí podľa , pričom bližšie nešpecifikoval dôvod jej neplatnosti, t.j. v čom vidí nátlak zo strany navrhovateľa ako

aj rozpor so . V tejto časti odporca neuniesol dôkazné bremeno, podľa názoru súdu predmetná dohoda zo dňa 27. 01. 2003 bola uzatvorená v súlade so ako aj vykonaná zrážka bola uskutočnená v súlade s Článkom VII. Pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom.

Súd sa zároveň stotožnil s tvrdením navrhovateľa aj vo veci vykonania zrážok zo mzdy, o sumu 1.642,- Sk, ktorá predstavuje zrážky za stravné a o sumu 6.647, ako zrážky za mzdy za nadlimitné telefonické hovory. Navrhovateľa dostatočne preukázal prevzatie stravných lístkov odporcom zo mesiac január, február a marec 2003, správne ich vyúčtoval, a oprávnene vykonal zrážku zo mzdy v súlade s pracovnou zmluvou. Za dostatočne súd považuje aj preukázanie oprávnenosti výkonu zrážky zo mzdy navrhovateľom, a to za prekročenie limitu pri používaní služobného mobilného telefónu značky NOKIA 5110, te. číslo XXXX/XXXXXX, vychádzajúc z dohody o zrážke zo mzdy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 01. 04. 2002 a následne predložených podkladov navrhovateľa. Vo zvyšku protinávrh odporca neodôvodnil a ani listinnými dokladmi nepreukázal.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.